Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 14, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/311/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408212296
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2012:1408212296.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave samosudcom JUDr. Janou Fígerovou, v právnej veci

navrhovateľa : Stambre s r.o., so sídlom Bratislava, Pod záhradami 64, IČO: 35 731 818 zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Šimon Meliš, s r.o., so sídlom Bratislava, Partizánska 3, IČO: 35 955 767
proti odporkyni: L. Š., J.. X.X.XXXX, bytom G. J. G., Ž. XXXX/X zastúpená: Advokátska kancelária JUDr.
Andrej Jaroš, spol. s r.o. so sídlom Trenčín, nám. Sv. Anny 361/20 IČO: 36 839 132 o eur s prísl. a
ďalšie takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 560,32 eur spolu s poplatkom z omeškania vo
výške 2,5 promile za každý deň omeškania z dlžnej sumy 280,16 eur od 31.10.2005 do 31.12.2008, z

dlžnej sumy 280,16 eur od 1.12.2005 do 31.12.2008 najmenej však 0,83 eur za každý začatý mesiac
omeškania a s poplatkom z omeškania vo výške 1 promile za každý deň omeškania, najmenej však 0,83
eur za každý začatý mesiac omeškania z dlžnej sumy 560,32 eur od 1.1.2009 do zaplatenia do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

III. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlým na súd 23.9.2008 , doplneným 26.1.2009, domáhal od odporkyne
zaplatenia: 1.sumy 168.800,- Sk s príslušenstvom, 2. zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy
8.440,- Sk od 26.10.2005 a nasledujúcich mesiacov v r.2005, 2006,2007, naposledy od 26.5.2007
do zaplatenia, 3. zmluvnej pokuty 50.500,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov
konania.
V dôvodoch návrhu uviedol, že účastníci, navrhovateľ ako prenajímateľ a odporkyňa ako nájomca,
uzavreli XX.X.XXXX zmluvu o nájme bytu č. XX I. G., G. XX na dobu určitú od 1.10.2005 do 31.12.2005,

kde sa odporkyňa zaviazala o.i. platiť nájomné 8.440,- Sk mesačne pripísaním uvedenej sumy na účet
prenajímateľa. Odporkyňa po uplynutí doby nájmu byt nevysťahovala a byt ďalej užívala. Navrhovateľ
nepodal návrh na vypratanie bytu na súde do 30 dní, čím sa nájom obnovil od 1.1.2006 do 31.3.2006.
Takto sa nájom obnovoval až do 30.6.2007. Odporkyňa byt vypratala v apríli 2007, teda nájom zanikol
30.6.2007.Odporkyňa nezaplatila nájomné za dobu od novembra 2005 do júna 2007 ani sčasti, t.j. 20
kalendárnych mesiacov x 8.440,- Sk, spolu 168.800,- Sk, spolu s príslušenstvom( úrokom z omeškania )
za jednotlivé mesiace omeškania.

Ďalej v návrhu uviedol, že účastníci si v zmluve o nájme dohodli zmluvnú pokutu 0,1 % denne za
každý deň omeškania so zaplatením akejkoľvek peňažnej pohľadávky podľa tejto zmluvy. Odporkyňa
nezaplatením nájomného riadne a včas porušila povinnosť zaplatiť peňažnú pohľadávku a preto je
povinná zaplatiť zmluvnú pokutu 0,1% denne z dlžnej sumy 8.440,- Sk za každý deň omeškania sozaplatením nájomného za jednotlivé mesiace nájomného od 26.10.2005 a nasledujúcich mesiacoch v
r. 2005,2006,2007 naposledy od 26.5.2007 do zaplatenia .
Ďalej v návrhu uviedol, že prenajímateľ odovzdal odporkyni pri podpise zmluvy o nájme najmä nie však

výlučne 4 kľúče od vchodových dverí, dva magnetické kľúče, 2 kľúče od poštovej schránky, 4 kľúče
od vstupných dverí do bytového domu a všetky listiny týkajúce sa prenajímaného bytu. Účastníci sa v
zmluve o nájme dohodli, že uvedený byt sa považuje za odovzdaný, ak nájomca odovzdá všetky kľúče,
listiny týkajúce sa bytu v deň nasledujúci po dni v ktorom zanikol nájom. Odporkyňa byt podľa zmluvy
riadne do dnešného dňa neodovzdala, bola tieto povinná odovzdať 1.7.2007, čo neurobila. Je teda v

omeškaní od 2.7.2007 do 21.10.2007, celkom 112 dní. Podľa zmluvy o nájme je preto povinná zaplatiť
zmluvnú pokutu 500,- Sk denne, celkovo 56.000,- Sk. Z tejto sumy si uplatňuje navrhovateľ zmluvnú
pokutu na sumu 45.500,- Sk t.j.za obdobie od 2.7.2007 do 30.9.2007, za 91 dní omeškania .
Ďalej v návrhu uviedol, že s navrhovateľ si uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- Sk za porušenie
zmluvnej povinnosti odporkyne a to , 31 dní pred ukončením doby nájmu , ktorý skončil dňa 30.6.2007,
navrhovateľovi písomne oznámiť, že nemá záujem o uzavretie zmluvy za rovnakých podmienok.

