Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/99/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216204167
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8216204167.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A,
811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie
8A, Bratislava, proti žalovanému: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, C. XX/XXX, XXX XX K., o zaplatenie 4571,19
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1Csp/26/2016-59
zo dňa 08.02.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Mení sa rozsudok v zamietavom výroku čiastočne tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1069,42 Eur od 29.07.2016 do 23.01.2017.

II. V prevyšujúcej zamietavej časti sa rozsudok potvrdzuje.

III. Stranám sporu sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „Žalovaný
je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 1.069,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od
24.1.2017 do zaplatenia v splátkach vo výške 90,- eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia

ktorejkoľvek splátky riadne a včas, čim nastane splatnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti žalobu
z a m i e t a . Stranám n e p r i z n á v a náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, §
261 ods. 3 písm. d), § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, čl. 3 ods. 1 a ž 3, čl. 5, čl. 6 ods.
1, čl. 7 ods. 1 smernice rady č. 93/13/EHS, § 1 ods. 1, 2 a 8, § 2, § 9 ods. 1, 2 a 6, § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52, § 53 ods. 1 až 6, § 53 ods. 8 a 9, § 54, § 565, § 563,

§ 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

3.Vodôvodneníuviedol,žežalobcasapodanoužalobouzodňa2.8.2016domáhal,abysúdžalovanému
uložil povinnosť mu zaplatiť istinu 4.571,19 eur s príslušenstvom - úrokmi 604,81 a vo výške 16,00 %
ročne zo sumy 4.571,19 eur od 6.3.2014 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 4.571,19 eur od 29.7.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
bol založený záväzkový vzťah, a to Úverovou zmluvou zo dňa X.X.XXXX na základe ktorej poskytol
žalovanému úver vo výške 5.050,- eur za podmienok uvedených v zmluve, VOP, Obchodných
podmienkach za použitia Obchodného zákonníka, tak ako je vyššie uvedené.5. Na účet žalovaného boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 5.050,- eur. Žalovaný plnil na
účet žalobcu spolu sumu 3.800,58 eur ( podľa výpisu z účtu ) a sumu 180,- eur ( poštové poukazy )

so započítaním na poplatky, úroky, istinu.

6. Pre neplnenie dlhu žalovaným nastalo zosplatnenie celého dlhu a výzvou zo dňa 5.3.2014 bol
žalovaný vyzvaný na zaplatenie celého dlhu v lehote 10 dní, teda najneskôr do 10.4.2014 a bolo mu
oznámené, že došlo k predčasnej splatnosti celého úveru ku dňu 5.3.2014.

7. V zmluve absentuje riadne uvedenie údajov o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, žiadanej v zmysle § 9 ods. 2 písm. c ) zák. č. 129/2010 Z.z., ďalej
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. m) cit. zák., ale najmä údaj o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia

žiadaných v zmysle § 9 ods. 2 písm. k ) zák. č. 129/2010 Z.z.. V zmluve nie je uvedená výška splátok
istiny, výška splátok úroku, výška splátok poplatkov. Je uvedená len jedna suma splátky ( anuitná ),
z nej však nevyplýva, koľko z tejto splátky ide na splátku úveru - istinu, koľko ide na splátku úroku.
Tieto údaje nevyplývajú ani zo všeobecných obchodných podmienok. Zároveň sú v zmluve nesprávne
vyčíslené celkové náklady spotrebiteľa, ktoré má na úver zaplatiť. Celkové náklady činia podľa zmluvy

sumu 2.852,41 eur a správne podľa prepočtu počtu splátok a výšky splátky má byť suma 3.523,04 eur,
teda nesprávne je uvedený aj údaj žiadaný podľa § 9 ods. 2 písm. j ) zák. č. 129/2010 Z.z.. Absencia
týchto náležitosti zmluvy má za následok, že sa úver v takomto prípade považuje za bezúročný a bez
poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) cit. zák.. Z toho vyplýva, že navrhovateľ má právo na vrátenie
len skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru - sumy 5.050,- Eur a prípadne právo na

úhradu úrokov z omeškania z tejto sumy.

