Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Juraj Vallo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/23/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117207137
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vallo
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117207137.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Vallom, v spore žalobkyne H. M.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX G. G., štátna občianka SR, v konaní zastúpená
Z.. P. I., advokát so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, proti žalovanej S. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom E. XXXX/XX, XXX XX G. G., štátna občianka SR, o zaplatenie 21 800 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je p o v i n n á
zaplatiť žalobkyňa v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške, ktoré
bude vyhotovené vyšším súdnym úradníkom.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 21 800 Eur a náhrady trov
konania v plnom rozsahu.
2/ Žalobkyňa v konaní argumentuje tým, že finančné prostriedky v žalovanej sume 21 800 Eur vložila na
účet žalovanej postupne v priebehu marca 2015 až septembra 2016 z časti zo svojich úspor, z provízie z
ďalších investorských aktivít, z vkladu finančných prostriedkov predstavujúcich navýšenie hypotéky a z
časti z finančných prostriedkov postupne poskytovaných kamarátom a v súčasnosti druhom žalobkyne.
Medzi stranami išlo o ústnu zmluvu o pôžičke za účelom dočasného vyriešenia finančnej situácie
žalovanej, ktorej žalobkyňa dôverovala. Žalovaná v tom čase rozbiehala svoju spoločnosť Reisecentrum
s.r.o., ktorá bola v rokoch 2014 a 2015 v strate a dodnes nevykazovala žiadny výrazný zisk. Jediným
zdrojom príjmu žalovanej bola v tom čase polovica minimálnej mzdy zo zamestnania v tejto spoločnosti.
Žalobkyňa jej tiež poskytla ako tichý spoločník vklad do tejto spoločnosti v sume 30 000 Eur. Žalovaná
si požičala aj sumu 77 000 Eur od pána K., a vzala si tiež úver z Tatra banky a v mene spoločnosti
V. s.r.o. čerpala kontokorentný úver. Žalovaná mala v tomto období aj isté psychické problémy, ktoré
sú zaznamenané v lekárskych správach. O tom, že vkladané prostriedky pochádzali z požičaných
peňazí od pána K., okrem jedno vetového potvrdenia spísaného deň pred prvým pojednávaním, súdu
nepredložila žalovaná žiadny doklad hodný reálneho života. Nemohlo ísť o viacpočetné uzatváranie
pôžičieksrozdielnymizmluvnýmipodmienkamialeboinýmiprávnymivzťahmi,keďžeúčelomprikaždejz
nich bolo vyplácanie údajných ziskov. Týmto konaním, ako aj vyplácaním preddavkov na zisk v hotovosti,
došlo k porušeniu zákona č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti. Žalovaná mala
takto vyplácať neexistujúci zisk, na ktorý jej spoločnosti ani nevznikol nárok, a to v čase, keď nemusela,
a mala sama niekoľko významných pohľadávok voči svojim veriteľom, pričom tieto údajné preddavky
na zisk vyplatila bez akéhokoľvek potvrdenia alebo zmienky, či už v sms-správach alebo v e-mailovej
komunikácii. Žalobkyňa takto požičala žalovanej polovicu z toho, čo si chcela presunúť na svoj sporiaci
účet, resp. tieto finančné prostriedky ináč použiť, častejšie to však bolo viac. Aj keď čas vrátenia týchtoprostriedkov nebol medzi stranami dohodnutý, nešlo o dar, bolo potrebné ich vrátiť žalobkyni na jej
požiadanie, príp. aj skôr. Pritom žalobkyňa žiada o ich vrátenie z dôvodu ukončenia svojho pracovného
pomeru v spoločnosti žalovanej a zhoršenia ich vzájomných vzťahov.
3/ Žalovaná v celom rozsahu poprela nárok uplatnený žalobou a navrhla ju zamietnuť, nakoľko
žalobkyňa nepreukázala právny základ žalovanej pohľadávky, žiadna zmluva o pôžičke, ani ústne
uzatvorená, neexistuje, svojím konaním žalovaná neprejavila vôľu smerujúcu k uzavretiu zmluvy o
pôžičke. Žalobkyňa, bežne vykonávajúca finančné operácie v spoločnosti žalovanej, Reisecentrum
s.r.o., vkladala na účet žalovanej jej vlastné finančné prostriedky, ktoré vyplácala žalovaná aj žalobkyni,
a ktoré si žalobkyňa zároveň vkladala v ten istý deň sama aj na svoj účet. Išlo o zálohy na podiel na
zisku v tejto spoločnosti, kde bola žalobkyňa zamestnaná, a mala tiež podiel na zisku vo výške 50 % na
základe zmluvy o tichom spoločenstve, vyplácané vzhľadom na jej nízky príjem a vyššie životné náklady.
