Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 28, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115219543
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3115219543.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej
v právnej veci žalobcu: Ústav turizmu, s.r.o., so sídlom Odborárske nám. 3, 812 07 Bratislava, IČO: 35
682 396, právne zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
JUDr. Margita Hrivňáková & partners, s. r. o., so sídlom Májkova 3, 820 05 Bratislava,

IČO: 36 855 545, proti žalovanej: U. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX T. nad Q.,
právne zastúpenej: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35,
010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, v spore
o zaplatenie 13.277,57 Eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o
odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa
18. mája 2018, č. k. 37Cb/360/2015-236, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zriadil záložné právo
v prospech spoločnosti Ústav turizmu, s.r.o., so sídlom Odborárske nám. 3, 812 07 Bratislava, IČO:
35 682 396 ako záložného veriteľa na zabezpečenie peňažnej pohľadávky voči žalovanej: U. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX T. nad Q. vo výške 13.277,57 Eur s príslušenstvom až

do jej úplného zaplatenia na nehnuteľnosť a byt vo vlastníctve: U. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.
XXX/XX, XXX XX T. nad Q. a to: nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie
T. nad Q., obec T. nad Q., okres G., a to
k pozemku parcela registra „C“ číslo XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
o výmere 418 m2, spoluvlastnícky podiel: 47/846, byt zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie T. nad Q., obec T. nad Q., okres G., nachádzajúci sa v obytnom dome súpisné číslo XXX,

postavenom na parcela registra „C“ č. XXXX/XX a to byt č. X, vchod XX, prízemie s podielom na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 47/846. Výrokom II. zriadil záložné právo v
prospech spoločnosti Ústav turizmu, s.r.o., so sídlom Odborárske nám 3, 812 07 Bratislava, IČO:
35 682 396 ako záložného veriteľa na zabezpečenie peňažnej pohľadávky voči žalovanej: U. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX T. nad Q. vo výške 13.277,57 Eur
s príslušenstvom až do jej úplného zaplatenia k obchodnému podielu žalovanej v obchodnej spoločnosti

M., s.r.o., so sídlom Sv. P. XXX, XXX XX S.,
G.: XX XXX XXX, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. XXXXX/
L. Žalobca sa podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáhal, aby súd prvej
inštancie zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej uvedených vo výroku I. a
zriadil záložné právo na obchodný podiel žalovanej uvedený vo výroku II. napadnutého uznesenia, za
účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 13.277,57 Eur s príslušenstvom. Príslušenstvo istiny

pohľadávky žalobcu ku dňu18.04.2018 predstavuje sumu 20.387,25 Eur (úrok 7,25 % ročne zo sumy 13.277,57 Eur od 11.03.2006
do 18.04.2018 vo výške 11.662,25 Eur + úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 13.277,57 Eur od
01.01.2011 do 18.04.2018 vo výške 8.725,00 Eur). V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca

návrh na zriadenie záložného práva odôvodnil tým, že žalobca je veriteľom pohľadávky vo výške
13.277,57 Eur s príslušenstvom voči dlžníkovi I., s.r.o. z titulu nesplatenej pôžičky poskytnutej veriteľom
dlžníkovi poukázaním uvedenej sumy na účet dlžníka dňa 10.03.2006 v zmysle Zmluvy o poskytnutí
pôžičky zo dňa 08.03.2006
a Dodatkov č. 1 až 5 k citovanej zmluve (prolongácie). Pohľadávku si žalobca voči dlžníkovi I., s.r.o.

vymáhal v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Cb/184/2013 o zaplatenie
13.277,57 Eur s príslušenstvom, pričom bol žalobca opakovane úspešný - súd zaviazal dlžníka (I. s.r.o.)
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 13.277,57 Eur s príslušenstvom s povinnosťou nahradiť žalobcovi
trovy konania, a to rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/184/2013-418 zo dňa 23.06.2017,
po napadnutí citovaného rozsudku okresného súdu odvolaním dlžníka Rozsudkom Krajského súdu
Žilina sp. zn. 13Cob/183/2017 zo dňa 21.03.2018, ktorým odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok

okresného súdu. Na základe výsledku citovaného súdneho konania žalobca jednoznačne preukázal,
že je veriteľom oprávnenej, existujúcej pohľadávky voči dlžníkovi čo do právneho dôvodu a čo do
výšky. Žalovaná pri výkone pôsobnosti konateľky (dlžníka, I., s.r.o.) porušila svoje povinnosti postupovať
s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, keď spochybňovanými úkonmi v
rozpore s dobrými mravmi previedla všetok bonitný majetok dlžníka na spriaznenú osobu - svojho

manžela G.. P.. O. C. bez prijatia akéhokoľvek protiplnenia, čím spôsobila škodu na majetku dlžníka,
a tým aj reálnu nevymožiteľnosť pohľadávky žalobcu z majetku dlžníka. Žalovaná nielenže zbavila
dlžníka všetkého majetku, z ktorého pochádzal jediný príjem dlžníka (celkom znemožnila vykonávanie
akejkoľvek podnikateľskej činnosti dlžníka), a z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu,
ale následne sa dala ešte aj vymazať z funkcie jedinej konateľky dlžníka bez nástupcu s cieľom privodiť

zrušenie spoločnosti bez likvidácie
a ex offo výmaz dlžníka z obchodného registra. Pritom v sídle dlžníka I., s.r.o. žalovaná reálne
vykonáva konkurenčnú činnosť (porušenie zákazu konkurencie podľa § 136 ods. 1 písm. a) Obch. zák.)
prostredníctvom spoločnosti M., s.r.o., so sídlom:
Sv. P. XXX, XXX XX S., G.: XX XXX XXX, v ktorej je žalovaná spoločníčkou a jej manžel spoločníkom a

konateľom. V dôsledku evidentného zmarenia budúceho výkonu rozhodnutia (sp. zn. 10Cb/184/2013)
z majetku dlžníka v priamej príčinnej súvislosti
s citovanými úkonmi žalovanej vznikol žalobcovi nárok na uplatnenie náhrady škody priamo voči
žalovanej (ako konateľke dlžníka) do výšky pohľadávky žalobcu v zmysle § 135a ods. 5 Obch. zák. Súd
prvej inštancie pri rozhodovaní o zriadení záložného práva skúmal, či

v návrhu deklarované skutočnosti napĺňajú zákonné predpoklady na rozhodnutie
o zabezpečovacom opatrení v súlade s návrhom navrhovateľa. Navrhovateľ zabezpečovacieho
opatrenia, (žalobca) sa domáhal zriadenia záložného práva z dôvodu, že mal za to, že existuje dôvodná
obava, že exekúcia by mohla byť ohrozená vzhľadom na aktuálnu hospodársku, majetkovú situáciu
žalovanej. Konštatoval, že podaný návrh obsahuje ako všeobecné náležitosti podania v zmysle § 127

CSP ako aj všeobecné náležitosti žaloby v zmysle § 132 CSP. Predmety zálohu sú dostatočným
spôsobom špecifikované a sú v zmysle § 151d ods. 1 Obč. zák. spôsobilým predmetom záložného
práva, ktoré bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku žalobcu. Ide o pohľadávku, ktorá žalobcovi podľa
jeho tvrdení vznikla na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke medzi žalobcom ako poskytovateľom
pôžičky a spoločnosťou I. s.r.o. ako dlžníkom. O nároku žalobcu vo vzťahu k spoločnosti I. s.r.o. ako

dlžníkovi bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/183/2017 zo
dňa 21.03.2018, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 10Cb/184/2013-418 zo dňa
23.06.2017, ktorým súd rozhodol o povinnosti spoločnosti I. s.r.o. zaplatiť žalobcovi sumu 13.277,57 Eur
spolu s úrokom vo výške 7,25 % ročne zo sumy 13.277,57 Eur od 11.03.2006 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške

