Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/182/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813206401
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5813206401.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: O. D., rod.
U., nar. XX.X.XXXX, bytom D., H. XX/XX, právne zastúpená JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom,
so sídlom v D., O. XXX/XX, proti žalovanému: W. O., nar. X.X.XXXX, bytom D., U. XXXX/X, právne
zastúpený spoločnosťou JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 1822, Dolný
Kubín, IČO: 36 832 103, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo z 20. apríla 2018, sp. zn. 2C/47/2013-108, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou v podiele 1/8
novovytvorených parciel: č. 1012/13 - ostatné plochy o výmere 160 m2, č. 1021/20 - ostatné plochy
o výmere 215 m2, č. 1212/19 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2, č. 102/21 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 5 m2, č. 1012/1 - ostatné plochy o výmere 24 m2, ktoré boli vytvorené
GP č. 194/2013 zo dňa 9.8.2013 spoločnosťou Brandys, s.r.o., a to z CKN parc. č. 1012/13, EKN

parc. č. 1176/3, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. D. a z CKN parc. č. 1012/4, parc. č. 1012/5 a parc. č.
1012/8 zapísané na LV č. XXXX, k.ú. D.. Žalobkyňa sa dôvodne domáhala určenia spoluvlastníckeho
podielu k žalovaným nehnuteľnostiam, keďže sa jedná o dedičstvo nadobudnuté po zomrelom M. U. v
dedičskom konaní, č.k. D 789/76, predmetom ktorého boli pozemky v Námestove vo výmere 2 hektáre
a ich preberateľkou bola manželka M. U., rod. S., ktorá zomrela X.XX.XXXX a v dedičskom konaní
po nej č.k. D 7/92 nadobudla pozemky zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 214, k.ú. D. žalobkyňa.
Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k podielu žalobkyne titulom vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho

práva notárskymi zápisnicami spísanými na Notárskom úrade JUDr. Mariána Zboju č. N 444/99, NZ
31/2000 zo dňa 1.2.2000 a Notárskom úrade JUDr. Vladimíra Šťastného č. N 44/2001, NZ 42/2001 zo
dňa 9.5.2001. Nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného, že žalobkyňa žalobu o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti podala na Okresný súd Námestovo (dňa 5.9.2013) po uplynutí 10-ročnej zákonnej
lehoty na vydržanie, s poukazom na ust. § 2 ods. 1 až 3 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých
vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, účinného do 30.11.2000. Zákonom č. 393/2000 Z.z. boli s
účinnosťou od 1.12.2000 zo zákona č. 293/1992 Zb. vypustené ustanovenia § 2 až § 9. Vydržanie

vlastníckeho práva podľa § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. vyžadovalo splnenie podmienok, a to,
že išlo o osobu zapísanú v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia
o držbe, že do desiatich rokov od zápisu tejto osoby neuplatnila vlastnícke právo k nehnuteľnosti v
konaní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách, iná osoba. K zrušeniu uvedených ustanovenízákona č. 293/1992 Zb. došlo po ôsmich rokoch a šiestich mesiacoch od jeho účinnosti, na základe
čoho nemohlo dôjsť k zavŕšeniu podmienok vydržania podľa tejto špeciálnej úpravy. Tým však nebola
dotknutá možnosť vydržania vlastníckeho práva podľa podmienok uvedených v § 134 Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorými boli: a) spôsobilý predmet vydržania, b) oprávnená držba a c)
nepretržité trvanie oprávnenej držby po dobu desiatich rokov, ak išlo o nehnuteľnosť. Podľa stanoviska
vysloveného v rozsudku NS SR z 30.4.2013 sp. zn. 6 Cdo 47/2012, podmienka oprávnenej držby
bola u osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o
držbe splnená bez ďalšieho. Takáto osoba nadobudla totiž postavenie oprávneného držiteľa, zaručené

po dobu desiatich rokov odo dňa zápisu do katastra. Zrušenie ustanovení § 2 až § 9 zákona č.
293/1992 Zb., na základe ktorých takéto postavenie oprávneného držiteľa získala, nemalo na vznik
a trvanie práva oprávnenej držby žiaden vplyv. Zrušenie uvedeného ustanovenia nič nezmenilo na
vzniku práva oprávnenej držby, ktoré osoba zapísaná za vlastníka nadobudla zápisom do katastra
na základe notárskeho osvedčenia o držbe, a to na dobu desiatich rokov. Nemalo to vplyv ani na
ďalšiu existenciu oprávnenej držby. V danom prejednávanom prípade však tieto podmienky nenastali,

