Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 24, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/262/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115214003
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7115214003.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: Bytový

podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom: Južné nábrežie 13, 042 19 Košice, IČO: 44518684, v zastúpení:
JUDr. Jozefom Göblom, advokátom, Jantárova 30, 040 01 Košice, proti žalovanému: T. Š., Q..:
XX.XX.XXXX, U.: R. Č.. X, XXX XX X., Š. K. Y., v zastúpení: JUDr. Milanom Knopom, advokátom,
Krmanova 1, 040 01 Košice, o zaplatenie 323,75 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 323,75 € a poplatok z omeškania vo výške 0,5
promile denne z dlžnej sumy 323,75 € od 6.7.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.5.2015 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu sumy 323,75 € a poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile denne z dlžnej
sumy 323,75 € od 2.7.2012 do zaplatenia, najmenej však 0,83 € za každý i začatý mesiac omeškania,
a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: V roku 1989 bol žalovanému pridelený byt č. 18
na X. X v Košiciach. V čase pridelenia myl byt charakter služobného bytu, konkrétne išlo o vojenský
byt. Žalovaný prevzal byt dňa 18.5.1989, o čom svedčí Zápisnica o prevzatí bytu. Spolu so žalovaným
sa do bytu nasťahovali i jeho bývalá manželka a deti. Žalovaný sa aktívne domáhal určenia výlučného
nájmu na Okresnom súde Košice I. v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/581/1999, kedy v priebehu
konania sa súd ustálil na nasledujúcich tvrdeniach. Manželstvo žalovaného bolo rozvedené v roku
1996. V októbri 1992 prestal žalovaný byť vojakom z povolania a keďže prenajímateľ do 3 mesiacov

nevypovedal nájom bytu, byt stratil povahu služobného bytu. Od februára 1993 sa byt stal obecným
bytom a oprávnený k jeho užívaniu bol len žalovaný, pretože v tom čase nežil s bývalou manželkou v
spoločnej domácnosti. Účastníkom nevznikol spoločný nájom k tomuto bytu v zmysle § 182 OZ účinného
do 31.12.1991, ale vznikol len nájomný vzťah žalovanému. Výrokom Okresného súdu Košice I v konaní
č. 13C/581/1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.8.2008 sa žalovaný stal výlučným nájomcom
predmetného bytu. Žalovaný sa žalobou podanou na Okresnom súde Košice I. tiež domáhal vyslovenia
neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktorú žalobca adresoval v roku 2004 žalovanému a jeho bývalej

manželke. Okresný súd Košice I rozhodol rozsudkom sp. zn. 38C/53/2006, že doručenie výpovede
žalovanému nebolo vykázané, preto účinky výpovede nenastali, t.j. bolo konštatované, že jeho nájomný
vzťah trvá. V dôsledku absencie úhrad nájomného a predpísaných platieb za plnenia poskytované s
užívaním bytu pristúpil žalobca k podaniu výpovede z nájmu dňa 8.3.2011, ktorú doručil žalovanémucestouSlovenskejpošty,kdeprvýidruhýpokusodoručenienebolúspešný.Dňa14.4.2011bolazásielka
vrátená žalobcovi. Rozhodujúcim pre určenie plynutia výpovednej lehoty bolo ustanovenia § 710 ods. 3
posledná veta OZ a § 46 ods. 2 OSP. Preto výpovedná lehota začala plynúť dňom 1.5.2011 a uplynula

dňa 31.7.2011. žalobca teda konštatuje, že žalovaný bol nájomcom bytu až do dňa 31.7.2011. Žalobca
bol správcom bytu na základe zmluvy o výkone správy majetku Mesta Košice č. 1336/2008 zo dňa
1.12.2008 v znení neskorších dodatkov. Podľa Dodatku č. 3 je žalobca oprávnený vo svojom mene
vymáhať dlhy vzniknuté nehradením platieb zo strany užívateľov bytov a NP, ktoré mu boli zverené do
správy. žalobca si uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 323,75 € titulom neuhradeného

Vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2011 do 31.7.2011. Vyúčtovanie
bolo žalovanému doručené dňa 1.6.2012. Žalovaný toto vyúčtovanie nereklamoval, ani nenamietal jeho
výšku alebo správnosť. Vzhľadom na poučenie vo vyúčtovaní považuje žalobca za rozhodný dátum pre
uplatnenie poplatku z omeškania deň 2.7.2011. Žalovaný sa v iných prebiehajúcich konaniach bráni
skutočnosťou, že byt nemohol užívať, o čom však nepredložil žiaden dôkaz. Dokonca žalobcu ani
nikdy písomne nevyzval k sprístupneniu bytu, ani ho iným spôsobom neupovedomil o skutočnosti, že

byt neužíva. Vzhľadom na ním uskutočnené ďalšie právne úkony ako o odkúpenie bytu a žiadosť o
odpustenie príslušenstva v spojení s aktívnou snahou o určenie svojej osoby ako výlučného nájomcu
žalobca má za to, že žalovaný bol v rozhodnom čase od 1.1.2011 do 31.7.2011 jediným nájomcom
bytu. Žalobca dal do pozornosti judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ktorá ustaľuje názor, že povinnosti
prenajímateľa a povinnosti nájomcu nemajú povahu vzájomných záväzkov a ich plnenie teda nie je

možné vzájomne podmieňovať, t.j. porušenie povinnosti jedným z účastníkov záväzkového vzťahu
neoprávňuje druhého účastníka, aby porušoval svoje povinnosti.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: Rozhodnutie o
pridelení bytu, Zápisnica o prevzatí bytu, Výpoveď z nájmu bytu s doručenkou, Vyúčtovanie s

doručovaním, Upomienka, Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Co/92/2014, Mesačný
zálohový predpis platný od 1.1.2011, Žiadosť o odkúpenie bytu zo dňa 30.1.2008.

4. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v
žalobe a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.7.2015, kde uviedol, že byt bol žalovanému pridelený
ako vojenský byt počas manželstva, následne ho s manželkou užíval. Byt stratil charakter služobného
bytu dňa 31.1.1993. Žalovaný byt neužíval od roku 1992, kedy opustil domácnosť pre nezhody s
manželkou a v dôsledku dlhotrvajúcich manželských konfliktov nemohol v byte bývať. Ostala tam jeho

manželka s dvoma deťmi pochádzajúcimi z ich manželstva, sama však rolu matky nezvládala, v byte s
ňou žil aj muž, ktorý bol členom sekty a o ktorom je známe, že manželku a deti týral, v čoho dôsledku boli
deti zverené so osobnej starostlivosti žalovaného a v byte zostala manželka. Žalovaný musel zabezpečiť
bývanie pre neho a deti a preto inicioval konanie o určenie, že je výlučným vlastníkom bytu. Manželka
žalovaného sa dňa 25.10.2005 v zmysle vlastného písomného oznámenia vzdala práva byt užívať a

byt zároveň odovzdala žalobcovi, čo potvrdzuje list žalobcu adresovaný mestu Košice dňa 26.2.2012,
keď žalobca sám mestu oznámil, že bývalá manželka odovzdala jeho zamestnankyni kľúče od bytu
dňa 25.10.2005. Kľúče od bytu sa tak od uvedeného dňa fakticky nachádzali len u žalobcu, ktorý však
žalovaného ohľadne celej situácie nekontaktoval, neoznámil mu, že jeho bývalá manželka odovzdala
kľúče a nevyzval ho na ich prevzatie. Žalovaný sa tak o vzdaní sa práva k nájmu bytu jeho bývalou

