Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 21, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/431/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111227569
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6111227569.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov
senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, právnej veci žalobcu: N. Y., nar. XX. Z. XXXX,
bytom B. XXX, XXX XX W., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Anton Hencovský & spol., 040
01 Košice, Františkánska 3, proti žalovanému: Komunálna poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group,
811 05 Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpený AK JUDr. Miroslav Maďar, s. r. o., so

sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, o náhradu škody na zdraví vo forme bolestného, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10. mája 2016, č. k.:
7C/228/2011-465, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi

škodu na zdraví titulom bolestného v sume 34.235 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku.Žalovanémuuložilpovinnosťnahradiťžalobcovitrovykonaniaspočívajúcevtrováchprávneho
zastúpenia v sume 11.514,05 EUR na účet právneho zástupcu v lehote troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v dôsledku vzniknutej škody na zdraví sa domáha bolestného
tvrdiac, že žalovaný bol na základe poistnej zmluvy zo dňa 29. decembra 2007 poisťovateľom

nákladného motorového vozidla značka Tatra, ktorým mu bola spôsobená škoda na zdraví. S poukazom
na § 2 písm. f) zákona č. 381/2011 Z. z. tvrdí, že poisteným bol nielen prevádzkovateľ vozidla N. Z.,
ale i vodič C. Z., pričom je daná objektívna zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla podľa § 427 OZ.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a zároveň vzniesol námietku premlčania. Bránil sa tým, že ako
poisťovateľ je povinný nahradiť škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla len, ak poistený za ňu

zodpovedá. Prevádzkovateľ zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 OZ a vodič
podľa subjektívnej zodpovednosti podľa § 420 OZ. Vodič C. Z. nebol prevádzkovateľom vozidla, preto
zodpovedá podľa § 420 OZ a z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že dopravnú nehodu, pri ktorej
žalobca utrpel škodu na zdraví, zavinil.
4. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 6. októbra 2008 došlo k dopravnej nehode,
pri ktorej žalobca na motocykli značka Ducati narazil do zadnej časti nákladného motorového vozidla

značky Tatra vedeného C. Z., pričom žalobca utrpel úraz. Nákladné motorové vozidlo, bolo poistené
poistníkom N. Z., prevádzkovateľom vozidla. Súd dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená
žalovaným nie je dôvodná s poukazom na § 106 ods. 1, 2 OZ. Na základe dokazovania bolo preukázané,
že zdravotný stav pre ohodnotenie bolestného sa stabilizoval dňa 6. októbra 2009, v tom čase však
žalobca nemohol objektívne vedieť, kto zavinil nehodu a kto zodpovedá za škodu na jeho zdraví, pretože
polícia vyšetrovanie nehody neukončila. Prvýkrát došlo k splneniu obidvoch podmienok až dňa 24.

septembra 2011, kedy bol ustálený zdravotný stav pre ohodnotenie bolestného a na základe uznesenia
o začatí trestného stíhania vodiča bolo možné s primeranou mierou pravdepodobnosti určiť subjektzodpovedný za nehodu a vzniknutú škodu. Pretože žalobca uplatnil nárok na súde 25. novembra 2011,
nárok nepovažoval za premlčaný.
5. Konštatoval, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný a je daná objektívna zodpovednosť

prevádzkovateľa nákladného motorového vozidla, pričom poukázal na ustanovenia § 427 ods. 1, 2, §
427 a § 438 ods. 1 OZ. V súlade s § 427 OZ uviedol, že zodpovednosť za škodu podľa tohto ustanovenia
je zodpovednosťou za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. V záujme
ochrany tretích osôb sa riziko prevádzky prenáša výlučne na prevádzkovateľa, ktorý je pre prípad
vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený. Zároveň ďalej