8. Ako vyplýva z vyššie uvedeného žalovaný je povinný uhradiť poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov,
teda len sumu, ktorá mu bola poskytnutá, poníženej o plnenie. V tomto prípade bol úver poskytnutý vo
výške 5.050,- eur. Žalovaný uhradil na účet žalobcu sumu 3.980,58 eur. Teda žalovaný je povinný na

istine zaplatiť žalobcovi sumu 1.069,42 eur (5.050,- eur - 3.980,58 eur).

9. Úroky z omeškania si žalobca uplatnil za obdobie od 29.7.2016 do zaplatenia z istiny vo výške 5 %
ročne. Vzhľadom k tomu, že úverová zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti je súd názoru,
že žalovaný môže byť v omeškaní len so zaplatením sumy 1.069,42 eur. Výzvou zo dňa 5.3.2014 bol

žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlhu ( vo vyššej sume ) v lehote 10 dní ( § 563 OZ ). Podľa názoru
súdu je žalovaný v omeškaní so zaplatením celého dlhu už dňom nasledujúcom po splatnosti uvedenej
vo výzve.

10. Preto súd rozhodol, že žalobcovi okrem istiny 1.069,42 eur patrí v zmysle § 517 ods. 2 OZ aj úrok

z omeškania vo výške 5 % ročne od 29.7.2016 do zaplatenia, keďže žalovaný je naďalej v omeškaní
s jej zaplatením. Úroky z omeškania sú priznané zo sumy 1.069,42 eur, teda nižšej sumy. Počiatok
omeškania bol daný už po uplynutí lehoty na plnenie poskytnutej žalobcom vo výzve zo dňa 5.3.2014.

11. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.069,42 eur s úrokom z

omeškania vo výške 5% ročne od 24.1.2017 do zaplatenia.

12. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3, 4 CSP s
prihliadnutím na momentálnu nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného.

13. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol (vo vzťahu k istine, úrokom, úrokom z omeškania a
prislúchajúcim úrokom z omeškania uplatnených z týchto súm).

14. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

15. Proti rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (ako to vyplýva z obsahu
odvolania) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd vec nesprávne
právne posúdil, keď určil, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010
Z.z. sa ust. § 9 ods. 2 písm. k) aplikuje len v prípade, že obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je ajamortizácia istiny, pričom v takom prípade sa spotrebiteľovi v zmysle§ 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 z.z.
poskytuje amortizačná tabuľka. V danom prípade amortizácia istiny úveru dohodnutá nebola. Zmluva o
úvere obsahuje požadované náležitosti. Je postačujúce, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje

vyčíslenieistiny,úrokuapoplatkuazároveňurčujepočet,výškuatermínysplatnostijednotlivýchsplátok,
ktorými sa má táto celková čiastka splatiť. Ustanovenie čl. 10 smernice 2008/48/ES presne stanovuje,
aké náležitosti má mať zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom toto ustanovenie neuvádza žiadne také
vytýkané požiadavky a náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako ustanovuje § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z.z.. Pokiaľ ide o údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť

reklamáciu v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmysle gramatického výkladu zákona
o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy sa predajcom rozumie osoba
odlišná od veriteľa. Na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-42/15.Z
uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovie.

16. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

17. Počas odvolacieho konania bol súdu prvej inštancie doručený návrh žalobcu na zmenu subjektu na
strane žalobcu.

18. Odvolací súd uznesením č.k. 6Co/99/2017-90 zo dňa 30.11.2017 pripustil zmenu na strane žalobcu
tak, že namiesto pôvodného žalobcu Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava,
IČO: 31 340 890, bude v konaní vystupovať nový žalobca R Collectors s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A,
811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2017.

19. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až §
381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej

stránke.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

21. V súvislosti s údajom podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. a rozsudkom

Súdneho dvora vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. a Klára Biróová odvolací súd poukazuje
na priamy účinok smerníc. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka
vymedzeniapodmienok,zaktorýchvnútroštátneorgánymôžuurčitúnormuprávaÚnieaplikovaťpriamo,
bezprostredne, na prípad, ktorý riešia.

22. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí
zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce
jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja
proti sebe výhradne jednotlivci.

23. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom
a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako
subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice.

24. Problém nastal v súvislosti s pochybnosťami, kde sú hranice nepriameho účinku smernice. Súd
totiž na jednej strane má za cieľ v zmysle rozsudku C-42/15 dosiahnuť plný účinok smernice pri využití
všetkých aplikačných metód a ustanovení celého právneho poriadku, no na druhej strane existujúobavy, aby nedošlo v sporoch medzi jednotlivcami k aplikácii nepriameho účinku smernice contra legem
a navyše aj proti princípom súkromného práva, akým je aj princíp právnej istoty.

25. Dôležitý je tiež výklad rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a smernice 2008/48/ES, pretože
sa zdá, že súdny dvor mal ,,eurovýhradu“ len k amortizačnej tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy a
len vo vzťahu k istine. Prejednávaná vec sa však netýka amortizačnej tabuľky, ale špecifikácie splátok
úveru podľa jednotlivých zložiek, čo je v konečnom hľadisku relevantné aj na účely transparentnosti
vstupných údajov pre výpočet RPMN.

26. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods.1 písm. k) ZoSÚ cez prizmu
eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení
jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených pod písm.
k) § 9 odsek 1 ZoSÚ a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase

vydania napadnutého rozsudku platný a účinný.

27. Zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola do právneho poriadku zakotvená dikcia
zákonnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere o spôsobe splácania úveru podľa istiny, úrokov a
iných poplatkov. Približne štyri roky táto zákonná dikcia bola spojená ešte aj kumulatívne s právom na

uvedenie súčtu týchto platieb. Nemali by byť žiadne pochybnosti, že v tom čase smernica Rady 87/102/
EHS nevyžadovala plnú harmonizáciu.

28. Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola transponovaná smernica 2008/48/ES
z 23. apríla 2008, ktorá vyžadovala plnú harmonizáciu. Do tohto nového zákona o spotrebiteľských

úveroch bola prevzatá z predchádzajúceho zákona totožná dikcia splácania spotrebiteľských úverov
podľa splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

29. Klauzula objasňujúca špecifikáciu splátok úveru nielen podľa istiny ale aj úrokov a poplatkov má
význam, aby bol jasný údaj, (i) z čoho splátka pozostáva, (ii) či splátka obsahuje aj poplatky, (iii) či

neobsahuje poplatky, ktoré nemajú byť zaradené do RPMN), (iiii) či ide o amortizované splácanie alebo
bez amortizácie alebo (iiiii) údaj o tom, v ktorých splátkach je výlučne istina a v ktorých len poplatky (pri
niektorých typoch úverov sú zmluvy formulované tak, že najprv sa splácajú výlučne úroky a v poslednej
splátke istina ) a pod .

30. Podľa názoru odvolacieho súdu špecifikácia splátok úveru má svoj význam aj v tom, že spotrebiteľ
má možnosť v prípade sankcie bezpoplatkovosti priamo zistiť, ktorej časti splátky sa táto sankcia týka.
Spotrebiteľ má tiež možnosť kontroly, či v splátke použitej na účely výpočtu RPMN nie je uvedený
poplatok, ktorý sa do RPMN nesmie započítať. RPMN pritom predstavuje dôležitý údaj o celkových
nákladoch na úver. Špecifikácia splátok úveru môže odhaliť aj nekalé obchodné praktiky, ak by nedošlo

k naplneniu predzmluvných informácii o splátkach úveru (cieľ podľa II. bod 2 smernice 2008/48/ES).

31. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 odsek 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 9 odsek 2 písm.
k) uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu bolo aj suma, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová suma, počet a termíny splátok sa viažu ku každej

z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom.
Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných
poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená
medzi stranami sporu (č. l. 4 spisu) obsahovala len výšku, počet a termíny anuitnej splátky, a to v sume
119,07 Eur v počte 72 splátok s dátumom splatnosti na 20. deň v mesiaci.