manželkou (rozvod - r. 2006) dozvedel až v r. 2008 a kľúče od bytu mu ani odovzdané neboli, takže doň
nemal prístup. Ešte pred vzdaním sa práva k nájmu bývalou manželkou menovaná umožnila nasťahovať
sa do bytu tretím osobám - asociálom, ktorý byt zničili a už nebol v užívaniaschopnom stave. Počas
celej doby konania o určenie práva nájmu k bytu, kedy súd rozhodol až v r. 2008, žalobca spochybňoval
postavenie žalovaného ako nájomcu, nepriznával mu práva, ktoré by mu ako nájomcovi patrili, svojim

konaním ju jednoducho v užívaní bytu bránil. Za roky 2005-2007 mu žalobca ani nedoručoval predpisy
zálohových platieb a platieb nájomného. Žalobca až v r. 2011 zistil, že byt je otvorený. Žalobca ako
prenajímateľ nedodržal zákonom uložené povinnosti, t.j. neodovzdal žalovanému kľúče od bytu, o svoj
bytový fond sa nestaral, napriek tomu že v čase vrátenia kľúčov od bytu žalovaného nepovažoval
za nájomcu, nevykonal žiadnu kontrolu v tomto byte, aby predišiel škodám na zverenom majetku,

v dôsledku čoho sa byt dostal do stavu, ktorý nie je spôsobilý na riadne užívanie. Keďže žalobca
žalovanému vo výkone práv nájomcu bránil a byt bol odovzdaný bývalou manželkou v jeho faktickej
moci, žalobca bol zodpovedný za to, že sa stal neužívateľným. Žalovaný žiadal o odkúpenie bytu do jeho
výlučného vlastníctva za účelom zabezpečenia bývanie pre neho a deti, avšak žalobca stále odmietalpreviesť byt do jeho osobného vlastníctva z dôvodu dlžoby na nájomnom, kde ale povinnou osobou nie
je žalovaný, ale jeho bývalá manželka a nie je možné nezákonne a proti rozhodnutiu súdu prenášať tento
záväzok na žalovaného. Žalobca sa domáhal svojich údajných nárokov aj v ďalších 3 konaniach, pričom

vo všetkých prípadoch súd tieto návrhy zamietol pre nedôvodnosť, nezákonnosť nárokov a rozpor s
dobrými mravmi. Žalobca aj po tom, čo súd určil žalovaného za výlučného nájomcu bytu neodovzdal
žalovanému kľúče, s ktorými ako jediný disponoval, nezabezpečil, aby bol byt v užívateľnom stave, t.j.
byt mal vady, ktoré nespôsobil žalovaný a ktoré zapríčinili jeho neužívateľnosť. S poukazom na § 664
v spojení s § 673 OZ od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať zaplatenie nájomného a to v

dôsledku nesplnenia povinnosti prenajímateľa žalobcom. Žalobca poukázal na § 420 OZ. Neplnením
súboru povinností žalobcu ako prenajímateľa bol žalovaný nútený hľadať pre seba a deti ubytovanie.
Neplnením povinností prenajímateľa tak nie len že nevznikla povinnosť žalovaného nezaplatiť nájomné,
ale vznikla mu aj škoda, za ktorú zodpovedá žalobca. Žalobca uviedol ustanovenie § 3 OZ a právnu
teóriu ohľadom tzv. dobrých mravov. Počas celej doby sporu o určenie výlučného práva nájmu žalobca
spochybňovalpostaveniežalovanéhoakonájomcu,nazákladečohomožnobezpochýbtvrdiť,žemuani

nepriznával práva, ktoré by mu ako nájomcovi patrili. K otázke bránenia užívania bytu zo strany žalobcu
žalovaný poukázal na list žalobcu adresovaný mestu Košice zo dňa 26.2.2012, kde žalobca deklaruje,
že k odovzdaniu bytu došlo dňa 25.10.2005 odovzdaním kľúčov manželkou žalovaného. Preto návrh
podaný na súd sa v maximálne možnej miere prieči dobrým mravom a nemôže požívať právnu ochranu.
žalobca opiera svoj návrh o špekulácie, pričom neberie ohľad na to, do akej situácie žalovaného svojim

postupom dostal a aké ujmy mu spôsobil.

6. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: tvrdenia uvedené v jeho vyjadrení.
Žalovaný predložil jeden listinný dôkaz a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/102/2016
zo dňa 22.09.2016. Na pojednávaní predniesol návrh na vypočutie dvoch osôb, a to riaditeľa

Bytového podniku v tom rozhodnom období a právničku Bytového podniku resp. referentku, pod ktorej
kompetenciu spadala táto vec Žiadne ďalšie dôkazné prostriedky neoznačil ani nepredložil.

7. Podaním zo dňa 4.9.2015 žalobca doručil súdu rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k.
4Co/92/2014-116 zo dňa 20.5.2015 vo veci odvolania proti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 26.9.2013

vedeného pod č. k. 24C/190/2012-82, kedy v odôvodnení Krajský súd v Košiciach vyslovil, že povinnosť
nájomcu platiť nájomné a prípadná povinnosť prenajímateľa zaistiť nájomcovi riadny a nerušený výkon
práva nemajú povahu synalagmatických záväzkov, preto ich nemožno vzájomne viazať a podmieňovať
a že povinnosť prenajímateľa odovzdať byt v stave spôsobilom na riadne užívanie je jeho jednorazovou
povinnosťou, ktorá je viazaná na vznik práva nájmu bytu a jej splnenia sa nemožno domáhať počas

trvania nájomného pomeru po tom, čo už raz bola splnená. Rovnako z odôvodnenia vyplynul záver, že
žalovaný ako nájomca bytu sa o dianie v byte nezaujímal, neplnil povinnosti v zmysle § 689 OZ, pričom
zanedbanie povinnosti žalovaného užívať byt na základ neplatnej nájomnej zmluvy nie je dôvodom
neplatenia nájomného podľa platne uzatvorenej zmluvy, a to ani za použitia § 3 OZ.

8. V priebehu konania na pojednávaniach advokát žalobcu predniesol, že v rozhodnutí Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 4Co/92/2014 sa potvrdilo, že žalovaný byt riadne prevzal, ale neužíval. Skutočnosť, že
opustil byt resp. že opustila byt jeho manželka neoznámil žalobcovi, situáciu neriešil žiadnymi právnymi
krokmi, nedomáhal sa užívania, naopak po doručení prvej výpovede sa domáhal neplatnosti výpovede
a jeho uznania za jediného nájomcu bytu, kde bol úspešný. Zároveň požadoval odkúpenie bytu s

tým, že sa zaviaže uhradiť dlžoby. Po ich vyčíslení Bytovým podnikom, od toho cúvol, nepokračoval v
krokoch odkúpenia bytu a začal sa vo veci brániť. Taktiež otázka dobrých mravov je podrobne rozpísaná
v predmetnom rozhodnutí Krajského súdu. K odovzdaniu bytu žalobcovi ako prenajímateľovi nikdy
nedošlo. Žalobca nemal vedomosť o tom, že žalovaný opustil byt, že v byte bývali asociáli, že je žalovaný
v rozvodovom konaní a to, že manželka žalovaného doslovne hodila pracovníkom žalobcu kľúče od

bytu na stôl, nie je riadnym odovzdaním bytu. Žalobca zároveň nemal žiadnu vedomosť o nejakých
vadách bytu, žalovaný ho o tomto neinformoval, nedomáhal sa sprístupnenia bytu a bol v tom, že
žalobca byt stále užíva. Žalobca si splnil svoje povinnosti, odovzdal v užívania schopnom stave byt
do užívania žalovanému, o čom svedčí aj zápisnica. Pokiaľ následne došlo k akýmkoľvek vadám, alebo
nejakým poškodeniam bytu, mal si žalovaný uplatniť zľavu, čo neurobil. Žalovaný nemá nárok na úplne

