Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 4, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216231
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117216231.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.KarolaKrochtuačlenovsenátuJUDr.

GabrielyVilágiovejaJUDr.ZlatySimkovejvsporežalobkyneP.N.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomT.XX,
XXX XX T., právne zastúpená advokátom JUDr. Igor Šafranko, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, o
odvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešov,č.k.11Csp/148/2017-58zodňa13.októbra
2017, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdPrešov(ďalejlen„súdprvejinštancie“)napadnutýmrozsudkomrozhodoltak,žežalovaný
je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX z 26.02.2015 k
zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX z 26.02.2015 uzavretej medzi
stranami na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozsudku samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 551, § 52 ods. 1, 3, 4, § 3 ods. 1, § 39, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1,
§ 44 ods. 1, 2, § 46 ods. 2, § 40 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 5a ods. 1 písm.
a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 255 ods.
1, § 262 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 26.02.2015 formulárovú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere pod č. XXXXXXXXXX. Formulár zmluvy najskôr vypísala a podpísala žalobkyňa
dňa 24.02.2015 vyplnením svojich osobných údajov v časti 5. Žalovaný podpísal formulár zmluvy až
neskôr dňa 26.02.2015, pričom vyplnil časť 6 tohto formulára. V zmluve nie sú uvedené ani predpoklady
pre výpočet RPMN. V ten istý deň bola uzavretá osobitnou listinou aj dohoda o zrážkach zo mzdy
medzi stranami, opäť žalobkyňa podpísala príslušný formuláre tejto dohody dňa 24.02.2015 a žalovaný

dňa 26.02.2015. Na samostatnej listine bola uzavretá opäť formulárovou formou dohoda o poskytovaní
služieb podľa § 51 Občianskeho zákonníka medzi stranami.4. Súd prvej inštancie sa v danom prípade zaoberal predovšetkým posúdením platnosti samotnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá podlieha režimu nastavenému v zákone č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. V danom prípade je nesporé,

že návrh zmluvy podala žalobkyňa, ktorá vypísala príslušný formulár s údajmi o požadovanom
spotrebiteľskom úvere, pričom v jej návrhu bolo uvedené RPMN vo výške 25,74%. Žalovaný ako veriteľ
síce formulár podpísal, ale v časti označenej ako „údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere“ uviedol
inú výšku RPMN. Súd pripomína, že RPMN patrí medzi obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Keďže pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa vyžaduje podľa zákona písomná forma a

tá zachovaná nebola, zmluva je s poukazom na § 40 Občianskeho zákonníka neplatná. V dôsledku tejto
skutočnosti je potom absolútne neplatná aj dohoda o zrážkach zo mzdy ako akcesorický právny úkon k
tejto zmluve a tak isto neplatná je aj súvisiaca dohoda o poskytnutí služby.

5. V tomto prípade súd konštatoval aj neplatnosť samotnej dohody o zrážkach zo mzdy pre nedodržanie
písomnej formy, opäť s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka. Je pritom nepochybné,

že aj formulár tejto dohody opäť podpísala najprv žalobkyňa vyplnením osobných údajov, pričom je
potrebné zdôrazniť, že v čase, keď túto dohodu podpísala, nebol jej ešte úver schválený. Je preto
logické, že do formulára spornej dohody boli rukou dopísané povinné náležitosti tejto dohody, a to
konkrétne výška úveru ako základ zabezpečovacej pohľadávky a výška mesačnej zrážky zo mzdy až
neskôr veriteľom, t.j. 26.02.2015, teda vtedy, keď žalovaný schválil úver. Nepochybne tieto základné

náležitosti dohody neboli uvedené v čase podpisu dohody žalobkyňou, a preto nemožno spornú dohodu
považovať za platne uzavretú. Spornú dohodu o zrážkach zo mzdy možno však považovať za neplatnú
aj v dôsledku vymedzenia zabezpečovacej pohľadávky, a to s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Náležitosti právneho úkonu, čo do určitosti nenaplnilo ani uvedenie výšky zrážok zo mzdy v
prípade, ak nebude zrážka zo mzdy v nejakom mesiaci vykonaná v dohodnutej výške, pričom zrážka zo

mzdy v nasledujúcich mesiacoch mala byť podľa dohody zvýšená nad dohodnutú sumu bez uvedenia
konkrétnej výšky. Takéto ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie žalovaného
a navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku. Súd preto považoval z uvedených dôvodov za
opodstatnené žalobe vyhovieť.