keďže ešte počas plynutia desaťročnej lehoty, žalobkyňa preukázateľne upovedomila žalovaného o tom,
že je vlastníčkou podielu 1/8 v novovytvorených parcelách, čo malo za následok prerušenie plynutia
desaťročnej vydržacej lehoty v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka. K tomuto došlo na základe
výzvy právneho zástupcu žalobkyne JUDr. M. Bachynca z 15.10.2010 a 28.9.2010, na usporiadanie
vlastníckych vzťahov po vydaní osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vydaným

notárom JUDr. Mariánom Zbojom Notárskou zápisnicou č. N 444/99, NZ 31/2000 zo dňa 1.2.2000.
Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. nenadobudol
postavenie oprávneného držiteľa. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej
žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol,
že počas celého konania argumentoval, že zo strany žalobkyne došlo k oneskorenému podaniu žaloby
o určenie vlastníckeho práva, t.j. až po uplynutí desaťročnej lehoty od vydania notárskej zápisnice,
spísanej na Notárskom úrade notára JUDr. Mariána Zboju pod č. N 444/99, NZ 31/2000 zo dňa 1.2.2000
podľa zákona č. 293/1992 Zb., ktorej predmetom bolo osvedčenie o jeho vyhlásení o vydržaní pozemkov

- CKN parciel č. 1012/4 a CKN parcely č. 1012/5 a tiež na základe notárskej zápisnice spísanej
na Notárskom úrade notára JUDr. Vladimíra Šťastného č. N 44/2001, NZ 42/2001 zo dňa 9.5.2001,
predmetom ktorej bolo osvedčenie o jeho vyhlásení o vydržaní pozemkov CKN parcely č. 1012/2, k.ú.
D.. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 2 ods. 2 v spojení s § 18 ods. 1 zákona č. 293/1992
Zb. v znení do 30.11.2000. Pokiaľ žalobkyňa podala žalobu na určenie vlastníckeho práva na súd dňa

5.9.2013, došlo k tomu po uplynutí desaťročnej vydržacej lehoty. Taktiež neobstojí argumentácia súdu
prvejinštancievbode30rozsudku,žežalobkyňaeštepočasplynutiadesaťročnejlehotyhoupovedomila
o tom, že je vlastníčkou 1/8-iny novovytvorených parciel, čo by malo mať za následok prerušenie
desaťročnej vydržacej lehoty. Nesprávne súd prvej inštancie argumentoval závermi rozsudku NS SR z
30.4.2013 sp. zn. 6Cdo/47/2012, naopak, zo záverov tohto rozhodnutia vyplýva, že po 1.12.2000 neboli

zistené žiadne skutočnosti, v dôsledku ktorých by v dobe desiatich rokov (plynúcej odo dňa zápisu do
katastra) došlo k prerušeniu vydržacej doby pre stratu dobromyseľnosti a tým aj oprávnenej držby. Z toho
vyplýva, že oprávnená držba konštatovaná v zmysle § 2 a nasl. zákona č. 293/1992 Zb. po 1.12.2000
ostávazachovanáajejtrvaniesaposudzujepodľa§130ods.1OZ.Žiadalrozsudoksúduprvej inštancie
zmeniť a žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako správny
potvrdiť. Opätovne poukázala na skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti, ku ktorým si dal osvedčiť
vlastnícke právo žalovaný, boli vytvorené z časti pozemnoknižnej parcely č. 947 zapísanej pôvodne
v PK protokole č. 214, k.ú. D., ktorej spoluvlastníkom sa stala titulom dedičstva po svojich právnych

predchodcov - matke M. U. v 1/8-ine. Po zistení, že žalovaný si dal osvedčiť vlastnícke právo aj
k týmto častiam nehnuteľností, minimálne od roku 2008 viackrát upozorňovala žalovaného, že je
spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, pričom prostredníctvom listinnej komunikácie medzi jej
právnym zástupcom, žalovaným, ako aj jeho právnym zástupcom dochádzalo k výmene stanovísk
týkajúcich sa nápravy skutkového stavu. Zo strany žalovaného bolo jej ponúknuté odkúpenie

spoluvlastníckeho podielu kúpnou zmluvou ešte v roku 2008. Momentom, kedy sa žalovaný dozvedel
o týchto skutočnostiach, že nie je spoluvlastníkom 1/8 nehnuteľností, ktoré nadobudla dedičstvom po
nebohej M. U., mohli u neho objektívne vyvolať presvedčenie a pochybnosť, že mu vec po právnej
stránke patrí, čím došlo k strate dobrej viery a prerušeniu vydržacej doby. Vychádzajúc aj z rozhodovacejpraxe súdov, že vo všeobecnosti platí, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane v okamihu, keď sa mu
stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať
pochybnosti o tom, či mu vec (právo) patrí (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/27/2005).