odpustenie daného nájomného. K uvedenému dal do pozornosti uznesenia Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 4Co/92/2014 a 11Co/826/2014 v obdobných veciach (kde sa jedná len o iné žalované obdobie),
v zmysle ktorých žiadal rozhodnúť aj v tomto prípade. Povinnosť odovzdať byt bola splnená jednorázovo
pri odovzdaní bytu do užívania nájomcovi. To, že žalobca si údajne neplnil povinnosti, jednoduchoani nemal odkiaľ vedieť, že byt je v poškodenom stave, keďže žalovaný neoznámil túto skutočnosť
žalobcovi. Žalovaný mohol využiť svoje právo požiadať o zľavu z nájomného, čo neurobil. Žalovaný sa
celý čas cítil nájomcom, o čom svedčí aj konanie na Okresnom súde Košice I, kde sa domáhal určenia

neplatnosti výpovede a určenia za jediného nájomcu, kde bol aj úspešný. Žalovaný nakoniec sám uznal
svoj záväzok a požiadal o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva s tým, že nech vyčíslia jeho dlh
a po úhrade by chcel byt odkúpiť do svojho vlastníctva. Žalovaný nereklamoval vady, neuplatňoval si
zľavu, nedajú sa tu uplatniť dobré mravy v danom konaní. Žalobca si splnil svoju povinnosť, odovzdal byt
riadne a jednoducho nie svojím pričinením nevedel o situácii, ktorá bola v danom byte. Žalovaný neriešil

situáciu, odišiel preč a nechal byt doslova napospas iným osobám. Citované dva názory Krajského súdu
v Košiciach sú novšie, sú správne, aj právne významnejšieho charakteru pre tento prípad.

9. V priebehu konania na pojednávaniach advokát žalovaného predniesol, že po odovzdaní bytu
exmanželkou nájomcu, žalobca neuznával postavenie žalovaného ako nájomcu, neodovzdal mu
predmet nájmu a nezabezpečil užívateľnosť predmetu nájmu. Až potom žalobca zmenil názor, ktorý

prezentovalpoodovzdaníbytuacelkovobránilžalovanémuvovýkoneprávnájomcu.Žalobcapožadoval
od žalovaného zaplatenie úhrad, ktorých povinnosťou úhrady bola zaviazaná exmanželka žalovaného.
K otázke riadneho odovzdania bytu odkázal na list žalobcu adresovanom mestu Košice, kde uvádza,
že kľúče od bytu mu boli riadne odovzdané, t.zn. že žalovaný nedisponoval s bytom. Na daný prípad
je v plnej miere aplikovateľné ustanovenie § 673 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nájomca

nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať
dohodnutým spôsobom. Postup žalobcu vykazuje výrazný markantný rozpor s dobrými mravmi a takéto
konanie nemôže požívať v zmysle ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka súdnu ochranu. Poukázal
na rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 18C/4/2012, kde súd uznal argumenty žalovaného
a zamietol žalobu. Súd rozhodoval o totožnej skutkovej situácii, len o nároku žalobcu za iné časové

obdobie a Krajský súd v Košiciach tu tvrdil, že za správnu možno považovať úvahu súdu prvého stupňa,
keď nárok žalobcu uplatnený titulom nedoplatku na nájme hodnotil ako nárok uplatnený v rozpore
s dobrými mravmi, v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto tento nemôže požívať
právnu ochranu. Prvostupňový rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Košiciach a to rozsudkom
z 21.01.2016, číslo 4Co/231/2013. Proti tomuto rozsudku podal žalobca dovolanie a toto uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3Cdo/102/2016 zo dňa 22.09.2016 bolo dovolanie žalobcu
odmietnuté s odôvodnením, že z dôvodov procesných nedostatkov dovolanie v danej veci nebolo
možné, dovolanie nesmerovalo proti rozsudku so znakmi rozsudku, proti ktorému je dovolanie v zmysle
príslušných zákonných ustanovení prípustné.

10. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, listinnými dôkazmi z pripojených spisov,
výpoveďou žalovaného, pričom súd pripojil spis Okresného súdu Košice I sp. zn. 35C/45/2013, ktorého
obsahom boli podania, listinné dôkazy, zápisnice z pojednávaní a rozhodnutia z ďalších obdobných resp.
súvisiacichkonanítunajšiehosúduatosp.zn.13C/581/1999,18C/4/2012,15C/41/2006,18C/165/2008,
26C/41/2006,38C/53/2006,sktorýmisúdoboznámilnapojednávaniachazktorýchsúdzistilnasledovný

skutkový stav:

11. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I. sp. zn. 13C/581/1999 súd zistil, že v právnej veci tam
uvedeného žalobcu T. Š. proti žalovanej J.. G. X. o vypratanie bytu a určenie práva nájmu k bytu súd
rozhodol rozsudkom zo dňa 21.6.2000 tak, že žalovaná je povinná vypratať byt č. 18 nachádzajúci sa v

Košiciach, na X. I. X, X.R., pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva, do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku bez práva na bytovú náhradu. Súd ďalej určil, že žalobca je výlučným nájomcom bytu č.
18, nachádzajúceho sa v Košiciach na X. I. Č.. X, 6.poschodie, pozostávajúce z 3 izieb, kuchyne a
príslušenstva. Krajský súd v Košiciach svojim uznesením č.k. 13Co/17/01-106 zo dňa 19.6.2001 zrušil
rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Následne prvostupňový súd rozsudkom

zo dňa 27.6.2008 vo veci opätovne rozhodol a určil, že žalobca je výlučným nájomcom bytu č. 18,
nachádzajúceho sa v Košiciach, na X. I.. Č.. X, na 6.poschodí, pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne a
príslušenstva. Konanie, čo do časti určenia, že odporkyňa je povinná sa z bytu vysťahovať a byt
vypratať do 15 dní odo dňa zabezpečenia náhradného ubytovania, súd zastavil. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.8.2008.

12. Žalovaná J.. G. X. v tomto konaní uviedla, že žalobca nie je nájomcom bytu, nikdy ním nebol,
pretože byt trvale opustil. Uvedeným spôsobom vypovedal aj samotný žalovaný T. Š., kedy uviedol,
že od roku 1991 pracoval v STV v Košiciach a až v roku 1996 zmenil zamestnanie s miestom pobytuv Bratislave, pretože začal pracovať v súkromnej televízii Markíza. Dovtedy sa zdržiaval v Košiciach
a od roku 1993 prechodne odišiel z bytu na adresu R. X T. X. a to hlavne z dôvodu, že podal návrh
na rozvod manželstva. Žalovaná Alena Kardošová v konaní uviedla, že až do októbra 1993 žili v

spoločnej domácnosti. Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že v čase 1.2.1993 účastníci konania spolu
trvale nežili, pretože ich manželstvo bolo už v tom čase niekoľko mesiacov rozvrátené, nedošlo ani k
trvalému obnoveniu spolužitia účastníkov konania po tomto dátume. Súd považoval za nesporné, že
žalobca odišiel zo spoločnej domácnosti v septembri 1992, kedy účastníci prerušili manželské spolužitie
a spoločnú domácnosť. Táto skutočnosť vyplynula z výpovedí oboch účastníkov konania v rozvodovom

konaní. K tvrdeniu žalovanej, že k obnoveniu manželského spolužitia došlo na Vianoce 1992, žalobca
uviedol, že je pravdou, že Vianoce 1992 trávil v domácnosti odporkyne a ich detí, avšak nedošlo k
obnoveniu manželského spolužitia a spoločnej domácnosti. Koncom roka 1992 sa v byte už trvale
nezdržiaval. Z vykonaného dokazovania súd nadobudol presvedčenie, že účastníci konania ku dňu
1.2.1993 trvale spolu nežili, žalobca sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval ešte v septembri 1992,
následne na Vianoce a začiatkom roka 1993 sa vrátil, ale k obnoveniu trvalého manželstva nedošlo.

