Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/230/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111225718
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5111225718.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu:
Anton Dvorský TOROS, s miestom podnikania Jasmínová 1434/8, 010 01 Žilina, IČO: 17 975 867,
(podnikateľská činnosť pozastavená od 06.03.2013 do 05.03.2016), zastúpeného právnym zástupcom
JUDr. Mariánom Kuckom, advokátom, so sídlom L. X, XXX XX X., proti žalovanému: ROFIS, s.r.o.,
so sídlom Kysucká 174/2, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 440 523, zastúpenému právnym
zástupcom JUDr. Mariánom Ďuranom, advokátom, so sídlom D. X, XXX XX X., v konaní o zaplatenie
peňažnej pohľadávky v sume 11.137,92 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina

č.k. 19Cb/8/2012-278 zo dňa 24.09.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/8/2012-278 zo dňa 24.09.2013 v napadnutom výroku o
zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a vo výroku o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Mariána
Ďuranu, advokáta, so sídlom P. X, XXX XX X. trovy odvolacieho konania vo výške 278,58 Eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 535,50

Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 11.03.2010 do zaplatenia, vo zvyšnej časti
žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy
konania vo výške 604,27 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.332,68 Eur. Ďalej rozhodol, že o
náhrade trov Slovenskej republiky bude rozhodnuté samostatne.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že podľa žaloby žiadal žalobca zaviazať
žalovaného na zaplatenie sumy 11.137,92 Eur spolu s príslušenstvom, a to z dôvodu, že na základe

objednávky žalovaného vykonal pre neho opravu motorového vozidla. Táto oprava bola žalovanému
vyplatenázpoistnejudalostiriešenejpoisťovateľomKOOPERATIVApoisťovňa,a.s.Zavykonanúopravu
vystavil faktúru č. 2009006 na sumu 10.602,42 Eur. Ďalej faktúrou č. 20100013 vyúčtoval žalobca
žalovanému dopravu poškodeného motorového vozidla vo výške 535,50 Eur. Žalovaný tieto záväzky
nezaplatil a je s ich splnením v omeškaní, preto žalobca uplatňuje tiež nárok na zákonný úrok z
omeškania. Žalovaný sa proti vydanému platobnému rozkazu bránil podaním odporu, v ktorom namietol,
žeopravamalabyťvykonanádokoncamesiacanovember2009,pričomtentotermínžalobcanedodržal.

Žalobca nedodržal ani následne oznámený ďalší termín plnenia, a to koniec roka 2009, a oznamoval
ďalšie termíny, kedy bude vozidlo odovzdané. Vozidlo bolo odovzdané až dňa 26.01.2010, pričom po
odovzdaní boli zistené vady a vozidlo nebolo užívaniaschopné, a preto ho žalovaný dal do opravy
inej spoločnosti. Žalobcom boli na vozidlo namontované použité diely, pričom žalobca deklaroval, žesa jedná o nové diely, a takto ich aj účtoval. V dôsledku oneskoreného plnenia vznikla žalovanému
škoda, keďže musel vykonávať v danom období prepravu na vozidlách, ktoré mal prenajaté. Žalovaný
ďalej v konaní doplnil svoju procesnú obranu tvrdením, že po vyzdvihnutí vozidla z opravy zistil, že

práce boli vykonané neodborne. Jednalo sa najmä o prednú nápravu s hnacím ústrojenstvom, vozidlo
vykazovalovadyasvietilivšetkysignalizačnékontrolky.Dodatočnéopravysivyžiadalinákladynaopravu
v sume 2.979,12 Eur. Keďže na vozidlo boli namontované použité diely, žalobcom vyúčtovaná cena
podľa faktúry nezodpovedala dohodnutým podmienkam a obvyklej cene. Žalobca nepreukázal, že by
dielo vykonal v súlade s úpravou podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka a že by vykonané dielo

objednávateľovi odovzdal. Uplatnená cena nezodpovedala obvyklej cene, pričom dôkazné bremeno
vo vzťahu k tvrdeniu o obvyklej cene zaťažovalo žalobcu. V dôsledku odstúpenia žalovaného od
zmluvy o dielo nie je možné žalobcovi priznať právo na zaplatenie ceny diela a vec je potrebné
posudzovať ako osobitný prípad obohatenia vyplývajúci zo zákonom stanoveného vyporiadania medzi
žalobcom a žalovaným. Takéto právo však žalobca v konaní neuplatnil a k takýmto prípadným tvrdeniam
neprodukoval žiadne dôkazy. Ak by žalobca zmenil skutkový základ uplatneného nároku, žalovaný by si