Navrhovateľ podaním z 27.1.2009 , pred začatím pojednávania vo veci samej ,navrhol zmenu žalobného
návrhu (čiastočne vzal návrh späť, v časti ho zmenil, v časti návrh rozšíril). Uznesením tunajšieho
súdu z 8.6.2009 súd : 1. konanie v časti o zaplatenie istiny 5.042,81 eura zastavil , 2. konanie v časti o
zaplatenie zmluvnej pokuty 0,1 % denne z jednotlivých súm mesačného nájomného zo sumy 280,15 eur
od 26.12.2005 a za nasledujúce mesiace , naposledy od 26.5.2007 do zaplatenia zastavil, 3. pripustil

zmenu žalobného návrhu tak, aby namiesto úroku z omeškania bola odporkyni uložená povinnosť
zaplatiť poplatok z omeškania a pripustil rozšírenie návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty na sumu
9.227,91 eur.
Po súdom pripustenej zmene žalobného návrhu sa navrhovateľ domáhal zaplatenia: 1. sumy 560,32
eur s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 280,16 eur od

26.10.2005 do 31.12.2008, zo sumy 280,16 eur od 26.11.2005 do 31.12.2008, a poplatku z omeškania
vovýške1promilezakaždýdeňomeškanianajmenejvšak0,83eurzakaždýzačatýmesiaczomeškania
zo sumy 560,32 eur od 1.1.2009 do zaplatenia a so zmluvnou pokutou vo výške 0,1% denne zo sumy
280,16 eur od 26.10.2005 do zaplatenia, zo sumy 280,16 eur od 26.11.2005 do zaplatenia, 2. Zmluvnej
pokuty vo výške 9.227,91 eur a náhrady trov konania.

Zmenu žalobného návrhu navrhovateľ odôvodnil tým, že podľa § 517 ods. 1,2 OZ a § 4 nar. Vlády SR č.
87/1995 Z.z. v čase omeškania odporkyne má navrhovateľ nárok na zaplatenie poplatku z omeškania.
Ďalej uviedol , že v časti zmluvnej pokuty podľa čl. XI ods. 1 nájomnej zmluvy je odporkyňa povinná
zaplatiť zmluvnú pokutu 0,1% dlžného nájomného 8.440,- Sk (280,16 eur ) za každý deň od 1.1.2006 do
30.6.2007vrátanet.j.za546dníomeškaniavovýške273.000Sk(9.061,94eur).Zmluvnúpokutu5.000,-

Sk (165,97 eur) si uplatnil za porušenie povinnosti podľa čl. XI ods. 5 nájomnej zmluvy za porušenie
zmluvnej povinnosti odporkyne písomne navrhovateľovi oznámiť 31 dní pred skončením nájmu, že nemá
uzavretie nájomnej zmluvy za rovnakých podmienok.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že navrhovateľovi
nájomné za dva mesiace v roku 2005 riadne zaplatila v hotovosti, nakoľko pri kontrole bytu konateľka

navrhovateľa žiadala, aby jej nájomné zaplatila ihneď. Pretože nájomné za uvedené mesiace bolo
zaplatené, nesúhlasila ani s nárokom na zaplatenie poplatku z omeškania, lebo zaplatením nájomného
sa nemohla dostať do omeškania. Uviedla, že zostala v byte aj naďalej so súhlasom konateľky
navrhovateľa a riadne navrhovateľovi platila odplatu za užívanie bytu v nasledujúcom období.
Odporkyňa mala záujem na uzatvorení nájomnej zmluvy; v tej súvislosti bol odporkyni L. V.,

predložený návrh nájomnej zmluvy , kde vystupovala ako prenajímateľ obchodná spoločnosť SKY
LINE plus s r.o. , s IČO: 35 832 648, ktorý návrh nebol na žiadosť štatutárnej zástupkyne L. V.
nikdy podpísaný, lebo konateľka uvedenej obchodnej spoločnosti prehlásila, že netrvá na formálnom
uzatvorení nájomnej zmluvy. Byt bol po skončení nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvu z
XX.X.XXXX užívaný ďalej so súhlasom L. V., nebolo preto potrebné odovzdávať kľúče a listiny a tak nie

je dôvodný nárok domáhať sa zaplatenia zmluvnej pokuty z tohto dôvodu. Z dôvodu opatrnosti vzniesla
námietku premlčania pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od 1.1.2006 podľa zmeny
návrhu z 27.1.2009. Nesúhlasila ani so zaplatením zmluvnej pokuty vo výške 165,97 eur za porušenie
zmluvnej oznámiť 31 dní vopred pre skončením nájmu dňa 3.12.2005, že nemá záujem o uzatvorenie
zmluvy . V tejto časti uviedla, že odporkyňa bývala v byte naďalej so súhlasom L. V. , nebolo potrebné,