Keďže ku dňu 1.2.1993 manželia trvale spolu nežili, nemohol vzniknúť ani spoločný nájom bytu a preto
súd v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka určil, že výlučným nájomcom predmetného bytu je
žalobca.

13. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 18C/4/2012 súd zistil, že bolo vedené konanie

žalobcu - Bytový podnik Košice, s.r.o. proti žalovanému - Š. T., o zaplatenie 4.165,34 € s príslušenstvom,
čo malo predstavovať nedoplatky na nájomnom za január až december 2005, január až december 2006
a január až december 2007 + nedoplatok z vyúčtovania za rok 2005 a 2006. Súd vo veci rozhodol
rozsudkom zo dňa 15.3.2013 tak, že žalobu o zaplatenie 4.165,34 € zamietol, konanie o zaplatenie
úrokov z omeškania k žalovanej istine 4.165,34 € zastavil. V odôvodnení rozsudku bolo uvedené, že

bývalámanželkažalovanéhoodovzdalažalobcovikľúčeodbytudňa25.10.2005.Zároveňbolouvedené,
že žalobca Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. žiadnu kontrolu v spornom období v byte nevykonal,
žalovanému nedoručoval zálohové predpisy za uvedené roky a teda nemá ani žiadne doručenky od
neho a okrem toho nebol spísaný žiaden záznam o odovzdaní a prevzatí bytu v roku 2005, keď žalovaná
v 2/ rade vrátila kľúče od tohto bytu.

14. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 15C/41/2006 súd zistil, že bolo vedené konanie
žalobcu - Bytový podnik mesta Košice, proti žalovanému v 1/ rade - T. Š. G. Ž.G. T. X/ N. - G. Š.
- X., o zaplatenie sumy 46.185,- Sk s príslušenstvom s tým, že súd vo veci rozhodol rozsudkom zo
dňa 23.1.2007 tak, že žalobu voči žalovanému v 1/ rade - T. Š. zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť

žalovanému v 1/ rade trovy konania. Zároveň zaviazal žalovanú v 2/ rade na zaplatenie sumy 46.185,-
Sk s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania, najmenej
však 25,- Sk za každý i začatý mesiac omeškania zo sumy 799,- Sk od 11.2.2003 do zaplatenia,
zo sumy 799,- Sk od 11.3.2003 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk od 11.4.2003 do zaplatenia, zo
sumy 1.534,- Sk od 11.5.2003 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk od 11.6.2003 do zaplatenia, zo sumy

1.534,- Sk od 11.7.2003 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk od 11.8.2003 do zaplatenia, zo sumy 1.534,-
Sk od 11.9.2003 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk od 11.10.2003 do zaplatenia, zo sumy 1.534,-
Sk od 11.11.2003 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk od 11.12.2003 do zaplatenia, zo sumy 1.534,-
Sk od 11.1.2004 do zaplatenia, zo sumy 20.043,- Sk od 24.9.2005 do zaplatenia, zo sumy 1.534,-
Sk od 11.2.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk od 11.3.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk

od 11.4.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk od 11.5.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk od
11.6.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk od 11.7.2004 do zaplatenia, v mesačných splátkach
po 300,- Sk vždy do 20. dňa príslušného mesiaca až do zaplatenia, pod následkom straty výhody
splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.3.2007.
Uvedená žaloba sa týkala nedoplatkov za nájom za mesiace január až december 2003 a nedoplatku za

vyúčtovanie za rok 2003 a nájmy za mesiace január až december 2004.

15.ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduKošiceIsp.zn.18C/165/2008súdzistil,žebolovedenékonanie
žalobcu - Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. proti žalovanému v 1/ rade - T. Š. G. Ž. T. X/ N. - G.
Š., o zaplatenie sumy 4.165,34 € s príslušenstvom s tým, že súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa

14.10.2011, kedy žalobu voči žalovanej v 2/ rade - J.. G. Š. zamietol a žalobu voči žalovanému v 1/ rade
vylúčil na samostatné konanie, v ktorom malo byť rozhodnuté aj o trovách konania v právnom vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.12.2011. V tomto
konaní na pojednávaní dňa 14.10.2011 žalovaný vypovedal, že v čase po právoplatnosti rozsudku vkonaní 13C/581/1999 sa ani nemohol nasťahovať do bytu, ktorý nebol užívania schopný, podľa jeho
vedomosti tam nebola elektrika, boli vytrhané káble elektrických rozvodov a podľa názoru žalovaného
sa žalobca ako vlastník tohto bytu mal o to postarať, zistiť v akom stave je tento byt v čase, keď mu boli

odovzdávané kľúče od bytu. Nikdy nebol Bytovým podnikom mesta Košice vyzvaný, aby prevzal byt a
začal ho užívať. Stále mal snahu s BPMK sa nejako dohodnúť, avšak mal takú vedomosť, že Bytový
podnik mal od Mesta Košice príkaz k dohode s ním nedospieť. V konaní vypovedala aj bývalá manželka
žalovaného - pani G. Š., ktorá uviedla, že dňa 25.10.2005 bola v byte spolu s jej bratom z cirkvi, videla,
že byt je v poriadku, bol tam plyn aj elektrika, byt bol voľný, uvoľnil sa už skôr, preto aj odovzdala kľúče

od bytu pani U. Y., zamestnankyni Bytového podniku mesta Košice.

16. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 26C/41/2006 súd zistil, že bolo vedené konanie
vo veci žalobcu - Bytový podnik mesta Košice, proti žalovanému v 1/. N. - T. Š. G. Ž. T. X/ N. - G. X. Š., o
zaplatenie sumy 50.622,- Sk s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia za sumy predstavujúce
nájomné za mesiace júl až december 2004 a nedoplatok na vyúčtovaní za služby v roku 2004. Súd vo

veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23.6.2006, kedy konanie proti žalovanému v 1/ rade zastavil a žalovanú
v 2/ rade zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 50.622,- Sk a 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1.534,-
Sk od 11.8.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk od 11.9.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk od
11.10.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk od 11.11.2004 do zaplatenia, 8 % úrok z omeškania ročne
zo sumy 1.534,- Sk od 11.12.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk od 11.1.2005 do zaplatenia, a 6 %

úrok z omeškania ročne zo sumy 41.418,- Sk od 24.10.2005 do zaplatenia, ako aj trovy konania 2.530,-
Sk v mesačných splátkach po 500,- Sk do 25.dňa príslušného mesiaca, počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 12.6.2007.

17. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 38C/53/2006 súd zistil, že bolo vedené konanie
žalobcu - T. Š., proti žalovanému - Bytový podnik mesta Košice, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu
bytu č. 18, kedy súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23.5.2007 tak, že žalobu zamietol a žiaden z
účastníkov nemal právo na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.6.2007.