uplatnil kompenzáciu svojich nárokov z titulu nároku na náhradu nákladov v dôsledku dodatočnej opravy,
a tiež nárok na náhradu škody, ktorá zodpovedá nákladom až do obdobia, kedy došlo k spojazdneniu
vozidla po vykonaní dodatočnej opravy. Žalovaným vyčíslený ušlý zisk zodpovedal minimálne sume
11.553,90 Eur. V priebehu konania žalovaný eventuálne pre prípad, že by jeho primárna procesná
obrana bola vyhodnotená ako nedôvodná, vzniesol kompenzačnú námietku. Na obranu žalovaného

žalobca reagoval tvrdením, že v konaní uplatňuje právo na zaplatenie obvyklej ceny za dielo. Vo vzťahu
k obvyklosti uplatnenej ceny poukazoval na pripojený spis poisťovne. Ohľadom termínu vykonania
opravy žalobca tvrdil, že konkrétny termín dohodnutý nebol, pričom pri dojednávaní opravy prezentoval
zámer vyčkať na realizáciu doohliadky zo strany poisťovne. V súvislosti s realizovanou opravou sa
žalobcovi nedarilo opraviť motor tak, aby tento nestrácal výkon, a preto zadal opravu vozidla v tejto časti

subjektu MOTOR-CAR AC, a.s., kde bol motor opravený a takto opravené vozidlo odovzdal žalovanému.
Odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného žalobcovi doručené nebolo.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav tak, že na základe objednávky vystavil
žalobca faktúru na realizovanú opravu vozidla a faktúru z titulu prepravy poškodeného vozidla. Od

zmluvy o dielo žalovaný odstúpil listom zo dňa 27.01.2010, a to z dôvodu nedodržania termínu realizácie
opravy a z dôvodu nevykonania opravy vozidla do prevádzkyschopného stavu - motor nešiel do otáčok,
chýbali náhradné diely na vozidle, pri pomalej jazde sa vozidlo triaslo, boli nefunkčné bezpečnostné
pásy, svietili všetky kontrolky. Zároveň bolo zistené, že na vozidle boli náhradné diely, ktoré neboli
nové, avšak boli ako nové deklarované. Podľa výpisu z elektronickej komunikácie medzi svedkyňou

C. C. a žalobcom bolo žalobcovi dňa 27.01.2010 zaslané oznámenie - odstúpenie od zmluvy, a to
na adresu [email protected] . Diagnostiku motora a vozidla
objednal žalovaný objednávkou z 26.01.2010 u subjektu MOTOR - CAR AC, a.s., Žilina a táto oprava
mu bola vyúčtovaná faktúrou na sumu 2.979,12 Eur. Svedkyňa C. na pojednávaní uviedla, že bola
dohodnutá preprava a oprava motorového vozidla žalovaného u žalobcu, pričom nebolo riešené, aké

diely má pritom použiť. Realizácia opravy bola urgovaná, pričom žalobca prisľúbil opravu do konca
novembra 2009. Odstúpenie od zmluvy bolo žalobcovi zaslané na emailovú adresu a okrem toho
mal žalobca o odstúpení vedomosť aj na základe telefonického oznámenia. Svedok C. N., ktorý
pracoval v spoločnosti MOTOR - CAR AC, a.s., Žilina, ako servisný technik, uviedol, že žalobca
doviezol do opravy vozidlo a žiadal jeho opravu, ktorá sa týkala núdzového režimu motora. Okrem

toho sa realizovalo odstránenie trasenia vozidla v dôsledku činnosti kardanovej hriadele. Na vozidle
okrem nedostatku výkonu motora svietili viaceré kontrolky, signalizujúce závady, triaslo kardanom, v
dôsledku čoho bola zvýšená hlučnosť vozidla, boli vykazované skraty na elektrike a svietila kontrolka
airbagu. V danom stave vozidlo nebolo schopné bežnej prevádzky. Ohľadom faktúry žalobcu uviedol,
že fakturované položky zodpovedajú bežným cenníkovým cenám, pokiaľ ide o pracovné výkony aj

pokiaľ ide o materiálové položky, avšak za predpokladu, že sa jedná o nové diely. Okresný súd
ako medzi účastníkmi nesporné vyhodnotil, že došlo k objednaniu realizácie opravy havarovaného
motorového vozidla, a to do prevádzkyschopného stavu bez dojednania konkrétnej ceny a tiež bola
dojednaná preprava tohto vozidla z miesta havárie v Českej republike do dielne žalobcu. Ak žalobca
uplatnil právo na zaplatenie obvyklej ceny diela, bolo obsahom jeho dôkaznej povinnosti preukázať

