Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/153/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116211756
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116211756.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu:

Československá obchodní banka, a.s., so sídlom Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, IČO: 00 001 350, v
zastúpení Mgr. Lenkou Heřmánkovou, usadeným euroadvokátom, Košická 56, 821 08 Bratislava, proti
žalovanému: O., o zaplatenie 152.117,83 Kč s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.5.2016 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu sumy 152.117,83 Kč s úrokom z omeškania v zákonnej výške 8,05 % ročne

z čiastky 152.117,83 Kč od 14.5.2016 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania a trov právneho
zastúpenia.

2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o zriadení
a vedení bežného účtu, na základe ktorej bolo žalovanému zriadený zo strany klienta bežný účet
č. XXXXXXXXX/XXXX. Nedielnou súčasťou Zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky ČSOB.
Žalovaný prečerpal peňažné prostriedky na účte do nepovoleného debetu, ktorý riadne a včas neuhradil

hoci k tomu bol žalobcom vyzvaný. Žalobca preto v súlade s bodom 22. Podmienok odstúpil od zmluvy a
bežný účet č. XXXXXXXXX/XXXX zrušil. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému riadne oznámené a o
zrušeníbežnéhoúčtubolžalovanýnáležitevyrozumenýavyzvanýkúhradedlžnejčiastky.Kudňuzániku
zmluvného vzťahu bol povinný vyrovnať všetky záväzky z tohto vzťahu vyplývajúce a túto povinnosť
však žalovaný nesplnil. Dlžná čiastka k 13.5.2016 činí 152.117,83 Kč. Ani na výzvu právneho zástupcu
žalobcu a to listom zo dňa 26.4.2016 žalovaný nepristúpil k úhrade dlžnej čiastky.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil nasledovné dôkazy: Zmluva o zriadení a vedení
bežného účtu, Všeobecné obchodné podmienky ČSOB, Výpis z bežného účtu, Odstúpenie od zmluvy,
Oznámenie o zrušení účtu, Predžalobná upomienka s doručenkou / a poštový podací hárok.

4. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v
žalobe, návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nepoužil riadne prostriedky procesnej obrany.

6. Na základe vyššie uvedených listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil nasledovný
skutkový stav:7. Dňa 7.7.2015 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o ČSOB Plus Konte, na základe ktorej sa
žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre majiteľa účtu platobný účet č. XXXXXXXX/XXXX v mene CZK s

periodicitou výpisov z účtu mesačne elektronicky. Majiteľ účtu sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky
a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky
zmluvne zjednaného prečerpania. V čl. IV. ČSOB mohla vyhodnotiť na základe žiadosti majiteľa účtu
možnosť poskytnutia povoleného prečerpania účtu. V prípade stanovených podmienok ČSOB pre
poskytnutie povoleného prečerpania účtu by ČSOB uzavrela s majiteľom účtu zmluvu o povolenom

prečerpaní účtu.

8. Listom zo dňa 31.7.2015 žalobca odstúpil od Zmluvy o účte č. 271021946/0300 a to v súlade s
bodom22.VšeobecnýchobchodnýchpodmienokČSOBz1.12.2011zdôvodunepovolenéhodebetného
zostatku účtu, kedy dňom doručenia odstúpenia zmluvný vzťah zaniká. Zároveň žalobca upozornil
žalovaného na nepovolený debetný zostatok vo výške 149.400,02 CZK.

9. Listom zo dňa 20.8.2015 žalobca oznámil žalovanému zrušenie účtu č. 27102946/0300 a to na
základe výpovede zmluvy o účte danej Československou obchodnou bankou a.s.. Žalobca zároveň
vyzval žalovaného opätovne na úhradu výšky debetného zostatku 152.117,83 CZ.

10. Žalobca v konaní predložil výpis z účtu, z ktorého nie sú zrejmé údaje, nakoľko uvedené informácie
tam obsiahnuté sú vo forme nezrozumiteľnej počítačovej zostavy.

11. Listom zo dňa 26.4.2016 právny zástupca žalobcu zaslal žalovanému predžalobnú upomienku,
ktorou ho vyzval na úhradu jeho dlhu vo výške 152.117,83 Kč a to najneskôr do 26.4.2016. Žalobca

predložil aj fotokópiu obálky s doručenkou, z ktorej nie je zrejmé prevzatie danej zásielky žalovaným.

12. Žalobca ďalej predložil Všeobecné obchodné podmienky ČSOB v počte listov 9 a Podmienky pre
vedenie účtu a platobný styk v počte listov 14.

13. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

16. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 708 ods. 1,2 Obch. zák. platného na území Českej republiky zmluvou o bežnom účte sa
zaväzuje banka zriadiť od určitej doby v určitej mene účet pre jeho majiteľa, prijímať na zriadený účet
vklady a platby a uskutočňovať z neho výplaty a platby. Zmluva o bežnom účte musí byť uzatvorená
písomne.

20. Podľa § 709 ods. 1 cit. zák. v zmluve o bežnom účte banka označí majiteľa účtu uvedením
obchodného mena, sídla majiteľa a identifikačného čísla, pokiaľ bolo pridelené. Ak ide o právnickúosobu alebo uvedenie mena, priezviska, bydliska, rodného čísla, dátumu narodenia majiteľa, prípadne
obchodnej spoločnosti, miesta podnikania a identifikačného čísla, ak ide o fyzickú osobu.

21. Podľa § 711 cit. zák. zmluva o bežnom účte môže stanoviť, že banka vykoná do určitej čiastky príkazy
k platbám aj keď nie je dostatok finančných prostriedkov na účte, ak nie sú práva a povinnosti účastníkov
pri poskytnutí týchto finančných prostriedkov dojednané v zmluve. Tento právny vzťah sa riadi právnou
úpravou zmluvy o úvere (§ 497 a nasl.).

22. Podľa § 497 cit. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ na požiadanie dlžníka poskytnúť v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej výšky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 502 ods. 1,2 cit. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške stanovenej zákonom alebo na základe

zákona. Ak nie sú takto úroky stanovené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery,
ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v dobe uzatvorenia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie ako prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej
prípustnej výške. V pochybnostiach sa má za to, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

24. Podľa § 504 cit. zák. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote,
inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho veriteľ o vrátenie požiadal.

25. Podľa § 369 ods. 1 cit. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti
a nie je dojednaná sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej čiastky úroky z

omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi občianskeho práva.

26. Podľa § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd
rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

27. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

28. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy
predložené, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil takto:

29. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Teória procesného práva
podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť

skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.

30. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania sú vyššie citované ustanovenia
CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

31. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti, ktoré
sa opiera o právo alebo iný nárok. Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich
z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla
zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu, resp.
konkrétnej hmotno-právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje

do procesného neúspechu tohto účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia v konkrétnych
skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v
právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení alebo pri bránení práva opieral.

32. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému

účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú
k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na
opis rozhodujúcich skutočnosti sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konanínesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh ako v konaní, ktoré mohlo
začať aj bez návrhu.

33. Sporové konanie ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie
skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava
vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde.
Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú
a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

34. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo
vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu
zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý

nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená
automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou)
sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a
vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a vyhodnotení)
ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné

postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho
uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu,
na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za

preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

35. Súd vychádzal z predložených listinných dôkazov, nakoľko žalobca od podania žaloby svoje
vyjadrenia v konaní nijako nedoplnil, resp. nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, a preto súd vychádzal z
toho, že všetky relevantné tvrdenia a dôkazy obsahuje žaloba a pripojené dôkazy. Žalobca vo svojom

ospravedlnení neúčasti na pojednávaní nariadenom na deň 15.2.2018 požiadal súd, aby tento rozhodol
na základe predložených dôkazov s tým, že pokiaľ podľa názoru súdu bude nevyhnutné vykonať
doplnenie rozhodujúcich skutkových okolností alebo dôkazov, ktoré žalobca doposiaľ nepredložil resp.
nenavrhol, žalobca žiadal, aby ho k uvedenému doplneniu súd vyzval. Takýto postup však neukladá
súdu žiaden právny predpis a je úplne v rozpore s tzv. prejednacou zásadou a zásadou zodpovednosti

žalobcu prejavujúcej sa v konaní povinnosťou tvrdenia a povinnosťou dokazovania. Súd v zmysle
Civilného sporového poriadku má povinnosť prejednať vec v súlade so zásadou hospodárnosti na
jednom pojednávaní (čl. 17 a § 179 CSP).

