Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/135/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116215121
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116215121.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu: O.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, E., právne zastúpený: TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so
sídlom Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovaným: 1/ V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
XXXX/XX, E., 2/ N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. E. XXX/XXX, E. - E., o zaplatenie 3.896,85 Eur s

príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 6C/159/2016-78
zo dňa 26. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobe vyhovel a vo výroku o trovách konania, p
o t v r d z u j e .

Výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol sa rozsudku súdu prvej inštancie
n e d o t ý k a .

Žalobcovi p r i z n á v voči žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Žalobcovi n e p r i z n á v avoči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne
žalobcovi zaplatiť sumu 3.816,85 Eur spolu s úrokmi z omeškania, a to titulom úhrady záväzku,

ktorý žalobca ako ručiteľ zaplatiť namiesto žalovaných ako dlžníkov zo zmluvy o úvere, uzatvorenej
žalovanými 1/ a 2/ a Slovenskou sporiteľňou, a.s.. V časti, v ktorej sa žalobca voči žalovaným domáhal
úhrady sumy 80 Eur, žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko mal preukázané, že v tomto rozsahu
už žalovaní žalobcovi dlžnú sumu uhradili. Obranu žalovanej 2/, že peňažné prostriedky obdržané z
predmetného úveru použil žalovaný 1/ na úhradu svojich predchádzajúcich dlhov, ako aj že po rozvode
manželstva si žalovaný 1/ ako bývalý manžel riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť, z čoho pramení
jejzláfinančnásituácia,považovalzaprávnebezvýznamnú.Poukázalnato,ževyporiadaniespoločných

dlhov manželov medzi manželmi po zániku bezpodielového spoluvlastníctva rozvodom manželstva
sa týka vzťahov len medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú
účastníkmi vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich
práva a námietky. Vnútorný vzťah žalovaných 1/ a 2/ sa tak akýmkoľvek spôsobom nedotýka práva
žalobcu ako veriteľa požadovať peňažné plnenie vyplývajúce z jeho práva ručiteľa podľa ustanovenia
§ 308 Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu nebolo možné zaviazať na žalované plnenie len

žalovaného 1/, resp. rozdeliť žalované plnenie medzi žalovaných 1/ a 2/ rovným dielom. Pri rozhodovaní
o nároku žalobcu na úroky z omeškania okresný súd vychádzal zo zistenia, že splatnosť záväzku
medzi stranami sporu dojednaná nebola, preto bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 563 Občianskehozákonníka, podľa ktorého, ak čas plnenia nie je dohodnutý, tak dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po
tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobca vyzval žalovaných 1/ a 2/ výzvou zo dňa 03.06.2015 splniť
jeho pohľadávku do 09.06.2015, ku dňu 10.06.2015 sa tak žalovaní dostali do omeškania a žalobcovi

vzniklo právo na úroky z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to vo výške určenej
v zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže výška úrokov z omeškania medzi stranami sporu
osobitne dojednaná nebola. Žalovaní žiadali umožniť uhradiť žalovanú sumu v splátkach. Okresný súd
konštatoval, že v prejednávanej veci nejde o prípad v zmysle § 232 ods. 3 veta druhá CSP, podľa ktorého
môže súd v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu na plnenie. Vychádzal z toho, že od 13.12.2015

zo strany žalovaných nedošlo k žiadnemu plneniu ich peňažného záväzku voči žalobcovi. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a žalobcovi proti žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu
trov v rozsahu 98 %, čo je jeho čistý úspech v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 2/, a to do výroku
určujúceho pomer rozdelenia povinností vrátiť predmetný dlh spoločne a nerozdielne a do výroku

určujúceho trovy konania. Nenamietala správnosť tej časti výroku, ktorým bola určená výška plnenia a
úroku z omeškania. Žiadala, aby krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku pomeru rozdelenia
povinností vrátiť predmetný dlh „spoločne a nerozdielne“ zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové
prejednanie. Uviedla, že v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočne zdôvodnila, prečo sa domáha
určenia konkrétnej výšky, ktorú má žalobcovi uhradiť, samostatne. Súd sa však týmito okolnosťami

nezaoberal. Uviedla, že žalovaný 1/ žije dlhodobo nezodpovedným spôsobom života, má množstvo
exekúcií a žiadna ďalšia podlžnosť ho nezaťažuje . Úhradu žalovanej sumy ponechá na jej osobe, čím
bude vystavená situácii, že nedokáže zabezpečiť svojim deťom ani základné životné potreby. Išlo jej
výhradne o tom, aby súd prihliadol na okolnosti, v ktorých sa nachádza vďaka žalovanému 1/ a dlh
rozdelil. Je ochotná pristúpiť na akúkoľvek úhradu, ktorú jej určí súd, ak to bude výhradne jej záväzok,

ktorý sa pokúsi následne vyriešiť v prospech veriteľa.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.

5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, preto sa

obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov uvedených v jeho odôvodnení (§ 387 ods. 2 CSP).

6. Odvolateľka rovnako, ako v konaní pred súdom prvej inštancie, uvádzala skutočnosti, s ktorými sa už
okresný súd vysporiadal a odôvodnil, prečo námietke žalovanej 2/ o možnosť o rozdelenie povinnosti
uhradiť žalovanú istinu žalobcovi každým zo žalovaných samostatne nevyhovel.

7. Bolo nepochybné, že dlh žalovaných vznikol v čase trvania ich manželstva, preto sú povinní tento dlh
spoločne a nerozdielne uhradiť podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca uplatnil svoje právo
a domáhal sa úhrady žalovanej istiny „solidárne“ voči obidvom žalovaným. Keďže takýto nárok žalobcu
je zákonný, nemohol okresný súd postupovať inak, len žalobe s týmto nárokom vyhovieť. Pokiaľ by sám

pristúpil k rozdeleniu dlhu tak, ako to žiadala žalovaná, došlo by k ukráteniu práva žalobcu domáhať sa
úhrady istiny voči ktorémukoľvek zo solidárnych dlžníkov. Je vecou solidárnych dlžníkov v prípade, ak
jeden z nich splní dlh sám, domáhať sa náhrady od ostatných spoludlžníkov podľa veľkosti ich podielov.
Krajský súd, vychádzajúc z týchto skutočností preto rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil.

8. Žalovaná 2/ napádala odvolaním výrok v časti, ktorým bolo rozhodnuté o jej povinnosti uhradiť dlh
spoločne a nerozdielne, pričom uviedla, že výšku priznanej istiny, ako aj príslušenstva, nerozporuje.
Od rozhodnutia o napadnutom výroku však závisel aj výrok, ktorý, podľa vyjadrenia žalovanej 2/,
nebol dotknutý odvolaním, a to výška sumy, v ktorej by mal žalovaný 1/ a žalovaná 2/ osobitne
uhradiť už priznanú istinu žalobcovi. Z tohto dôvodu sa odvolanie týkalo aj žalovaného 1/, ktorý bol

rovnako účastný odvolacieho konania. Keďže však žalovaný 1/ odvolanie sám nepodal, ale stal sa
jeho účastníkom z dôvodu podania odvolania žalovanej 2/, uvedenú okolnosť posúdil krajský súd ako
dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP a žalobcovi voči žalovanému 1/ nárok na náhradutrov odvolacieho konania nepriznal, podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanej 2/.

9. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)