základ takto skutkovo vymedzeného nároku. Vzhľadom na obranu žalovaného okresný súd ako
primárnu riešil otázku, či žalovaný dôvodne odstúpil od zmluvy o dielo. Ohľadom dôvodu odstúpenia
pre nedodržanie termínu realizácie opravy okresný súd ustálil, že výsluchom účastníkov a svedkov
nebolo spoľahlivo preukázané tvrdenie žalovaného o konkrétne uvádzanom termíne vykonania opravyna základe dvojstranného právneho úkonu - dohody medzi žalobcom a žalovaným, teda do dvoch
týždňov po zadaní vozidla, resp. do konca novembra 2009, či do konca roka 2009. Dôvodnosť tejto
časti procesnej obrany a odstúpenia tak nemožno konštatovať. Rovnako nemožno podľa okresného

súdu konštatovať dôvodnosť odstúpenia z dôvodu vymedzeného ako použitie konkrétne označených
dielov, v písomne vyhotovenom odstúpení od zmluvy, ktoré neboli nové, a to preto, že z výsluchu
svedkyne C. vyplynulo, že medzi zmluvnými stranami neexistovala dohoda, podľa ktorej by mal žalobca
realizovať opravu len použitím nových dielov. Žalovaný však odstúpenie odôvodnil aj tým, že oprava
nebola vykonaná riadne a k 26.01.2010 nebolo vozidlo prevádzkyschopné - motor nešiel do otáčok,

chýbali náhradné diely, vozidlo sa pri jazde triaslo, neboli funkčné bezpečnostné pásy, svietili kontrolky
oznamujúce poruchu. Preto okresný súd skonštatoval dôvodnosť odstúpenia žalovaného od zmluvy o
dielo. Pri zohľadnení tohto dôvodu odstúpenia sám žalobca potvrdil, že nemal technické prostriedky
na odstránenie prejavujúceho sa nedostatku spočívajúceho v tom, že motor nešiel do otáčok, čím
potvrdil, že túto vadu neodstránil. Sfunkčnenie motora potom realizoval až tretí subjekt MOTOR - CAR
AC, a.s., na základe samostatného zmluvného vzťahu so žalovaným. Žalobca teda nesplnil zmluvnú

povinnosť opraviť vozidlo do prevádzkyschopného stavu, čím porušil zmluvnú povinnosť dielo dokončiť
a odovzdať objednávateľovi. Okresný súd ustálil, že k sfunkčneniu vozidla tretím subjektom došlo na
základe zmluvného vzťahu so žalovaným, a nie so žalobcom, a teda sa nejedná o prípad realizácie
diela zo strany žalobcu prostredníctvom tretieho subjektu podľa § 538 Obchodného zákonníka. Okresný
súd pritom vychádzal predovšetkým z písomnej objednávky žalovaného zo dňa 26.01.2010 v spojení

s výpoveďou svedka pána G., ktorý potvrdil, že vozidlo zadával tretiemu subjektu do opravy štatutárny
zástupca žalovaného. Odstúpením vymedzená vada, teda že motor nejde do otáčok, podľa okresného
súdu predstavuje podstatné porušenie zmluvy o dielo v zmysle § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka a
zakladá dôvodnosť odstúpenia žalovaného od zmluvy o dielo, a to podľa § 344 v spojení s § 564 veta
prvá a § 436 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka. Okresný súd zdôraznil časovú súvislosť medzi

odstúpením žalovaného od zmluvy o dielo listom zo dňa 27.01.2010 a vystavením objednávky voči
tretiemu subjektu 26.01.2010. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému zasielané na emailovú adresu,
ktorá je uvedená v záhlaví ním vystavených faktúr. Táto skutočnosť spolu s výpoveďou svedkyne pani
C. vyvracala ako nedôvodnú argumentáciu žalobcu, že sa odstúpenie od zmluvy nedostalo do jeho
dispozičnej sféry. Odstúpenie tak bolo žalovanému riadne doručené a nastali právne účinky odstúpenia