aby oznamovala takúto skutočnosť prenajímateľovi. Namietala aj rozpor zmluvnej pokuty s dobrými
mravmi.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, jeho doplnením, návrhom na zmenu
žalobného návrhu, vyjadrením odporkyne, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov v kópii: zmluvao nájme z XX.X.XXXX, zmluva o prenechaní do užívania z 14.9.2005, nájomná zmluva návrh z
31.12.2005,výpisy z obchodného registra na navrhovateľa , obchodnú spoločnosť SKY LINE s.r.o.,
žiadosťou navrhovateľa na Daňový úrad z 14.12.2011, vypočul konateľku navrhovateľa L. V., odporkyňu

ako účastníkov konania, svedkov : Z. I.I., S. H., I. U., I. N..
Z vyššie uvedených listinných dôkazov súd zistil, že Zuzana Rapantová ako fyzická osoba a ako
vlastníčka uvedeného bytu a obchodná spoločnosť Stambre s r.o. so sídlom Bratislava, Pod záhradami
64, ktorej konateľkou je L. V., ako držiteľ uzavreli dňa 14.9.2005 písomne Zmluvu o prenechaní do
užívania podľa § 51 OZ, ktorej predmetom bolo bezodplatné prenechanie do užívania X F. G. Č.. XX

I. G., na G. W.. XX, súp. č. XXXX. Doba prenechania uvedeného bytu do užívania sa určila na dobu
určitú, po dobu 61 mesiacov.
Dňa XX.X.XXXX v Bratislave uzavreli účastníci, navrhovateľ ako prenajímateľ bytu a odporkyňa ako
nájomca, písomne zmluvu o nájme vyššie uvedeného bytu na dobu určitú od 1.10.2005 do 31.12.2005.
Dohodli sa na nájomnom 8.440,- Sk mesačne a sume 5.000,- Sk ako zábezpeka s tým, že nájomné
sa platí vopred , vždy do 25. tého dňa v mesiaci pripísaním na účet navrhovateľa uvedený v zmluve

o nájme. Odporkyňa nájomné za október 2005 vo výške 8.440,- Sk a zmluvnú zábezpeku 5.000,- Sk
zaplatila pri podpise zmluvy navrhovateľovi.
Konateľka navrhovateľa L. V. vo výpovedi uviedla, že odporkyňa nezaplatila nájomné za november a
december2005.Poprela,žebyjejodporkyňazaplatilatietosumyosobne.Poskončenínájmuodporkyňa
zostala v byte; vrámci telefonického kontaktu odporkyňa uviedla, že tam chcú bývať, k uzavretiu

nájomnej zmluvy však nedošlo. Odporkyňa bývala v byte celý rok 2006 , pričom neplatila žiadne
úhrady. Ani v roku 2007 odporkyňa nezaplatila žiadne úhrady. Navrhovateľ situáciu toleroval, nevedeli
sa zosúladiť, nepotreboval situáciu naliehavo riešiť. Úhrady spojené s bytom platila osobne konateľka
navrhovateľa . V máji 2007 sa v telefonickom rozhovore od odporkyne dozvedela, že v byte už nebývajú.
Doposiaľ nedošlo k odovzdaniu bytu podľa dohodnutých ustanovení nájomnej zmluvy . Odporkyňa si

nesplnila ani povinnosť oznámiť písomne, že byt ako nájomca ďalej nebude užívať. Ku nájomnej
zmluve a jej jednotlivým ustanoveniam, týkajúcim sa aj zmluvnej pokuty nemala odporkyňa pri podpise
žiadne pripomienky. Odporkyňa zaplatila len nájomné na október 2005 a zábezpeku 5.000,- Sk. S. H.Á.
bol prítomný len pri uzavieraní zmluvy, poprela, že by konateľka navrhovateľa chodila užívanie bytu
kontrolovať a pri tej príležitosti s preberala v hotovosti sumu za nájomné. Na preukázanie skutočnosti,

že nájomné nebolo platené, navrhovala vypočuť svedkov I. N. a I. U..
Odporkyňa ako účastníčka vo výpovedi doplnila , že podmienky nájmu dohodol p. I., v tom čase
priateľ odporkyne, a spolu s ním v byte bývali. Písomnú zmluvu o nájme čítala, nesúhlasila s
podmienkami o zmluvnej pokute . Prenajímateľ ale trval na jej podpísaní, p. Vávra nemal v tom čase
občiansky preukaz, preto je ako účastníčka zmluvného vzťahu uvedená ona; všetky záležitosti ohľadne

zmluvy zabezpečoval p. I.Á., aj úhrady nájomného platil p. I.. V telefonickom rozhovore s konateľkou
navrhovateľa v polovici novembra 2005 sa dohodli, že nájomné za tieto dva mesiace zaplatia pri
podpise novej nájomnej zmluvy v januári 2006. Trvala na tom, že nájomné za november a december
2005 bolo platené v hotovosti podľa žiadosti konateľky navrhovateľa . Tak aj uhradili v januári 2 x
9.440,- Sk z nájomné. Suma bola zvýšená z dôvodu , že sa zvýšili poplatky. V januári 2006 zaplatili aj