9 % ročne zo sumy 13.277,57 Eur od 01.01.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Zároveň bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Predmetnými listinnými dôkazmi žalobca osvedčil existenciu svojho nároku voči
spoločnosti I. s.r.o. ako dlžníkovi. Rovnako za osvedčené na účely rozhodovania o podanom návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie považoval tvrdenia žalobcu, o tom, že jeho

nárok nie je možné si uplatniť voči spoločnosti dlžníka, spoločnosti I. s.r.o. Z predložených listinných
dôkazov, ktoré sú súčasťou žaloby vyplýva, že spoločnosť I. s.r.o. je podľa poslednej súvahy predloženej
do spisu značne predĺžená, o čom svedčí záporné vlastné imanie spoločnosti
(- 191.161,- Eur č. l. 44), čo znamená že záväzky spoločnosti sú väčšie ako jej majetok.Z uvedeného vyplýva, že uspokojenie pohľadávky žalobcu z majetku spoločnosti v celom rozsahu je
viac ako otázne a problematické, vzhľadom k tomu, že majetok spoločnosti je vo väčšej miere tvorený
pohľadávkami. Z celkového majetku vo výške 45.673,- Eur sú pohľadávky vo výške 45.529,- Eur. Ide

o stav z roku 2013, avšak porovnaním predchádzajúcich období, mal majetok spoločnosti klesajúcu
tendenciu. Žalobca nepredložil do spisu aktuálny stav majetku, avšak aj z listín, ktoré boli do spisu
predložené, je možné nepriaznivú situáciu v spoločnosti I. s.r.o. považovať za osvedčenú. O dôvodnosti
obavyžalobcunamožnéuspokojeniesvojhonárokuzmajetkuspoločnostiosvedčujeajvedeniekonania
voči spoločnosti dlžníka, I. s.r.o., na Okresnom súde Žilina, pod sp. zn. 26CbR/124/2014, pod ktorou sa

vedenie konanie o zrušení spoločnosti. Súd prvej inštancie predloženými listinnými dôkazmi považoval
zaosvedčené,žežalovanábolaspoločníčkouakonateľkouspoločnostiI.s.r.o.,pričomfunkciukonateľky
vykonávala v období od 24.04.2010 do 27.01.2014. Počas jej výkonu funkcie došlo
k zriadeniu záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve predmetnej spoločnosti
a následne aj k prevodu vlastníckeho práva k založeným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy (č.
l. 56) zo dňa 05.02.2013. Rovnako za osvedčené súd prvej inštancie považoval tvrdenie žalobcu o tom,

že žalovaná bola v rovnakom čase súčasne spoločníčkou
a konateľkou a to v období od 04.10.2013 aj spoločnosti M., s.r.o., ktorá sídli na rovnakom sídle ako
spoločnosť I. s.r.o. a má v časti predmetov činnosti rovnaký predmet. Nakoľko žalovaná bola v čase
prevodu nehnuteľností zo spoločnosti I. s.r.o. jej štatutárnym zástupcom, tento prevod prostredníctvom
nej bol aj uskutočnený, zároveň bola činná aj ako konateľka konkurenčnej spoločnosti, preto žalobca aj

podal žalobu, ktorou sa domáha titulom nároku na náhradu škody voči konateľke spoločnosti dlžníka,
žalovanej,
v zmysle § 135a Obchodného zákonníka, uspokojenia svojho nároku. To, či žalovaná svojou činnosťou
porušila svoje povinnosti konateľky resp. či porušením zákazu konkurencie spôsobila spoločnosti
I. s.r.o. akúkoľvek škodu, bude predmetom konania vo veci samej a presahuje rámec osvedčenia

potrebných skutočností na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Za rozhodné pre osvedčenie a
tým aj možnú dôvodnosť uplatneného nároku (ktorý sa následne bude preukazovať v spore vo veci
samej) prvoinštančný súd považoval skutočnosť, že žalovaná bola v rozhodnom čase konateľkou
dvoch konkurujúcich spoločností a podieľala sa ako konateľka na prevode majetku dlžníka žalobcu a
žalobca svoju pohľadávku voči spoločnosti v ktorej bola žalovaná konateľkou z jej majetku nedokáže

uspokojiť. Rovnako za osvedčenú súd prvej inštancie považoval obavu žalobcu z možného zmarenia
exekúcie. Žalovaná je vlastníkom nehnuteľnosti a bytu a to bytu zapísanom v katastri nehnuteľností
na liste vlastníctva č. XXXX, okres G., obec T. nad Q., katastrálne územie T. nad Q. z 18.04.2018, ku
ktorému sú zriadené štyri záložné práva, posledné bolo zriadené v roku 2018 a to súdnym exekútorom
JUDr. Andreou Nemčíkovou na základe exekučného príkazu č. 378Ex 17/2018 zo dňa 07.03.2018 a

nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, okres G., obec T. nad Q., katastrálne územie
T. nad Q. z 18.04.2018, ku ktorej sú zriadené tri záložné práva, posledné rovnako v roku 2018 a to
súdnym exekútorom JUDr. Andreou Nemčíkovou na základe exekučného príkazu č. 378Ex 17/2018 zo
dňa 07.03.2018. Uvedené záložné práva osvedčujú dôvodnú obavu žalobcu z možnej straty uvedeného
reálneho majetku žalovanej (pri možnom ďalšom zriadení záložných práv a ich následnej realizácii),

čo u žalobcu podľa názoru súdu vyvoláva dôvodnú obavu o úspech jeho budúcej exekúcie. Rovnako
súd má za to, že v uvedenom prípade, je možné považovať zriadenie záložného práva vo vzťahu
k vyššie uvedenej nehnuteľnosti a bytu, vo vzťahu ku ktorým bude žalobca ako záložný veriteľ
až v piatom poradí v prvom prípade, v druhom prípade v štvrtom poradí, za súladné s princípom
proporcionality a primeranosti zásahu do majetkových pomerov žalovanej. Rovnako za súladné s

princípom proporcionality a primeranosti súd považuje zriadenie záložného práva aj k obchodnému
podielu v spoločnosti M., s.r.o.. Jeho reálna hodnota súdu nie je zrejmá, avšak vzhľadom k postaveniu
žalobcu vo vzťahu k poradiu záložného práva zriadeného v prospech nehnuteľnosti a bytu, nemožno
považovaťanitentonávrhzanedôvodný.Zriadeniezáložnéhoprávamávýslovnepreventívnycharakter,
k jeho výkonu dôjde až po tom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím,

čo zároveň znamená, že aj do prípadnej podnikateľskej činnosti či priamo do majetkových pomerov
žalovanej uvedeným zabezpečovaním opatrením bezprostredne po jeho vydaní reálne zasiahnuté
nebude. Vzhľadom k vyššie uvedeným a žalobcom predloženým listinným dôkazom, súd prvej inštancie
mal osvedčené splnenie všetkých zákonných náležitostí na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
preto o návrhu na zriadenie záložného práva v plnom rozsahu vyhovel.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a odvolaciemu súdu navrhla
napadnuté uznesenie zrušiť a žalovanej priznať nárok na náhradu trov konania. Žalovaná považuje
napadnutéuzneseniesúduprvejinštanciezanesprávneanedôvodné.Žalobcakonajúcemusúdudoručilnávrh na zabezpečovacie opatrenie 25.04.2018, t.j. deň nasledujúci po pojednávaní vykonanom vo veci
samej na OS Trenčín. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovanej predložil ako žalobcovi, tak
aj samotnému súdu v rámci svojej obrany listinné dôkazy, ktoré vyvracajú v celom rozsahu tvrdenia

žalobcu. Nakoľko sa však jednalo o nové dôkazy produkované žalovanou s poukazom na zmenu
skutkového stavu, ku ktorému došlo len tesne pred vykonaným pojednávaním, preto súd prvej inštancie
vec odročil. Žalobca obratom na to, však doručil súdu svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, čo žalovaná považuje šikanózny úkon z jeho strany. Žalovaná nepovažuje tvrdenia žalobcu,
o tom, že jeho nárok nie je možné si uplatniť voči spoločností dlžníka, spoločnosti I. s.r.o.za osvedčený.