podľa§349ods.1Obchodnéhozákonníka,zmluvaodieloexnunczaniklaažalobcaprávonazaplatenie
uplatnenej obvyklej ceny za dielo nemá. Preto bola okresným súdom žaloba v časti o zaplatenie ceny
za dielo v sume 10.602,42 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy zamietnutá. Tento záver však
neznamenal, že výkony opravy a poskytnutý materiál, ktorý predstavuje zhodnotenie veci žalovaného,
nie je možné voči žalovanému uplatniť ako hmotno-právny nárok podľa § 544 ods. 1 Obchodného

zákonníka. Žalobca však v konaní takýto nárok neuplatnil, takéto právo opisom podstatných skutkových
okolnostínevymedzilavkonaníuplatňovalprávonazaplatenieobvyklejcenyzadielo,tedanazaplatenie
zmluvného plnenia. Bez iniciatívy žalobcu tak nebolo možné žalovaného zaviazať na plnenie podľa
§ 544 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pohľadávka vymedzená žalobcom ako obvyklá cena za dielo
pritom nebola preukázaná čo do výšky. Svedok C. N. označil fakturované výkony a materiály za

zodpovedajúce obvyklým cenníkovým cenám, avšak za predpokladu, že sa jedná o nové komponenty.
Samotný žalobca však v konaní potvrdil, že pri oprave použil svetlomet, ktorý bol použitým dielom, avšak
bol fakturovaný v cene nového. Svedecké výpovede vypočutých svedkov okresný súd vyhodnotil ako
hodnoverné aj s ohľadom na zákonné poučenie podľa § 126 OSP. Vo vzťahu k pohľadávke žalobcu na
zaplatenie prepravy v sume 535,50 Eur skonštatoval okresný súd skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby,

predovšetkým z dôvodu, že žalovaný vo vzťahu k základu a výške tejto časti žalovanej pohľadávky
nevznášal žiadnu konkrétnu obranu. Preto v tejto časti istiny a úroku z omeškania okresný súd návrhu
vyhovel. Zároveň okresný súd podľa § 142 ods. 2 OSP priznal žalovanému právo na čiastočnú náhradu
trov konania, a to v rozsahu 90,46 % vzniknutých trov a trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Odvolaním napadol v zmysle §
205 ods. 2 písm. d), f) OSP výrok, ktorým prvostupňový súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a
výrok, ktorým prvostupňový súd uložil žalobcovi povinnosť náhrady trov konania a trov právneho
zastúpenia žalovanému. V odvolaní žalobca zopakoval podstatnú časť argumentácie prvostupňového
súdu z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolanie odôvodnil tým, že odstúpenie od zmluvy zo

dňa 27.01.2010 zaslané elektronickou poštou nepovažoval za platné a poukazoval na skutočnosť, že
žalovaný objednávkou zo dňa 26.01.2010 objednal u tretieho subjektu opravu vozidla. Svedkyňa pani
C. potvrdila, že odstúpenie od zmluvy bolo odoslané na adresu, uvedenú vo výňatku z elektronickej
komunikácie, pričom žalobca mal vedomosť o tomto odstúpení aj na základe telefonického oznámenia.Žalobca mal za to, že telefonické oznámenie o odstúpení od zmluvy v konaní nebolo preukázané. Pokiaľ
žalovanýobjednávkouz21.06.2010objednalrealizáciuprácnavozidleuinéhosubjektu,nemoholplatne
od zmluvy odstúpiť až po tomto termíne. Nárok žalobcu je oprávnený a bola preukázaná obvyklá cena

za dielo s poukazom na listinný dôkaz, a to faktúru žalobcu, ktorá bola založená do spisu. Svedok pán
N. vo svojej výpovedi vo vzťahu k položkám výkonov a materiálov podľa faktúry žalobcu uviedol, že tieto
zodpovedali obvyklým cenníkovým cenám v čase fakturácie. Žalobca tak žiadal zmeniť prvostupňový
rozsudok a vyhovieť žalobnému návrhu v tejto časti, prípadne prvostupňový rozsudok v napadnutej časti
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku ako vecne správny potvrdiť. Okresný súd dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a
aplikoval správne právne predpisy. Okresný súd ustálil, že podľa uzatvorenej zmluvy o dielo bolo
záväzkomžalobcuvykonaniedielaspočívajúcehovopravevozidlaMercedesBenzpodopravnejnehode
do prevádzkyschopného stavu. Uvedenú povinnosť si žalobca nesplnil a dielo vykazovalo vady, ktoré