36. V tomto konkrétnom prípade žalobca v zastúpení právnym zástupcom dokonca žiadal, aby ho

súd pred samotným pojednávaním resp. po ňom upozornil na to, že svoju povinnosť tvrdenia resp.
povinnosť dokazovania k určitej skutočnosti nesplnil. V prípade, ak by súd takejto žiadosti strany sporu
v uvedenom rozsahu vyhovel a oboznámil žalobcu s vyššie citovanými skutočnosťami, došlo by k
absolútnemu popretiu nezávislého postavenia súdu voči stranám sporu a súd by sa takto dostal do
pozície určitého radcu strane sporu, čo je neprípustné a popiera rovnocenné postavenie účastníkov

konania. Súd v konaní postupoval plne v súlade s ustanovením § 181 ods. 2 CSP a uviedol, ktoré
skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré za sporné, ktoré dôkazy vykoná, ktoré nie, uviedol svoje
predbežné právne posúdenie veci priamo na pojednávaní dňa 15.2.2018. Skutočnosť, že žalobca resp.
jeho právny zástupca zvolil možnosť sa nezúčastniť tohto pojednávania, sám sa dostal do pozície, kedy
v konaní aktívne nevystúpil a nedoplnil svoje prípadné tvrdenia resp. dokazovanie v rámci procesného

útoku.

37. Súd v konaní po vykonaní dokazovania predloženými dôkazmi konštatuje, že žalobca nepreukázal
vznik dlhu titulom nepovoleného debetu v žalovanej výške, nakoľko predložený výpis z účtu klienta
obsahovallennezrozumiteľnéúdajeourčitýchfinančnýchtransakciáchresp.ichzaúčtovaní,čovšakbez

bližšieho vysvetlenia a bez skutkového vymedzenia týchto informácií v žalobe, súd mohol iba dedukovať
a vychádzať iba z určitého predpokladu, čo však v sporovom konaní nie je prípustné. Žalobca takto
neuniesol povinnosť tvrdenia vo vzťahu k žalovanej pohľadávke, keďže tento len predložil Zmluvu o
ČSOB plus konte, obchodné podmienky, výpis z účtu a korešpondenciu adresovanú žalovanému, čovšak bez bližšej a podrobnejšej špecifikácie skutkového stavu zostalo len v podobe odkazu na pripojené
listinné dôkazy, čo taktiež nie je v sporovom konaní prípustné. Nie je totiž vecou súdu dedukovať z
predložených dôkazov dané skutočnosti, nakoľko tieto mala obsahovať už samotná žaloba.

38. U žalobcu teda po splnení jeho povinnosti tvrdenia určitých skutočností v žalobe, mala nastúpiť
jeho ďalšia povinnosť a to povinnosť preukázania tvrdených skutočností. Žalobca bol povinný
aktívne produkovať dôkazy na podporu svojich tvrdení a teda predložiť resp. označiť konkrétne,
nespochybniteľné dôkazy o (ne)povolenom prečerpaní na účte žalovaného, o počte (ne)uhradených

splátok, o dátume, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením ktorej splátky v poradí atď.. Žalobca
však v tomto smere ostal úplne nečinný v konaní a jeho žaloba bola koncipovaná všeobecne bez reálne
opísaného skutkového stavu. Žalobca totiž v žalobe neopísal rozhodujúce skutočnosti tak, aby z nich
bol zrejmý skutkový dej (skutok), na ktorého základe sa uplatňuje právo, a to v takom rozsahu, ktorý
umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a vylučuje tým možnosť zámeny s iným skutkovým dejom,
ale len odkázal na dokumenty, ktoré sú prílohou žaloby.

39. Okrem iného z tvrdení žalobcu uvedených v žalobe dokonca ani nevyplynulo, že medzi ním a
žalovaným bola uzavretá zmluva o povolenom prečerpaní tak, ako uvádza čl. IV. Zmluvy o ČSOB
konte zo dňa 7.7.2015 a ktorá je zmluvným základom pre využívanie služby povoleného prečerpania
na účte. Žalobcom formulovaná žaloba obsahuje iba všeobecné informácie o údajnom vzniku dlhu

týmto titulom a konštatáciou, ako žalobca postupoval po vzniku tohto dlhu voči žalovanému s uvedením
korešpondencie doručovanej žalovanému. Uvedené vymedzenie je však príliš všeobecné, neurčité
a nemožno ho považovať za riadne vymedzenie skutkového stavu tak, ako to má na mysli Civilný
sporový poriadok (resp. predtým Občiansky súdny poriadok). Rozhodujúce skutočnosti, na základe,
ktorých si žalobca uplatňuje svoj nárok, nie sú opisované v požadovanom rozsahu, ktorý umožňuje

jeho jednoznačnú individualizáciu a vylučuje možnosť zámeny s iným skutkom. V prvom rade je
potrebnézdôrazniť,ževžalobeabsentujetvrdenie,vakomkonkrétnomobdobí(rozhodujúcomprenárok
uplatnený žalobcom) žalovaný sa dostal do nepovoleného debetu, v akej výške a za aké konkrétne
obdobie vznikol žalovanému dlh. Zo žaloby vôbec nie je zrejmé ani to, či nejaké splátky žalovaný uhradil,
ktoré neuhradil; v prípade zaplatených splátok žalobca jednotlivo neuviedol ich výšku, dátum úhrady,