konštatoval, že z dokazovania je nesporné, že k dopravnej nehode, pri ktorej utrpel žalobca úraz, došlo
stretom dvoch pohybujúcich sa vozidiel, ktoré sa zastavili až v dôsledku zrážky. V závere konštatoval,
že súd nepovažuje za rozhodujúce, že znaleckými posudkami nebolo jednoznačne preukázané, že
dopravnú nehodu zavinil vodič C. Z., pretože občianskoprávna zodpovednosť je koncipovaná širšie ako
trestnoprávna,pretozastavenietrestnéhostíhaniavodičaautomatickyneznamená,žedopravnúnehodu
nezavinil. Znaleckými posudkami nebolo preukázané ani to, že by dopravnú nehodu zavinil žalobca ako

vodič motocykla. Preto žalobcovi súd priznal náhradu škody v zmysle § 444 OZ, § 2 ods. 1 zák. č. o 437/
2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj s prihliadnutím
na § 3 ods. 1, 2, 3 a § 5 ods. 1, 2, 4 tohto zákona.
6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu
zmeniť a žalobu zamietnuť. Ako odvolací dôvod uviedol ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) CSP, pretože

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. §
365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
7. Predovšetkým namietal, že súd sa nesprávne vysporiadal s námietkou premlčania. Zo skutkového
stavu a vykonaného dokazovania vyplynulo, že dopravná nehoda, pri ktorej žalobca utrpel škodu na

zdraví, sa stala dňa 6. októbra 2008. Zdravotný stav žalobcu sa stabilizoval 6. októbra 2009, kedy sa
žalobca dozvedel o škode. Problémom v konaní bolo, kedy sa žalobca dozvedel o tom, kto zodpovedá
za škodu. Podľa žalovaného sa poškodený dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá vtedy, keď získa
informáciu, na podklade ktorej si môže urobiť úsudok o konkrétnej osobe, ktorá škodu spôsobila, tzn.,
že len čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach rozhodujúcich pre vymedzenie zodpovednostného

subjektu. Poškodený pritom nemusí mať istotu o svojom zistení, ale je postačujúce, aby na základe
skutkových okolností, o ktorých poškodený vie, bolo možné vyvodiť záver o tom, kto je zodpovedný
za škodu, ktorá mu vznikla. Rozhodujúce je, kedy sa poškodený o takých skutkových okolnostiach
preukázateľne dozvedel a nie, či a kedy si na ich základe utvoril právny záver o zodpovednosti určitej
osoby. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty nezávisí od toho, či si poškodený obstarať

dostatok dôkazov a kedy si ich obstará alebo kedy sa pre poškodeného vytvorí lepšia procesná
situácia na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať.
Subjektívnu vedomosť poškodeného o osobe zodpovednej za škodu nepredpokladá nespochybniteľnú
istotu v určení osoby zodpovednej za vznik škody. Zodpovednosť určitej osoby možno preukázať na
základe dokazovania v súdnom konaní, teda podaním žaloby zo strany poškodeného, na základe ktorej

si uplatňuje svoj nárok na súde. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 30. septembra 2003, sp. zn. 25 Cdo 871/2002, podľa ktorého o osobe, ktorá zodpovedá
za vzniknutú škodu, sa poškodený dozvie v okamihu, kedy dostane informáciu, na základe ktorej si
môže urobiť svoj úsudok o osobe konkrétneho škodcu; deň právoplatnosti trestného rozsudku, ktorým
bolo rozhodnuté o vine obžalovaného (škodcu), sa bez všetkého nepovažuje deň, kedy sa poškodený

dozvedel o osobe škodcu. S poukazom na ďalší rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28. januára
2004, sp. zn. 25 Cdo 61/2003 uviedol, že o tom, kto za škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie vtedy,
ak získa vedomosť o takých skutkových okolnostiach, ktoré môžu viesť k záveru o zodpovednosti
konkrétneho subjektu; nepostačuje na to samotný predpoklad, rozhodujúce je, kedy sa poškodený o
týchto skutočnostiach preukázateľne dozvedel.

8.Pretopodľanázoružalovanéhožalobcazískalvedomosťoskutkovýchokolnostiachrozhodujúcichpre
vymedzenie zodpovedného subjektu a teda mohol vyvodiť záver o možnej zodpovednosti konkrétneho
subjektu v čase svojho návratu z hospitalizácie a rehabilitačného pobytu domov, teda v apríli 2009,
najneskôr v čase, keď sa jeho zdravotný stav stabilizoval pre ohodnotenie bolestného, t. j. ku dňu 6.
10. 2009.

9. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalobca objektívne nemohol vedieť, kto zavinil
nehodu a kto za škodu zodpovedá, lebo polícia vyšetrovanie nehody neukončila. Z obsahu súdneho
spisu vyplýva, že polícia uznesením OR PZ ODI v Banskej Bystrici začala dňa 31. 10. 2008 trestné
stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví a uznesením OR PZ ODI v Banskej Bystrici začalo dňa 14.5. 2009 trestné stíhanie vodiča C. Z., aj keď tieto boli neskôr dňa 12. 8. 2011 zastavené a nakoniec aj
celé trestné stíhanie C. Z. dňa 12. 4. 2013.
10. Podľa žalovaného nie je rozhodujúce, či polícia vyšetrovanie nehody ukončila alebo nie, z uznesenia

OR PZ ODI v Banskej Bystrici je ľahko zistiteľné, koho polícia považovala za vinníka dopravnej nehody,
koho polícia aj obvinila ako vinníka dopravnej nehody. V tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie právneho
zástupcu žalobcu zo dňa 15. 10. 2012, v ktorom uviedol, že z hľadiska právnej istoty - nepremlčania
nároku žalobcu bolo nevyhnutné podať žalobu aj v situácii, keď nie je zatiaľ trestné konanie v tejto veci
právoplatne skončené. Podľa žalobcu teda nie je podmienkou uplatnenia náhrady škody v obdobných

prípadoch nespochybniteľná istota pri určení osoby zodpovednej za vznik škody. S týmto názorom
žalovaný súhlasí, ale žaloba mala byť z opatrnosti podaná už v roku 2009, buď v čase, kedy bolo
vznesené obvinenie voči C. Z. dňa 14. 5. 2009, najneskôr v čase, kedy sa stabilizoval zdravotný stav
žalobcu (6. 10. 2009), pretože v tomto čase došlo k naplneniu obidvoch podmienok uvedených v § 106
ods. 1 OZ, a to, že poškodený sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Z opatrnosti mohol
žalobca podať žalobu aj počas celého kalendárneho roku 2010 aj počas časti kalendárneho roku 2011

(až do 6. 10. 2010). Preto žalovaný považuje nárok žalobcu za premlčaný.
11. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku v časti, kde sa vysporiadava so závermi znaleckých posudkov,
uviedol, že napriek tomu, že závery jednotlivých znaleckých posudkov sú nejednoznačné v otázke
posúdenia, či dopravnú nehodu vôbec zavinil vodič C. Z., okresný súd to nepovažoval za rozhodujúce
a zastavenie trestného stíhania vodiča C. Z. neznamená, že dopravnú nehodu nezavinil. Žalovaný

sa naopak domnieva, keďže sú závery jednotlivých znaleckých posudkov nejednoznačné v otázke
posúdenia, či dopravnú nehodu vôbec zavinil vodič C. Z., mal súd prvej inštancie prihliadať na túto
skutočnosť a na to, že trestné stíhanie vodiča C. Z. bolo zastavené, čo de iure právne znamená, že
dopravnú nehodu nezavinil.
12. Upriamil pozornosť na znalecký posudok číslo 17/2009 znalca V.. Z. X., z ktorého záverov vyplynulo,

je príčinou dopravnej nehody bola z technického hľadiska neprimeraná rýchlosť motocykla, keď žalobca
predbiehal vozidlá pred ním bez dostatočného výhľadu a po spozorovaní prekážky v podobe nákladného
motorového vozidla situáciu nezvládol. V doplnení číslo 2 k znaleckému posudku číslo 315/2010 Ústavu
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, sa konštatuje, že ak k dopravnej nehode došlo v súlade s
výpoveďou svedka N. S. zo dňa 26. marca 2012, je technickou príčinou dopravnej nehody nesprávna

