Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516010108
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1516010108.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a členov
senátu JUDr. Kamila Ivánka a Mgr. Marcely Kosovej v trestnej veci obžalovanej J. D., pre prečin
nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/22/2016 zo dňa 11.01.2017, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 15. júna 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovanej J. D., nar. XX.XX.XXXX v Z. I. z am i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/22/2016 zo dňa 11.01.2017 bola
obžalovaná J. D. uznaná za vinnú z prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr.
zák., ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že

obvinenáJ.D.akozamestnávateľka-živnostníčkavoblastikaderníckychslužiebzamestnalanazáklade
pracovnej zmluvy do pracovného pomeru na dobu určitú poškodené A. S. a K. K., a to na dobu od
11.05.2011 do 29.07.2011 na vykonávanie práce: pánska, dámska a detská kaderníčka, s miestom
výkonu práce Kaderníctvo P., so sídlom K. ulica č. X I., s vopred dohodnutou mesačnou mzdou za
prácu každej menovanej vo výške 300,- Eur, pričom za odpracované obdobie im nevyplatila mzdu za
prácu, aj keď v deň ich splatnosti, t.j. 30.07.2011 mala peňažné prostriedky na ich výplatu, čím spôsobia

poškodenej A. S. škodu vo výške 581,97,- Eur a poškodenej K. K. takisto škodu vo výške 581,97,- Eur.

Podľa § 214 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. jej súd uložil trest odňatia slobody v trvaní
6 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. súd jej výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú

dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obvinená povinná poškodenej A. S., nar. XX.X.XXXX, bytom I.-X., D. č. XX
uhradiť škodu vo výške 581,97,- a K. K., nar. XX.X.XXXX, bytom I., W. 2, škodu vo výške 581,97,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú K. K. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na konanie

občiansko-súdne.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení zahlásila odvolanie obžalovaná.

V písomných dôvodoch odvolania uviedla, že nesúhlasí s rozsudkom súdu prvého stupňa vo všetkých
bodoch. Poukázala na hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa

a konštatovala, že nie je zjavné prečo súd výpoveď svedkyne K. ako aj výpoveď jej ako obžalovanej
hodnotil nevieryhodne a účelovo. V dôvodoch tiež uviedla, že súd hodnotil obe poškodené akojednoduché dievčatá, ktoré nemali dôvod vypovedať nepravdivo, pričom toto hodnotenie sa jej osobne
dotklo, pretože poškodené majú rovnaké vzdelanie ako ona. Vo vzťahu k grafologickému posudku
poukázala v odvolaní na záver záverečnej reči a nesúhlasila s hodnotením znaleckého posudku tak, ako

to uviedol súd prvého stupňa, keď konštatoval, že tento posudok je absolútne objektívnym nálezom.

Spoukazomnarozpornévyjadreniaznalcaaďalšiedôkazynavrhla,abysúdpostupovalvzmyslezásady
in dubio pro reo a oslobodil ju spod obžaloby. Alternatívne navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

K odvolaniu obžalovanej sa písomne vyjadrila dňa 08.02.2017 poškodená A. S., ktorá v tomto potvrdení
uviedla, že zotrváva na svojej výpovedi, obžalovaný ich nevyplatila a podpisy sú sfalšované.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaná spolu s obhajcom sa pridržiavali písomne
podaného odvolania a navrhli tomuto vyhovieť a oslobodiť ju spod obžaloby.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie
obžalovanej zamietnuť ako nedôvodné a s poukazom na aktualizovaný odpis registra trestov navrhla
obžalovanej uložiť súhrnný trest.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 315 ods. 1 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov u nich na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo
ods.3Tr.por. Vintenciách§317ods.1Tr.poriadkupreskúmalzákonnosťaodôvodnenosťnapadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za predpokladu, že by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že odvolanie obžalovanej
nie je dôvodné.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu
determinovaným uvedeným ustanovením je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom
rozsudku. Výnimku z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce
odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku)
podanie mimoriadneho opravného prostriedku a to dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Naverejnomzasadnutíodvolacísúdvrámciprieskumnejpovinnostizistil,žeprvostupňovýrozsudokako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo a všetky jeho výroky spolu s odôvodnením, sú v súlade s § 163 ods.
1 Tr. por. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov konštatoval, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne a zákonné.

Jednou zo základných zásad rekodifikovaného trestného konania je zásada náležitého zistenia
skutkového stavu veci upravená v § 2 ods. 10 Tr. por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarával súd, orgány činné v
trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní smie súd prihliadnuť len na dôkazy,
ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak zistí, že toto nie je dôvodné.Zo spisového materiálu vyplýva, že okresný súd rozhodoval rozsudkom, ktorým obžalovanú J. D. uznal
vinnú v zmysle obžaloby z prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zák.

V rámci dokazovania pred súdom prvého stupňa samosudca vypočul obžalovanú, ako aj ostatných
svedkov a podrobne sa k samotnému skutku vyjadril pred súdom aj znalec A.. A. D..