32. Súd odkazuje aj na odôvodnenia 9, 19, 30, 31 a 47 smernice 2008/48/ES:
„(9) Úplná harmonizácia je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v Spoločenstve zabezpečila
vysoká a rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov a aby sa vytvoril skutočný vnútorný trh. Členské štátyby preto nemali mať možnosť zachovať alebo zaviesť iné vnútroštátne ustanovenia ako ustanovenia
tejto smernice. Takéto obmedzenie by sa však malo uplatňovať len na ustanovenia harmonizované
touto smernicou. Ak neexistujú takéto harmonizované ustanovenia, členské štáty by mali mať možnosť

zachovať alebo zaviesť vnútroštátne právne predpisy…
(19) Na to, aby sa spotrebitelia mohli rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, mali by sa im pred
uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s
úverom a o ich povinnostiach, ktoré si spotrebiteľ môže vziať so sebou a zvážiť…
(30) Tátosmernicaneupravujeotázkyzmluvnéhopráva,ktorésatýkajúplatnostizmlúvoúvere.Členské

štáty preto môžu v tejto oblasti zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia, ktoré sú v súlade s
právom Spoločenstva. Členské štáty môžu upraviť právny režim, ktorým sa riadi ponuka na uzatvorenie
zmluvy o úvere, najmä to, kedy sa má predložiť, a obdobie, počas ktorého je záväzná pre veriteľa. Ak sa
takáto ponuka predloží zároveň s informáciami, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s touto smernicou pred
uzavretím zmluvy, mala by sa, tak ako akékoľvek ďalšie doplňujúce informácie, ktoré môže veriteľ chcieť
spotrebiteľovi poskytnúť, predložiť v osobitnom dokumente, ktorý môže byť pripojený k štandardným

európskym informáciám o spotrebiteľskom úvere.
(31) Zmluva o úvere by mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné
informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej
vyplývajú.
(47) Členské štáty by mali ustanoviť pravidlá o sankciách uplatniteľných v prípade porušenia

vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a zabezpečiť ich vykonávanie. Aj keď výber
sankcií ostáva v právomoci členských štátov, ustanovené sankcie by mali byť účinné, primerané a
odrádzajúce.“

33. V zmysle článku 1 tejto smernice s názvom „Predmet úpravy“: „Účelom tejto smernice je

harmonizovať určité aspekty zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov,
ktoré sa týkajú zmlúv o spotrebiteľskom úvere.“

34.Článok10rovnakejsmernice,nazývaný„Informácie,ktorémáobsahovaťzmluvaoúvere“,stanovuje:
ods. 2 Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v
čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;
h) výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia;
i) v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať

si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania
zmluvy o úvere.
Amortizačnátabuľkauvádzasplátky,ktorésamajúzaplatiť,alehotyapodmienkyichúhrady;tátotabuľka
obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej
sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné

náklady podľa zmluvy o úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že
údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných
nákladov v súlade so zmluvou o úvere;
j) ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, výpis, ktorý uvádza lehoty a podmienky
splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov;

k) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpanie, pokiaľ otvorenie účtu nie je dobrovoľné, spoločne s poplatkami za
používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpanie a akýmikoľvek inými poplatkami
vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere a podmienkami, za ktorých sa tieto poplatky môžu zmeniť;
u) prípadne iné zmluvné podmienky;

ods. 3. Keď sa uplatňuje odsek 2 písm. i), veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.
ods. 4. V prípade zmluvy o úvere, na základe ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej
zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale sa v období a za podmienok ustanovených v
zmluve o úvere alebo v doplnkovej zmluve použijú na vytvorenie istiny, informácie podľa odseku 2 musia

zahŕňať zrozumiteľný a stručný údaj o tom, že takáto zmluva o úvere nezaručuje splatenie celkovej výšky
úveru čerpaného na jej základe, ak sa takáto záruka neposkytne.35. Článok 22 tejto smernice s názvom „Harmonizácia a záväzný charakter tejto smernice“ znie: „Keďže
táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo
svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice.