technika jazdy vodiča motocykla. Preto sa súd prvej inštancie mal zaoberať aj otázkou posúdenia, či
nebola škoda spôsobená zavinením poškodeného. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 441 OZ.
13. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý sa nestotožnil s dôvodmi odvolania
tak, ako ich uviedol žalovaný, pretože je presvedčený, že prvostupňový súd dostatočným spôsobom
zistil skutkový stav, vykonané dôkazy správne vyhodnotil, pričom ani jeho právne posúdenie veci nie je

postihnuté vadami. Plne sa stotožnil s argumentáciou súdu ohľadom nepremlčania uplatneného nároku.
Pokiaľ žalovaný tvrdí, že najneskôr v čase, keď sa jeho zdravotný stav stabilizoval ku dňu 6. 10. 2009
získal vedomosť o skutkových okolnostiach rozhodujúcich pre vymedzenie zodpovedného subjektu,
uviedol, že ku dňu 6. 10. 2009 bolo vedené iba trestné stíhanie vo veci, pričom až 24. 9. 2011 bolo znovu
začaté trestné stíhanie vodiča C. Z..

14. Považuje za absurdné požadovať od žalobcu ako poškodeného, aby počnúc dňom 6. 10. 2009,
keď boli dovtedy vyhotovené v trestnom konaní 2 znalecké posudky z odboru dopravy s diametrálne
odlišnými závermi o zodpovednostnom subjekte, mohol žalobca uplatniť svoje právo na súde podaním
žaloby o náhradu škody. Takýto postup by viedol k predčasne podanej žalobe. V tomto období nebolo
jasné, či dopravnú nehodu zavinil žalobca alebo vodič C. Z.. Žaloba bola podaná na súde v čase, keď

žalobcanadobudoldostatočnýúsudokokonkrétnejosobe,ktoráspôsobilatútonehodu,atonapodklade
uznesenia polície o vznesení obvinenia zo dňa 24. 9. 2011. Nepochybne ku vzneseniu obvinenia viedli
políciu odborné závery znalcov obsiahnuté v znaleckom posudku Ústavu súdneho inžinierstva číslo
315/2010 zo dňa 7. 12. 2010 v spojení s doplnením číslo 1 tohto posudku zo dňa 13. 7. 2011.
15. Nesúhlasil s tendenčnou argumentáciu žalovaného, ktorá neobsahuje dôležitú skutočnosť, a to

objektívny charakter zodpovednosti za škodu podľa § 427 OZ. Občianskoprávna zodpovednosť je
koncipovanáširšieakozodpovednosťtrestnoprávna,atedaanizastavenietrestnéhostíhaniaC.Z.samo
osebesprávnenemohloviesťsúdkzáveru,ženebolinaplnenépodmienkyobjektívnejobčianskoprávnej
zodpovednosti za škodu. Pokiaľ žalovaný uvádza sa potrebu aplikácie § 441 OZ, je potrebné uviesť,
že nebolo preukázané, že by dopravnú nehodu zavinil žalobca. Žalovaným prezentované výňatky zo

znaleckého posudku V.. X. ako aj doplnku číslo 2 znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva, sú
prezentované účelovo nezohľadňujúce ďalšie dôležité skutočnosti prípadu. Žalovaný opomenul uviesť,
že znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva číslo 7/2014 zo dňa 17. 12. 2014 uvádza štyri
rozdielne varianty vzniku dopravnej nehody. V tejto súvislosti poukázal na svoje výhrady voči svedkoviXX. Žalovaný, ktorý výrazne spochybňujú hodnovernosť a pravdivosť jeho doplňujúcich výpovedí v
trestnom konaní. Z tohto dôvodu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
16. Žalovaný následne repliku nepodal.

17. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 39 ods. 1 CSP).
18.Preskúmanímveciodvolacísúddospelkzáveru,žeodvolaniežalovanéhoječiastočnedôvodné,keď
je naplnený zrušujúci dôvod podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP, nakoľko súd prvej inštancie

nesprávne právne vec posúdil, pričom nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom vzhľadom
na skutočnosť, že došlo k pochybeniu súdu pri aplikácii právnych noriem, pričom treba prihliadnuť aj
na to, že strany sporu taktiež nevenovali pozornosť rozhodujúcim aspektom tohto sporu, keď právne
posúdenie má podstatný význam z hľadiska ich právnej argumentácie, hoci na túto skutočnosť čiastočne
žalovaný počas konania upriamil pozornosť, súd prvej inštancie sa s ňou vôbec nevysporiadal ani jej
nevenoval pozornosť, dokonca žalovaný čiastočne naznačil možnú súvislosť s poukazom na § 441 OZ.

