Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 15, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/191/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617206164
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617206164.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcov: 1/ V. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. Z., Q. XX/X, 2/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom O. - P., X. U. XXXX/X, 3/ Q. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V., V. XXXX/XX, 4/ X. W., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom P., Q.. S. J. XXX/XX, 5/ S. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., O.

XXX/XX, a 6/ H.. X. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J., Y. II XXX/XX, všetci žalobcovia zastúpení
Mgr. Rastislavom Domčekom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Černyševského
26, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Slovenský pozemkový fond, so sídlom
Bratislava, Búdkova cesta 36, v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/12/2017 - 75 zo dňa 17. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku o nároku na náhradu trov konania mení tak, že

žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcom 1/ až 6/ trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 %
do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcom 1/ až 6/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievyhovelžalobevplnomrozsahu,keďvspojení
s opravným uznesením č. k. 7C/12/2017 - 92 zo dňa 14. 06. 2018 určil, že nehnuteľnosť zapísaná na
LV č. XXX, vedenom Okresným úradom J., katastrálny odbor, pre katastrálne územie: W. Z., obec: W.
Z., okres J., a to pozemok registra "E" KN parcelné číslo XXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 11
436 m2 patrí v celosti do dedičstva po nebohom X. W., zomrelom XX. XX. XXXX, naposledy bytom v
W. Z. č. XXX a po nebohej Z. W., rod. Z., narodenej XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX, naposledy

bytom v W. Z. (prvý výrok), a uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcom 1/ až 6/ trovy konania v plnom
rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdu prvej inštancie
po právoplatnosti rozsudku (druhý výrok).

2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie
žalobe vyhovel z dôvodu, že mal zo strany žalobcov preukázaný naliehavý právny záujem na učení

vlastníckeho práva ich právnych predchodcov - poručiteľov žalobcov k predmetnému pozemku ku dňu
ich smrti, pridelenému im výmerom vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy
v Bratislave číslo: 3569/46-66 zo dňa 23. 04. 1948. Rozhodnutie Okresného národného výboru v J.
zo dňa 02. 03. 1965 o odňatí prídelu a v dôsledku toho nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku v
prospech štátu považoval zhodne s právnym názorom žalobcov za nulitný právny akt. V tejto súvislosti
sa zaoberal aj konkurenciou práva vyplývajúceho z reštitučných zákonov žiadať o vydanie pozemku

nadobudnutého do vlastníctva štátu bez právneho dôvodu a práva žiadať o určenie vlastníckeho práva
podľa Občianskeho zákonníka a v súlade s judikatúrou najvyšších súdnych autorít uzavrel, že zmyslomreštitučnej úpravy bolo uľahčiť oprávneným osobám dosiahnutie ich zápisu ako vlastníkov v katastri
nehnuteľností v prípadoch, keď štát zneužil svoje postavenie v dobe neslobody a nedbajúc na platné
právo pripustil zmenu zápisu vlastníckeho práva v evidencií nehnuteľností bez splnenia základných

požiadaviek vyplývajúcich z vtedy platného práva. Preto z hľadiska systematického a gramatického
výkladu zánik reštitučného nároku nespôsobuje zánik práva vlastníckeho garantovaného okrem iného
Občianskym zákonníkom a Ústavou SR.

3. O nároku žalobcov voči žalovanej na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle §

255 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. podľa zásady
úspechu v spore.

4. Proti druhému výroku rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania podala v
zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila za nesprávne z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b) a h) C. s. p. t.j. z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalovaná súdu prvej inštancie vyčítala, že súd prvej inštancie rozhodnutie o trovách
konania odôvodnil stručne zásadou úspechu v spore, pričom sa nevysporiadal so žiadosťou žalovanej
o nepriznanie trov žalobcom z dôvodu, že nijakým spôsobom nespôsobila vzniknutý právny stav, ktorý

viedol žalobcov k podaniu určovacej žaloby a poukazovala na to, že žalobcovia ako dedičia nevykonali
žiadne úkony od roku 1973 (kedy prebehlo jedno z dedičských konaní) smerujúce k zosúladeniu nimi
tvrdeného skutočného stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti a to najmä po roku 1989,
kedy boli prijaté zákony na usporiadanie vlastníckych vzťahov, v rámci ktorých bolo možné podľa nej
dosiahnuť nápravy pri vadách v evidencii nehnuteľností. Žalovaná mala za to, že v tomto prípade sú

naplnené dôvody na aplikáciu ust. § 257 C. s. p., pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pri
existencii ktorých neprizná súd úspešnej strane náhradu trov konania. Priznanie trov protistrane za
daných okolností prípadu považovala za neprimerané tvrdé a nespravodlivé.

5. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade

trov konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalobcovia 1/ až 6/ sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrili.

7. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej podľa § 34 C. s. p., po

prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. súc
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.). po prejednaní veci len
v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodu vymedzeného v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.
s. p. dospel k názoru, že je dôvod na zmenu druhého výroku rozsudku súdu prvej inštancie o nároku
žalobcov na náhradu trov konania v zmysle § 388 C. s. p., avšak nie z dôvodu aplikácie § 257 C.

s. p., ale v súvislosti s nesprávne formulovaným výrokom, v ktorom absentoval údaj o lehote na náhradu
trovy konania. Súd prvej inštancie totiž rozhodol v rozsudku o nároku žalobcov na náhradu trov konania
na základe zásady úspechu v spore (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.) nevykonateľným
výrokom, v ktorom neuviedol, v akej lehote má žalovaná povinnosť ju zaplatiť žalobcom. O výške a
prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s.
p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Obsahovo ide o
totožné rozhodnutie opierajúce sa o ustanovenie § 255 ods. 1 C. s. p.