januárovú platbu. V byte bývali do februára 2007. O prevzatí súm neboli spísané žiadne potvrdenia,
hoci navrhovateľa o to žiadali. Navrhovateľ uviedol, že jemu to tak vyhovuje.
Svedok I. N., spolužiak konateľky navrhovateľa, uviedol, že už si nepamätá presne rok - dva dozadu,
sa v reštaurácii Orim s ňou rozprávali, že má problém s nájomcami, že jej neplatia, že má mať stretnutie.
Ten muž uznal, že sú tam podlžnosti. Vyjadroval sa zvláštne, že to chce dať na poriadok, že v tom má

slovo odporkyňa a o kľúčoch, že jej nevrátili kľúče. Výšku sumy nájomného si svedok pre odstup času
nepamätal, boli to ale také položky, že ho z toho nadvihlo.
Svedok I. U. uviedol, že odporkyňu nepozná. P. I. poznal, stretol sa s ním 1-2 krát. Svedok bol
prítomný vtedy, keď mal menovaný vrátiť peniaze, vznikol tam nejaký problém, o akú sumu sa jednalo
si nepamätal. Menovaný muž to riešil za odporkyňu na ktorú bola zmluva. P. I. peniaze na stretnutí

neodovzdal z jemu vážnych rodinných dôvodov. Svedok presne nevedel o akú sumu išlo, bolo to za
dlhšie obdobie, niekoľko mesiacov.
Svedok Z. I., bývalý priateľ odporkyne uviedol, že vie o zmluve o nájme, ktorú podpísala odporkyňa,
podpísalajuzdôvodu,ževtomčaseonnemalplatnýobčianskypreukaz.Všetkypodmienkyajnáležitosti
nájomnej zmluvy dojednával on, on vyplácal aj nájomné a jednal s konateľkou navrhovateľa. Potvrdil, že

zaplatil len prvú splátku nájomného. Konateľka navrhovateľka chcela a navrhla aby jej nájomné platili k
rukám. Dohodli sa, že od januára 2006 budú ďalej bývať v byte. Ústne sa dohodli s p. V., že tam budú
ďalej bývať. Vtedy dvihla aj sumu nájomného z 9.000,- Sk na 10.000,- Sk. Platili nepravidelne, podľa
dohody vtedy, keď sa p. V. prihlásila, niekedy raz za 4 mesiace. Úhrady prebiehali buď v byte alebov reštaurácií, mali vyrovnané všetky mesiace, bývali tam ešte 15 mesiacov, naposledy v marci, rok si
nepamätal. Nedohodli sa dokedy tam budú bývať ani akým spôsobom. Kľúče chcel odovzdať p. V., ona
reagovala, že sa zastaví a dohodnú sa. Na pozvanie nereagovala, preto jej kľúče hodil do schránky,

kde bývali s poslal textovú správu cez mobil. Peniaze na nájomné odovzdával z ruky do ruky, niekedy
pritom bola odporkyňa, niekedy bol pritom svedok H.. Menovaný mu raz priniesol vrátený jeho dlh a
svedok z tejto sumy následne uhradil nájomné. Nájomné za november , december 2005 bolo zaplatené
v hotovosti ešte v roku 2005, do nového roka išli bez dlžoby.
Svedok S. H. uviedol, že odporkyňu pozná cez p. I., vedel že spolu bývali v byte v O.. Dvakrát bol

prítomný keď p. I. platil nájomné, odovzdával nejakú sumu. Prvýkrát, keď mu svedok vracal svoj dlh a
p. I. uviedol, že potrebuje zaplatiť nájomné. Bol pritom, keď menovaný išiel za nejakou pani s peniazmi.
Druhýkrát to bolo v byte, kde nejaká pani prišla a I. sa vzdialil, že ide platiť nájomné. P. I. mu neuviedol
ani výšku ani obdobie nájomného.
Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;

nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 710 ods. 2 OZ, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.
Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

Podľa § 697 OZ, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu
do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

Podľa § 517 ods. 1,2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani

v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 4 nar. Vlády SR č. 87/1995 Z.z. poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 2,5 promile
dlžnej sumy, najmenej však 25 Sk za každý i začatý mesiac omeškania.

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi účastníkmi vznikol zmluvný vzťah
podľa zmluvy o nájme uzavretej písomne dňa XX.X.XXXX na dobu určitú od 1.10.2005 do 31.12.2005.
Navrhovateľ prenechal odporkyni ako nájomcovi za nájomné vyššie uvedený byt do užívania a
odporkyňa sa zaviazala platiť nájomné mesačne po 8.440,- Sk prevodom na účet navrhovateľa. Bolo
nesporné, že odporkyňa zaplatila nájomné za mesiac október 2005 a zábezpeku 5.000,- Sk. Uplynutím

doby nájmu nájomný vzťah podľa uvedenej zmluvy o nájme skončil. K odovzdaniu bytu dňa 1.1.2006
odporkyňou navrhovateľovi nedošlo podľa čl. IX bod 2,3 zmluvy o nájme . Odporkyňa aj Z. I. ďalej
v byte zotrvali až do jari 2007, kedy byt dobrovoľne uvoľnili. Rovnako nebolo preukázané, že by
odporkyňa písomne oznámila navrhovateľovi 31 dní pred skončením nájomného vzťahu, že nemá
záujem o uzavretie novej nájomnej zmluvy.