19.Právneposúdenievecijepovinnosťousúdu,stranysporutakútopovinnosťnemajú,hociichskutkové
tvrdenia argumenty musia smerovať na preukázanie uplatneného nároku, ktorý v danom prípade je
uplatnenie náhrady škody na zdraví, ktorý návrh však môže vyplývať z viacerých právnych dôvodov,
okrem iného aj z § 427 OZ, prípadne z § 431 O.
20. Z toho z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že v danom prípade žalobca utrpel

poškodenie zdravia v dôsledku dopravnej nehody, kedy na motocykli Ducati narazil do zadnej časti
nákladného motorového vozidla značky Tatra. Je nepochybné, že k poškodeniu zdravia došlo práve
v dôsledku tejto dopravnej nehody, teda nárazu do nákladného vozidla. Na zistený skutkový stav
súd aplikoval ustanovenie § 427 OZ, z ktorého vyplýva, že fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa tohto ustanovenia

zodpovednosť sa charakterizuje ako objektívna zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie a bez zreteľa
na to, či došlo k protiprávnemu konaniu, pričom zbavenie sa zodpovednosti prichádza do úvahy
len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. V tomto prípade do úvahy prichádza aplikácia § 441
OZ. Zodpovednosť za škodu v zmysle ustanovenia § 427 OZ sa posudzuje len vtedy, ak je táto
škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, a nie teda ak bola spôsobená

porušením právnej povinnosti v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku. V rozhodovanom
prípade nejde o situáciu podľa § 431 OZ, pretože právna úprava v danom prípade, v zmysle ktorého
ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito
prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Citované ustanovenie rieši
vyporiadanie vzniknutej škody v prípade stretu prevádzok, teda subjektov, na ktoré sa inak vzťahuje

zodpovednosť podľa § 427 a nasledujúcich OZ. O stret prevádzok pôjde predovšetkým vtedy, ak dôjde
k fyzickému stretu dopravných prostriedkov. Pretože nákladné motorové vozidlo viedol vodič Patrik
Adamec, ktorý nie je prevádzkovateľom auta, okresný súd správne aplikoval § 427 OZ ( 8 Cz 4/1969
R 70/1969).
21. Treba zdôrazniť, že na riešenie vzťahov možno použiť aj hľadiská vyjadrené v ustanovení § 441 OZ,

ktoré sa vzťahujú na vyporiadanie náhrady škody pri subjektívnej zodpovednosti za škodu. Je pravdou,
že záver, ktorý vyplynul z trestného konania, má užší rámec ako občianskoprávna zodpovednosť. Vodič
nákladnéhomotorovéhovozidlaneboluznanývinnýmzhľadiskatrestnoprávnejzodpovednosti.Okresný
súd však vôbec nevenoval pozornosť takej skutočnosti, aké sú závery vyšetrenia dopravnej nehody z
hľadiska porušenia predpisov o cestnej premávky, či bol niekto sankcionovaný v priestupkovom konaní,

ako uzavrela polícia toto vyšetrovanie. V zmysle v čase rozhodovania platného procesného predpisu
mal súd vypočuť svedka XX. ktorý môže byť v danej veci kľúčovým svedkom, pretože ním produkovaná
výpoveď bola aj v znaleckom posudku akceptovaná ako prijateľná, taktiež vodiča osobného motorového
vozidla Touareg, ktorý bol ohrozený žalobcom a musel mu uhnúť. Na okraj treba poznamenať, že nie
je povinnosťou žiadneho účastníka cestnej premávky akceptovať vynucovanie si „voľnej cesty“ vodičmi

motocyklov, žiadny vodič nemá povinnosť vychádzať z predpokladu, že nesmie predbiehať iné vozidlo
s predpokladom, aby náhodou nevytvoril prekážku inému vozidlu v čase, keď toto ani nie je v dohľade
a v dôsledku neprimeranej rýchlosti v krátkom časovom momente sa ocitne za takýmto vozidlom. Vodič
motocykla si musí byť vedomý, že vzhľadom na konštrukciu motorky nemá také bezpečné manévrovacie
schopnosti, aby mohol brzdiť bezpečne, ak sa mu vytvorí náhla prekážka v dôsledku jeho rýchlosti.

