Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 26, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218205101
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7218205101.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v právnej veci T. X. nar. XX.X.XXXX
bývajúcej v A. na B. ulici č. X na návrh L. O. V. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v A. na ul. K. Q. č. XX v
konaní o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia o obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony T. o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 5.6.2018 č.k.

19Ps/13/2018-11 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým žiadala obmedziť spôsobilosť na právne úkony svojej matky T. X. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej v A. na B. ulici č. X na udeľovanie súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

ambulantnou a ústavnou formou a ustanoviť ju za opatrovníka s odôvodnením, že navrhovateľka
neosvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že súd
má v prvom rade sledovať záujem dotknutej osoby a pri rozhodnutí o obmedzení spôsobilosti na právne
úkony musia byť splnené zákonné predpoklady, ku ktorým konajúci súd môže dospieť až na základe
dôsledne vykonaného dokazovania vo veci samej.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka s odôvodnením, že
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytkla konajúcemu
súdu, že nezabezpečil a nevykonal navrhovateľkou označené dôkazy, ktoré navrhovateľka sama nemá
možnosť konajúcemu súdu predložiť. Poukázala na ustanovenie § 26 CMP, podľa ktorého je navrhovateľ
povinný pripojiť k návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva a len ak je splnenie tejto povinnosti

spojené s nepomernými ťažkosťami postačí, ak účastník označí v návrhu listinné dôkazy, na ktoré
sa odvoláva. V tejto súvislosti uviedla, že v návrhu jasne označila dôkazy, ktoré nie je možné súdu
predložiť, nakoľko ich zabezpečenie navrhovateľom je v rozpore s lekárskym tajomstvom. Poukázala
na lekársku správu, ktorú predložila súdu v predchádzajúcom podaní a z ktorej vyplýva, že zdravotnú
dokumentáciu pacientky T. X. nie je možné vydať navrhovateľke z dôvodu absencie súhlasu pacientky.
Poukázala na to, že jej matka je v súčasnosti hospitalizovaná v zdravotníckom zariadení po vážnom

úraze chrbtice a vyslovila presvedčenie, že vzhľadom na svoj psychický stav nie je schopná posúdiť
následky svojvoľného prerušenia liečby. Žiadala preto, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej
inštancie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu. V danom prípade
žiadala, aby odvolací súd ustanovil navrhovateľku ako opatrovníčku matky.

3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konanie

podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.4. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia

bude ohrozená.

5. Podľa § 387 ods. 1,2 a 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

6. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,

rýchla, i keď len dočasná úprava právnych, nielen faktických pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie
pochybnosti o jeho potrebe. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je
príčinou,žesúdmôžerozhodnúťlennazákladeosvedčeniatvrdenýchskutočnostíbeztoho,žebymusel

byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná
na úvahu súdu.

7. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CMP v rozsahu danom ust. §

66 CMP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

8. K odvolacím námietkam navrhovateľky z hľadiska právneho posúdenia veci, že súd prvej inštancie
neúplne zistil skutočný stav a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia súd

nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán
(§ 329 ods. 1 CSP). Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
povahu osvedčovania, to znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného
procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti

a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich
skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci, resp. zamietavý výrok.
Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej je navrhovateľ
povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto požiadavka vychádza jednak z premisy, že zjavne
neodôvodnenému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu a jednak z predpokladu, že

dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než
samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenej úpravy pomerov. Vzhľadom na
uvedené špecifické okolnosti je preto súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho
hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie
neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Najmä pri neodkladných opatreniach,

ktorými majú byť obmedzené určité dispozičné úkony, nie je spravidla dostatočne možné v tomto štádiu
procesuvyžadovaťdôslednépreukázanieúmysluosoby,protiktorejmáneodkladnéopatreniesmerovať.
Úmysel ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku je osvedčiteľný iba vo
výnimočných prípadoch s nepomernými ťažkosťami, a preto aj z tohto dôvodu odvolací súd sa stotožnil s
rozhodnutím súdu prvej inštancie, že rozhodnúť o obmedzení spôsobilosti na právne úkony menovanej

bude možné len na základe dôsledne vykonaného dokazovania vo veci samej a v zmysle príslušných
ustanovení zákona. Len na základe takto vykonaného dokazovania bude možné spravodlivo rozhodnúť
o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a takto dôsledne dodržať všetky práva osoby, ktorá má
byť obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Pokiaľ má navrhovateľka obavy, že jej matka nebude
schopná reálne zvážiť svoj zdravotný stav a hospitalizáciu odmietne, súd poukazuje na to že, postup pri

hospitalizácii bez súhlasu pacienta upravuje konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom
zariadení obsiahnuté v treťom diele tretej hlavy osobitnej časti CMP v ustanovení § 252-271. K
obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony bude teda možné pristúpiť, ako správne konštatoval súdprvej inštancie až po vyčerpaní všetkých menej represívnych prostriedky a opatrení, alebo ak sa už iné
obmedzenia nedajú použiť.

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil a zároveň sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, preto na zdôraznenie jeho
správnosti uviedol ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

10. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.