Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, October 23, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoPr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812203126
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8812203126.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu P. N., nar. X.XX.XXXX, bytom K. Y. X, E. L.., zastúpeného
JUDr. Beátou Krausovou, advokátou so sídlom M. R. Štefánika 137, Vranov n/Topľou, proti žalovanému
O. C. - RM TREND, B. XXA, E. L.., zastúpenému JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom so sídlom vo
Vranove n/Topľou, M. R. Štefánika 2465, o zaplatenie 1.839,35 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Vranov n/Topľou zo dňa 02.11.2012 č.k. 10Cpr 1/2012 - 78 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu
mzdy za obdobie od 01. apríla 2011 do 18. augusta 2011 a na náhradu mzdy v sume svojho mesačného
priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce a to v
rozsahu 100 % s tým, že o výške plnenia a úroku z omeškania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku,

v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania.

Vykonaným dokazovaním bolo podľa súdu prvého stupňa preukázané, že pracovný pomer žalobcu u
žalovaného trval aj v spornom období mesiacov apríl - august 2011 a bolo preukázané, že v tomto
období žalobca vykonával práce ako zamestnanec pre zamestnávateľa, žalovaného, aj keď to bolo
nepravidelne, avšak stalo sa tak z dôvodov na strane zamestnávateľa. Súčasne bolo preukázané, že

žalovaný žalobcovi za toto obdobie nevyplácal dohodnutú mzdu. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že vo
vecisastotožnilsprávnymnázoromuvedenýmvrozsudkuNSSRsp.zn.4Cdo67/1996.Listžalovaného
doručený právnej zástupkyne žalobcu dňa 17.08.2011, ktorým žalovaný oznamuje, že za daných
podmienok súhlasí s ďalším zamestnávaním žalobcu a vyzýva ho, aby bez zbytočného odkladu po
doručení tejto odpovede nastúpil na výkon prác, súd prvého stupňa považoval za prejav vôle žalovaného
ustúpiť od predtým daného okamžitého zrušenia pracovného pomeru s dôsledkami s tým spojenými

- žalobca sa nemusel nevyhnutne obrátiť na súd so žalobou o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Postup žalobcu, ktorý následne okamžite skončil pracovný pomer so žalovaným,
súd prvého stupňa na rozdiel od žalovaného nepovažuje za nesúladný s dobrými mravmi. Bolo zistené,
že žalovaný žalobcovi dohodnutú mzdu od mesiaca apríl 2011 až do okamžitého skončenia pracovného
pomeru žalobcom neuhrádzal. Pokiaľ by totiž žalobca neoznámil žalovanému, že trvá na ďalšom
zamestnávaní a okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 10.08.2011

považuje za neplatné, pripravil by sa tak o nárok plynúci z § 69 ods. 4 Zákonníka práce. Poukazujúc na
tieto dôvody tak súd prvého stupňa rozhodol o základe uplatnených samostatných nárokov žalobcu na
náhradu mzdy za bodu trvania pracovného pomeru a náhradu mzdy v sume priemerného mesačného
zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Preto o veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom podľa
§ 152 ods. 2 O.s.p. Má za to, že žalobca má právo na zaplatenie mzdy za obdobie, počas ktorého
trval pracovný pomer a taktiež má nárok na odstupné vo výške priemerného mesačného zárobku za

výpovednú dobu dvoch mesiacov podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalovaný poukazuje
na to, že žalobca dohodnutý druh práce vykonával u žalovaného do konca mesiaca apríl 2011, keď

po zistení požitia alkoholických nápojov počas pracovnej doby a výške zo strany žalovaného od mája
2011 sa už na pracovisko nedostavil, nežiadal o prideľovanie dohodnutej práce a od 01.06.2011
sa v riadnom pracovnom pomere zamestnal u iného zamestnávateľa. Tvrdenia žalobcu o tom, že
pre žalovaného vykonával práce aj po mesiaci apríl 2011 nie sú pravdivé, pretože žalobca si ako
svoju osobnú zákazku zariadil montáž žalúzii pre Invest Consulting, s.r.o. a Cirkevnú spojenú školu.