22. Podľa 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim
schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a
iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný
zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Teda aj motocyklista má jazdiť takou rýchlosťou,teda prispôsobiť jazdu svojim schopnostiam, možnostiam, aby mohol jazdiť tak, aby neohrozoval
ostatných účastníkov cestnej premávky, sem patrí aj povinnosť jazdiť takou rýchlosťou, ktorá umožňuje
bezpečne zastaviť motocykel na vzdialenosť, na ktorú dovidí, pretože inak by musel platiť nezmyselný

predpoklad, že motocyklista vždy musí mať možnosť voľného ľavého jazdného pruhu, aby mohol
predbiehať, a to bez ohľadu na to, či by v prípade „náhlej“ prekážky (iné predbiehajúce vozidlo), ktorá
sa pri vysokých rýchlostiach stáva prekvapivo „náhlou“, bol vôbec schopný zabrániť stretu s takýmto
vozidlom. Zo znaleckého posudku a výpovede svedka S. vyplýva, že žalobca mal snáď tendenciu autá
predbehnúť stredom nich, čo je, mimochodom, bežná prax motorkárov, nie vždy v súlade so zákonom

o cestnej premávke.
23. Nie zanedbateľné je ust. § 35 ods. 3 v spojitosti s § 37 ods. 1 citovaného zákona, keď vodič
motorového vozidla kategórie N, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 7 500 kg,
alebovodičjazdnejsúpravy,ktorejnajväčšiaprípustnáhmotnosťpresahuje7500kg,nesmieprijazdepo
diaľnici (aj na ceste pre motorové vozidlá) predchádzať iné motorové vozidlo. Nie je zrejmé, či náhodou
predbiehajúce vozidlo nespĺňa tento predpoklad, pretože Tatra 815 má pohotovostnú hmotnosť 19.000

kg (), teda či vodič Tatry neporušil daný predpis.
24. V tejto súvislosti s ust. § 35 ods. 1 cit. zákona na diaľnici smie vodič motorového vozidla jazdiť
rýchlosťou najmenej 80 km.h-1. Z výpovedí vyplynulo, že predbiehaný Trambus jazdil zrejme pod limit
a porušoval danú právnu normu, čím taktiež prispel k možnosti vzniku dopravnej nehody, i keď môže
byť sporná príčinná súvislosť.

25. V tomto kontexte preto vôbec nie je jasné, či dopravná nehoda bola riadne vyšetrená a aké z nej
boli vyvodené dôsledky z hľadiska vyššie uvedených ustanovení. Má to totiž veľký význam z hľadiska
aplikácie § 441 OZ, ktorému okresný súd vôbec nevenoval pozornosť. Aplikácia o spoluzodpovednosti
poškodeného podľa citovaného ustanovenia prichádza do úvahy aj pri zodpovednosti posúdené podľa
§ 427 OZ.V tejto súvislosti okresný súd vôbec nevenoval pozornosť ustanoveniu § 428 OZ. Odvolací

súd len dodáva, že ak bola škoda spôsobená výlučne konaním poškodeného, je úplne vylúčená
zodpovednosť prevádzkovateľa, a to nie z dôvodu zbavenia sa jeho zodpovednosti z tzv. liberačného
dôvodu podľa § 428 vety druhej Občianskeho zákonníka, ale z dôvodu chýbajúcej príčinnej súvislosti
v rámci okolnosti, za ktoré žalovaný objektívne zodpovedá a vznikom ujmy na strane poškodeného.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov nie je zodpovednosťou

absolútnou, nastupujúcom za akýchkoľvek okolností. Preto aj podľa § 441 OZ platí, že ak bola škoda
spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho
zavinením, znáša ju sám Znamená to, že ak je úkon poškodeného len jednou z príčin vzniku škody,
znáša poškodený škodu pomerne; ak bol však konanie poškodeného výlučnou príčinou vzniku škody,
škodca sa zodpovednosti za škodu zbaví v plnom rozsahu (Cpj 10/83). Pri úvahe o pomernom rozdelení