Pokiaľ žalobca do dnešného dňa ani len neinicioval konanie
o výkon rozhodnutia, ktorého výsledkom by bolo konštatovanie súdneho exekútora o nemožnosti
uspokojenia sa voči spoločnosti I., s.r.o., nemá právo na vydanie rozhodnutia, ktorým by súd pozitívne
rozhodol o jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý je zdôvodnený práve tým, že
priznaný nárok nie je možné si uplatniť. Všetky dôkazy, ktoré žalobca pripojil k jeho návrhu sú iba v
polohe indícií, a preto ich kvalita požadovaná pre potreby vydania napadnutého rozhodnutia nedosahuje

zákonom požadované predpoklady. Žalobca podával žalobu vo veci samej ešte dávno pred rozhodnutím
v konaní
o jeho žalobe proti spol. I., s.r.o. (OS Žilina 10Cb/184/2013), takže jeho konanie už vtedy nieslo prvky
šikany. Rovnaký nárok z toho istého titulu si žalobca uplatňuje aj v konaní proti G.. P.. O. C. (manžel
žalovanej a spoločník a konateľ spoločnosti P., s.r.o. a spoločnosti M., s.r.o.), čo však prakticky smeruje

k získaniu bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu, ktorý využíva to, že jednotlivé žaloby sa vedú
na odlišných súdoch, ktoré o sebe navzájom nevedia. Tvrdenia žalobcu sú založené na tom právnom
základe, že žalovaná v tesnej spolupráci s G.. P.. O. C., ktorý sa stal následne jej manželom „vyviedli“
bez akéhokoľvek protiplnenia zo spoločnosti I., s.r.o. (ako dlžníka žalobcu) majetok, a to nehnuteľnosti
v kat. úz S..

Od počiatku žalobca zdôvodňuje jeho žalobu iba tvrdeniami, ktoré však neopiera o relevantné dôkazy,
resp. nie o všetky ktoré s vecou súvisia. Žalovaná opakovane poukazuje na to, že žalobca rozhodujúce
dôkazy kategorizuje a predkladá konajúcemu súdu iba na tie, ktoré sa javia v jeho prospech a logicky v
neprospech žalovanej. Najpodstatnejšou okolnosťou na ktorú treba poukázať bolo to, že žalovaná ako
konateľka I., s.r.o. uzavrela kúpnu zmluvu s G.. P.. O. C., až po tom, čo tento poskytol spoločnosti

v predchádzajúcich obdobiach pôžičky v celkovej výške presahujúcej sumu 188.000,-Eur, ktorú
spoločnosť spotrebovala avšak ani čiastočne nevrátila. Až po tom, čo G.. P.. O. C. ako veriteľ spoločnosti
I., s.r.o., začal na túto spoločnosť vyvolávať legitímne tlak na vrátenie dlhu, pristúpila spoločnosť ako taká
(po predchádzajúcom schválení postupu spoločníkmi spoločnosti) k vypracovaniu znaleckého posudku
č. 3/2011 Ing. Jozefa Mikloša, znalca z odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý stanovil hodnotu

predmetnej nehnuteľnosti na sumu 212.000,-Eur. Spoločnosť napriek znalecky vyčíslenej hodnote
predmetných nehnuteľností dohodla s kupujúcim kúpnu cenu vo výške 300.882,30 Eur, ktorú kupujúci
uhradil tak, že započítal voči kúpnej cene svoju pohľadávku zo zmlúv
o pôžičkách a vo zvyšku kúpnej cene túto započítal voči pohľadávke, ktorá mu vznikla
z titulu, že prevzal za spoločnosť I., s.r.o. jej dlh voči Q., a.s. vyplývajúci

z predchádzajúcej zmluvy o úvere (a dodnes ho riadne spláca). Preto nie je možné hovoriť
o tom, že by žalovaná svojim ľahkovážnym alebo dokonca úmyselným konaním pripravila spoločnosť
I., s.r.o. o majetok (v dobe prevodu ešte nič nevedela o existencií dlhu voči žalobcovi). Práve naopak
je možné brániť sa voči tvrdeniam žalobcu tak, že žalovaná pristupovala k úkonom vykonávaným v
mene a na účet spoločnosti I., s.r.o. s odbornou starostlivosťou. Nakoľko žalovaná vyvracia tvrdenia

