Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213202327
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8213202327.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, so
sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpená Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovaným 1./ A. P., D..
XX.XX.XXXX, N. A. A.Ň. XXXX/XX, XXX XX N., 2./ O. W., D.. XX.XX.XXXX, N. O. XXX/XX, XXX XX N.,
za účasti intervenienta O. P., D.. XX.XX.XXXX, N. A. A. XXXX/XX, XXX XX N., právne zastúpená JUDr.
Michalom Harvišom, advokátom so sídlom Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, o určenie neúčinnosti
právnych úkonov, o odvolaní intervenienta so súhlasom žalovaných proti rozsudku Okresného súdu

Bardejov č.k. 7C 82/2013-103 zo dňa 01. augusta 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca m á voči ž a l o v a n ý m nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Súd určuje, že Darovacia zmluva zo dňa 09.03.2012 uzavretá medzi M. P., D..: XX.XX.XXXX a
O. P., D..: XX.XX.XXXX ako darcami a A. P., D..: XX.XX.XXXX ako obdarovaným, ktorej predmetom

bolo darovanie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX a XX XXX vedených Okresným úradom N. -
katastrálnym odborom pre kat.úz. N., X - L. N. Č.. XX D. X. A. D. X. A. A.P. S. N., S. Č.. XX v bytovom
dome so súpisnými číslom XXXX postavenom na parcele registra Y. G. XXXX; so spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti podielu XX/
XXXX a so spoluvlastníckym podielom na pozemku č. C KN XXXX evidovanom ako zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2 vo veľkosti podielu XX/XXXX, vklad povolený pod S. XXX/XX, je voči
žalobcovi neúčinná.

II. Súd určuje, že Darovacia zmluva zo dňa 08.03.2012 uzavretá medzi O. P., D..: XX.XX.XXXX ako
darkyňouaO.D.W.,D..:XX.XX.XXXXakoobdarovanou,ktorejpredmetombolodarovanienehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom N. - G. P. A. G..Ú.. N., F. W. Z. Z. Č.Z. XXXX, A.
D. A. Y. G. Č.. XXXX, R. A. V. D., A. Č.. Y. G. XXXX P. S. XXX m2 zastavané plochy nádvoria, parcela
č. C KN XXXX/X P. S. XXX m2, vklad povolený pod S. XXX/XX, je voči žalobcovi neúčinná.

III. Súd žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ a intervenientke priznáva spoločne a nerozdielne nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.“2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 42a, § 42b odsek 4, § 116 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 187 odsek 1 a 2, § 191 odsek 1 a 2, § 215 odsek
1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca má voči intervenientovi vymáhateľnú
pohľadávku (ako to vyplýva z vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn.
3C/121/2009-66zodňa10.06.2010).PohľadávkasanútenevymáhanaexekútorskomúradeJUDr.Jána
Ondáša pod EX 2079/2010. Podľa správy súdneho exekútora z 09.09.2013, prikázaním pohľadávky z

účtu v banke sa podarilo vymôcť sumu 692,58 Eur, no tento spôsob zostal ďalej neúspešný. Intervenient
pracuje v F. a jeho mzda je na území Slovenska nepostihnuteľná. Motorové vozidlo nevlastní. Po
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam intervenient nemá žiadny majetok, z ktorého by bolo
možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Bolo teda preukázané, že jediným majetkom, ktorý bolo možné
exekučne postihnúť, boli nehnuteľnosti, ktoré po začatí exekúcie intervenient daroval žalovaným.
Úmysel intervenienta ukrátiť žalobcu na uspokojení práve takýmto spôsobom bol preukázaný v trestnom

konaní. Trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/73/2013-65 zo dňa 5.06.2013,
bol intervenient uznaný vinným zo spáchania úmyselného prečinu poškodzovania veriteľa podľa
ustanovenia § 239 odsek 1 písm. a/ a odsek 4 Trestného zákona tým, že zo svojho majetku odstránil jeho
časť a žalobcovi tým spôsobil škodu. Bolo preukázané, že žalovaní nekonali s náležitou starostlivosťou,
akpristúpilikobdarovaniubeztoho,abyvynaložiliúsilienazistenietoho,prečovskutočnostiintervenient

tak koná. K námietke intervenienta o tom, že pohľadávka žalobcu je zabezpečená formou zrážok a
splátok v prebiehajúcej exekúcii súd uvádza, že vedenie exekúcie nemá zabezpečovaciu funkciu.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie intervenient so súhlasom žalovaných. Navrhli, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedli, že nie je pravdou,

aby intervenient daroval časť rodinného domu žalovanej v 2./ rade, teda svojej sestre účelovo. Práve od
žalovanej v 2./ rade si požičal sumu 150.000 Sk a časť rodinného domu jej daroval práve ako vrátenie
požičanejsumyformoudaru.Taktiežprevodbytunažalovanéhov1./radenebolúčelový.Žalovanívedeli
o ťažkostiach intervenienta v súvislosti s dopravnou nehodou, ale nevedeli, aby účelovo v prospech nich
previedolnehnuteľnostiaukrátiltakžalobcu.Žalovanýv1./rade-synintervenientamalvčasedopravnej

nehody 12 rokov a len ťažko mohol chápať tieto súvislosti tak, ako to vyhodnotil prvoinštančný súd.

5. K odvolaniu podal vyjadrenie žalobca. Uviedol, že prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne právne posúdil vec. Je nepochybné, že po podaní
návrhu na vykonanie exekúcie intervenient (povinná) previedol svoje nehnuteľnosti na žalovaných.