8. K odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza nasledovné:

9. Odvolací súd uvádza, že nevysporiadaním sa súdu prvej inštancie s argumentmi žalovanej ohľadne jej
požiadavkynepriznaniatrovkonaniažalobcomdošlokporušeniuprávažalovanejnaspravodlivýproces.
Tento nedostatok však možno napraviť v odvolacom konaní daním odpovede na uvedené argumenty

zo strany odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 3 veta prvá C. s. p., podľa ktorého odvolací súd sa
v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej
inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Nie je teda daný
dôvod na zrušenie druhého výroku rozsudku súdu prvej inštancie.10. Odvolací súd nemá za to, že dôvody uvedené žalovanou v odvolaní sú dôvodmi hodnými osobitného
zreteľa.Odvolacísúdpoukazujenato,žepodľaustálenejjudikatúryvšeobecnýchsúdovpriposudzovaní

existenciedôvodovhodnýchosobitnéhozreteľatrebaprihliadnuťokreminéhoajnaokolnosti,ktoréviedli
k uplatneniu práva na súde a postoj strán sporu v konaní. V tejto právnej veci sa jednalo o klasický spor
o určenie vlastníckeho práva poručiteľov ku dňu ich smrti, resp. určenie, že vec patrí do dedičstva po
poručiteľoch. Skutočnosť, že ich dedičia boli do podania žaloby v roku 2017 nečinní, nie je dôvodom
hodným osobitného zreteľa, pretože vlastnícke právo je nepremlčateľné, je teda právne bezvýznamné,

kedy sa ho žalobca domáha. K žalovanou v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdeným možným
prostriedkom nápravy - obrana proti dedičským rozhodnutiam, ktoré nezahrnuli pozemok do dedičstva
po poručiteľoch, či po roku 1989 v rámci pozemkových úprav treba uviesť, že dedičské rozhodnutia by
maliajvprípadenámietkyvychádzaťzvtedyplatnéhozápisuvlastníckehoprávavkatastrinehnuteľností
v prospech žalovanej a v prípade sporu o neho by aj tak mali odkázať účastníkov dedičského konania
na podanie určovacej žaloby. Tak isto by v rámci pozemkových úprav po roku 1989 zrejme postupovali

aj štátne orgány kompetentné na ich vykonávanie. Je teda veľmi otázne a hypotetické, či by žalovanou
tvrdené prostriedky nápravy k tejto skutočne viedli.

11. Ani skutočnosť, že žalovaná mala na vec iný právny názor ako žalobcovia nie je okolnosťou hodnou
osobitného zreteľa. Práve naopak, v prípade rovnakého názoru by nebolo nutné podávať určovaciu

žalobu, nakoľko dosiahnuť usporiadanie vlastníckych vzťahov bolo možné riešiť aj mimosúdne, napr.
dohodou strán sporu a prevodom vlastníckeho práva zo žalovanej na žalobcov. Ak by nesprávne právne
posúdenie veci stranou sporu malo byť dôvodom hodným osobitného zreteľa, potom by zásada úspechu
v konaní pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vyjadrená v ust. § 255 C. s. p. takmer vôbec
neprichádzala do úvahy.

12. Ani tvrdenie, že žalovaná nespôsobila vzniknutý právny stav nie je namieste. Treba si totiž
uvedomiť, že žalovaným v tomto konaní v zmysle platnej legislatívy nie je Slovenský pozemkový fond,
ale štát - Slovenská republika. Slovenský pozemkový fond bol len na základe zápisu vlastníckeho
práva v prospech štátu v katastri nehnuteľností správcom spornej nehnuteľnosti a z toho vyplýva jeho

oprávnenie konať v mene štátu v tomto spore. Slovenská republika, ktorá po rozdelení spoločného
československého štátu ako nástupnícky štát prevzala práva aj záväzky československého štátu
týkajúce sa jej územia, nesie zodpovednosť za vzniknutý právny stav, ktorý spôsobil štátny orgán jej
právneho predchodcu vydaním nulitného právneho aktu. Po oboznámení sa s okolnosťami prípadu
pred, ani po doručení žaloby Slovenský pozemkový fond ako orgán konajúci v mene štátu k náprave

vzniknutého právneho stavu a zosúladeniu skutočného stavu s právnym stavom v katastri nehnuteľností
nijako neprispel, voči žalobe sa bránil, vlastnícke právo právnych predchodcov žalobcov neuznával. S
prihliadnutímnauvedenéokolnostiprípadunepovažujeodvolacísúdrozhodnutieonárokužalobcovvoči
žalovanej - Slovenskej republike za neprimerane tvrdé, či nespravodlivé. Pre rozhodovanie o trovách
konania nie je rozhodujúce, z ktorej rozpočtovej kapitoly štátneho rozpočtu štát trovy konania žalobcov

nahradí.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto posudzovanej veci nevzhliadol dôvody na aplikáciu ust. §
257 C .s. p., t.j. výnimočnosť prípadu, ani dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach
prípadu ako sú neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, zložitosť doposiaľ

neriešenej právnej problematiky, ani v okolnostiach (pomeroch) na strane strán sporu, ktoré žiadna zo
strán sporu ani neuvádzala.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcom 1/ a ž 6/ priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom konaní boli žalobcovia taktiež plne úspešní.
Aj o výške a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C.
s. p. taktiež od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.);

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).