žalobcu priamo vo veci samej neexistuje tu ani potreba mimoriadnej úpravy prostredníctvom inštitútu
zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaná je toho názoru, že žalobca neosvedčil vo vzťahu k jeho návrhu
ani zákonnú podmienku primeranosti stupňa osvedčenia jeho nároku ani podmienku naliehavosti jeho
návrhu.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
ako vecne správne potvrdil. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podal žalobca dôvodne,
pričom ide o dispozičné právo žalobcu v rámci jeho zákonom dovoleného procesného útoku a o dôvodnú
procesnú obranu proti sporným úkonom žalovanej, smerujúcim k znižovaniu hodnoty resp. zbavovaniu
majetku priameho dlžníka,

z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu núteným výkonom rozhodnutia. Najmä s
poukazom na významnú skutočnosť, že už v minulosti žalovaná (ako jediná konateľka dlžníka) svojimi
spochybňovanými úkonmi so spriaznenou, blízkou osobou obišla uhradenie záväzku dlžníka žalobcovizbavením majetku dlžnika v prospech svojho manžela, G.. P.. O. C., s ktorým si založila novú spoločnosť,
M., s.r.o.
s rovnakým predmetom podnikania a sídlom. Obranu žalovanej v konaní považoval za účelovú. Žalobca

tvrdil, že nielen presvedčivo osvedčil obavu z možného zmarenia exekúcie, ale aj predložil relevantné
listinné dôkazy ku skutočnosti, že dlžník (I. s.r.o.)
v súčasnosti nevlastní žiadny majetok, ktorý by bolo možné postihnuť núteným výkonom rozhodnutia. Z
verejnedostupnýchúčtovnychlistín(súvah,výkazovziskovastrát)dlžníkajeevidentné,žehospodárska
a majetková situácia dlžníka objektívne neumožňuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu s

príslušenstvom, nakoľko dlžník je preukázateľne
v predĺžení. Zároveň je nepochybné, že podnikateľská činnosť dlžníka je ochromená, nakoľko
dlžník nemá žiadneho konateľa, voči spoločnosti je vedené konanie o zrušenie spoločnosti (sp.
zn. 26CbR/124/2014 na Okresnom súde Žilina) a v sídle dlžníka podniká spriznená spoločnosť M.,
s.r.o., v ktorej je žalovaná spoločníčkou (porušený zákaz konkurencie). Iniciovanie konania o nútený
výkon rozhodnutia voči zrušovanej spoločnosti (dlžníkovi I. s.r.o.) by bolo evidentne nehospodárne

a neefektívne. Nie je zákonnou podmienkou, aby žalobca musel preukázať existenciu neúspešného
exekučného konania, stačí aspoň osvedčenie (pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia)
oprávnenosti nároku žalobcu, v tomto prípade skutočnosti, že nie je možné uspokojiť judikovanú
pohľadávku žalobcu v celej výške z majetku dlžníka pre jeho nemajetnosť. Žalobca si uplatňoval
svoju pohľadávku len v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Cb/184/2013 proti

dlžnikovi (I. s.r.o.) o zaplatenie 13.277,57 Eur s príslušenstvom. Žiadne ďalšie konanie o zaplatenie
citovanej pohľadávky nie je žalobcom iniciované. Práve z dôvodu, že dlžník sa vyhýbal uspokojeniu
pohľadávky žalobcu a táto nemože byť ani objektívne uspokojená z majetku dlžníka, uplatňuje si
žalobca svoj nárok prostredníctvom tohto konania o náhradu škody. O nároku žalobcu - pohľadávke
13.277,57 Eur s príslušenstvom je právoplatne rozhodnuté Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.

zn. 10Cb/184/2013-418 zo dňa 23.06.2017, potvrdeným Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.
13Cob/183/2017 zo dňa 21.03.2018. Žalobca osvedčil základné skutočnosti potrebné na prijatie záveru
o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, a že v tomto konani existuje dôvodná
obava z možného zmarenia exekúcie, keďže žalovaná znižuje hodnotu svojho majetku (bytu) a reálne
hrozí realizácia na dotknutom majetku zriadenych záložnych práv ďalších veriteľov v skoršom poradí,

navyše jedným zo záložnych veriteľov je aj manžel žalovanej. Zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu k
obchodnému podielu k spoločnosti M., s.r.o. žalobca odôvodňoval práve oslabením svojho postavenia
ako veriteľa
v dôsledku existencie záložných práv ďalšich veriteľov v skoršom poradí, zriadených na nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovanej, a tým reálnou nemožnosťou uspokojenia prípadne vo veci samej súdom