36. Príloha II smernice 2008/48 obsahujúca „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“
uvádza vo svojom bode 2 s názvom „Opis hlavných vlastností úverového produktu“ položku s názvom
„Splátky a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky poukazovať“. Tejto položke zodpovedá tento opis:
„Budete musieť zaplatiť:

[Výška, počet a frekvencia splátok, ktoré zaplatí spotrebiteľ]
Úrok a/alebo poplatky sa budú splácať takto:…“

37. Vo vzťahu k záverom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 odvolací súd poukazuje aj na príspevok
doc. JUDr. Jánošikovej, PhD.: „Otázne však je, ako by na tento záver mal zareagovať sudca rozhodujúci
konkrétny spor. Ak totiž zistí, že neuvedenie konkrétnej náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere

by malo byť v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 sankcionované zánikom nároku veriteľa na
úrok a poplatky, ale súčasne dospeje k záveru, že ide o náležitosť, ktorej neuvedenie v zmluve o
spotrebiteľskom úvere nemá vplyv na možnosť spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku, tak vlastne
narazil na rozpor medzi vnútroštátnou právnou úpravou a právom Únie. Keďže však norma práva
Únie má v tomto prípade podobu smernice, vzhľadom na horizontálny právny vzťah medzi veriteľom

a spotrebiteľom nemôže mať smernica priamy účinok. Zistený rozpor je teda možné vyriešiť len
prostredníctvomnepriamehoúčinkusmernice,čoznamenápokúsiťsaotakývýkladzákonač.129/2010,
ktorým sa rozpor odstráni. Domnievam sa však, že v tomto prípade by sudca narazil na jednu z
hranícpovinnostieurokonformnéhovýkladuvnútroštátnehopráva,ktoroujezákazvýkladucontralegem.
Neviem si totiž predstaviť, akou výkladovou metódou by bolo možné obísť príkaz považovať zmluvu o

spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov obsiahnutý v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010. Nešlo
by už podľa môjho názoru o výklad práva, ale o sudcovskú tvorbu práva.“

38. Odvolací súd rovnako odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 7Sžo/61/2015:
„Zmluva o pôžičke neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, t.j. konkrétne termíny jednotlivých splátok,

výšku istiny, úrokov a iných poplatkov a obsahuje len výšku jednotlivých splátok, počet splátok a termín
konečnej splatnosti s tým, že ďalšie údaje sú obsiahnuté v splátkovom kalendári, ktorý bol spotrebiteľovi
preukázateľne doručený až po podpise zmluvy o úvere, je takáto obchodná praktika neprípustná a
odporujúcačestnejobchodnejpraxi.Nesúhlasilstvrdenímžalobcu,žeuvedenéinformácieboliobsahom
samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť

zmluvy. Považoval za neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9
ods. 2 ZoSÚ, ktoré zmluva pod sankciou neplatnosti, resp. pod sankciou straty práv veriteľa na úroky
a poplatky musí obsahovať, boli spotrebiteľovi len dodatočne po podpise zmluvy doručované poštou
a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný
súhlas druhej zmluvnej strany. Mal za to, že takýto postup je v rozpore aj s príslušnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka. Krajský súd považoval tiež za neprípustné, aby spotrebiteľ vzal výšku úveru len
na vedomie a aby jeho podpis na zmluve nahrádzal jeho výslovný a jednoznačný súhlas s výškou úveru.
Odvolací súd v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.
po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu
k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa

v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so
správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výrokunapadnutéhorozsudku.Senátodvolaciehosúdupovažujeprávneposúdeniepreskúmavanejveci
krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov

známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa
uvádza.“

39. Odvolací súd odkazuje aj na väčšinové stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v
Prešove: „1. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ,,sporné
pravidlo“) obsahuje právo spotrebiteľa na uvedenie splátok istiny spotrebiteľského úveru ako aj splátok
úrokov a poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá
taký výklad sporného pravidla, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v
konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k poplatkom (porov. rozsudok NS
SR z 28.06.2016 sp. zn. 7Sžo61/2015, porov. tiež pri použití historického výkladu k totožnej dikcii podľa

zákona č.258/2001 Zz. rozsudok NS SR vo veci 7Cdo/128/2016).
2. Uvedené zákonné pravidlo sa deroguje s účinnosťou od 01.05.2018 novelou zákona č. 129/2010 Z.
z. vykonanou zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony.