Navrhovateľ trval na zaplatení žalovanej sumy 560,32 eur s prísl. titulom nájomného na tom skutkovom
základe, že odporkyňa nájomné za dva mesiace po 8.440,- Sk t.j. 280,16 eur za mesiace november
2005 a december 2005 nezaplatila; poprel, že by si dojednali zmenu formy platenia nájomného na
hotovosť. Odporkyňa sa v konaní bránila, že nájomné bolo zaplatené v hotovosti v januári 2006 na

žiadosť konateľky navrhovateľa 2 x po 9.440,- Sk, pričom na preukázanie uvedenej skutočnosti navrhla
vypočuť svedka Jaroslava Vávru, S. H.. Z výpovede svedka I. bolo zistené, že menovaný platil nájomné v
hotovosti. Nájomné za uvedené dva mesiace roka 2005 bolo podľa neho zaplatené ešte v roku 2005 , do
novéhoroka2006išlisvyrovnanýmzáväzkomvočinavrhovateľovi.SvedokS.H.sapresnejšiekobdobiu
ani k výške vyplatených súm Z. I. nevedel vyjadriť. Súd vyhodnotil výpovede odporkyne v porovnaním s

jej písomným vyjadrením a svedka Z. I., ako vnútorne rozporné. Tieto sa líšili jednak v osobe , kto zaplatil
nájomné za uvedené dva mesiace v roku 2005 a jednak v dobe, ktorú menovaní uvádzali ako termín
na vyplatenie nájomného, ako aj vo výške nájomného za uvedené mesiace. Uvedené nezrovnalosti
sa nepodarilo odstrániť ani výpoveďami navrhovaných svedkov zo strany odporkyne. Ďalší svedkovia,navrhnutí navrhovateľom neboli osobne prítomní pri platení úhrad odporkyňou. Pokiaľ sa aj stretli v
reštaurácii s konateľkou navrhovateľa a s Jaroslavom Vávrom tak nevedeli spresniť ani orientačne o
aké sumy sa malo jednať, za aké obdobie. Z tohto pohľadu ich výpovede nepreukázali jednoznačne

ani tvrdenia navrhovateľa.

Navrhovateľ má dôkazné ohľadne všetkých tvrdení , ktorými odôvodňuje svoj návrh (§ 101 ods.
1 , § 120 ods. 1 OSP).Odporca nenesie bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno v prípadoch, keď
iba popiera pravdivosť tvrdení navrhovateľa alebo keď navrhuje návrh zamietnuť. Účastník, ktorý

tvrdí určitú negatívnu skutočnosť (navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa nezaplatila), nenesie ohľadne tejto
skutočnosti dôkazné bremeno. Pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné
bremenoohľadne svojhopozitívnehotvrdenia. Dôkaznébremenoohľadneurčitýchskutočnostíležíteda
na tom účastníkovi, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.
Dôkazné bremeno spočíva v splnení dôkaznej povinnosti v tom smere, že účastník označí dôkazné
prostriedky na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Účastník ktorý nepreukáže pravdivosť svojich

tvrdení neunesie dôkazné bremeno a musí znášať možné nepriaznivé dôsledky nesplnenia dôkaznej
povinnosti.

Podľa čl. IV bod 2 zmluvy o nájme bola dojednaná povinnosť odporkyne ako nájomcu platiť nájomné
jednoznačne určená na účet navrhovateľa. Podľa čl. XI bod 4 zmluvy o nájme, zmluva môže byť

zmenená, doplnená alebo zrušená len súhlasným prejavom vôle zmluvných strán v písomnej forme.
Zmenanájomnejzmluvyvtejtočastinebolavpredpísanejformepreukázaná(účastnícitotoaninetvrdili),
konateľka navrhovateľa zmenu zmluvy v ústnej forme poprela; zaplatenie nájomného za november
2005 a december 2005 v hotovosti priamymi dôkazmi (súhlasné tvrdenie konateľky navrhovateľa alebo
písomné potvrdenie navrhovateľa o zaplatení uvedených súm) ani nepriamymi dôkazmi (výpoveďou

účastníkov a svedkov) nebolo preukázané. Obranu odporkyne o zaplatení uvedených súm v tejto časti
návrhu teda súd neprijal a neuveril jej. Nakoľko zaplatenie nájomného odporkyňou za november a
december 2005 v konaní nebolo preukázané, súd návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovel a uložil
odporkyni povinnosť zaplatiť dlžné nájomné.