18. V tomto konaní vypovedal žalovaný, kedy uviedol, že spoločnú domácnosť s bývalou manželkou
opustil niekedy v roku 1992, už vtedy začali problémy s tým, že kto má právo na užívanie bytu a vtedy
sa začal súdny spor o tom, kto je nájomcom bytu, a to medzi ním a bývalou manželkou. Potom, čo sa
jeho bývalá manželka vydala za aktivistu nejakej strašnej náboženskej sekty, došlo k týraniu maloletých
detí a celá jeho pozornosť sa sústredila na získanie detí do jeho výchovy a zabezpečenie normálneho

života. Aj napriek tomu chodil s deťmi najmä po nájmoch a bývalá manželka zostala žiť v predmetnom
byte. Po niekoľkých rokoch došlo k rozhodnutiu, že on je nájomcom bytu, avšak bývalá manželka žila
v byte ďalej a jeho právne vedomosti boli také, že ak by ju chcel dostať z bytu, tak by jej musel nájsť
náhradné bývanie. Následne odišiel pracovne žiť do Bratislavy a v tomto období sa bývalá manželka
rozhodla, že byt nebude užívať a odniesla kľúče Bytovému podniku. Žalovaný uviedol, že na mieste

žalobcu by ako vlastník bytu sa išiel presvedčiť do toho bytu, v akom stave je, určite by neprevzal byt,
ktorý bol zdevastovaný a snažil sa kontaktovať druhého človeka - manžela, ktorý by tam mal bývať. To,
že bývalá manželka už nebýva v byte a odovzdala kľúče od neho sa dozvedel až po ďalších rokoch
pri nejakom súdnom spore. Bytový podnik prevzal byt, ktorý bol tzv. vybývaný a nebol prázdny. Navyše
žalobca ani nevedel, že takáto situácia nastala. Okrem iného on sa tam bol raz pozrieť, otvorili mu

asociáli, byt bol v hroznom stave a ak žalobca tvrdí, že sa tam nepokúšal dostať, tak to je pravdou,
nepokúšal, pretože v tom čase sa staral o deti. Do bytu sa nepokúšal dostať, pretože vedel, že tam žijú
asociáli. Neoznamoval žalobcovi, že by byt nebol užívania schopný alebo mal nejaké vady a žiadal ich
odstránenie, pretože očakával, že žalobca mu oznámi v akom stave je byt. V čase, keď opúšťal byt,
uvedené neoznamoval Bytovému podniku, pretože v byte ostala bývať jeho bývalá manželka a deti.

Bytový podnik prevzal kľúče od bývalej manželky, dokonca o tom urobil nejaký zápis a nikdy mu tie kľúče
zasa neodovzdal. Skutočnosť, že kľúče odovzdal bývalej manželke, Bytový podnik dobre vedel, pretože
prebiehalo konanie o určení, kto bude nájomcom bytu, takže im to neoznamoval.

19. Z rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 17.5.1989 súd zistil, že žalovanému bol pridelený byt č. 18,

na 6.poschodí, v Košiciach, X. Č.. X skladajúci sa z kuchyne, 3 izieb a príslušenstva.

20. Zo zápisu zo dňa 18.5.1989 súd zistil, že došlo k dohode o odovzdaní a prevzatí predmetného bytu.21. Z výpovede z nájmu zo dňa 8.3.2011 súd zistil, že mesto Košice dalo žalovanému výpoveď z
nájmu predmetného bytu z dôvodu, že hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu a
to tým, že nezaplatil nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3

mesiace. Zásielka sa z adresy žalovaného po opakovanom doručovaní a uložení zásielky na pošte
vrátila žalobcovi neprevzatá v odbernej lehote dňa 14.4.2011.

22. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rozúčtovacie obdobie od 1.1.2011 do
31.12.2011súdzistil,žeu bytuč.18Q.X.XvKošiciachvznikolcelkovýnedoplatok554,97 €.Predmetné

vyúčtovanie bolo žalovaným prevzaté dňa 1.6.2012.

23. Z mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie bytu platné od 1.1.2011 súd zistil, že tento
činí sumu 129,82 €, z toho základné nájomné 61,09 €.

24. Zo Žiadosti o odkúpenie bytu zo dňa 30.1.2008 bolo zistené, že žalovaný požiadal mesto Košice

o odkúpenie predmetného bytu do osobného vlastníctva. Uviedol, že právoplatnými a vykonateľnými
rozsudkami Okresného súdu Košice I. sp. zn. 15C/41/2006 a 26C/41/2006 bola G. Š. zaviazaná uhradiť
nedoplatky na nájomnom a na službách spojených s užívaním bytu za obdobie rokov 2003 a 2004 vo
výške spolu 96.807,- Sk , čo k 24.1.2008 predstavuje s penále celkovú sumu 377.852,- Sk a preto nie
je možné, aby túto sumu uhrádzal žalovaný. Nemožno od nikoho požadovať, aby platil za iného bez

právneho dôvodu. Celkový nedoplatok na nájomnom a službách spojených s nájmom spolu s penále
ku dňu 24.1.2008 predstavuje sumu 740.852,- Sk, čo po odrátaní judikovanej pohľadávky voči Alene
Štrelingerovej predstavuje 362.883,- Sk, ktorú sumu je žalovaný ochotný uhradiť a zaplatiť odkupnú
hodnotu bytu.

25. Žalovaný v konaní vypovedal, že situácii opustenia bytu predchádzali iné skutočnosti, kedy on po
dlhom úsilí bol úspešný v súdnom spore o zverenie detí do výchovy. On neodišiel, ale ušiel pred bývalou
manželkou, aby deti s ňou nemali kontakt a preto sa odsťahovali do Bratislavy. Medzitým bol odovzdaný
kľúč od bytu, o čom on netušil. Nevedel, že byt bol prázdny resp. obývaný asociálmi. Bytový podnik
vedel o tých všetkých sporoch medzi nami, on vedel, že je to neštandardná situácia.

26. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

27.Podľa§671ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlenOZ),nájomcajepovinný
platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu

prenajatej veci a spôsob jej užívania.

28. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak

nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

29. Podľa § 687 ods. 1 OZ, prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na
riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu.

30. Podľa § 689 OZ, nájomca je povinný užívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu riadne a riadne
požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.

31. Podľa § 691 OZ, ak prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť závady brániace riadnemu
užívaniu bytu, alebo ktorými je výkon nájomného práva ohrozený, má nájomca právo po

predchádzajúcom upozornení prenajímateľa závady odstrániť v nevyhnutnej miere a požadovať od
neho náhradu účelne vynaložených nákladov. Právo na náhradu musí uplatniť u prenajímateľa bez
zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia závad.

32.Podľa§692ods.1OZ,nájomcajepovinnýoznámiťbezzbytočnéhoodkladuprenajímateľovipotrebu

tých opráv v byte, ktoré má znášať prenajímateľ, a umožniť ich vykonanie; inak zodpovedá za škodu,
ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla.33. Podľa § 693 OZ, nájomca je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil v dome sám
alebo tí, ktorí s ním bývajú. Ak sa tak nestane, má prenajímateľ právo po predchádzajúcom upozornení
nájomcu závady a poškodenia odstrániť a požadovať od nájomcu náhradu.

34. Podľa § 696 ods. 1 OZ, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť
nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy,
ustanovuje osobitný právny predpis.

35. Podľa § 696 ods. 2 OZ, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa
platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

36. Podľa § 697 OZ, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním
bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

37. Podľa § 698 ods. 1 OZ, nájomca má právo na primeranú zľavu z nájomného, dokiaľ prenajímateľ
napriek jeho upozorneniu neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo po dlhší čas
zhoršuje ich užívanie. Právo na primeranú zľavu z nájomného má nájomca aj vtedy, ak sa neposkytovali
plnenia spojené s užívaním bytu alebo sa poskytovali vadne, a ak sa v dôsledku toho užívanie bytu

zhoršilo.

38. Podľa § 698 ods. 2 OZ, rovnaké právo má nájomca, ak stavebnými úpravami v dome sa podstatne
alebo po dlhší čas zhoršia podmienky užívania bytu alebo domu.

39. Podľa § 698 ods. 3 OZ, nájomca má právo na primeranú zľavu z úhrady za plnenia poskytované s
užívaním bytu, pokiaľ ich prenajímateľ riadne a včas neposkytuje.

40. Podľa § 699 OZ, právo na zľavu z nájomného alebo z úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu treba uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich

mesiacov od odstránenia závad.

41. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

42. Podľa § 3 ods. 2 OZ, fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú
na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa
prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

43. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.

44. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je povinný platiť podľa tohto zákona
poplatok z omeškania.