Spolu (za obdobie od decembra 2014 do septembra 2016) jej bolo takto vyplatených 38 200 Eur. Rozdiel
oproti sume, ktorú si žalobkyňa vložila z týchto prostriedkov na svoj účet, je spôsobený vyplatením
požičaných peňazí z pokladne spoločnosti. Žalovaná mala prostriedky na poskytnutie záloh z niekoľkých
hotovostných pôžičiek spolu v sume 77 000 Eur, uzatvorených s pánom Pipichom v rokoch 2014 až
2016, nie písomnými zmluvami, ktoré nikdy nepresiahli hotovosť 15 000 Eur. Spoločnosť Reisecentrum
s.r.o. síce za roky 2014 a 2015 vykazovala v účtovných závierkach stratu, ale obraty z roka na rok stúpali.
Nemôže ísť ani o bezdôvodné obohatenie na základe plnenia bez právneho dôvodu, dokiaľ nebude v
konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázané, napríklad dokladom o výbere peňažných prostriedkov
z účtu v banke, že peňažné prostriedky vo výške 21 800 Eur boli v čase vloženia na účet žalovanej
vlastníctvom žalobkyne. Splátky pôžičky - vkladu žalobkyne ako tichej spoločníčky do spoločnosti boli
hradené prostredníctvom prevodu na účet žalobkyne v období od 05. 11. 2014 do 16. 01. 2016.
4/ Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s výpoveďami žalobkyne, jej právneho zástupcu,
žalovanej, ako aj s návrhom na vydanie rozsudku zo dňa 20. 03. 2017, potvrdením o hotovostnom
vklade z Tatra banky, a.s. vo fotokópiách, výpisom z obchodného registra na spoločnosť Reisecentrum,
s. r. o., Zmluvou o tichom spoločenstve zo dňa 08. 09. 2014, Pracovnou zmluvou zo dňa 01. 04. 2015,
Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 29. 12. 2015, finančným reportom spoločnosti Reisecentrum, s. r.
o., návrhom na vyporiadanie vzájomných nárokov zo dňa 06. 02. 2017 spolu s doručenkou do vlastných
rúk, e-mailovou žiadosťou o stanovisko k uvedenému návrhu zo dňa 03. 03. 2017, vyjadrením žalovanej
k návrhu zo dňa 29. 05. 2017, potvrdením Tatra banky zo dňa 25. 05. 2017 a zo dňa 26. 05. 2017,
výpisom z účtu detail pohybu zo dňa 22. 10. 2014, 23. 09. 2014, 08. 09. 2014, 05. 08. 2014, 24. 09. 2014,
dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 01. 10. 2014, dohodou o skončení dohody o pracovnej činnosti zo
dňa 31. 03. 2015, ročným zúčtovaním preddavkov na daň z príjmu fyzickej osoby zo závislej činnosti
za zdaňovacie obdobie 2015 na žalovanú, výpisom z účtu detail pohybu zo dňa 13. 01. 2016, 21. 01.
2016, 10. 06. 2016, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 30. 12. 2016, dohodou o ukončení
zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 31. 01. 2017, replikou žalobkyne zo dňa 26. 06. 2017, potvrdením
zo dňa 20. 06. 2017, predžalobnou výzvou na poskytnutie originálov všetkých dokladov a dokumentov
týkajúce sa podnikania zo dňa 19. 04. 2017, faktúrou (daňový doklad č. XXXXXXXXX), faktúrou (daňový
doklad č. XXXXXXXXX), vyjadrením žalovanej k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 10. 08. 2017, replikou
žalobkyne zo dňa 07. 11. 2017, e-mailovou komunikáciou medzi žalovanou a žalobkyňou zo dňa 12.
01. 2017, potvrdením zo dňa 20. 03. 2018, vyjadrením žalobkyne zo dňa 10. 05. 2018 spolu s výpismi
z účtu žalovanej, čiastočným výpisom listu vlastníctva č. XXXX. pre k.ú. G. G. zo dňa 30. 04. 2018, e-
mailovou komunikáciou medzi žalobkyňou a žalovanou zo dňa 12. 01. 2017, vyjadrením žalovanej zo
dňa 01. 06. 2018.
5/ Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
6/ Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
7/ Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.8/ Zmluva o pôžičke (§ 657 OZ) je zmluvou neformálneho charakteru (reálnou zmluvou), čo znamená,
že zmluvné strany môžu zmluvu uzavrieť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu
ich dojednania. Vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky dlžníkovi. Pôžička platí k tzv. reálnym kontraktom, kedy okrem samotného uzavretia zmluvy je
potrebný ešte ďalší úkon - odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Kým teda nedôjde k odovzdaniu
peňazí, nevzniká medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke
podľa ustanovenia § 657 OZ nie je predpísaná žiadna forma.
9/ Bezdôvodné obohatenie v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 451 OZ) v pozitívnom vymedzení je
majetkový prospech získaný: 1/ plnením bez právneho dôvodu, 2/ plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol,3/plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonu,4/majetkovýprospechzískanýznepoctivýchzdrojov,
5/ plnením za toho, kto podľa práva mal plniť sám. O plnenie bez právneho dôvodu ide, ak právny dôvod
k plneniu od začiatku vôbec neexistoval.