pretrvávali aj v čase odstúpenia od zmluvy. Žalovaný poukazoval na rozporné tvrdenia žalobcu, ktorý
primárne popieral akékoľvek doručovanie a oznamovanie odstúpenia od zmluvy, či už elektronicky alebo
telefonicky. Z hľadiska účinkov doručenia bolo nesporné, že žalobcovi sa minimálne do dispozičnej
sféry dostalo odstúpenie od zmluvy elektronickou formou, čo vyplývalo z vykonaného dokazovania. Ako
konštatoval okresný súd, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu k preukázaniu obvyklej

ceny. Obvyklá cena vychádzala z ceny porovnateľnej v danom mieste a čase. Ako však vyplývalo z
výpovede C. N., ceny uvedené na faktúre zodpovedali obvyklým cenám nových dielov. Zo skutkového
stavu ako nesporná skutočnosť vyplynulo, že diely použité na opravu boli opätovne namontovanými
dielmi, ktorých hodnota je nepochybne odlišná od hodnoty nových dielov. Žalovaný si zároveň uplatnil
právonanáhradutrovodvolaciehokonaniavovýške278,50Eurnaúčetprávnehozástupcužalovaného.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku v zmysle
§ 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o
zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a v závislom výroku o trovách prvostupňového konania podľa § 219

ods. 1 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie.

Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Prejednaním veci podľa § 212 ods. 1 OSP len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil
v odvolaní, a z nich len tých relevantných dôvodov, ktoré boli predmetom tvrdení žalobcu pred súdom
prvého stupňa, za konštatovania uzavretého skutkového stavu veci tak, ako ho zistil súd prvého stupňa
v zmysle § 213 ods. 1 OSP, krajský súd uvádza, že okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov
účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové závery a rovnako správne vec

právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti odvolaním napadnutého meritórneho
výroku rozsudku okresného súdu, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, a stotožnenie sa s dôvodmi
uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje primárne
na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu a k jednotlivým
relevantným odvolacím dôvodom uvádza odvolací súd nasledovné.

Žalobca podané odvolanie odôvodnil odkazom na § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP, teda že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca predovšetkým
spochybnil záver prvostupňového súdu ohľadom doručenia odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného
žalobcovi s tým, že zaslanie tohto odstúpenia elektronickou poštou nepovažoval za platné. Z obsahu
spisového materiálu krajský súd zistil, že žalobca uplatnil právo na zaplatenie ceny vykonanej opravypredmetného motorového vozidla a právo na zaplatenie ceny prepravy tohto motorového vozidla
faktúrami, v ktorých v rámci svojich korešpondenčných údajov okrem adresy I. XXXX/X, X., uviedol
aj emailovú adresu [email protected] . Práve na túto emailovú

adresu pritom svedkyňa C. C. zasielala žalobcovi dňa 27. januára 2010 emailovú správu, ktorej súčasťou
ako príloha bol súbor Oznámenie - odstúpenie od zmluvy.doc. Táto príloha predstavovala práve sporné
odstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo uzatvorenej so žalobcom, datované dňa 27.01.2010. Možno
tak mať za preukázané, že žalovaný zaslal emailovou správou žalobcovi predmetné odstúpenie od
zmluvy. Pri posudzovaní týchto dôkazov pritom treba vychádzať z § 125 a § 132 OSP. Podľa § 125

OSP môže za dôkaz slúžiť akýkoľvek prostriedok, ktorým možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov,
znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka
a výsluch účastníkov. Podľa § 132 OSP súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. O tom, aké dôkazy budú v konaní vykonané a ako
budú posúdené, rozhoduje v priebehu občianskeho súdneho konania výlučne súd. Žalobca v priebehu

súdneho konania spochybňoval doručenie odstúpenia od zmluvy, pričom na pojednávaní uviedol, že si
na doručenie odstúpenia od zmluvy nespomína a jeho právny zástupca v rámci písomného vyjadrenia
namietol, že toto odstúpenie doručené nebolo. V odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu žalobca
spochybnil len tvrdenie svedkyne pani C. o tom, že by mal mať vedomosť o odstúpení od zmluvy aj
na základe jej telefonického oznámenia. Žalobca uviedol, že toto telefonické oznámenie o odstúpení

od zmluvy nebolo preukázané. Krajský súd pri posudzovaní tejto otázky dospel k rovnakým skutkovým
záverom, ako súd prvého stupňa. V priebehu občianskeho súdneho konania možno v zmysle § 125
OSP vykonať dôkaz akýmkoľvek dôkazným prostriedkom za predpokladu, že ním možno zistiť skutkový
stav veci. Preto aj potvrdenie o zaslaní emailovej správy obsahujúcej odstúpenie od zmluvy možno
považovať za taký dôkazný prostriedok, vykonaním ktorého je možné zistiť, resp. prispieť k zisteniu