45. Podľa § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., je poplatok z omeškania určený vo výške 0,5 promile za
každý deň omeškania dlžnej sumy, najmenej však 0,83 € za každý i začatý mesiac omeškania.

46. Podľa § 122 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov

alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá
udalosť, od ktorej sa lehota začína.

47. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy
predložené stranami sporu, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil, pričom nasledovné

skutočnosti považuje za preukázané:

48. V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že skutkový stav zistený z vyššie citovaného
dokazovania nebol medzi stranami sporu sporný. Sporné bolo právne posúdenie nároku žalobcu nazaplatenie žalovanej sumy ako úhrady za platby spojené s užívaním bytu za zúčtovacie obdobie od
1.1.2011 do 31.7.2011 s prihliadnutím na obranu žalovaného založenú na ustanovení § 3 ods. 1 OZ, t.j.
že výkon práv a povinností žalobcu bol v rozpore s dobrými mravmi s prihliadnutím na argumentáciu

prezentovanú v priebehu konania a preto žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

49. V konaní na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovanému bol pridelený
predmetný byt v roku 1989, avšak od septembra 1992 v predmetnom byte č. 18, na 6.poschodí,
na X. X v Košiciach žalovaný nebýval, neužíval žiadne služby poskytované s užívaním tohto bytu.

Uvedený byt opustil z dôvodu predrozvodových rozporov s manželkou a konfliktných situácií s tým, že
táto zostala bývať v predmetnom byte aj s deťmi. Skutočnosť, že kľúče odovzdal bývalej manželke,
Bytovému podniku neoznamoval. Následne po zistení, že deti súd týrané, ich získal do osobnej
starostlivosti a on býval s nimi inde, v podnájmoch. V čase, keď z pracovných dôvodov už žil v
Bratislave, konkrétne dňa 25.10.20005 bývalá manželka žalovaného odovzdala kľúč od predmetného
bytu pani U. Y. ako zástupkyni právneho predchodcu momentálneho žalobcu - Bytovému podniku mesta

Košice. K nejakému protokolárnemu odovzdaniu bytu bývalou manželkou nedošlo. O odovzdaní bytu
bývalou manželkou právnemu predchodcovi žalovaného nemal vedomosť, dozvedel sa to až po ďalších
rokoch pri nejakom súdnom spore. Následne sa tam bol raz pozrieť a zistil, že byt obývajú asociáli a
tento je zničený. Uvedenú skutočnosť, že byt nie je užívania schopný žalobcovi neoznámil, nežiadal o
odstránenie vád, pretože očakával, že žalobca mu oznámi, v akom stave je byt. Po dátume 25.10.20005

nebol nikdy Bytovým podnikom mesta Košice vyzvaný, aby prevzal byt a začal ho užívať. Rozsudkom
vo veci sp.zn. 13C/581/1999 bol žalovaný určený za výlučného nájomcu predmetného bytu na X. X, byt
č. 18, v Košiciach, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.8.2008.

50. Je nepochybné, že nájomný vzťah je založený na vzájomných povinnostiach tak prenajímateľa, ako

aj nájomcu, kedy prenajímateľ je povinný zabezpečiť nerušený výkon práva nájomcu (§ 687 ods. 1 OZ)
a je povinný mu umožniť užívať predmet nájmu, za čo je nájomca povinný mu platiť dohodnuté nájomné.
Zároveň je pravdou, že v prípade, ak predmet nájmu vykazuje určité vady, má nájomca oprávnenie
uvedené vady zákonným spôsobom u prenajímateľa reklamovať a žiadať z toho vyplývajúce nároky.
Sankciou za nesplnenie povinností prenajímateľa je nárok na zľavu z nájomného, ktorej sa nájomca

môže domáhať podľa § 698 ods. 1 OZ. V zmysle § 698 ods. 3 OZ má nájomca právo na primeranú zľavu
z nájomného z úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, pokiaľ ich prenajímateľ neposkytuje
riadneavčas.Aksaplneniaposkytovanésužívanímbytuneplniariadne avčas,môžedôjsťkukumulácii
týchto zliav. Uvedené znamená, že platná práva úprava poskytuje nájomcovi v takýchto prípadoch len
právo na primeranú zľavu, nie na úplné odpustenie nájomného resp. úhrad za plnenia poskytované s

užívaním bytu.

51. V tejto súvislosti nemožno prehliadnuť, že platenie nájomného patrí medzi základné povinnosti
nájomcu bytu. Splnenie tejto povinnosti nemožno pritom podmieňovať tým, či prenajímateľ plní svoju
povinnosť zaistiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu (viď rozsudok

Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 24. apríla 2003 sp. zn. 26Cdo/2083/2002). Uvedená
povinnosť prenajímateľa a povinnosť nájomcu platiť nájomné, nemajú povahu vzájomných záväzkov (§
560 a nasl. OZ) a ich plnenie, preto nemožno vzájomne viazať. Občiansky zákonník poskytuje nájomcovi
právne prostriedky na to, aby sa domáhal plnenia povinností prenajímateľom (viď § 691 OZ a nasl.).

52. Takto žalovaný nepostupoval a nikdy si právo na zľavu z nájomného resp. zľavu z úhrad za plnenia
poskytované s užívaním bytu u prenajímateľa neuplatnil. Takýto dôkaz žalovaný v konaní nepredložil
ani neoznačil, čím v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

53. Žalovaný sa po právoplatnosti rozsudku o určení jeho osoby za výlučného nájomcu bytu (21.8.2008)

správal pasívne a nijako sa nedomáhal užívania tohto bytu od žalobcu s odôvodnením, že čakal, že
žalobca mu oznámi, v akom stave je byt. Uvedená pasivita žalovaného je zarážajúca po tom, ako sa
až súdnou cestou domohol určenia za výlučného nájomcu bytu, avšak k reálnemu užívaniu bytu (po
dátume 21.8.2008) nikdy nepristúpil. Aj napriek vedomosti o tom, že byt nie je užívania schopný, túto
skutočnosť neoznámil žalobcovi, pričom v zmysle vyššie uvedeného rozsudku si musel byť vedomý,

že je jediným nájomcom bytu, čo znamená, že žalovaný sa správal v rozpore s ustanovením § 692
ods. 1 OZ. Nájomcovi bytu totiž v zmysle platnej právnej úpravy patrí nielen právo byt užívať, ale aj
povinnosť užívať byt riadne a riadne požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.
Žalobca sa takto nemal ako dozvedieť, že byt nie je v užívania schopnom stave. Hoci bol teda žalovanýnaďalej nájomcom bytu, o dianie v byte sa nezaujímal, faktickú situáciu (zdevastovaný byt, jeho užívanie
asociálmi) neoznámil žalobcovi, nesnažil sa uviesť do súladu s právnym stavom veci. V právnom vzťahu
s prenajímateľom bol výlučne žalovaný a nie tretie osoby, ktoré byt reálne v dôsledku jeho konania

(opustenie bytu bez akejkoľvek zmeny v zmysle platného práva - napr. prepis bytu výlučne na manželku
a podobne) odvodene užívali.

54. Navyše ustanovenie § 699 OZ predpokladá uplatnenie nároku na zľavu u prenajímateľa v zákonnej
lehote pod následkom zániku nároku. V prípade, ak prenajímateľ uplatnenému nároku nevyhovie,

zakladá to právo nájomcu uplatniť nárok na zľavu na súde. Zohľadniť zľavu je teda možné iba na základe
poskytnutia zľavy prenajímateľom alebo rozhodnutia súdu. Iba v takýchto prípadoch môže nájomca
takto poskytnutú zľavu započítať oproti svojej povinnosti platiť nájomné. Keďže žalovaný takýto dôkaz o
uplatnení zľavy z nájomného resp. z úhrad spojených s užívaním bytu nepredložil, ani neoznačil, súd sa
takouto skutočnosťou ani nezaoberal. Skutočnosť o uplatnení zľavy u prenajímateľa žalovaný v konaní
dokonca nikdy ani netvrdil.