priznanej pohľadavky s príslušenstvom v celej vyške. Zdôraznil, že dokazovanie v konaní o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom vo veci samej. Nariadené
zabezpečovacie opatrenie spĺňa všetky zákonom požadované predpoklady na jeho nariadenie: a)
sposobilý premet záložného práva, b) zriadenie záložneho práva bude zabezpečovať peňažnú
pohľadávku, c) existencia obavy

z budúceho zmarenia exekúcie, ako aj podmienku primeranosti a naliehavosti.

4. Odvolací súd viazaný stavom sporu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 329
ods. 2 CSP, rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP,
vykonal preskúmanie odvolaním napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, podľa §

380ods.2CSP.Rozhodolbeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1CSP,keďvdanej
veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem. Vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, ku ktorým odvolací súd
prihliada
z úradnej povinnosti, odvolací súd v konaní nezistil.

5. Preskúmaním napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie je
dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

6. V súvislosti s novou právnou úpravou civilného procesu dáva odvolací súd do pozornosti, že sa
upustilo od doterajšieho charakteru predbežnosti poskytovanej ochrany. Ak sledovaný účel nemožno
dosiahnuťzabezpečovanímopatrením,neodkladnéresp.zabezpečovacie opatreniemôžesúdnanávrhnariadiť nielen pred začatím konania, počas konania, ale aj po jeho skončení, teda po právoplatnosti
konania vo veci samej (§ 324 ods. 1, 3 CSP). Tieto opatrenia, patriace k osobitným procesným
postupom, nie sú samé osebe viazané na osobitné konanie vo veci samej a uznesenie o nariadení

zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia môžu byť rozhodnutím, ktorým sa konanie
skončí. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je nielen posilnenie pozície veriteľa peňažnej pohľadávky,
ale zabránenie zhoršenia jeho pozície zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na
zabezpečenie tejto pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná. Aj
zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania ako aj po jeho

skončení.

7. K základným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia patrí okrem návrhu
aj spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty,
zabezpečenie peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Podmienkou,
aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva, je jeho prevoditeľnosť pri rešpektovaní

vymedzenia zálohu podľa § 118 ods. 1, 2 v spojení s § 151d ods. 1 Obč. zák. Na prevoditeľnosti
je založený výkon záložného práva a jeho speňaženie. Vysporiadanie sa s otázkou prevoditeľnosti
predmetu záložného práva predstavuje skúmanie predpokladu o spôsobilosti predmetu záložného
práva. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd z úradnej povinnosti skúma, či predmet záložného
práva je spôsobilým predmetom jeho zriadenia. Pokiaľ je jeho predmetom obchodný podiel spoločnosti,

je potrebné zdôrazniť, že takto zriadené záložné právo nie je zriadené v zmysle ust. § 117a
Obch. zák. Toto ust. predpokladá uzatvorenie záložnej zmluvy, teda je založené na hmotnoprávnom
zmluvnom základe, na rozdiel od nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktoré je autoritatívnym
rozhodnutím súdu. K prevoditeľnosti a teda k možnej exekúcii obchodného podielu následne
dochádza dvoma spôsobmi podľa toho, či prevod obchodného podielu je voľne prevoditeľný, bez

obmedzenia (otvorená spoločnosť) alebo je potrebné splniť určité podmienky, napr. podmienené
súhlasom valného zhromaždenia (uzavretá spoločnosť).Voľne prevoditeľný obchodný podiel je v
exekúcií speňažiteľný predajom na dražbe analogicky podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí.
V prípade uzavretej obchodnej spoločnosti je právnym účinkom exekúcie zánik účasti spoločníka/
povinného v spoločnosti. Exekúcia je potom vedená na právo povinného na vyrovnací podiel. Odvolací

súd preto uzavrel, že obchodný podiel je spôsobilým predmetom pre zriadenie záložného práva
nariadením zabezpečovacieho opatrenia.

8. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, je potrebné prihliadať aj
na zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu

k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej slúži zabezpečovacie opatrenie a požiadavku proporcionality.
Žalobca by mal konkretizovať peňažnú pohľadávku za účelom preskúmania, či tento peňažný
nárok trvá a je dôvodný. Všetky základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
je žalobca povinný osvedčiť, pretože dokazovanie sa nevykonáva. Pri skúmaní obavy budúceho
zmarenia exekúcie vychádza súd z konkrétnych okolností veci. Vzťah neodkladného opatrenia a

zabezpečovacieho opatrenia je vzťahom subsidiárnym, ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia
k zabezpečovaciemu opatreniu.

9. Odvolací súd považoval za podstatné odvolacie námietky tvrdenia žalovanej, že nárok žalobcu nie
je osvedčený, žalobca nepreukázal, že jeho nárok nie je možné si uplatniť voči spoločností dlžníka,

spoločnosti I. s.r.o., je šikanózny a nespĺňa požiadavku primeranosti. Tieto odvolacie tvrdenia považoval
odvolací súd za nedôvodné.

10. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že pre potreby nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia žalobca svoju pohľadávku osvedčil dostatočným spôsobom predložením

listinných dôkazov a rozhodnutí súdov, na ktoré odkazuje súd prvej inštancie. Tiež sa stotožnil s jeho
argumentáciou týkajúcej sa nemožnosti vymoženia plnenia od spoločnosti I. s.r.o.

11. Rovnako odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovanej týkajúcu sa porušenia
princípu proporcionality. Princípom vydania zabezpečovacieho opatrenia je nielen posilnenie pozície

veriteľa peňažnej pohľadávky, ale zabránenie zhoršenia jeho pozície zriadením záložného práva na
špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie tejto pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná,
alebo už bola judikovaná. Zriadením takéhoto záložného práva žalovaná nie je žiadnym spôsobomobmedzená vo výkone svojej podnikateľskej činnosti a ani vo výkone vlastníckeho práva. Dispozícia
žalovanej s nehnuteľným majetkom bola už v minulosti obmedzená zriadením záložných zmlúv
k nemu. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že na predmetný hnuteľný majetok sú už zriadené viaceré záložné

práva a záložné právo žalobcu bude len ďalším v poradí. Z obsahu spisu nevyplýva a žalovaná ani
žiadnym iným spôsobom nepreukázala výšku hodnoty zabezpečovaného majetku a túto argumentáciu
ponechala len v rovine tvrdení. Odvolací súd preto uzavrel, že s prihliadnutím na už existujúce záložné
práva a k výške žalobcom osvedčeného nároku, nie je nariadenie tohto zabezpečovacieho opatrenia
neprimerané.

12. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v
napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími
dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho súdu je aj v súlade

s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého
odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania
všetkýchrozhodnutívšeobecnýchsúdov(takprvoinštančnéhosúdu,akoajodvolaciehosúduaprípadne

aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého
pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v
zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

13. Nariadené zabezpečovacie opatrenie žiadnym sposobom neznemožňuje ochranu opravnených
záujmov žalovanej, nedošlo k žiadnej neprimeranej ujme na jej strane,
ani jej zabezpečovacie opatrenie nespôsobilo žiadne ekonomické ťažkosti. Žalovaná je naďalej
vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorú može užívať (obývať, prenajímať,...),
je spoločníčkou v spoločnosti M., s.r.o. s prislúchajucimi právami spoločníka

(aj naďalej može vykonávať ekonomické aktivity - podnikať). Výkon záložného
práva podľa nariadeného zabezpečovacieho opatrenia môže nastať až po tom, ako bude pohľadávka
žalobcovi právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (§ 343 ods. 3 CSP).
To znamená, že zriadením záložného práva na nehnuteľnosti a obchodný podiel žalovanej táto nebude
obmedzovaná nad prípustnú mieru, pretože ich môže naďalej užívať,

a súčasne je primerane zabezpečené prípadné uspokojenie pohľadávky žalobcu.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keďže v danom spore nie sú podmienky na jeho zmenu podľa § 388
CSP a ani na zrušenie podľa § 389 ods. 1 CSP, pričom

v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie tohto rozhodnutia.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodovaní o veci samej.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).