Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/335/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200732
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6415200732.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Štefana Mojša, v spore žalobcu: Slovenský plynárenský
priemysel, a. s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 44/a, IČO: 35815256, zastúpeného Jakubčák,
advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému:
W. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. nad C., N. 2, zastúpený advokátom Mgr. et Mgr. Lívia Kosťová,
Advokátska kancelária Žiar nad Hronom, Pod Donátom 5, o zaplatenie 696,18 € s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18C/31/2015-96 zo dňa 23. 02. 2017,
takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol a
vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku je rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške

ktorýchrozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutia,ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13,76 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3 € od 28. 01. 2014 do zaplatenia a zo
sumy 10,76 € od 07. 05. 2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 98 %. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
peňažnej sumy vo výške 696,18 € s prísl. na tom skutkovom základe, že strany sporu uzavreli zmluvu,

predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu dodávať žalovanému zemný plyn a povinnosť žalovaného
zaplatiť žalobcovi za dodaný zemný plyn dohodnutú cenu, resp. takáto povinnosť vznikla na základe
prihlášky k odberu plynu. Žalovaný nezaplatil sumu 682,42 € - doklad zo dňa 23. 10. 2013, sumu 3 € -
doklad zo dňa 13. 01. 2014 a sumu 10,76 € doklad zo dňa 22. 04. 2014.

2. Po vykonanom dokazovaní okresný súd zistil, že strany sporu uzavreli dňa 25. 07. 2013 zmluvu o
združenej dodávke plynu k odbernému miestu v A., na Ulici G. č. XX/XX s tým, že stav plynomeru

k takémuto dátumu bol 15.550 m3. Faktúrou zo dňa 23. 10. 2013 vyúčtoval žalobca žalovanému za
obdobie od 26. 07. 2013 - 18. 10. 2013 nedoplatok v súvislosti so spotrebou zemného plynu vo výške
682,42 €, pričom počiatočný stav meradla bol 15.550 m3 a konečný stav meradla k 18. 08. 2013 bol
16.550m3.Zároveňvobdobíod19.08.2013do18.10.2013bolaspotrebaplynuvrozsahu1m3,pričomžalovaný uhradil dňa 02. 09. 2013 4 €. Upomienkou zo dňa 13. 01. 2014 vyzval žalobca žalovaného na
úhradu dlžnej sumy vo výške 691,42 € s tým, že si žalobca vyúčtoval náhradu nákladov vo výške 3 €
za vystavenie a zaslanie upomienky. Faktúrou zo dňa 22. 04. 2014 vyúčtoval žalobca žalovanému za

fakturačné obdobie od 19. 10. 2013 do 21. 03. 2014 nedoplatok vo výške 827,71 € s tým, že v takomto
období spotreboval žalovaný 1.202 m3 plynu. Listom zo dňa 10. 10. 2014 vyzval právny zástupca
žalobcu žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 696,18 €. Z čestného prehlásenia o existencii
užívaciehoprávaknehnuteľnostizodňa25.07.2013súdzistil,žežalovanýprehlásil,žemáprávoužívať
odberné miesto ako aj dotknutú nehnuteľnosť. Zo žiadosti o zmenu odberateľa zo dňa 19. 03. 2014 súd

zistil, že žalovaný požiadal o zmenu odberateľa s tým, že novým odberateľom zemného plynu bola O.
O.. Z oznámenia o vybavení reklamácie zo dňa 21. 11. 2013 podľa názoru súdu vyplýva, že žalobca
oznámil žalovanému, že zamieta jeho telefonickú reklamáciu, pretože je neoprávnená s tým, že meradlo
bolo ukončené so stavom 16.550 m3. Rovnako žalobca zamietol žalovanému aj ďalšiu reklamáciu, čo
vyplýva z oznámenia o vybavení reklamácie zo dňa 11. 12. 2013, a to z rovnakých dôvodov. Žalovaný
namietal, že žalobca si uplatňuje neoprávnene odmenu za odber plynu v rozsahu 1.000 m3 (16.550 -

15.550 m3), žalobca žalovanému zamietol aj ďalšiu reklamáciu - viď oznámenie o vybavení reklamácie
zo dňa 21. 05. 2014.

3. Zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí domu zo dňa 01. 08. 2013 súd zistil, že žalovaný odovzdal
preberajúcemu BV REAL, realitná kancelária S. N., A., kľúče k rodinnému domu súp. číslo XXXXX, k.