škody medzi škodcom a poškodeným súd zvažuje všetky príčiny, ktoré viedli ku škode. Tých je v danom
konaní pomerne dosť, preto nepostačuje vychádzať iba zo záverov trestného konania.
26. Ďalšou podstatnou námietkou žalovaného v odvolaní bol nesúhlas s vyhodnotením námietky
premlčania. Odvolací súd námietku považuje za dôvodnú. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že nehoda sa stala 6. 10. 2008, zdravotný stav bol ustálený 6. 10. 2009. Žaloba na súd bola podaná

dňa 25. 11. 2011. Právo na náhradu škody sa premlčí sa dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti

poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
27. V danom prípade subjektívna premlčacia doba je dvojročná aj začiatok je daný dňom, kedy
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Na základe vykonaného dokazovania
okresným súdom považuje odvolací súd za ustálené, že o škode sa dozvedel zdržalo sa dňa 6. 10. 2009.
Sporné však zostáva, kedy sa dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá. Pojem „dozvedel sa o škode“

je treba podľa ustálenej judikatúry vykladať tak, že poškodený vedel o tom, kto za škodu zodpovedá,
od druhu spôsobenej škody a o rozsahu škody do takej miery, že mu to umožňovalo uplatniť právo
na súde. Vyžaduje sa teda preukázaná vedomosť. Vzhľadom na vzniknutú škodu a uplatnený nárok
je rozhodujúce, kedy má skutočnú vedomosť žalobca o tom, kto za škodu zodpovedá. O zodpovednej
osobe sa poškodený dozvie, ako náhle získa vedomosť o skutkových okolnostiach, na základe ktorých je

možné urobiť záver o osobe konkrétneho škodcu. Nemusí pritom ísť o zistenie, postačuje, aby skutkové
okolnosti, ktorými poškodený disponuje, boli oprávnené urobiť záver o tom, kto zodpovedá za škodu,
ktorá mu vznikla. Žalobca sa teda mohol dozvedieť o tom, kto za škodu zodpovedá vtedy, keď získal
vedomosť, kto je prevádzkovateľom nákladného motorového vozidla Tatra, prípadne, kto bol vodičom včase dopravnej nehody (25 Cdo 2917/2012, Najvyšší súd Českej republiky). Znalosť poškodeného o
spôsobe škodcu sa viaže k okamihu, keď dostal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok,
ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná (25 Cdo 2782/2013; NS ČR). Tomuto záveru zodpovedá

aj staršia judikatúra Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 27. septembra 1974, sp. zn. 2 Cz 19/74 publikovaný
v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod číslom 38/1975. Podľa judikatúry nie je rozhodujúce,
kedy na základe konkrétnych skutkových okolností, o ktorých preukázateľne vedel, si poškodený otvoril
právny záver o zodpovednosti určitej osoby. V zmysle rozhodnutia NS ČR 25 Cdo 557/2013 subjektívne
vedomosť poškodeného o osobe zodpovednej za škodu, s ktorou zákon v ustanovení § 106 ods. 1 z jej

spája začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, nepredpokladá nespochybniteľnú istotu a určenie
osoby zodpovednej za vznik škody. Na isto možná zodpovednosť určitej osoby postaviť až na základe
dokazovania v súdnom konaní, ktoré ešte len podaním žaloby, teda uplatnením nároku na súde, začaté.
Zákon preto vychádzal z predpokladu, že po osoby, ktorá vie o vzniku škody, možno požadovať, aby
nárok na súde tvrdila, akonáhle má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, v ktorých
svetle sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná. Znalosť poškodeného