Navrhovateľ si súčasne uplatnil aj nárok na zaplatenie príslušenstva - poplatku z omeškania zo sumy
280,16 eur od 26.10. 2005 a 26.11.2005, a od 1.1.2006 do zaplatenia, nakoľko po uplynutí lehoty
splatnosti nájomného t.j. 25.-teho dňa v danom mesiaci sa podľa navrhovateľa dostala odporkyňa
nasledujúcim dňom dostala do omeškania. Podľa vyššie cit. ust. § 697 OZ sa nájomca dostáva do
omeškania po uplynutí 5 dní od jeho splatnosti; preto súd priznal navrhovateľovi poplatok z omeškania

až od 31.10.2005 a 1.12.2006 do zaplatenia, spolu so zmenou návrhu od 1.1.2006 do zaplatenia. V
prevyšujúcej uplatnenej časti súd návrh v tejto časti zamietol. ( výrok I. ).

Podľa § 37 OZ ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne inak je
neplatný.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 3 OZ ods. 1, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Navrhovateľ si v návrhu ďalej uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 0,1 % denne z jednotlivých

súm nájomného zo sumy 280,16 eur od 26.10.2005,od 26.11.2005 do zaplatenia podľa čl. XI. bod 1
nájomnej zmluvy.

Podľa čl. XI bod 1 zmluvy o nájme, nájomca zaplatí prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z
dlžnej sumy, ak táto zmluva neurčuje inak, za každý deň omeškania so zaplatením akejkoľvek peňažnej

pohľadávky podľa tejto zmluvy. Nájomca má túto povinnosť bez ohľadu na zavinenie porušenia svojej
povinnosti.Právoprenajímateľapožadovaťnáhraduškodyvovýškeskutočnejškodytýmniejedotknuté.Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov. Právnou podstatou zmluvnej pokuty je
povinnosť zaplatiť určitú čiastku v prípade , že bola porušená zmluvná povinnosť, ktorú si strany pre
prípad jej porušenia dojednali. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod vyhrážkou majetkovej

sankcie k riadnemu plneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi,
že pokiaľ nesplní svoju najmä dohodnutú zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre
ten prípad dojednané plnenie - pokutu. Ak si dohodli záväzkového vzťahu pre prípad omeškania
so splnením peňažného alebo nepeňažného záväzku zmluvnú pokutu, je dlžník povinný v prípade
omeškania so splnením uvedeného záväzku zaplatiť veriteľovi dojednanú zmluvnú pokutu a vedľa toho

tiež poplatok príp. úrok z omeškania. Porušenie tej istej povinnosti je tak sankcionované dva krát. Z
tohto dôvodu je treba pri stanovení výšky zmluvnej pokuty prihliadnuť aj k tomu, aby zodpovedala
významu a hodnote a podmienkam plnenia zabezpečovanej pohľadávky. Primeranosť výšky zmluvnej
pokuty je treba posúdiť v každom prípade individuálne s ohľadom na všetky zvláštnosti daného prípadu.
Dohodnutá zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti - funkcia prevenčná, lebo
ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bude tým hlasná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa

toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú - uhradzovaciu, lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane
veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však môže
v sebe zmluvná pokuta zahrnúť i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest - sankciu pre toho, kto povinnosť
porušil, čo vyplýva z výslovného znenia cit. ust., ktorá povinnosť hradiť zmluvnú pokutu činí nezávislú
na vzniku škody. Pokutu možno dojednať tak pre prípad nesplnenia vôbec, tak pre prípad porušenia

akejkoľvekinejzmluvnejpovinnosť.Ust.§544ods.1OZjekogentnejpovahy,tedaumožňujedojednanie
zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti zo zmluvy vyplývajúcej, pričom nevyhnutnou súčasťou
ujednania o zmluvnej pokute je celkom presné a určité označenie povinnosti, pri ktorom neplnení alebo
vadnom splnení vznikne právo na zmluvnú pokutu. Okruh povinností, ktorý je zabezpečený zmluvnou
pokutouniejeobmedzený.Základnounáležitosťouprávnychúkonovpodľa§37OZjeichzrozumiteľnosť

a určitosť. Nedostatok zrozumiteľnosti spôsobuje neplatnosť takého právneho úkonu. Za neurčitý
právny úkon treba považovať právny úkon , ktorý je vyjadrený zrozumiteľne , ale jeho obsah je neurčitý.

Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je nepochybne určenie povinnosti, ktorá má byť
zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti , plnenie ktorej má zmluvná pokuta
zabezpečovať, je podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Z dojednania účastníkov o
dohodnutej zmluvnej pokute v čl. XI bod 1.zmluvy o nájme nie je zrejmé, ktorá zmluvná povinnosť mala
byť medzi účastníkmi zabezpečená zmluvnou pokutou.