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1
CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) po zistení, že odvolanie
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Záver súdu prvej inštancie, ktorý vyhovel žalobe žalobkyne na určenie vlastníckeho práva k
žalovaným parcelám špecifikovaným vo výroku rozsudku, keďže žalovaný vo vzťahu k týmto žalovaným
nehnuteľnostiam nedôvodne osvedčil vlastnícke právo na základe Notárskych zápisníc spísaných u

notára JUDr. Mariána Zboru č. N 444/99, NZ 31/2000 zo dňa 1.2.2000 a notára JUDr. Vladimíra
Šťastného č. N 44/2001, NZ 42/2001 zo dňa 9.5.2001, je správny. V tomto smere sa odvolací súd
plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v bodoch 28., 29. a 30.,
keď považoval za právne irelevantnú obranu žalovaného (ktorá je aj zároveň odvolacou námietkou),
že navrhovateľka mala uplatniť svoje vlastnícke právo v desaťročnej lehote podľa § 2 ods. 2 zákona

č. 293/1992 Zb. platného do 1.12.2000. Skutočnosť, kedy navrhovateľka podala návrh na určenie
vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti na súde, je vo vzťahu k 10-ročnej lehote na vydržanie v
zmysle § 134 Občianskeho zákonníka právne irelevantné, keďže táto lehota so zreteľom na nedostatok
dobromyseľnosti žalovaného ani nemohla začať plynúť.

6. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (§ 129 až §
134 Občianskeho zákonníka ), ktoré vzniká splnením zákonom požadovaných predpokladov. Musí ísť
o spôsobilý predmet vydržania (predmetom vydržania môže byť každá vec, ktorá môže byť predmetom
vlastníctva), držba musí byť oprávnená t. j. musí ísť o faktické ovládanie veci alebo vykonanie práva,
musí ísť o vôľu nakladať s vecou alebo s právom ako so svojim a musí byť dobrá viera, že oprávnenému

držiteľovi patrí vec (alebo právo) a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby;
do zákonom stanovenej doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca ( u nehnuteľných vecí je vydržacia doba desaťročná).

7.Dobráviera(akopredpokladoprávnenejdržby)jepresvedčenímnadobúdateľa,ženekonábezprávne,

keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru o
existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa aj právneho dôvodu nadobudnutia (právneho titulu), teda
okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na
všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv
držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (právnemu titulu), z ktorého sa

odvodzuje vznik práva. Dobrá viera znamená presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si
určitú vec prisvojuje. Pri skúmaní existencie dobrej viery treba preto zohľadniť konkrétne právne, ale
aj skutkové okolnosti prípadu spojené s prevodom nehnuteľnosti - viažuce sa k nadobúdaciemu titulu.
Treba pritom vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu
prejednávanej veci po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu

vec alebo právo patrí.

8.Odobromyseľnostimožnohovoriťvtedy,akdržiteľdržívecvomyle,žemuvecpatríaidepritomoomyl
ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s
obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno ( so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu) od každého

požadovať. Dobrá viera sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok
nadobudnutievecialebopráva,ktoréjepredmetomdržby,musíbyťpodloženákonkrétnymiokolnosťami,
z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené.

9. Vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci, keďže navrhovateľka jednoznačne na základe

výsledkov vykonaného dokazovania preukázala dôvodnosť uplatneného nároku na určenie vlastníckeho
práva k žalovaným nehnuteľnostiam, pričom k týmto nehnuteľnostiam žalovaný nadobudol vlastnícke
právo (zápisom do katastra nehnuteľností) na základe osvedčenia o vyhlásení vydržania vlastníckeho
práva podľa zákona č. 293/1992 Zb., plne je opodstatnený záver, že žalovaný bol sícedržiteľom predmetných nehnuteľností, ale nie držiteľom dobromyseľným. So zreteľom na chýbajúcu
dobromyseľnosť na strane žalovaného, ani nemohli byť splnené podmienky podľa § 134 Občianskeho
zákonníka a nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na základe vydržania.

10. Z uvedeného dôvodu, keďže súd prvej inštancie správne posúdil podmienky deklarovania
vlastníckeho práva na strane žalobkyne a zároveň nedostatok dobromyseľnosti pri nadobudnutí
vlastníckehoprávanastranežalovanéhonazákladeosvedčeniapodľazákonač.293/1992Zb.,odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)