ú. A., LV č. XXXX s tým, že k 01. 08. 2013 bol stav elektromeru 01290,9 stav vodomeru 000,60, stav
plynomeru 15.550 m3 číslo odberného miesta 246683503903. Z montážneho listu meradla zo dňa 19.
08. 2013 súd zistil, že u žalovaného došlo k tomuto dňu k demontáži ako aj montáži nového plynomeru
s tým, že stav demontovaného plynomeru výrobné číslo 2466835 bol 16.550 m3 a stav namontovaného
plynomeru bol 1 m3. Z faktúry zo dňa 07. 05. 2014 súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému za

obdobie od 19. 10. 2013 do 21. 03. 2014 preplatok vo výške 816,95 € s tým, že spotreba plynu bola
1.202 m3. Faktúrou zo dňa 23. 10. 2011 žalobca vyúčtoval žalovanému za obdobie od 19. 10. 2010
do 18. 10. 2011 nedoplatok vo výške 206,79 € s tým, že žalovaný spotreboval za toto obdobie 2.988
m3 plynu. Faktúrou zo dňa 01. 08. 2013 vyúčtoval žalobca žalovanému za obdobie od 19. 10. 2012
do 25. 07. 2013 preplatok vo výške 223,72 € s tým, že žalovaný spotreboval za takéto obdobie 522

m3 plynu. Faktúrou zo dňa 23. 10. 2012 vyúčtoval žalobca žalovanému za fakturačné obdobie od 19.
10. 2011 do 18. 10. 2012 preplatok vo výške 28,62 € s tým že žalovaný spotreboval za takéto obdobie
2.860 m3 plynu. Listom zo dňa 10. 03. 2014 žalobca odstúpil od zmluvy s poukazom na ustanovenie
§ 48 a § 517 ods. 1 OZ, nakoľko žalovaný neuhradil v lehote splatnosti sumu 697,42 €. Na základe
zisteného stavu okresný súd dospel k záveru, že medzi stranami zostala spornou faktúra zo dňa 23. 10.

2013, ktorou vyúčtoval žalobca žalovanému za obdobie od 26. 07. 2013 do 18. 10. 2013 nedoplatok v
súvislosti so spotrebou zemného plynu vo výške 682,48 € , pričom počiatočný stav meradla bol 15.550
m3 a konečný stav meradla bol ku dňu 18.8.2013 16.550 m3. Od 19.8.2013 do 18.10.2013 bola
spotreba plynu v rozsahu 1 m3. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie odberu plynu v množstve
1.000 m3 (16 550 - 15 550), súd dospel k názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaný

v období od 26.07.2013 do 18.08.2013 spotreboval 1000 m3 plynu, a to z dôvodu, že predovšetkým
z výpovede svedka Besedu zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí domu zo dňa 01. 08. 2013, ako aj
z faktúry zo dňa 23.10. 2011, resp. zo dňa 23.10.2012, jednoznačne vyplýva, že žalovaný nemohol
odobrať takéto množstvo zemného plynu, nakoľko k 01. 08. 2013 bol stav plynomeru 15 550 m3 s
tým, že dom nebol obývaný, nakoľko sa mal predať a je nepravdepodobné, že by v opustenom dome

v období 3 týždňov bol spotrebovaný plyn v rozsahu 1000 m3, keď žalovaný mal ročnú spotrebu plynu
2860 m3 v období od 19. 10. 2011 do 18. 10.2012, resp. mal za obdobie necelých 9 mesiacov od 19.
10. 2012 do 25. 07. 2013 spotrebu plynu 522 m3. Spotrebu plynu za obdobie približne 3 týždňov v
množstve 1000 m3 súd považoval za nepravdepodobnú s tým, že išlo o letné obdobie, kedy je spotreba
zemného plynu na kúrenie domu minimálna. Zároveň súd pri rozhodovaní vychádzal aj zo skutočnosti,

že za obdobie od 19. 08. 2013 do 18.10.2013 bola spotreba zemného plynu žalovaného len 1 m3, čo
nepriamo potvrdzuje tvrdenie žalovaného, že dom bol neobývaný a že došlo k nesprávnemu odpočtu
zemného plynu za obdobie od 26. 07. 2013 do 18. 08. 2013. Muselo dôjsť k omylu, keď namiesto údaju
15 550 m3 bol uvedený nesprávny údaj 16 550 m3.. Výmenu plynomeru vykonávali svedkovia Baláž a
Gunda(pracovnícižalobcu),ktorísialenepamätalikonkrétneokolnostivýmenypredmetnéhoplynomeru

a žalovaný už v roku 2013 reklamoval takúto spotrebu. Pokiaľ sa teda žalobca domáhal zaplatenia sumy
vo výške 682,42 € s príslušenstvom, súd žalobu v tejto časti zamietol a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi len sumu 13 076 € spolu s príslušenstvom.4. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 17 ods. 1, odsek 13, 15, 16, zák. č. 251/2012
Z. z. o energetike, o úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s
nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. a o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP podľa zásady úspechu

v konaní.