Súd uvedené ustanovenie podľa čl. XI bod 1 zmluvy o nájme zmluvy vyhodnotil ako absolútne
neplatné, pretože nie je jednoznačne uvedené akým konkrétnym porušením zmluvnej povinnosti vzniká
navrhovateľovinároknazaplatenieuvedenejzmluvnejpokuty(niejeuvedenéaképeňažnépohľadávky).
Formuláciu akejkoľvek peňažnej pohľadávky súd považuje za nejasnú a neurčitú aj v kontexte s ďalšími
bodmi uvedeného článku; kde v týchto sú presne formulované povinnosti, nedodržanie ktorých je

stíhané oprávnením nároku navrhovateľa na zaplatenie konkrétnej zmluvnej pokuty. Je teda zrejmé, že
v zmluve sú použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielnym spôsobom. Za takejto situácie
by potom mala byť použitá zásada, že takéto pojmy a ujednania je treba vykladať v neprospech toho, kto
ich použil , v tomto prípade navrhovateľa. Toto dojednanie pre svoju neurčitosť obsahu je teda podľa
názoru súdu neplatné. Z uvedeného dôvodu súd návrh v tejto časti zamietol. ( výrok II. )

Navrhovateľ si ďalej v návrhu uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500 Sk za každý
deň z omeškania vyčíslenej po zmene návrhu za obdobie od 1.1.2006 do 30.6.2007 vrátane t.j. za
546 dní omeškania vo výške 273.000 Sk (9.061,94 eur) a zmluvnú pokutu 5.000,- Sk (165,97 eur).
Vychádzal z porušenia povinnosti odporkyne na ktoré sa v zmluve o nájme zaviazala.

Podľa čl. XI bod 2 zmluvy o nájme, nájomca zaplatí prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 500 Sk za
každý aj začatý deň s omeškaním riadneho a včasného vypratania a odovzdania bytu po skončení nájmu
bytu tak ako je stanovené v čl. IX tejto zmluvy. Tým nie je dotknuté právo prenajímateľa na náhradu
škody vo vzniknutej výške bez ohľadu na zavinenie nájomcu.

Podľa čl. XI bod 5 zmluvy o nájme, nájomca je povinný písomne prenajímateľovi oznámiť 31 dní pred
ukončením doby nájmu, že nemá záujem o uzavretie novej nájomnej zmluvy za rovnakých podmienok
ako sú v tejto zmluve. Ak nájomca neoznámi prenajímateľovi aspoň 31 dní pred ukončením doby nájmu,že nemá záujem o uzavretie novej nájomnej zmluvy za rovnakých podmienok ako v tejto zmluve zaplatí
prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 5.000 Sk na túto zmluvnú pokutu môže byť použitá zaplatená
zábezpeka.

Podľa čl. IX bod 2 zmluvy o nájme prenajímaný byt sa považuje na účely tejto zmluvy po skončení nájmu
za odovzdaný, ak nájomca odovzdá všetky kľúče, listiny týkajúce sa bytu a ostatné veci odovzdané mu
prenajímateľom za účelom užívania prenajímaného bytu a súčasne je uhradená celá škoda, za ktorú
zodpovedá nájomca.

Podľa čl. IX bod 3 zmluvy o nájme, nájomca je povinný odovzdať prenajímaný byt, vrátane všetkých
vecí odovzdaných mu prenajímateľom, v deň nasledujúci po dni, v ktorom zanikol nájom ak táto zmluva
nestanovuje inak.

Z vecného hľadiska má zákonné kritérium na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty dva aspekty:

hodnota zabezpečovanej povinnosti a význam zabezpečovanej povinnosti. Zmluvná pokuta vo výške
500,- SK denne podľa názoru súdu nepochybne zabezpečuje povinnosť odporkyne riadneho a
včasného vypratania a odovzdania bytu po skončení nájmu bytu tak ako je stanovené v čl. IX tejto
zmluvy.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore s všeobecne uznávaným
názorom, ktorý vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich jednania, aby
bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy
netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií
zodpovedajúcich všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania.

V prejednávanej veci je nesporné, že po uplynutím doby nájmu sa nájomný vzťah medzi účastníkmi
podľa uvedenej zmluvy o nájme z XX.X.XXXX skončil 31.12.2005. Podľa ust. § 676 ods. 2 OZ nemohlo
v nasledujúcom roku 2006,2007 dôjsť k obnoveniu nájomnej zmluvy za tých istých podmienok, ako
pôvodne uvádzal navrhovateľ v návrhu , pretože uvedené ust. pre zánik nájmu bytu neplatí. Odporkyni

tak vznikla povinnosť odovzdania a vypratania uvedeného bytu spolu so splnením podmienok na ktoré
sa v nájomnej zmluve zaviazala a to o.i. vrátane odovzdania kľúčov, listín a iných vecí nasledujúci deň
po dni v ktorom zanikol nájom t.j. 2.1.2006. Odporkyňa v uvedený deň navrhovateľovi kľúče, listiny
neodovzdala, a neodovzdala a nevypratala ani byt pre navrhovateľa. Súčasne odporkyňa 31 dní pred
skončením nájmu písomne neoznámila navrhovateľovi , že nemá záujem na uzavretí nájomnej zmluvy

za tých istých podmienok. Odporkyňa naopak ďalej v byte zostala bývať. Odporkyňa svoj postup
vysvetlila tým, že mali záujem ďalej zostať bývať ako nájomci, preto nemali dôvod navrhovateľovi
písomne oznamovať opak, súčasne rokovali s prenajímateľom o uzavretí nájomnej zmluvy. V tejto
súvislosti ako dôkaz predložila aj nepodpísaný návrh nájomnej zmluvy z XX.XX.XXXX k tomu istému
bytu, kde prenajímateľom bola obchodná spoločnosť SKY LINE s.r.o., zastúpená konateľkou L. V. , s