10/ Medzi stranami bolo sporné o koho prostriedky, v prípade vkladov uskutočnených spolu v sume 21
800 Eur na účet žalovanej v období od marca 2015 do septembra 2016 išlo, a to, či sa tak stalo na
základe zmluvy o pôžičke. To, že ich vložila žalobkyňa, sporné nie je.
11/ Zmluva o pôžičke je dvojstranným právnym úkonom, ktorý pre svoj vznik vyžaduje aj reálne
odovzdanie jej predmetu. Aby išlo o zmluvu o pôžičke, vyžaduje sa teda v prvom rade konsenzus, t.j.
súhlas zmluvných strán o poskytnutí pôžičky jednej z nich. V danom prípade nebolo medzi stranami
pochýb o poskytnutí žalovanej sumy 21 800 Eur formou vkladov uskutočnených žalobkyňou na účet
žalovanej s jej súhlasom. V konaní sa však nepodarilo preukázať súhlas žalovanej s tým, že takto
poskytnuté peňažné prostriedky budú predstavovať pôžičku poskytnutú jej žalobkyňou. Žalobkyňa ani v
konaní netvrdila, že by k poskytnutiu pôžičky pristúpila na žiadosť žalovanej. Prípadný nedostatok bonity
žalovanej a jej finančné problémy (tvrdenie žalobkyne) nemôžu byť dôkazom uzavretia zmluvy o pôžičke
medzi stranami. O tom, že žalované finančné prostriedky vkladala žalobkyňa z prostriedkov žalovanej
na jej pokyn (žalovaná uvádzala, že malo ísť o preddavok na zisk jej spoločnosti Reisecentrum s.r.o.),
žalovaná doklad nepredložila, sama uviedla, že ním nedisponuje. Ani žalobkyňa spornosť ohľadom
vlastníctva vkladaných prostriedkov neodstránila, nepreukázala súdu, že vkladané prostriedky patrili jej
(uvádzala viaceré zdroje ich získania a v súvislosti s tým, že v prípade potreby vie zabezpečiť prítomnosť
svojho druha na pojednávaní za účelom vykonania jeho výsluchu a predloží súdu a protistrane aj výpis
z účtu nad rozsah obdobia, ktoré súd a žalovaná od nej žiadali). Len jej prípadná bonita toho dôkazom
nie je. Rovnako, ako v prípade žalovanej listina označená ako potvrdenie, vystavená dňa 20. 03. 2018,
podľa ktorej K. K. poskytol žalovanej v priebehu rokov 2014 - 2016 finančné prostriedky v celkovej
sume 77 000 Eur. Zo žalobkyňou predložených výpisov z účtu za roky 2014 až 2016, až na jednu
výnimku (výpis za jún 2016 nebol predložený), vyplýva, že žalobkyňa uskutočnila v rovnaký deň ako
vklady na účet žalovanej, tak aj vklady na svoj vlastný účet. Pritom žalovaná v konaní túto skutočnosť
tvrdila (jej vyjadrenie z 29. 05. 2017) a navrhla ju výpismi z účtu žalobkyne za roky 2014 až 2016
preukázať. Výška vkladov nebola žalovanej známa, uviedla, že vklady môžu byť nižšie než sumy, ktoré
za ich účelom poskytla žalobkyni, keďže si žalobkyňa z týchto prostriedkov vyplatila najskôr pôžičky z
pokladne spoločnosti Reisecentrum s.r.o. Žalobkyňa sa k tejto skutočnosti (ako mohla mať žalovaná
vedomosť o súčasnom uskutočnení vkladov aj na účet žalobkyne, ak ich žalobkyňa vykonala z vlastných
prostriedkov) nevyjadrila, nijako ju nevysvetlila. Žalobkyňa ani nepoprela, že jej boli v období od februára
2015 do novembra 2016 (zahŕňajúcom obdobie uskutočňovania predmetných vkladov) poukazované
bezhotovostné platby od žalovanej (preukázané výpismi z účtu - detailmi pohybov), a sama tiež uviedla,
že jej chodili popri odmene a neskôr mzde pravidelne bezhotovostným prevodom na účet úhrady (jej
vyjadrenie z 10. 05. 2018) predstavujúce veľký mesačný príjem (e-mail z 12. 01. 2017). Nebolo teda
ničím neobvyklým, že žalovaná poskytovala žalobkyni platby aj nad rámec dohodnutej odmeny, či mzdy.
Súd sa preto na základe uvedeného priklonil k záveru, že žalobkyňa uskutočnila vklady v žalovanej sume
z prostriedkov patriacich žalovanej. Keďže súd nemal v konaní preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke
medzi stranami v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, ani bezdôvodné obohatenie žalovanej v zmysle
§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka titulom plnenia bez právneho dôvodu, žalobu ako nedôvodnú v
celom rozsahu zamietol.
12/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žalobkyňa je, vzhľadom na úspech žalovanej v
konaní, povinná nahradiť jej trovy konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP) vo výške uvedenej vsamostatnom rozhodnutí súdu vydanom po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 262 ods. 2 CSP
(vyšším súdnym úradníkom).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na
Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v dvoch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.