skutkového stavu ohľadom spornej otázky doručenia či nedoručenia odstúpenia žalovaným žalobcovi.
Žalobca v súdnom konaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by objektívnosť tejto listiny preukazujúcej
zaslanie emailovej správy obsahujúce odstúpenie od zmluvy spochybnili. Vyjadrenia svedkyne ohľadom
telefonického oznámenia o zaslanom odstúpení od zmluvy treba vyhodnotiť spolu s predloženou listinou,
obsahujúcou potvrdenie o zaslaní odstúpenia od zmluvy emailovou poštou a po vyhodnotení týchto

dôkazov v ich vzájomnej súvislosti podľa krajského súdu zhodne so záverom okresného súdu, a
teda možno dospieť ku zisteniu, že odstúpenie od zmluvy bolo emailovou poštou žalobcovi zo strany
žalovaného doručené. Odvolací súd nemal žiadnu pochybnosť o hodnovernosti a autenticite dokladu
preukazujúceho zaslanie odstúpenia emailovou poštou žalobcovi. Aj samotný elektronický záznam o
vykonanej elektronickej komunikácii môže podobne ako listina splniť požiadavku na textovú formu a

na autentizáciu. Aj keď v prípade predmetného emailu sa nejednalo o doklad potvrdený zaručeným
elektronickým podpisom, neznamenalo to, že by súd mal a mohol len z tohto dôvodu predloženú
emailovú korešpondenciu odmietnuť ako nespôsobilý dôkazný prostriedok. Taký dôkaz nie je možné
odmietnuť ani s poukazom na jeho prípadnú nedostatočnú formu. Aj doklad obsahujúci potvrdenie o
zaslaní emailovej správy treba hodnotiť z hľadiska jeho dôkaznej spoľahlivosti v rovine pravdivosti a

pravosti písomného dôkazu. V súdnom konaní je pritom rozhodujúca otázka vyhodnotenia takéhoto
dôkazu, ohľadom čoho odvolací súd podporne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 3Obo 61/2009, podľa ktorého „pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je
rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie) alebo o odpis či fotokópiu. Aj fotokópia
listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Občiansky súdny

poriadok v žiadnom svojom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonať dôkaz iba originálom listiny.
Od spôsobilosti listiny byť dôkazným prostriedkom treba odlišovať spôsob vykonania dôkazu listinou
súdom a posudzovanie pravosti a pravdivosti listiny. Pravosťou a pravdivosťou listiny sa súd zaoberá
v rámci hodnotenia dôkazov, t.j. v rámci činnosti, pri ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na to,

čo vyšlo za konania najavo. Dôkaz vykonaný fotokópiou listiny hodnotí súd ako každý iný dôkaz, podľa
zásad uvedených v ust. § 132 OSP. V prípade vykonania dôkazu fotokópiou listiny možno len zvážiť
jeho dôkaznú silu“.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd posudzoval otázku doručenia

odstúpenia od zmluvy žalovaným žalobcovi nielen na základe predloženého dokladu o zaslaní emailovej
správy,obsahujúcejodstúpenie,aletiežsprihliadnutímnaďalšívykonanýdôkaz,atovýpoveďsvedkyne
pani C.. Zároveň sa okresný súd vyporiadal aj s otázkou prípadnej hodnovernosti tejto svedkyne a
dospel k záveru, s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd, že nie je daný žiaden dôvod spochybňovaťhodnovernosť svedkyne pani C. C.. Vo všeobecnosti k hodnoteniu výpovede svedka je potrebné
uviesť, že súd musí vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k
účastníkomkonaniaakprejednávanejveciaakájejehorozumováduševnáúroveň,kokolnostiam,ktoré

doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto
skutočností a k správaniu pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať
na otázky a podobne) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je
dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú);
celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených

(preukazovaných) skutočností. (K tomu porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 27.
októbra 2010, sp.zn. 30 Cdo 3577/2008, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 18. mája 2010,
sp.zn. 33 Cdo 1480/2008). Preskúmaním veci odvolací súd nezistil, že by sa okresný súd neriadil vyššie
uvedenýmivšeobecnýmikritériamiprihodnotenípredmetnej svedeckejvýpovede.Vovzťahuknámietke
žalobcuohľadomnedoručeniaodstúpeniaodzmluvytrebapoukázaťajnaskutočnostizistenéodvolacím
súdom z obsahu spisového materiálu. Z tohto je zrejmé, že právny zástupca žalovaného emailovou

správoudoručilasistentkezákonnejsudkyneprvostupňovéhosúdudňa11.októbra2012poštovúsprávu
obsahujúcu vyjadrenie žalovaného (č.l. 80 spisu), pričom podľa úradného záznamu asistentky senátu
jej bolo doručené vyjadrenie žalovaného v počte listov 15. V rámci tohto vyjadrenia, ktoré následne
bolo okresnému súdu predložené aj v originálnom vyhotovení, právny zástupca žalovaného odkazuje
okrem iného na odstúpenie od zmluvy s tým, že prílohou tohto vyjadrenia sú prílohy podľa textu.

Na pojednávaní uskutočnenom dňa 12.10.2012 pritom právny zástupca žalobcu výslovne uviedol, že
podanie právneho zástupcu žalovaného, ktoré bolo doručené súdu dňa 11. októbra 2012, odovzdal
právny zástupca žalovaného právnemu zástupcovi žalobcu pred pojednávaním vrátane jeho príloh.
Prílohou tohto vyjadrenia bolo pritom jednak samotné odstúpenie od zmluvy datované dňa 27.01.2010
(č.l. 89 spisu) a jednak emailová správa o zaslaní tohto odstúpenia svedkyňou pani C.alobcovi dňa 27.

januára 2010 o 13:16 (č.l. 88 spisu). Možno tak konštatovať, že v čase rozhodovania tak prvostupňového
ako aj odvolacieho súdu je možné zo spisového materiálu dospieť k záveru, že odstúpenie od zmluvy
ku dňu vyhlásenia rozsudku prvostupňového súdu aj ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu bolo
nepochybne žalobcovi doručené. Doručením odstúpenia od zmluvy v zmysle § 351 ods. 1 Obchodného
zákonníka zanikli všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, a teda zmluva o dielo uzatvorená medzi

účastníkmi v okamihu doručenia odstúpenia zanikla a žalobca nemá právo na zaplatenie ním tvrdenej
obvyklej ceny diela. Krajský súd pre úplnosť uvádza, že samotné závery okresného súdu, v zmysle
ktorých tento dospel k zisteniu, že odstúpenie od zmluvy bolo dôvodné pre podstatné porušenie zmluvy
v zmysle vymedzenej vady (motor nejde do otáčok), žalobca v podanom odvolaní nespochybnil.

Žalobca v odvolaní namietol, že žalovaný nemohol platne od zmluvy odstúpiť, po tom, ako objednávkou
z 26.01.2010 objednal realizáciu prác na predmetnom vozidle u iného subjektu. Toto svoje tvrdenie však
žalobca nijakým spôsobom bližšie neodôvodnil. Zo žiadneho z ustanovenia Obchodného zákonníka
však nevyplýva, že by možnosť odstúpenia od zmluvy bola časovo limitovaná do okamihu, kedy si,
v tomto prípade objednávateľ prác podľa zmluvy o dielo, objednal realizáciu týchto prác u iného

subjektu, odlišného od pôvodného zhotoviteľa. Okresný súd ustálil dôvodnosť odstúpenia žalovaného
od uzatvorenej zmluvy o dielo z dôvodu preukázanej vady poskytnutého plnenia - opravy motorového
vozidla. Pri plnení žalobcu ako zhotoviteľa podľa zmluvy o dielo, ktoré má vady predstavujúce podstatné
porušenie zmluvy o dielo, má žalovaný ako objednávateľ v zmysle § 564 v spojení s § 436 ods. 1 písm.
d) Obchodného zákonníka právo od uzatvorenej zmluvy o dielo odstúpiť. Z časového hľadiska § 436

ods. 2 Obchodného zákonníka viaže možnosť odstúpenia od zmluvy na včas zaslané oznámenie vád
alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. V tomto prípade medzi účastníkmi nebolo sporné,
že k odovzdaniu vozidla po oprave zo strany žalobcu žalovanému došlo dňa 26.01.2010. Žalovaný
oznámil vady a zároveň od zmluvy odstúpil dňa 27.01.2010, a preto oznámenie vád možno vyhodnotiť
ako včas zaslané. Možnosť odstúpiť od zmluvy tak v tomto prípade nie je nijakým spôsobom viazaná

na prípadné uzatvorenie či neuzatvorenie ďalšieho zmluvného vzťahu, ktorým objednávateľ poverí
vykonaním diela subjekt odlišný od pôvodného zhotoviteľa. Skutočnosť, že žalovaný ku dňu 26.01.2010
vystavil objednávku na spoločnosť MOTOR - CAR AC, a.s., na dokončenie opravy tohto vozidla tak
nemala žiaden vplyv na možnosť, či nemožnosť odstúpenia žalovaného od zmluvy o dielo uzatvorenej
so žalobcom. Doručením odstúpenia žalobcovi zanikli práva a povinnosti účastníkov plynúce zo zmluvy

o dielo, vrátane tvrdeného práva žalobcu na zaplatenie ceny diela.