6. O trovách konania rozhodol tak, že úspešnej žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov konania, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne

odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z: Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“). Uviedol, že ak súd prvej inštancie dospel k tomu, že k neuzavretiu zmluvy došlo z dôvodu
rozdielnych údajov RPMN, potom ide o nesprávny a nezákonný záver. Údaj RPMN bol uvedený do
zmluvy v čase jej uzavretia, tak ako to vyžaduje zákonná právna úprava. Ďalej uviedol, že výška úveru
a výška zrážky uvádzané v dohode o zrážkach zo mzdy sú totožné, ako výška úveru a splátky priamo

v zmluve, preto nemá právne opodstatnenie a ani význam, aby sa tieto údaje uvádzali priamo už v
dohode. Žalovaný napadol aj závery súdu o neurčitom vymedzení zabezpečenej pohľadávky, pretože
z napadaného rozsudku nevyplýva žiaden dôvod svedčiaci o neurčitosti. Namietal, že z napadnutého
rozsudku je zároveň nepreskúmateľné, prečo súd považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú
v celom rozsahu na základe záveru o vymedzení pohľadávky. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu. Žalovaný si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu vo výške 92,21 Eur.

8. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej

tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 25.09.2018 a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je nedôvodné.10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa

na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutie súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

12. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka.

13. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v
ust. § 9 ako jednu z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvádza i údaj o RPMN. Jeho
uvedenie má podstatný vplyv na rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do úverového vzťahu s dodávateľom.

14. Každá zmluva, teda i zmluva o spotrebiteľskom úvere, je výsledkom určitého procesu vznikajúceho
na základe konsenzu zmluvných strán.

15. Žiadosť o poskytnutie úveru obsiahnutá v bode 5 zmluvy o revolvingovom úvere predstavuje

návrh na uzavretie zmluvy podľa § 43a Občianskeho zákonníka. Ak žalovaný zmenil údaj o RPMN
fakticky išlo v zmysle ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka o odmietnutie návrhu žalobcu, ktoré
je potrebné považovať za nový návrh. Tento nový návrh musel byť prijatý žalobcom v účastníkmi
dojednanej písomnej forme. Povinnosť uzatvoriť zmluvu v písomnej forme priamo vyplýva z obsahu
zmluvy o revolvingovom úvere. V zmysle bodu 14 zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 26.02.2015

na jej uzatvorenie sa vyžadovalo riadne vyplnenie zmluvy a následné podpísanie. K písomnému prijatiu
nového návrhu v zmysle ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo strany žalobkyne nedošlo, a preto
ani zmluva o revolvingovom úvere platne vzniknúť nemohla.

16. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov upravená v ust. § 551 Občianskeho zákonníka

slúži ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa. Záväzok z takejto dohody je
akcesorickým záväzkom, a preto jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Ak k vzniku
hlavného záväzku ako v tomto prípade nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý
mal zabezpečovať uspokojenie pohľadávky.

17. Odvolací súd poukazuje na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím
prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného
plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť
na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť
spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či

pohľadávkaexistujeavakejvýškenerozhodujenestrannáinštitúcia,alespravidlapodnikateľajeznačne
problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

18. Žalobkyňa sa tak pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu
strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným

za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy
zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny
nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka
bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu

majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj
o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo
mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu veriteľa.19. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p.. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými

odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

20. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

21. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.

rozsudok ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom
konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania

nevyplývajú, ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nemohla byť
priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn.
6Cdo/544/2015.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).