Keďže odberatelia požadovali riadny účtovný doklad, žalobca presvedčil pracovníčku žalovaného,
aby mu na tieto zákazky vyhotovila faktúru z firmy žalovaného. O tom, že išlo o osobnú záležitosť
žalobcu svedčí aj doklad predložený žalovaným, z ktorého vyplýva, že žalúzie si žalobca objednal vo
vlastnom mene a tieto boli označené ako priamy predaj. Žalovaný taktiež uvádza, že navrhoval vypočuť
pracovníčku žalovaného, ktoré mala potvrdiť, že žalobca od mesiaca máj 2011 nenastupoval do práce
a o prideľovanie práce nežiadal, pričom súd prvého stupňa odmietol vykonať tento dôkaz. Nie je preto

dôvodný záver súdu prvého stupňa, že aj v spornom období mesiacov apríl - august 2011 žalobca
vykonával práce pre žalovaného ako zamestnávateľa. Mzda mu patriť nemôže, keďže žiadne práce
za toto obdobie nevykonával okrem dvoch uvedených osobných zákaziek, na ktoré mu pracovníčka
žalovaného vyhotovila faktúru a vyplatila mu províziu. Žalobca sa nemôže domáhať vyplatenia náhrady
mzdy ani z dôvodu nevykonávania práce pre prekážky na strane zamestnávateľa, pretože žalobca

pre žalovaného mal prácu zabezpečenú. Podanie žalobcu adresované žalovanému zo dňa 18.08.2011
označené ako okamžité skončenie pracovného pomeru je právne bezvýznamné, pretože pracovný
pomer žalobcu u žalovaného sa skončil 13.08.2011 a to zo strany žalovaného. Zdôraznil, že žalobca od
01.06.2012 bol v pracovnom pomere u iného zamestnávateľa a napriek svojmu vyjadreniu z 15.08.2011
o tom, aby ho žalovaný zamestnával, na výkon práce nenastúpil. Naopak, listom z 18.08.2011 doručil

žalovanému okamžité skončenie pracovného pomeru, z tohto konania vyplýva, že žalobcove vyjadrenie
o jeho zotrvaní na ďalšom zamestnávaní nesmerovalo k zotrvaniu v pracovnom pomere u žalovaného,
ale toto konanie smerovalo k zneužitiu práv a povinností plynúcich z pracovnoprávnych vzťahov na
škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Neobstojí preto záver súdu prvého stupňa, že
žalovaný účinne odstúpil od okamžitého skončenia pracovného pomeru s dôsledkami s tým spojenými.

Tvrdenie žalobcu, že žalovaný prestal prideľovať prácu a vyplácať mu mzdu je účelové a nepravdivé,
keďže žalobca svojvoľne prestal vykonávať prácu u žalovaného od mesiaca máj 2011 a v júni 2011 sa
zamestnal u iného zamestnávateľa. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu
vyhovieť.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť. Zdôrazňuje, že žalovaný začiatkom mesiaca apríl 2011 oznámil žalobcovi, že
nemá pre neho dostatok práce, a preto súhlasí s tým, aby sa prechodne zamestnal u iného
zamestnávateľa. Žalobca bol nútený zamestnať sa u iného zamestnávateľa z dôvodu, že nemal
dostatok finančných prostriedkov na obživu a platenie účtov. Existencia ďalšieho pracovného pomeru

automaticky neznamená, že žalobca nevykonával pre žalovaného práce podľa jeho pokynov. Žalobca u
druhého zamestnávateľa vykonával práce v pracovnom čase, ktorý nebol fixne určený, a preto žalobca
bol schopný riadne plniť svoje povinnosti súčasne v oboch pracovných pomeroch. Podľa žalobcu
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný z dôvodov absencie nerozviazal pracovný
pomer žalobcov a ani ho neupozornil na nedostatky v práci z dôvodu absencie. Vyjadrenia žalovaného

si vzájomne odporujú, keďže sa nezakladajú na pravde. Je preto podľa jeho názoru správny záver súdu
prvého stupňa o tom, že pracovný pomer skončil okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany
zamestnanca, žalobcu, ku dňu 18.08.2011.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu

s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a zistil, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu preskúmavaného rozhodnutia,
keď zároveň súd prvého stupňa sa nevyporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre správne
rozhodnutie o veci.