55. Zároveň je nutné konštatovať, že povinnosť prenajímateľa byt odovzdať nájomcovi v stave
spôsobilom na riadne užívanie je jednorazovou povinnosťou, ktorá je viazaná na vznik práva nájmu
bytu a jej splnenia sa nemožno domáhať počas trvania nájomného pomeru po tom, čo už raz bola
riadne splnená v roku 1989. Skutočnosť, že žalovaný opustil byt kvôli konfliktom s manželkou, že bol v

rozvodovom konaní, že sa následne domáhal zverenia detí do svojej starostlivosti, ho ešte nezbavuje
povinností nájomcu. Nie je povinnosťou prenajímateľa sledovať rodinnú situáciu každého jedného
nájomcu. Preto ak žalovaný opustil predmetný byt, nechal tam bývať manželku s deťmi bez toho, aby
bol urobený za súhlasu resp. s vedomím prenajímateľa akýkoľvek právny úkon smerujúci k prevodu
nájomných práv výlučne len na manželku, ktorým by sa ona stala výlučnou nájomkyňou uvedeného

bytu a teda zodpovednou vo vzťahu k žalobcovi za predmetný byt, žalovaný právne stále zostal v
postavení nájomcu so všetkými právami a povinnosťami, pričom byt bol dokonca vedený na jeho meno.
Ak následne (ex)manželka žalovaného byt taktiež opustila, a týmto umožnila nasťahovanie asociálov
do bytu, bez riadneho ukončenia nájomného vzťahu (pričom hodenie kľúčov na stôl pracovníkom
žalobcu ešte nie je riadnym odovzdaním bytu), je nutné uviesť, že takýmto nezodpovedným konaním

nastala vyššie citovaná situácia. Súd právne uzatvára, že počas trvania nájomného pomeru sa nemožno
domáhať opakovaného splnenia povinnosti prenajímateľa v zmysle § 687 ods. 1 OZ, a to ani potom čo
(ex)manželka žalovaného odovzdala kľúče od predmetného bytu žalobcovi.

56. Tu je nutné uviesť, že vznik práva nájmu k predmetnému bytu žalovaného ako nájomcu a k tomu

korelujúca povinnosť žalobcu mu ho odovzdať v stave spôsobilom na riadne užívanie sa datuje len k
jedinému okamihu, a to k prvému a jedinému odovzdaniu bytu. Ak aj následne nastalo obdobie, kedy ako
tvrdí žalovaný, žalobca neuznával jeho postavenie nájomcu predmetného bytu počas súdneho konania
o určenie za výlučného nájomcu bytu, právoplatnosťou rozsudku v citovanej veci však nedošlo k vzniku
právanájmužalovanéhokbytuopätovneresp.druhýkrátzasúčasnejpovinnostiprenajímateľamudruhý

krát byt odovzdať, resp. mu niečo v súvislosti s bytom oznamovať. Uvedeného si žalovaný bol vedomý,
nakoľkosámsasnažilovyrovnaniedlhovnabyteanáslednéhoodkúpeniabytudoosobnéhovlastníctva.
Zároveň nebolo v konaní nijako preukázané, že by po dátume 21.8.2008 (kedy bolo zrejmé, kto je
jediným nájomcom bytu) žalobca akýmkoľvek spôsobom bránil žalovanému v užívaní bytu. Žalobca
určite fyzicky nestál pred dverami predmetného bytu, aby žalovanému zabránil prístupu do bytu a jeho

užívaniu. Ak žalovaný fakticky nedisponoval s kľúčmi od uvedeného bytu, do takejto situácie sa dostal
sám svojim zavinením, kedy opustil spoločnú domácnosť a byt ostala užívať jeho (ex)manželka. Bolo len
vecou medzi nimi ako manželmi, aby sa navzájom informovali o stave a užívaní bytu, odovzdaní kľúčov
a podobne, kedy takúto povinnosť mať informáciu o stave bytu nemožno prenášať na prenajímateľa, ak
tento nemohol mať priamu konkrétnu vedomosť o rodinnej situácii žalovaného.

57.Právenaopak,žalovanýuviedol,ževtomčasebolvpredmetnombyteraz,otvorilimuasociáli,pričom
uvedenú skutočnosť žalobcovi nijako neoznamoval a len čakal na oznámenie žalobcu k otázke stavu
bytu. Opätovne súd poukazuje na nepochopiteľnú pasivitu žalovaného v tomto smere, najmä ak svoju
snahu byť výlučným nájomcom bytu dôvodí práve potrebou zabezpečenia bytu pre seba a deti. Krajský

súd v Košiciach v uznesení č.k. 4Co/92/2014116 zo dňa 20.5.2015 uzavrel, že samotná skutočnosť,
že žalovaný ako nájomca zanedbal svoju povinnosť užívať byt na základe platne uzavretej nájomnej
zmluvy (pričom žalobca ako prenajímateľ mu v tom nebránil), nie je dôvodom neplatenia nájomného a
úhrad spojených s užívaním bytu a to ani za použitia § 3 ods. 1 OZ.58. Uplatnenie § 3 ods. 1 OZ na výkon práva predpokladá výnimočnosť situácie, ktorá však musí byť
založená na objektívnom vyhodnotení skutkového stavu a presvedčivo odôvodnená. Takéto mimoriadne

okolnosti súd v situácii žalovaného nevidel. Veď nie je logické a bežné sa nestarať o svoje práva či
povinnosti. Zároveň nemožno očakávať, aby súd uveril, že žalovaný pri jeho vzdelaní sa domnieval,
že opustením bytu a zanechaním (ex)manželky v byte s deťmi, sa on automaticky zbavuje svojho
postavenia nájomcu a z toho plynúcich práv a povinností. Je tak zrejmé, že svojim postojom vlastne on
sám zapríčinil stav bytu a to tak, či po stránke právnej resp. fyzickej, t.j. že on sám tento byt opustil a od

roku 1992 býva inde, hoci je naďalej nájomcom bytu a o dianie v byte sa nezaujímal a fakticky situáciu
sa nesnažil uviesť do súladu s právnym stavom veci.

59. O tom svedčí aj skutočnosť, že práve žalovaný podal žalobu na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
13C/581/1999, v ktorom rozsudkom zo dňa 27. júna 2008, (ktorý nadobudol právoplatnosť 21. augusta
2008) bolo určené, že je výlučným nájomcom bytu č. 18, ktorý sa nachádza v Košiciach Q. X. I.. Č.. X

na 6. poschodí. V tomto konaní bývalá manželka žalovaného G. Š. uviedla, že sa vzdáva práva nájmu
k predmetnému bytu v prospech žalovaného. Zároveň žalovaný v konaní vedenom na Okresnom súde
Košice I pod sp. zn. 38C/53/2006 podal dňa 23. júna 2006 proti žalobcovi návrh na určenie neplatnosti
výpovede z nájmu bytu, ktorá mu bola doručená, resp. ktorá mu bola daná dňa 29. januára 2004. V tejto
súvislosti vyznieva nedôveryhodne jeho tvrdenie, ktorým sám spochybňuje svoje postavenie výlučného

nájomcu predmetného bytu od roku 1992, a to od jeho prevzatia. Z vykonaného dokazovania vyplýva
opačná skutočnosť, že žalovaný sa „cítil“ byť nájomcom bytu, avšak o dianie v byte sa relevantne
zaujímal iba formálne - podaným návrhom na odkúpenie bytu do osobného vlastníctva, pričom reálne
sa nedomáhal svojich práv ako nájomca nájomcu, najmä práva byť užívať.