3.Do nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny zákona (uvedenej v bode 2). nie je v súlade s princípmi
súkromného práva docieliť ten istý derogačný efekt súdmi tzv. eurokonformným výkladom, pretože ten
by:
1. odporoval zákazu eurokonformného výkladu contra legem,
2. odporoval by princípu právnej istoty,
3. nebol by súladný ani s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, keďže Súdny dvor EÚ

za euronekonformnú považoval a) len amortizačnú tabuľku a b) len vo vzťahu k istine. Sporné zákonné
pravidlo pritom predpokladá oveľa širší diapazón možnosti špecifikácie splátok spotrebiteľského úveru
než je amortizačná tabuľka a než je len špecifikácia istiny. Navyše, smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS predpokladá na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) údaje o

splátkach, a to tak, aby transparentne bolo zrejmé, že tam nie sú uvedené tie poplatky, ktoré môžu byť
v splátkach zahrnuté, ale do RPMN sa nezapočítavajú (čl. 19 ods. 2 smernice 2008/48/ES). Smernica
taktiež výslovne predpokladá informovanie spotrebiteľov o špecifikácii splátok úrokov a poplatkov (čl.10
ods.1 písm.j/, príloha II., 2.).

40.VkontexteuvedenéhoakoajsozreteľomnaUznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.2Cdo155/2011
zo dňa 21.12.2011, v ktorom Najvyšší súd SR ustálil, že: „Požiadavky na reflektovanie kasačného
rozhodnutia v následnom rozhodnutí krajského (okresného) súdu sú totiž výrazne prísnejšie, než je
tomu tak v prípade „púhej“ záväznosti precedenčnej. Zatiaľ čo v prípade tzv. precedenčnej záväznosti
rozhodnutí najvyššieho súdu existuje možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa (ne)reflektoval

právne závery najvyššieho súdu tým, že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne s judikátom
zmysluplný právny dialóg, kasačná záväznosť môže (pochopiteľne len za nezmeneného skutkového
stavu) byť reflektovaná len bezpodmienečným rešpektovaním rozhodnutia najvyššieho súdu. V konaní
nasledujúcom po kasačnom rozhodnutí preto nie je priestor pre úvahy, či je právny názor najvyššieho
súdu správny, fundovaný či úplný.“ odvolací súd sa odklonil od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci

sp. zn. 3 Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 a ustálil, že princíp právnej istoty prevažuje, smernica nemá
priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno použiť
contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné vyžadovať
aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov.

41. Záverom odvolací súd dodáva, že uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 22Co/20/2018 zo dňa
27.3.2018 bola podaná prejudiciálna otázka v reakcii na rozsudok C-42/15.

42. Súd prvej inštancie ďalej ustálil, že v predmetnej zmluve nie je uvedený správny údaj o celkovej
čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť.

43. Z obsahu zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným (č. l. 4) má odvolací súd za preukázané, že výška úveru je 5050 eur, výška mesačnej splátky
119,07 eur, počet mesačných splátok 72, úroková sadzba 16,00 % p. a., RPMN banky 17,22 % p. a.,
priemerná RPMN na trhu 17,44 % p. a., celková výška nákladov 2852,41 eur.

44. Za situácie, že spotrebiteľ uhradí veriteľom požadovaných 72 splátok vo výške 119,07 eur zaplatí
celkovo 8573,04 eur. Celkové náklady žalovaného tak predstavujú sumu 3523,04 eur a nie 2852,41 Eur
ako je uvedené v predmetnej Zmluve.

45. Žalobca v predmetnej Zmluve drobným písmom uviedol klauzulu s nasledovným textom: „Celkovú
čiastku Úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom.“, no ani
uvedeným neodstránil neurčitosť a nejednoznačnosť uvedeného údaju v zmluve týkajúceho sa
celkových nákladov dlžníka.46. Uvedené konanie nemožno posúdiť inač ako nekalé, nakoľko žalobca ako veriteľ poskytol
spotrebiteľovi nesprávne informácie o tom, aká bude hodnota jeho úveru.