Žalobca ďalej v podanom odvolaní uviedol, že ním tvrdený nárok na zaplatenie obvyklej ceny diela bol
preukázaný listinným dôkazom - faktúrou, ktorú žalovanému vystavil, a tiež výpoveďou svedka pána C.N.. S ohľadom na uvedený záver a právne posúdenie veci prvostupňovým súdom, podľa ktorého došlo
odstúpením od zmluvy k zániku práv a povinností účastníkov zmluvy o dielo, a tým aj k zániku nároku
žalobcu na zaplatenie obvyklej ceny diela, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, bolo toto tvrdenie žalobcu

v podanom odvolaní právne irelevantné. Žalobca týmto tvrdením spochybňoval záver prvostupňového
súdu ohľadom nepreukázania výšky obvyklej ceny diela, na ktorú mal žalobcovi vzniknúť nárok. Ak však
nároknazaplateniecenydielaakotakýzanikol,bolovkonaníprávnebezvýznamnézaoberaťsaotázkou
výšky tohto nároku. Okrem toho, samotná faktúra vystavená žalobcom je ním jednostranne vystaveným
účtovným dokladom, ktorý sám o sebe nemôže preukázať obvyklú cenu poskytnutého plnenia v podobe

opravy motorového vozidla, ak žalovaný v konaní učiní túto skutočnosť spornou. Zo strany žalobcu v
priebehu súdneho konania nebol podložený žiaden iný dôkaz, ktorým by preukazoval rozsah prác a
materiálu, ktorý na dané dielo použil. Žalobca nepreukázal, či na predmetné motorové vozidlo použil
výlučne nové náhradné diely. Nezostalo krajským súdom neprehliadnuté, že z vyjadrenia samotného
žalobcu vyplývalo, že minimálne v prípade jedného náhradného dielu - predného svetlometu, žalobca
napriek tomu, že fakturoval nový diel, v skutočnosti na opravu použil diel už používaný, preto neobstálo

ani odvolávanie sa na výpoveď svedka pána C. N., ktorý ceny prác a výkonov označil za primerané,
avšak len v prípade, ak sa jedná o nové náhradné diely.

V zmysle uvedeného bolo preto dôvodné rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdiť podľa
§219ods.1,2OSPakovecnesprávnerozhodnutie,tedavovýroku,ktorýmprvostupňovýsúdvozvyšnej

časti uplatnenú žalobu žalobcu zamietol. Žalobca osobitne napadol tiež výrok o trovách prvostupňového
konania. V podanom odvolaní však neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré tento výrok napádal, a preto
odvolací súd posudzoval výrok o trovách prvostupňového konania len ako výrok, ktorý je závislý od
výroku vo veci samej. Okresným súdom určená percentuálna miera náhrady trov konania žalovaného
zodpovedá pomeru úspechu a neúspechu účastníkov konania a čistému úspechu žalovaného vo veci

v zmysle § 142 ods. 2 OSP. Preto bol aj výrok o trovách prvostupňového konania ako závislý výrok od
výroku v merite veci pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo veci samej rovnako potvrdený ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP.

V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý
sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia
konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú
argumentáciu.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 OSP vo väzbe na § 142 ods. 1, §
151ods.1OSP.Vodvolacomkonaníbolvcelomrozsahuúspešnýžalovaný,ktorývpísomnomvyjadrení
k podanému odvolaniu uplatnil a vyčíslil náhradu trov konania v podobe trov právneho zastúpenia za
jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 270,54 Eur plus režijný paušál 8,04 Eur,
teda spolu 278,58 Eur. Preto odvolací súd uložil neúspešnému žalobcovi povinnosť v lehote podľa § 160

ods. 1 OSP nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v tejto výške na účet právneho zástupcu
žalovaného v zmysle § 149 ods. 1 OSP.

Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona
(zák. č. 233/1995 Z.z.).