návrhom na uzavretie nájomného vzťahu na jeden mesiac. S uvedeným návrhom doby nájmu však
odporkyňa podľa jej tvrdenia nesúhlasila, nakoľko mali záujem užívať byt dlhší čas. Odporkyňa aj p. I.
v byte bývali v roku 2006, 2007 a podľa ich tvrdení platili nájomné L. V. v hotovosti. Navrhovateľ toto
vysvetlenie odporkyne poprel. Na druhej strane , ale navrhovateľ v konaní netvrdil a ani nepreukázal,
že by a akým spôsobom dal odporkyni najavo, že s jej bývaním v byte nesúhlasí, nepodal návrh na

platenie úhrad za užívanie bytu , či už titulom nájomného alebo titulom bezdôvodného obohatenia,
nedomáhal sa vypratania bytu z dôvodu užívania bytu odporkyňou bez právneho dôvodu , nedomáhal sa
odovzdania kľúčov a listín od bytu prevzatých odporkyňou, nevyzýval ju písomne ani inak na uvoľnenie
bytu, neuplatňoval si nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa nájomnej zmluvy z 26.9.2005 z titulu
porušenia dohodnutých zmluvných povinností odporkyňou.

K uvedenému súd uvádza, že postup navrhovateľa, ktorý evidentne ponechal viac ako dva roky bez
povšimnutia neplnenie si ním tvrdených zmluvných povinností odporkyne (odovzdať kľúče od bytu, aj
listinyodbytuposkončenínájmu31.12.2005, nedomáhalsa,uvoľneniabytu,vyprataniabytu,zaplatenia
odplaty za užívanie bytu odporkyňou a Z. I. za roky 2006,2007, zmluvných pokút, neupozorňoval
odporkyňu jednoznačným spôsobom , že s jej konaním nesúhlasí), by nemal zostať bez odozvy v

rozhodnutí súdu. Takýto postup navrhovateľa ostatne mohol odporkyňu len utvrdiť v tom, že jej prejav
učinenývjanuári2006,žemajúzáujemzostaťvbytebývaťakonájomcibolnavrhovateľomakceptovaný.
(Nájomnázmluvamôžebyťuzavretáajústne,ajkonkludentne), lebokebyzmluvnástrananavrhovateľa
trvala na existencii záväzku, nepochybne by bolo na mieste očakávať adekvátnu reakciu po márnomuplynutí lehoty pre splnenie povinnosti odporkyne odovzdať kľúče od bytu a listiny s bytom, pri neplatení
úhrad za užívanie bytu viac ako poldruha roka zvlášť, keď sám navrhovateľ dokonca svoj postoj vysvetlil
tým, že situáciu toleroval a nepotreboval ju riešiť. Navrhovateľ si nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za

obdobie od 2.1.2006 do 30.6.2007 z titulu porušenia uvedenej zmluvnej povinnosti podľa zmluvy o nájme
uplatnil až po viac ako rokoch, v časti dokonca premlčaný, podaním z 27.9.2009 ( zmena pôvodného
návrhu ). Pozornosti súdu v tejto súvislosti tiež neuniklo, že aj k uvoľneniu bytu došlo dobrovoľne
odporkyňou a nie aktívnym zásahom navrhovateľa. Rovnako sa súd priklonil k obrane odporkyne, že
v nadväznosti na vyššie uvedené nebol dôvod oznamovať navrhovateľovi písomne, že nemá záujem

na uzavretie nájomnej zmluvy v ďalšom období, keď naopak odporkyňa o toto mala záujem. Výkon
práva navrhovateľa z titulu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v danom prípade súd po zhodnotení
dôkazov jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti prihliadnuc na individuálnosť konkrétnej veci preto posúdil
ako rozporný s dobrými mravmi a návrh z uvedeného dôvodu v tejto časti zamietol. Z uvedeného dôvodu
súd preto zamietol aj návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty 5.000,- Sk ( 164,97 eur ), lebo
odporkyňa neporušila zmluvnú povinnosť. (výrok II. )

Odporkyňa vo vyjadrení uviedla, že si z dôvodu právnej opatrnosti jednostranným zápočtom z 22.9.2009
započítala svoju pohľadávku vo výške 165,97 eur, ktorá vznikla z právneho titulu nevrátenia zábezpeky
na úhradu prípadných škôd, ktorú mal navrhovateľ povinnosť vrátiť podľa nájomnej zmluvy. Uvedené
súd posúdil len ako obranu odporkyne k návrhu navrhovateľa; pre účinky započítania podľa § 580 OZ

odporkyňa neuviedla kedy sa stala jej pohľadávka splatná.

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 OSP až po právoplatnom skončení veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p. )

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.

Bratislava dňa 14. Februára 2012
JUDr. Jana Fígerová

samosudkyňaZa správnosť :
Alexandra Mikesková