47. Princíp ochrany spotrebiteľa vyžaduje transparentnosť zmluvných dojednaní, ktoré sú spotrebiteľovi
dodávateľom predkladané k podpisu. Z nich musí byť zrejmé, aké bude finálne finančné zaťaženie
príjemcu úveru, lebo len takto informovaný spotrebiteľ môže urobiť spoľahlivú komparáciu na trhu
dostupných a ponúkaných úverov bez toho, aby neskôr zistil, že vychádzal zo zámerne skreslených

informácií. Problém ochrany spotrebiteľa nespočíva v zákaze obchodných podmienok, ale v možnosti sa
s nimi riadne oboznámiť v ich zreteľnom označení, formulácii a možnosti ich po zrelej úvahe akceptovať
alebo odmietnuť.

48. Z dôvodu existujúceho nebezpečenstva, že priemerne obozretný spotrebiteľ to nedokáže, je práve
zo strany súdneho dvora judikovaná nevyhnutnosť ex offo súdnej kontroly. Je síce pravdou, že SD EÚ

zvýšil nároky na spotrebiteľov a na ich aktivitu (porov. rozsudok C-34/13 Kušionová), ale vo vzťahu k
tomu, aby sa snažili a urobili viac pre to, aby sa vec dostala pred súd.

49. V prípade Zmluvy, ktorá je predmetom tohto sporu, existujú dôvodné pochybnosti o správnosti údajov
uvedených v zmluve, najmä o výške úrokovej sadzby a výške RPMN, nakoľko je tu nezanedbateľné

riziko, že žalobca pri určovaní úrokovej sadzby a výšky RPMN vychádzal z celkovej sumy nákladov
dlžníka, ktoré uviedol v Zmluve vo výške 2852,41 eur a nie zo sumy, ktorú žalovaný za poskytnutý úver
aj skutočne zaplatí, a to sumu 2852,41 eur. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstávajú pochybnosti o
správnosti výšky RPMN a výšky úrokovej sadzby uvedených v Zmluve.

50. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

51. Z vyššie uvedených dôvodov je podľa odvolacieho súdu plne legitímny záver o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalovanému, a to v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona

č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y)
a § 10 ods. 1. Keďže pre záver o bezúročnosti úveru postačuje absencia čo i len jednej z náležitostí
vymedzených v ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, odvolací súd sa osobitne nevyjadroval k náležitosti o
adrese uplatnenia reklamácie.

52. Nakoľko žalobca v odvolaní nenamietal výšku mesačných splátok, ktorú určil súd prvej inštancie,
odvolací súd sa nimi podrobnejšie nezaoberal.

53. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 5050 Eur,

pričom žalovaný na tento úver uhradil celkovo 3980,58 Eur. Žalovaný je tak povinný žalobcovi zaplatiť
sumu 1069,42 Eur s príslušným úrokom z omeškania.

54. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol na úhradu dlhu vyzvaný žalobcom dňa 05.03.2014, kedy
došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu. Žalovaný je tak v omeškaní s plnením dlhu už od roku

2014. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania odo dňa 29.07.2016,
teda neskoršieho dátumu, žalobcovi je dôvodné priznať úrok z omeškania od 29.07.2016. Uvedenú
skutočnosť konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia (bod 49), v konečnom dôsledku
však vyhlásil rozsudok v znení tak, že žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania až od 24.01.2017.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil rozsudok v zamietavom výroku

čiastočne tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
1069,42Eurod29.07.2016do23.01.2017avprevyšujúcejzamietavejčastirozsudokakovecnesprávny
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

55. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1,2 CSP. Dôvodom

takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola v konaní v prevažnej miere úspešná
(úspechvrozsahu76,60%),nozobsahuspisujejžiadnepreukázateľnétrovynevyplývajúažalovanému
ako procesne neúspešnejšej strane nárok na náhradu trov konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z
čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôrpodľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a
následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne
trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti

civilného súdneho konania.

56. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).