Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 20, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/263/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116206836
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116206836.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu Q., zastúpeného E. proti
žalovanej H., o zaplatenie 1.807 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 17. februára 2017, č.k. 24C/108/2016-102, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - splatnosti peňažného plnenia p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu1.807
eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.807 eur od 08.04.2016 do zaplatenia,
pričom povolil žalovanej splátky vo výške 50 eur mesačne, splatné vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc

mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok splatnosť celého plnenia (výrok I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
50 %. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že dňa 10.04.2015 uzavrel žalobca so žalovanou úverovú zmluvu,
ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver 2.100 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť v 60
mesačných splátkach po 58,60 eur. Dňa 15.04.2015 žalovaná jednorazovo vyčerpala poskytnutý úver
vo výške 2.100 eur. Žalovaná nepravidelnými úhradami zaplatila na úver spolu 293 eur. Výzvou zo dňa

04.02.2016 žalobca vyzval žalovanú na splatenie celého úveru v sume 2.220,97 eur. Súd predmetnú
úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 09.06.2016
sa stala predmetom konania iba časť o zaplatenie 1.807 eur. Žalobcom uplatnená suma tak predstavuje
rozdiel medzi poskytnutým úverom a sumou uhradenou žalovanou na úver, bez započítania
na úroky, upomienky, či akékoľvek iné poplatky.

1.2 V časti o povolení splátok zdôvodnil súd prvej inštancie rozhodnutie s odkazom na
ustanovenia § 217 ods. 2 a § 232 ods. 2, ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tým, že
žalovaná požiadala o splácanie záväzku v splátkach vo výške 20 eur mesačne, pričom uviedla, že aj keď
jetodlhádoba,jetoprežalobculepšieakonič.ZrozhodnutiaSociálnejpoisťovnezodňa18.01.2017súd
prvej inštancie zistil, že žalovaná je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 316,30 eur mesačne,

z ktorého sú vykonávané zrážky vo výške 39,40 eur. Len v absolútne výnimočných
a odôvodnených prípadoch je možné umožniť strane konania vykonať peňažné plnenie, na ktoré bola
zaviazaná, v splátkach. Súd túto možnosť využil, keď dospel k záveru, že takýto postup
výnimočne opodstatňuje na strane žalovanej jej aktuálna nepriaznivá finančná situácia, keďže
jej jediným príjmom je starobný dôchodok. V zmysle uvedeného súd na aktuálnu situáciu
žalovanej prihliadol a zohľadnil ju v celom rozsahu tým, že jej povolil splátky dlhu napriek tomu,

že jej zákonnou povinnosťou by bolo dlh, na ktorý bola zaviazaná, uhradiť do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Nejde teda o prejav jej dobrej vôle, ale o existujúcu povinnosť vyplývajúcu zrozhodnutia, naviac výrazne zmiernenú. Žalovaná sa mylne domnieva, že výška splátok je závislá
od jej vôle. Súd pri rozhodovaní o tom, v akej výške splátky dlhu povolí, musí na jednej strane
vziať na zreteľ celkovú výšku pohľadávky spolu s príslušenstvom a trovami konania (pričom len istina je

v tomto prípade 1.807 eur) a na druhej strane výšku tejto splátky súčasne určiť tak, aby ju bolo možné
aj vo vzťahu k žalobcovi ako veriteľovi spravodlivo žiadať. Súd musí rozhodnúť o výške splátky tak, aby
splácanie dlhu nebolo v konečnom dôsledku na ujmu samotnej dlžníčke tým, že by v dôsledku nízkych
splátok a navýšenia časového obdobia, v ktorom by dlh splácal, viedlo k ďaleko väčšiemu finančnému
zaťaženiu. S prihliadnutím na celkovú výšku dlhu súd prvej inštancie pri splátkach po 50 eur mesačne

považoval časové obdobie splácania dlhu vo vzťahu k žalobcovi, ako aj žalovanej za
primerané. Takto stanovené splátky považoval súd prvej inštancie za ústretové vo vzťahu k
žalovanej aj vzhľadom k tomu, že táto je v postavení dlžníčky a splatnosť jej dlhu nastala ešte predtým,
ako súd vo veci rozhodol, takže mala dostatok časového priestoru na to, aby sa so svojimi zmluvnými
povinnosťami zodpovedajúcim spôsobom vysporiadala a nemôže zodpovednosť za jej terajšiu situáciu
prenášať na súd.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
bolo jednoznačne v prospech žalobcu napriek jeho neúčasti. Žalovaná nevie, prečo boli ignorované
jej zákonné a reálne možnosti splácania úveru, ktoré nemôžu presiahnuť 20 eur mesačne, nakoľko jej
dôchodok je taký nízky, že väčšia suma neprichádza do úvahy. Dôchodok je jej jediným príjmom, a keďže