Uvedeným konaním sa zbavil svojho majetku, pričom za daný skutok bol právoplatne odsúdený. V tomto
konaní ako aj v trestnom konaní bolo preukázané, že tak intervenient urobil úmyselne.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3C/121/2009-66 zo dňa
10.06.2010 (právoplatný dňa 29.07.2010 a vykonateľný dňa 28.10.2010) bola intervenientovi - p. O.
P., D.. XX.XX.XXXX uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 60.384,62 Eur s príslušenstvom. Na
podklade vyššie uvedeného exekučného titulu podal dňa 26.11.2010 žalobca návrh na vykonanie

exekúcie. Dňa 10.01.2011 bolo intervenientovi doručené upovedomenie o začatí exekúcie.

10. Dňa 08.03.2012 bola medzi žalovanou v 2./ rade ako obdarovanou a intervenientom ako darkyňou
uzatvorená darovacia zmluva, v zmysle ktorej intervenient daroval žalovanej v 2./ rade nehnuteľnostizapísané na LV č. XXXX, a to rodinný dom súpis. č. XXXX, postavený na parcele C-KN č. XXXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, k.ú. N., zapísané pod B 4; parcela C-KN č. XXXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, k.ú. N., zapísané pod B 4; parcela C-KN č. XXXX/X

zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, k.ú. N., zapísané pod B 4. Vklad vlastníckeho práva k
vyššie uvedeným nehnuteľnostiam bol povolený rozhodnutím Správy katastra N., č. vkladu S. XXX/XX,
zo dňa 18.05.2012. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalovaná v 2./ rade je sestra intervenienta.

11. Dňa 09.03.2012 bola medzi žalovaným v 1./ rade ako obdarovaným a intervenientom - p. O. P. a

jej manželom ako darcami uzatvorená darovacia zmluva, v zmysle ktorej darcovia darovali žalovanému
v 1./ rade nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pod N. XX V. D. U. Č.. XX XXX A. N. XX, V. H.
X-L. N. Č.. XX spolu s príslušenstvom nachádzajúci sa na X. poschodí na ul. A. A. S. N., S. Č.. XX
v bytovom dome súpis. č. XXXX postavenom na parcele C-KN XXXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2; spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu súpis. č. XXXX; spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXX na pozemku C-

KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalovaný
v 1./ rade je syn intervenienta.

12. Podľa ustanovenia § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd
určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej

pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z
jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa odseku 2, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v
úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu,
ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.
Podľa odseku 3 písm. a/, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a
ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116 a 117); to

však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka
ukrátiť svojho veriteľa.

13. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti

jeneúčinnosťprávnehoúkonuvočiurčitejosobe,ktoráznamená,ževeriteľmôžepožadovaťuspokojenie
svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.

14. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku,
ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto

odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka
zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie
veriteľovho nároku.

15.Zvykonanéhodokazovania(konkrétnezexekučnéhospisusp.zn.4Er/789/2010)jezrejmé,žejediný

majetok intervenienta - povinnej, z ktorého bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu - oprávneného,
boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XX XXX, k.ú. N.. Podľa názoru odvolacieho súdu
prevodom týchto nehnuteľností z osoby intervenienta na iné osoby došlo k výraznému zmenšeniu
majetku intervenienta, čím sa ohrozilo uspokojenie žalobcovho nároku.

16. Ďalšími predpokladmi odporovateľnosti sú:
a) k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch,
b) právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy. Úmysel
ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým
došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb.

17. Nakoľko sa v prípade žalovaných jedná o blízke osoby v zmysle ustanovenia § 116 a 117
Občianskeho zákonníka, platí pri nich vyvrátiteľná domnienka o úmysle ukrátiť veriteľa dlžníka.
Dôkazným bremenom zákon zaťažuje druhú stranu odporovateľného úkonu (žalovaných), keďžeustanovuje, že táto domnienka neplatí len vtedy, ak druhá strana preukáže, že ani pri náležitej
starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Žalobcovi stačí tvrdiť, že
napádaným úkonom došlo k jeho ukráteniu. Ak žalovaní (blízke osoby) mienili dosiahnuť zamietnutie

žaloby, museli preukázať vynaloženie náležitej starostlivosti, ktorá však napostačovala na poznatky
o úmysle dlžníka (intervenienta) ukrátiť jeho veriteľa (žalobcu). V tejto spojitosti mali žalovaní nielen
povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť a nadväzne aj dôkazné bremeno.

18. Súdu prvej inštancie treba prisvedčiť v tom smere, že žalovaní v konaní nepreukázali, že v čase

prevodu nehnuteľností konali s náležitou starostlivosťou, aby poznali úmysel intervenienta. Z výpovedí
žalovaných je zrejmé, že vedeli o finančných ťažkostiach intervenienta, ako aj o ich dôvodoch. Podľa
názoru odvolacieho súdu neobstojí ani argument odvolateľov o tom, že žalovaný v 1./ rade vzhľadom na
svoj vek nemohol chápať súvislosti tak, ako to vyhodnotil prvoinštančný súd. Žalovaný v 1./ rade v čase
prevodu nehnuteľností intervenienta na jeho osobu mal XX rokov. Z vyjadrenia intervenienta vyplýva,
že v prípade osoby žalovaného v 1./ rade ide o vysokoškolsky vyštudovaného človeka. Vyššie uvedené

preto naznačuje tomu, že žalovaní v konaní neuniesli dôkazné bremeno. Úmysle intervenienta ukrátiť
veriteľa (žalobcu) bol navyše preukázaný v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov č.k.
2T/73/2013.

19. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument

strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

20. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

21. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil

jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
intervenienta so súhlasom žalovaných za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací
súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek

1 C.s.p..

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).