Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky

Judgement was issued by JUDr. Ivan Machyniak

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Odmietajúce podanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115229319
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Machyniak
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5115229319.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne E. T., narodenej XX. I. XXXX, bývajúcej v W.,
D., zastúpenej JUDr. Tiborom Bickom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Dukelská 972/7-3,
proti žalovanému Mesto Žilina, IČO: 00 321 796, zastúpenému JUDr. Lukášom Bútorom, advokátom
so sídlom v Žiline, Vojtecha Tvrdého 12, o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy o prevode
vlastníctva bytu, vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 17C/453/2015, o dovolaní žalobkyne proti

uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 28. septembra 2017 sp. zn. 8Co/295/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 24. októbra 2016 č. k.

17C/453/2015-360 prerušil konanie na šesť mesiacov. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní
bolo nariadené pojednávanie na deň 24. október 2016. Žalobkyňa a žalovaný zhodne požiadali súd o
odročenie pojednávania z dôvodu prebiehajúceho rokovania o možnosti mimosúdneho urovnania sporu.
Na základe uvedeného súd prvej inštancie konanie v súlade s § 163 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“) prerušil. V predmetnom
rozhodnutí súd prvej inštancie citoval aj § 163 ods. 2 C. s. p. upravujúci procesný následok, ak žiadna

zo strán nepodá návrh na pokračovanie v konaní v stanovenej lehote.

2. Súd prvej inštancie uznesením z 15. mája 2017 č. k. 17C/453/2015-366 konanie zastavil a rozhodol
o trovách konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie označené v
bode 1. nadobudlo právoplatnosť 2. novembra 2016. Návrh na pokračovanie v konaní tak bolo možné
podať do 2. mája 2017. Takýto návrh v uvedenej lehote ani jedna zo sporových strán nepodala. Konanie

preto v súlade s § 163 ods. 2 C. s. p. zastavil.

3. O odvolaní žalobkyne rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) v záhlaví označeným
uznesením tak, že uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a zároveň rozhodol o
trovách odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie postupoval
správne, keď prerušené konanie, v ktorom v ustanovenej lehote nebol podaný návrh na pokračovanie,

zastavil. Skutočnosti tvrdené žalobkyňou, pre ktoré nebol podaný návrh na pokračovanie v konaní,
považoval za neopodstatnené. Keďže návrh na pokračovanie v konaní nebol v zákonom stanovenej
lehote podaný, neexistoval ani dôvod pokračovať v konaní a meritórne rozhodnúť.

4. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Dovolanie odôvodnila
dovolacímdôvodompodľa§431C.s.p.tvrdiac,žesúdjejnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces [§ 420 písm. f) C. s. p.]. Namietala, že súdom bolo zrejmé jej stanovisko v spore a nikdyneprejavila vôľu v konaní nepokračovať. Nepodanie návrhu na pokračovanie v prerušenom konaní zo
strany jej predošlého právneho zástupcu preto nemožno považovať za jej prejav vôle nepokračovať v
konaní. Ustanovenie § 163 ods. 2 podľa žalobkyne nemožno vykladať tak, že súd konanie zastaví aj v

prípade, ak z prejavov strany sporu jednoznačne vyplýva jej požiadavka na meritórne rozhodnutie sporu.
Súd mal správne postupovať tak, že po uplynutí lehoty, na ktorú bolo konanie prerušené, mal strany
sporu vyzvať, či došlo k mimosúdnemu urovnaniu sporu. Keďže súd prvej inštancie takto nepostupoval a
odvolací súd na jej námietky neprihliadol, došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Žiadala, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) uznesenie odvolacieho

súdu, ako aj uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobkyne uviedol, že postup súdu bol v súlade s § 163 ods. 2
C. s. p.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala

strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená
advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania sa zaoberal jeho prípustnosťou a dospel
k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť.

7. V danom prípade bolo dovolanie podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť Civilný sporový

poriadok. Najvyšší súd preto podmienky, za ktorých možno podať dovolanie posudzoval podľa právnej
úpravy účinnej od uvedeného dňa, t. j. podľa Civilného sporového poriadku.

8. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

9. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné a podmienky prípustnosti
dovolania, sú uvedené v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p. V preskúmavanej veci žalobkyňa
odôvodňovala prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) C. s. p.

10. Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnenú vadu zmätočnosti najvyšší súd uvádza, že podľa vyššie

označeného zákonného ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba
rozumieť taký nesprávny postup súdu, ktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, vymykajúcich sa nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca. Podstatou tohto
práva je zabezpečiť fyzickým a právnickým osobám možnosť domáhať sa svojich práv na nestrannom
súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty, ktoré im právny poriadok priznáva.