Obžalovaná poprela spáchanie skutku, pričom uviedla, že obom poškodeným riadne mzdu vyplatila na

ruku a poškodené podpísali príjmové pokladničné doklady, ktoré následne v rámci trestného konania
predložila. S jej výpoveďou čiastočne korešponduje aj výpoveď dcéry O. K.. Oproti výpovediam
obžalovanej a svedkyne K. stoja výpovede oboch poškodených A. S. a K. K.. Tieto svedkyne zhodne
popísali prácu u obžalovanej a popreli, že by im táto vyplatila dohodnutú mzdu. Taktiež uviedli, že žiadne
doklady okrem pracovných zmlúv u obžalovanej nepodpisovali.

V rámci preukázania vieryhodnosti predložených pokladničných dokladov bol do konania prijatý znalec
z odboru grafológie A.. A. D.. Znalec na hlavnom pojednávaní sa pridržal záverov svojho posudku,
vysvetlil priepisy dokladov, ktoré mu boli predložené a konštatoval, že vo vzťahu k poškodenej A. S.
treba konštatovať, že rozdiely v znakoch podpisu sú takého charakteru, že nemožno uznať podpis
na príjmových dokladoch za pravý. Vo vzťahu k podpisom poškodenej K. K. konštatoval, že nie je

možné jednoznačne potvrdiť, či sa jedná o podpis pravý, resp. vyslovil tvrdenie, že tieto podpisy sú
pravdepodobne pravé. Na druhej strane však uviedol, že sa jedná o pokladničné doklady z dvoch
dátumov (24.06.2011, 26.07.2011), na ktorých ale sú identické podpisy a tieto vznikli v jednom momente
a naraz v tom istom čase.

K dôkaznej situácii aj keď nepriamych dôkazov súd vypočul matku poškodenej A. S., A. S. st., ktorá
potvrdila tú skutočnosť, že jej dcéra počas práce u obžalovanej nedostávala mzdu, nakoľko jej v tom
čase ani neplatila za nájom. S obžalovanou sa aj telefonicky skontaktovala a táto jej uviedla, že určite
„dievčatá“ vyplatí, v súčasnosti však mala výdavky. O tom, že obžalovaná nevyplácala poškodené mala
vedomosť od poškodených aj svedkyňa O. S., ktorá pracovala vo vedľajšej miestnosti kozmetického

salónu. Potvrdila, že poškodené jej hovorili o tom, že obžalovaná ich nevypláca, hoci mali veľa
zákazníkov.

Z výpovede svedkyne O.. P. D. vyplynulo, že obžalovaná jej ako majiteľke priestorov nevyplácala nájom,
a preto s obžalovanou ukončila nájomnú zmluvu.

Krajský súd zhodnotil výpovede svedkov, celú dôkaznú situáciu a dospel k záveru, že súd prvého stupňa
dôkazy vyhodnotil objektívne, zákonne a správne konanie obžalovanej podriadil pod skutkovú podstatu
prečinu podľa § 214 ods.1 Tr. zák.

Vovzťahukvýrokuotrestetrebakonštatovať,žeobžalovanejboluloženýtrestvovýmerešesťmesiacov,

ktorý trest je pri spodnej hranici zákonnej sadzby prečinu podľa § 214 ods. 1 Tr. zák., ktorá je určená
hranicou 0 až 3 roky. Postupoval súd v zmysle § 38 ods. 2 tr. zák. bez použitia poľahčujúcich, resp.
priťažujúcich okolností. Uvedený trest bol uložený ako trest výchovný s tým, že súd určil skúšobnú dobu
podmienečného odsúdenia na dobu dvoch rokov.

Krajský súd si zadovážil aktuálny odpis registra trestov, z ktorého je zrejmé, že už v čase vyhlásenia
napadnutého rozsudku bola obžalovaná odsúdená právoplatne trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava II sp. zn. 1T/34/2016 zo dňa 04.03.2016, právoplatného dňa 24.03.2016 pre prečin
nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák. a bol jej uložený trest odňatia slobody vo
výmere sedem mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 14 mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že

predmetnej trestnej činnosti sa dopustila skôr ako bola právoplatne odsúdená vyššie uvedeným trestným
rozkazom. Je nutné konštatovať, že bolo na mieste uloženie trestu súhrnného v zmysle § 42 ods. 1
Tr. zák. už v čase konania na súde prvého stupňa, pretože predmetný trestný rozkaz bol právoplatný.
V tomto smere došlo k pochybeniu zo strany súdu prvého stupňa, ktoré však odvolací súd nemohol
napraviť z dôvodu zásady reformácia in peius a absencie prokurátorského odvolania.

Vychádzajúc preto z § 34 Tr. zák. posudzoval preto trest uložený súdom prvého stupňa iba na podklade
odvolania obžalovanej a dospel k záveru, že takto uložený trest a jeho výška je v súlade so zákonom,pričom nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by viedli uloženiu miernejšieho trestu, resp. trestu iného
charakteru.

Nakoľkoodvolacísúdsaplnestotožnilajsvýrokomonáhradeškodyasdôvodminapadnutéhorozsudku
v zmysle § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovanej zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.