Podľa § 77 Zákonníka práce v znení platnom k 31.08.2011 neplatnosť skončenia pracovného pomeru
výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou, môže zamestnanec,
ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.Podľa § 79 ods. 1 citovaného zákona, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že tráv
na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 69 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náklady, náhradu za pracovnú pohotovosť,
náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, alebo ich časť do 15 dní po uplynutí
ich splatnosti.

Podľa § 69 ods. 4 citovaného zákona, zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok
na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobca od 01.01.2010 začal pracovať v spoločnosti žalovaného v

pracovnom zaradení šoféra. Podľa pracovnej zmluvy tento pracovný pomer medzi účastníkmi bol
dohodnutýnadobuneurčitúsoskúšobnoudoboutrochmesiacovamzdažalobcuboladohodnutásumou
307,70 Eur mesačne.

Ešte v období mesiacov apríl, máj 2011 sa javí, že žalobca vykonával prácu pre žalovaného, čo

dokumentujúfaktúryvystavenéspoločnosťoužalovanéhoodberateľom,atopreInvestConsulting,s.r.o.,
so sídlom vo Vranove n/Topľou a Cirkevnú spojenú školu so sídlom vo Vranove n/Topľou. Od mesiaca
jún 2011 však už žalobca nepochybne do práce nenastupoval a dôvody, pre ktoré žalobca prestal u
žalovaného pracovať, sú v rovine rozdielnych vyjadrení oboch účastníkov. Žalobca tvrdí, že samotný
žalovaný mu oznámil, že nemá pre neho prácu, do zamestnania chodiť nemusí a v prípade potreby

ho zavolá. Žalovaný naopak argumentoval tým, že žalobca do práce nenastupoval svojvoľne, ostatní
zamestnanci pracovali, práca im bola riadne prideľovaná a na preukázanie týchto tvrdení navrhoval ako
svedkyňu vypočuť P. J., účtovníčku spoločnosti.

Je zrejmé, že od 01.06.2011 sa žalobca zamestnal u iného zamestnávateľa v riadnom pracovnom

pomere a o tejto skutočnosti mal vedomosť aj žalovaný.

Žalovaný listom zo dňa 10.08.2011 (č.l. 33) okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom podľa § 68
ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a to z dôvodu, že malo dôjsť k vážnemu porušeniu pracovnej disciplíny
tým, že žalobca mal pôsobiť na pracovisku pod vplyvom alkoholických nápojov.

Reakciou žalobcu na takto dané okamžité skončenie pracovného pomeru bol list zo dňa 15.08.2011
(č.l. 34), v ktorom namietal platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru dôvodiac tým, že takto
dané okamžité skončenie pracovného pomeru neobsahuje skutkové vymedzenie závažného porušenia
pracovnej disciplíny, ako to vyžaduje zákon a dôvod uvádzaný ako závažné porušenie pracovnej

disciplíny nie je pravdivý. Žalobca zároveň v tomto liste oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní v
spoločnosti žalovaného.

Žalovaný listom zo dňa 17.08.2011 (č.l. 36) oznámil žalobcovi, že za daných podmienok súhlasí s jeho
ďalším zamestnávaním a zároveň ho vyzval, aby bez zbytočného odkladu po doručení tejto odpovede

nastúpil na výkon prác dohodnutých v pracovnej zmluve.