o osobe škodcu sa viaže k okamihu, keď dostal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok,
ktorá konkrétna osoba je za škodcu zodpovedná.
28. Žalobca si mohol urobiť úsudok o škodcovi na základe informácií, ktoré začali v súvislosti s trestným
konaním, ale aj priestupkovým konaním, pretože nebolo sporné, do ktorého vozidla žalobcu narazil
a nebolo problematické zistiť, kto je prevádzkovateľ tohto vozidla. Odvolací súd nemá k dispozícii

trestné spisy, ani prípadné informácie o priestupkovom konaní, z ktorých by mohol napr. zistiť, či a
kedy bol žalobca vypočúvaný. Už v tomto období mohol mať vedomosť o škodcovi, preto je vysoko
pravdepodobné, že sa o škodcovi mohol dozvedieť oveľa skôr, ako bol ustálený jeho zdravotný stav,
tzn. ešte pred 6. októbrom 2009, pričom hraničným termínom na splnenie obidvoch predpokladov bol
teda 6. október 2009 a podanie žaloby do dvoch rokov od tohto dátumu, tzn. do 6. októbra 2011. Na

zistenie danej skutočnosti je ale potrebné nepochybne oboznámiť sa s obsahom trestného spisu v
naznačenom smere, tzn. kedy bol žalobca vypočúvaný, v akej súvislosti, kedy sa mohol oboznámiť
s obsahom trestného spisu, pričom treba zohľadniť aj skutočnosť, či žalobca si v trestnom konaní
neuplatnil náhradu škody, čo by malo podstatný význam pre plynutie premlčacej lehoty, pretože v tomto
období by premlčacia lehota neplynula a potom z hľadiska posúdenia premlčania by mohla byť žaloba

podaná včas. Záverom odvolací súd v tomto smere uvádza, že tvrdenie žalobcu uvedené vo vyjadrení k
odvolaniu, že je absurdné požadovať od žalobcu, aby si uplatňujú svoje právo na súde ohľadom náhrady
škody, je neakceptovateľné, pretože žalobca si mohol náhradu škody uplatniť v trestnom konaní, čo
však z jeho tvrdení zatiaľ nevyplýva, okresný súd túto rozhodujúcu skutočnosť ani nezisťoval. Závery
z trestného konania z hľadiska uplatnenia náhrady škody, ako sa mylne domnieva žalobca, nie sú

smerodajné tak , ako ich vysvetľuje vo vyjadrení. Je samozrejmou praxou, že poškodený si v trestnom
konaní uplatnil náhradu škody, pričom vôbec nemá istotu, či obžalovaný bude uznaný vinným, prípadne
bude odkázaný na občianskoprávne konanie. Zavinenie vodiča nákladného vozidla totiž vzhľadom na
aplikáciu § 427 OZ nie je vôbec rozhodujúce, mohlo by mať význam pri uplatnení náhrady škody podľa
§ 420 OZ. Správny je záver žalobcu uvedený vo vyjadrení zo dňa 26. 9. 2016, že občianskoprávna

zodpovednosť je koncipovaná širšie ako zodpovednosť trestnoprávna právna a ani zastavenie trestného
stíhania vodiča nemohlo viesť súd k záveru, že neboli splnené podmienky objektívnej občianskoprávnej
zodpovednosti za škodu. Práve z tohto dôvodu pre začatie plynutia premlčacej lehoty nie je až tak
rozhodujúci výsledok trestného konania, pričom súd môže aplikovať § 441 OZ.
29. V ďalšom konaní v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru bude súd prvej inštancie pokračovať

ďalej v konaní, samozrejme, pri akceptácii nových procesných postupov v zmysle CSP, kedy bremeno
úspechu vo veci zo súdu prechádza na strany sporu a je na nich, ako budú ďalej v konaní postupovať.
Nepochybne sa ale v prvom rade musí súd vysporiadať s námietkou premlčania, za týmto účelom si
zaobstarať všetky trestné spisy, poťažne priestupkové. Až potom, ak zistí, že v zmysle právneho názoru
odvolacieho súdu nárok nie je premlčaný, bude sa zaoberať uplatneným nárokom žalobcu a poťažne

aplikovať ustanovenie § 441 OZ.
30. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).