je rozvedená a nemá žiaden majetok, ani úspory, suma 50 eur je pre ňu nereálna a likvidačná. Uviedla,
že takto bola ohodnotená po 40 rokoch práce, ktorú bola nútená ukončiť pre podlomené
zdravie. Na záver žalovaná uviedla, že žiada, aby odvolací súd znova prehodnotil jej príjmy, rozsudok
okresného súdu zrušil a stanovil platbu 20 eur mesačne.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

4. V časti, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť sumu 1.807 eur s príslušenstvom, a vo
výroku o trovách konania nebol rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutý a odvolací súd tieto
časti rozsudku nepreskúmaval. Predmetom odvolacieho konania bola len výška mesačných splátok, v

ktorých súd prvej inštancie povolil žalovanej splácať priznané peňažné plnenie.

5. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v napadnutej
časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods.

1, ods. 2 CSP. Keďže ide výlučne o rozhodnutie o splatnosti peňažného plnenia, ktoré sa netýka
hmotnoprávneho nároku priznaného napadnutým rozsudkom, odvolací súd rozhodol o odvolaní
žalovanej uznesením. Súd prvej inštancie rozhodnutie o splátkach dostatočne zdôvodnil a odvolací
súd sa s týmto odôvodnením v celom rozsahu stotožnil. Len pre zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia odvolací súd uvádza:

6. Ustanovenie § 232 ods. 3 CSP upravuje lehotu, v ktorej je potrebné splniť povinnosť uloženú v
rozsudku. Základná zákonná lehota je tri dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákonná
úprava tejto lehoty však pripúšťa výnimku, keď v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu,
čozahŕňaajmožnosťurčiť,žepeňažnéplneniesamôževykonaťvsplátkach,ktorýchvýškuapodmienky

zročnosti určí súd, pričom súd súčasne môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 CSP).

7. Je zrejmé, že povolenie splátok povinnému subjektu (žalovanému) je vždy zásahom do práva
oprávneného subjektu (žalobcu) na dosiahnutie priznaného plnenia. Hoci je tento zásah vyvážený

právom povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok, finančná, resp. sociálna situácia
žalovaného nie je jediným kritériom pre rozhodnutie súdu o povolení zaplatenia súdom priznaného
peňažného plnenia v splátkach. Je potrebné prihliadnuť na výšku priznaného plnenia,
ale aj na hľadisko ochrany oprávneného (žalobcu), teda, či zdržaním v plnení súdom
ustanovenej povinnosti nebudú nad primeranú mieru dotknuté záujmy oprávneného. Výšku splátok

navrhovanú žalovanou v odvolaní (20 eur mesačne) považuje odvolací súd za neprimerane nízku,
vzhľadomnavýškucelkovéhodlhu(istina1.807eur,úrokzomeškania5%ročneatrovykonania).Ajkeď
z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, založeného v súdnom spise, vyplýva, že žalovanej sú z dôchodku
vykonávané zrážky vo výške 39,40 eur, odvolací súd uvádza, že splácanie iných dlhov nemožnouprednostniť pred splácaním dlhu, ktorý bol predmetom tohto konania. Za splátky, ktoré budú pre
oprávneného predstavovať uspokojenie pohľadávky v primeranom čase, a teda budú akceptovateľným
zásahom do práva oprávneného na dosiahnutie uspokojenia, považuje odvolací súd zhodne so súdom

prvej inštancie také splátky, ktorými bude pohľadávka, priznaná napadnutým rozsudkom, uhradená
približne do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

8. Odvolací súd teda dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, správne zistil
skutkové okolnosti a správne aplikoval ustanovenie § 232 ods. 3 CSP, ktoré tiež správne interpretoval.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil.

9. V odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, preto by mu v súlade s § 396 ods. 1, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže však žalobca bol v
odvolacom konaní nečinný a žiadne trovy mu v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd mu náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).