Je potrebné prisvedčiť súdu prvého stupňa, že vyššie uvádzaný písomný prejav žalovaného zo
17.08.2011 je potrebné kvalifikovať ako odvolanie predtým daného okamžitého skončenia pracovného
pomeru, s čím aj žalobca súhlasil. Aj keď Zákonník práce neobsahuje konkrétnu úpravu týkajúcu

sa podmienok, za akých môže dôjsť k odvolaniu okamžitého zrušenia pracovného pomeru (na
rozdiel od výpovede), aj v danom prípade je potrebné vychádzať z autonómnej vôle zamestnávateľa
a zamestnanca naďalej zotrvať v pracovnoprávnom vzťahu za nezmenených podmienok sledujúc
zamedzeniu nepriaznivým účinkom a dôsledkom okamžitého zrušenia pracovného pomeru bez zreteľana jeho platnosť, resp. neplatnosť určenú súdnym rozhodnutím (do pozornosti rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo 67/1996).

Skutkový stav je ďalej taký, že žalobca po uvádzanej výzve žalovaného k nástupu do práce reagoval
tak, že listom zo dňa 18.08.2011 okamžite skončil pracovný pomer a to z dôvodov nevyplatenia mzdy od
mesiaca apríl 2011 (§ 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce) a zároveň požiadal žalovaného aj o vyplatenie
náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov (§ 69
ods. 4 Zákonníka práce).

Poukazujúc na tieto zistenia sa javí byť záver súdu prvého stupňa o dôvodnosti základu žiadaných
nárokov žalobcu predčasný.

Súd prvého stupňa predovšetkým nevykonal vo veci dokazovanie navrhované žalovaným, a to pokiaľ
ide o výsluch svedkyne P. J., účtovníčky spoločnosti žalovaného, keď vykonaním tohto dôkazu žalovaný

chcel preukazovať, že žalobca mohol nastúpiť na výkon práce a túto aj naďalej vykonávať, tak ako
ostatní zamestnanci spoločnosti.

S poukazom na doteraz vykonané dokazovanie sú tu ďalej pochybnosti o tom, kedy a akým spôsobom
došlo k ukončeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi konania. Do úvahy totiž prichádza aj záver, že

v skutočnosti sa pracovný pomer ukončil konkludentne ku koncu mesiaca máj 2011. V tejto súvislosti je
potrebnépoukázaťnato,žeodjúna2011žalobcadoprácenenastupoval,nebolozistené,abypožadoval
prideľovanie práce, od júna 2011 sa zamestnal v riadnom pracovnom pomere u iného zamestnávateľa
a žalovaný mal o tejto skutočnosti vedomosť.

Z toho dôvodu je potrebné v ďalšom konaní preveriť, či aj v období od mesiaca jún 2011 vo firme
žalovaného práca pre žalobcu bola a či skutočne žalobca svojvoľne do práce nenastupoval. Pokiaľ
sa takto stalo, žalobca nemôže mať nárok na vyplatenie mzdy, ani na náhradu mzdy za požadované
obdobie.

V závislosti od týchto zistení je potrebné, aby súd prvého stupňa urobil záver o tom, kedy došlo ku
skončeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi konania a v tejto súvislosti prichádzajú do úvahy dve
alternatívy. Ako bolo vyššie naznačené, pracovný pomer medzi účastníkmi konania sa mohol ukončiť
konkludentne k 31.05.2011 alebo pokiaľ by tento spôsob ukončenia pracovného pomeru zistený a
preukázaný nebol, do úvahy prichádza ukončenie pracovného pomeru na základe podnetu žalobcu

okamžitým skončením pracovného pomeru realizovaného listom zo dňa 18.08.2011 s tým, že je
zrejmé, že neplatnosť takto daného okamžitého skončenia pracovného pomeru na príslušnom súde
žalovanýnenapadol.Ažpovyhodnotenítýchtoalternatívmožnéhoskončeniapracovnéhopomerumedzi
účastníkmi konania bude môcť súd prvého stupňa prijať záver o tom, či žalobcovi skutočne patrí žiadaná
mzda za celé obdobie, ako aj náhrada mzdy v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce.

Za situácie, že tieto zistenia z preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa zrejmé nie sú,
keď navyše v tejto súvislosti nebolo vykonané ani dokazovanie súdom prvého stupňa, odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vrátil mu vec na ďalšie konanie
podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.