obdobienaktorésaplatbavzťahuje.Zožalobyniejemožnévôbeczistiť,akýjeskutočnýdlhžalovaného,
a či v tomto dlhu nie sú započítané nároky, ktoré by mohli byť súdom ex offo posúdené ako nároky
z neprijateľných zmluvných podmienok. V prípade neuhradených splátok žalobca neuviedol ich výšku,
ani obdobie, ku ktorému prislúcha každá neuhradená splátka. Žalobca taktiež v žalobe neuviedol, aká
čiastka zo žalovanej sumy predstavuje istinu (t.j. sumu prečerpania), aká na úrok, prípade na ďalšie

položky. Uvedené rozlíšenie má význam v situácii, ak veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť, odstúpil od
zmluvy alebo požaduje zaplatenie celého dlhu naraz (z dôvodu nesplácania úveru dlžníkom), keďže po
zosplatnení úveru prislúchajú veriteľovi úroky z omeškania, nie zmluvné úroky. Riadne vymedzenie a
preukázanienárokuasplatnostidlhumávýznamajzhľadiskastanoveniavznikuomeškaniaspeňažným
plnením a má význam aj pre posúdenie možného premlčania nároku.

40. Je procesne neprípustné, aby žalobca svoju povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností a
povinnosť tvrdenia nahradil v žalobe odkazom na pripojené listinné dôkazy. Uvedená skutočnosť by
v konečnom dôsledku znamenala, že svoju povinnosť by žalobca preniesol na súd. Listinné dôkazy,
na ktoré žalobca odkazuje v žalobe, môžu slúžiť len na preukázanie jeho tvrdení, žiadnu inú funkciu

nemôžu mať. V prípade, ak by súd zisťoval z pripojených listinných dôkazov skutočnosti, ktoré majú
byť obsiahnuté v žalobe a ktoré má povinnosť tvrdiť žalobca, došlo by tým nepochybne k porušeniu
zásady rovnakého postavenia účastníkov konania, keďže naznačenú povinnosť tvrdenia by namiesto
účastníka konania plnil súd. Absencia uvedených náležitostí v žalobe nemá za následok odmietnutie
podania postupom podľa ust. § 129 Civilného sporového poriadku, nakoľko nejde o také nedostatky, pre

ktoré nemožno pokračovať v konaní a ktoré bránia jej vecnému prejednaniu.

41. Súd si dovoľuje poznamenať, že žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, t.j. právnym zástupcom
s úplným právnickým vzdelaním a s licenciou oprávňujúcou ho poskytovať právne služby a to s
maximálnou možnou odbornou starostlivosťou. Advokát si jednoznačne bol resp. si mal byť vedomý,

aké skutočnosti má obsahovať samotná žaloba tak, aby nároku jeho klienta mohlo byť v plnom
rozsahu vyhovené. Avšak z formulácie žaloby v tomto konaní sa skôr javí, že žalobca vypracoval akúsi
formulárovú žalobu, kde sa v jednotlivých prípadoch mení iba dátum uzavretia zmluvy, číslo bežného
účtu, výška dlhu a podobne, avšak bez konkretizácie skutkových tvrdení viazaných práve a jedine naprípad žalovanej pohľadávky a nároku voči žalovanému, pričom žalobca namiesto povinnosti tvrdenia
skutkového stavu odkáže iba na listinné dôkazy.

42. Súd opätovne poukazuje, že základom pre vyhovenie nároku žalobcu titulom tzv. povoleného
prečerpania na bežnom účte žalovaného, bola existencia platne uzavretej zmluvy o povolenom
prečerpaní účtu v zmysle čl. IV zmluvy Zmluvy o ČSOB plus konte, ktorú žalobca vôbec v žalobe
nespomenul, t.j. ani v konaní netvrdil, že bola uzavretá a nakoniec ju ani nepredložil. Už len z absencie
tohto základného dôkazu o žalovanej pohľadávke voči žalovanému, súd nemohol žalobe vyhovieť.

43. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
žalobuzamietol,nakoľkopozhodnotenívykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žežalobcaneuniesol
bremeno tvrdenia a následne ani dôkazné bremeno.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

47.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a aj keby plne úspešnému žalovanému
prináležala náhrada trov konania, keďže žiadne trovy v konaní mu nevznikli, súd mu ich potom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§

127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).