60. K otázke odovzdania bytu (ex)manželkou žalovaného, tento odkázal na list žalobcu adresovaný
mestu Košice, kde uvádza, že kľúče od bytu mu boli riadne odovzdané, t.zn. že žalovaný nedisponoval
s bytom. K tomu je potrebné uviesť, že takýto list nie je obsahom spisu, pričom sám žalovaný takýto
dôkaz do spisu nedoručil, tento neoznačil, čím v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

61. Žalovaný sa ďalej bránil tým, že žalobca po odovzdaní kľúčov (ex)manželkou žalovaného nevykonal
žiadnu kontrolu v byte, aby predišiel škodám na zverenom majetku, v dôsledku čoho sa byt dostal
do stavu, ktorý nebol spôsobilý na riadne užívanie. V prípade, ak vyššie spomenutým rozsudkom bol
žalovanýurčenýzavýlučnéhonájomcubytu,t.j.jehonájomnývzťahbolpotvrdenýsúdnoucestou,potom
práve konanie žalovaného je v rozpore s povinnosťou nájomcu, kedy tento opustením bytu vlastne

prenechal rozhodovanie o nakladaní s bytom (ex)manželke a táto potom umožnila užívanie bytu ďalším
tretím osobám - asociálom, ktorí byt zdevastovali. Týmto vlastne žalovaný sám zapríčinil katastrofálny
stav bytu, t.j. že tento nebol užívaniaschopný. Na základe uvedeného má súd za to, že uvedeným
konaním práve žalovaný ako nájomca zodpovedá v zmysle ustanovenia § 693 OZ za škody, ktoré na
uvedenom byte vznikli.

62. Súd sa vyporiadaval aj s tvrdením žalovaného, že žalobca stále odmietal previesť byt do jeho
osobného vlastníctva z dôvodu dlžoby na nájomnom, kde ale povinnou osobou nebol žalovaný, ale
jeho bývalá manželka a nie je možné nezákonne a proti rozhodnutiu súdu prenášať tento záväzok na
žalovaného. Podľa názoru súdu otázku prevodu bytu do osobného vlastníctva nemožno dávať do súvisu

s povinnosťou nájomcu uhrádzať nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu. Sú to dve rozličné roviny,
kedy žalovaný nemôže podmieňovať svoju povinnosť úhrady nájomného a platieb spojených s užívaním
bytu vyhovením jeho žiadosti o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva.

63. Žalovaný ďalej dôvodil zamietnutie žaloby poukazom na ustanovenie § 664 OZ v spojení s § 673 OZ,

a to že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať zaplatenie nájomného v dôsledku nesplnenia
povinnosti prenajímateľa žalobcom. K tomuto súd opätovne uvádza, že k povinnosti umožnenia užívania
bytu, jeho odovzdania nájomcovi platí vyššie uvedené, t.j. že sa jedná o jednorazovú povinnosť, a nie
viacnásobnú. Naviac súd podotýka, že ustanovenie § 664 OZ je ustanovením všeobecným ohľadom
nájmu ako takého (t.j. môže sa jednať aj o nájom hnuteľnej veci, nájom iného práva a podobne),

pričom však na rozoberaný prípad je nutné použiť špeciálne ustanovenia o nájme bytu, ktoré už boli v
odôvodnení vyššie vysvetlené a nárok žalobcu a obrana žalovaného pod ne subsumovaná.64. Ďalšia obrana žalovaného v tom, že byt opustil, aby ušiel pred (ex)manželkou, aby s ňou deti nemali
kontakt, opisuje už situáciu, kedy sa žalovaný odsťahoval do Bratislavy (t.j. až po roku 1992, v čase
kedy bol určený za výučného nájomcu bytu a (ex)manželka sa vzdala práva k bytu svojim listom zo

dňa 25.10.2005), avšak z vykonaného dokazovania je evidentné a toto vlastne ani nebolo sporné v
tomto konaní alebo v ostatných podobných resp. súvisiacich konaniach, že žalovaný opustil byt ešte
v roku 1992. Žalovaný uvádzal, že sa jednalo o neštandardnú situáciu, o ktorej Bytový podnik vedel.
Tu je nutné prisvedčiť žalovanému, že naozaj išlo o neštandardnú situáciu, avšak v inom smere, než
poníma žalovaný. Je naozaj nelogické a neštandardné, že nájomca opustí byt bez akéhokoľvek záujmu

o jeho ďalší právny či fyzický osud. Okrem iného je nutné poznamenať, že prenajímateľ nie je povinný sa
oboznamovaťresp.braťdoúvahyrodinnésituácienájomcov.Naviacokolnosť,ženájomcovia(manželia)
sú v rozvodom konaní a jeden z nich sa rozhodne opustiť spoločnú domácnosť, ešte nie je takou
neštandardnou situáciou, ku ktorej by mal prenajímateľ pristupovať s výnimočnosťou hodnou osobitného
zreteľa, ktorá by v konečnom dôsledku predstavovala s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ vznik
právneho nároku nájomcu na úplné odpustenie nájomného alebo úhrad spojených s užívaním bytu.

65. Na základe vyššie uvedeného odôvodnenia rozsudku má súd za to, že ani jedna skutková okolnosť
tvrdená žalovaným nedosahuje takú závažnosť a relevanciu, aby bolo možné zamietnuť návrh žalobcu
s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ.

66. Vzhľadom na skutočnosť, že vykonané dokazovanie súd považoval za dostačujúce pre rozhodnutie
vo veci, súd zamietol návrh na vykonanie výsluchu osôb a to bývalého riaditeľa Bytového podniku v
rozhodnom období resp. pracovníčky - referentky, do ktorej právomoci daný prípad spadal. Ich výpovede
by totiž nič nezmenili na tom, že uvedenú skutkovú situáciu žalovaného nebolo možné podriadiť
ustanoveniu § 3 ods. 1 OZ a len v zmysle neho tzv. „odpustiť“ žalovanému platenie nájomného a úhrad

spojených s užívaním bytu. Súd tu odkazuje na celé vyššie citované odôvodnenie rozsudku.

67. V neposlednom rade sa žalovaný bránil poukazom na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu
Košice I. sp. zn. 18C/4/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Co/213/2013-50
zo dňa 21.1.2016, kde dovolanie žalobcu proti uvedenému rozsudku bolo uznesením Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3Cdo/102/2016 zo dňa 22.9.2016 odmietnuté. Súd si k tomuto dovoľuje uviesť, že je úplne
pochopiteľné a logické, že žalovaný v konaní poukazuje na rozhodnutie vydané v jeho prospech, avšak
súd má za to, že vo vyššie uvedenom odôvodnení tohto rozsudku (35C/262/2015) sa vyčerpávajúco a
dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného založenými na citovaných rozhodnutiach v
uvedenom konaní a vysvetlil, prečo sa priklonil k argumentácii žalobcu.

68. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný ako nájomca bytu č. 18 na X. I. T. X.
si nesplnil svoju povinnosť uhradiť nedoplatok z vyúčtovania služieb poskytovaných s užívaním bytu za
zúčtovacie obdobie roku 2011. Celkový nedoplatok predstavoval sumu 554,97 €, pričom za žalované
obdobie od 1.1.2011 do 31.7.2011, t.j. za 7 mesiacov to je iba 323,75 €. V zmysle vyúčtovania bol

žalovaný povinný tento nedoplatok vysporiadať do 30 dní od prevzatia vyúčtovania (1.6.2012), t.j. do
1.7.2012. V zmysle § 697 OZ uplynutím 5 dní od danej lehoty sa žalovaný dostal do omeškania a preto
súd priznal žalobcovi poplatok z omeškania až od 6.7.2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti (t.j. časti
úroku z omeškania za 5 dní) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

69. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

70. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

71. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

72. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.73. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o konkrétnej výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný

predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).