11. V preskúmavanej veci žalobkyňa odôvodnila porušenie práva na spravodlivý proces tým, že súdy

nesprávne konanie zastavili, keď žiadna zo sporových strán nepodala v určenej lehote návrh na
pokračovanie v prerušenom konaní, pričom nezohľadnili jej z obsahu spisu vyplývajúci záujem v konaní
pokračovať a ani nevyvinuli v tomto smere žiadnu aktivitu.

12. Podľa § 163 ods. 1 C. s. p. ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú

odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

13. Podľa § 163 ods. 2 C. s. p. ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek
strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia
o prerušení konania, súd konanie zastaví.

14. Z citovaného ustanovenia § 163 C. s. p. vyplýva, že spočívanie konania je možné vyvolať aktivitou
sporových strán, ktoré dajú najavo, že zatiaľ nemajú záujem, aby súd pokračoval v konaní. Ak strany
sporu navrhnú odročenie pojednávania z dôvodu, že majú snahu o mimosúdne riešenie sporu, súd bez
ďalšieho konanie preruší a stranám sporu poskytne lehotu najmenej tri mesiace. Ak sa stranám nepodarí

spor mimosúdne vyriešiť je nevyhnutné, aby niektorá z nich v šesťmesačnej lehote od právoplatnosti
uznesenia o prerušení konania, urobila dispozičný úkon na pokračovanie v konaní. Uvedený postup
vyplýva z Civilného sporového poriadku, ktorý v prípade prerušenia konania podľa § 163 ods. 1 C. s. p.,
neumožňuje aplikovať § 165 ods. 1 C. s. p. o možnosti súdu pokračovať v konaní aj bez návrhu.15. Na základe uvedeného možno konštatovať, že súd prvej inštancie správne konanie prerušil podľa §
163 ods. 1 C. s. p., pretože strany sporu zhodne navrhli odročiť pojednávanie v súvislosti s možnosťou

mimosúdneho vyriešenia sporu. Stranám sporu bol v odôvodnení rozhodnutia daný do pozornosti aj §
163 ods. 2 C. s. p. upravujúci následky nepodania návrhu na pokračovanie v konaní. Z dôvodu, že k
mimosúdnemu vyriešeniu sporu nedošlo, bolo povinnosťou žalobkyne, ak mala záujem, aby konanie
pokračovalo, pred uplynutím šesťmesačnej lehoty urobiť dispozičný úkon na pokračovanie v konaní.
Neobstojí preto argumentácia žalobkyne, že procesnú aktivitu v tomto smere mal uskutočniť sám súd

prvej inštancie, pretože súd má takúto povinnosť len v konaniach prerušených podľa § 162 C. s. p.
a § 164 C. s. p. V konaniach prerušených podľa § 163 C. s. p. je ich pokračovanie, ako už bolo
uvedené vyššie, viazané na dispozičný úkon strany sporu, ktorý ale v preskúmavanej veci žalobkyňa
(a ani žalovaný) v zákonom stanovenej lehote neurobila. Súd prvej inštancie nemal preto inú možnosť,
než v zmysle § 163 ods. 2 C. s. p. konanie zastaviť. Ak tak súd prvej inštancie rozhodol a odvolací
súd jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, nejde o postup, ktorý by bol v rozpore s kogentným

procesným ustanovením a teda o postup, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý
proces. Žalobkyňa preto nedôvodne namieta existenciu vady v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. Pre úplnosť
treba uviesť, že s dôvodmi nepodania návrhu na pokračovanie v konaní v zákonom stanovenej lehote,
sa súd prvej inštancie náležite vyporiadal v uznesení z 5. septembra 2017 č. k. 17C/453/2015-425
(nadobudlo právoplatnosť 11. 9. 2017), ktorým zamietol žiadosť žalobkyne o odpustenie zmeškania

lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Ani námietka žalobkyne o pochybení jej právneho
zástupcu, ktorý mal návrh na pokračovanie v konaní podať, ale tak neurobil, nemá žiaden vplyv na
správnosť postupu konajúcich súdov.

16. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm.

c) C. s. p. ako neprípustné odmietol.

17. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej úspešnej v dovolacom konaní priznal ich plnú náhradu, a to uložením
povinnosti žalobkyni zaplatiť náhradu týchto trov s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie

samostatným uznesením (§ 262 ods. 1 a 2 C. s. p.).

18. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.