5. Proti rozsudku okresného súdu, a to proti výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol a
rozhodol o náhrade trov konania, podal odvolanie žalobca v zákonnej 15 dňovej lehote. Odvolanie podal
z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné,
konanie má in vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd nezohľadnil postavenie a úlohy
prevádzkovateľa distribučnej siete. Poukázal na rozpory v tvrdeniach žalovaného a svedkov N. a N. a

že súd neodôvodnil to, ako v konaní postupoval a uvažoval. Tvrdil, že spoločnosť SSP - Distribúcia, a. s.,
vykonala dňa 19. 08.2013 odpočet spotreby zemného plynu, kedy nameranú hodnotu potvrdili 3 osoby
- svedok V. B., svedok O. N. a osoba podpisujúca montážny list pán N. (švagor žalovaného). Svedkovia
B. a N. ako osoby „profesionálne“ v rámci svojho zamestnania nespočetne krát vykonávajúce odpočet
meradla musia mať určite väčšie skúsenosti s odpočtom spotreby zemného plynu z meradla ako iné

osoby, ktoré takúto činnosť takto nevykonávajú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, prečo
súd opomenul montážny list a vyjadrenia a výpovede svedkov B. a N.. Ďalej žalobca namietal, rozpor v
texte rozsudku, kedy sa v bode 7 odôvodnenia napadnutého rozsudku pri výpovedi pána N. uvádza, že
„V auguste 2013 mu žalovaný odovzdal kľúče od predmetného domu po čom urobili preberací protokol.
Dom bol čiastočne vyprázdnený s tým, že tam ešte bývali jeho rodičia“ a ďalej sa uvádza, že „K 012.

08.2013 podľa jeho názoru už v dome nikto nebýval, pretože mu odovzdali kľúče a chodil s klientmi na
obhliadku“. Raz svedok uvádza, že v dome bývali rodičia, druhý raz uvádza, že v dome nikto nebýval.
Vzhľadom na vzájomne si odporujúce tvrdenia svedka N. potom nie je zrejmé, z ktorých konkrétnych
tvrdení tohto svedka okresný súd vychádzal a z ktorých nevychádzal a prečo. Pokiaľ žalovaný tvrdil,
že iná osoba nemala od nehnuteľnosti kľúče, pretože tieto odovzdal zástupcovi realitnej kancelárie BV

Realspoločnosťstakýmtoobchodnýmmenomkudňu01.08.2013neexistovala,taktvrdeniežalovaného
vyvracia to, že pri výmene meradla bol prítomný svedok N., ktorý od nehnuteľnosti kľúče mal v
tejto nehnuteľnosti sa nachádzal a nepracoval pritom pre pána N. tak, že mal kľúče od neho. Súd sa
nezaoberal celkovou dôveryhodnosťou žalovaného a svedka N.. Ďalej žalobca namietal nesprávnosť
protokolácie na pojednávaní, keďže v odôvodnení napadnutého rozsudku (bod 5) je zapísané, že

svedok V. B. žalovaného osobne pozná, pričom tento svedok podľa zvukového záznamu vypovedal,
že žalovaného nepozná. Namietal ďalej, že žalovaný, ktorý nebol prítomný pri výmene meradla presne
opisoval postup toho, ako sa táto demontáž mala vykonávať (s ním tvrdenými nedostatkami o chybnom
odpočte). Tvrdenia žalovaného, preto musia byť účelové. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej
nevyplýva to, ako skoršia spotreba zakladá predpoklad neskoršej spotreby. Nesúhlasil s tým, že by pri

odpise došlo k zámene číslo 5 za číslo 6 a to i z toho dôvodu, že za číslami 16 resp. 15 sa nachádza
ďalej XXX, čo predstavuje dostatočný podklad pre porovnanie toho, ako vyzerá číslo 5 a druhá číslica 6,
musela byť preto i vzhľadom na toto posúdená správne ako 6, odlišná od hneď vedľa sa nachádzajúcich
číslic XX. Namietal, že súd opomenul, že osoba podpisujúca montážny list - pán N. (švagor žalovaného)
písomne potvrdil stav meradla 16 550. Tvrdil, že súd sa nevyrovnal so všetkými argumentmi žalobcu

rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch žiadal buď zmeniť a žalobe v tomto rozsahu vyhovieť
a priznať žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100% alebo v napadnutých výrokoch zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov
odvolacieho konania.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s rozsudkom v celom rozsahu
súhlasí, odvolanie zo strany žalobcu je podané iba účelovo, žalobca nepreukázal relevantné dôkazy
svedčiace o nároku na zaplatenie zvyšnej sumy 682,42 € s príslušenstvom. Nepredložil relevantné
dôkazy preukazujúci reálny stav na meradle plynu tak ako bol žalobcom uvádzaný na príslušných
faktúrach ako aj v samotnej zápisnici o odobratí meradla. Aj samotné odobratie meradla bolo vykonané

v rozpore s platnými predpismi, nakoľko bolo vykonané bez vlastníka príslušnej nehnuteľnosti, teda
žalovaného.PoukázalnajudikatúruÚstavnéhosúduSR,NajvyššiehosúduSR,aESĽP,zktorejvyplýva,
že rozhodnutie súdu resp. iného orgánu verejnej moci nevyžaduje, aby na každý argument strany
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, pričom ak však ide argument, ktorý je pre rozhodnutierozhodujúci vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Súd prvej inštancie správne
vykonal dôkazy a správne ich vyhodnotil. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na
chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov sporových strán a ich právnych zástupcov, alebo vyšli najavo inak. Súd prvej
inštancie sa dostatočne a s dostatočným odôvodnením vyporiadal s procesným útokom žalobcu.
Rozsudok okresného súdu žiadal potvrdiť a zaviazať žalobcu na úhradu trov konania vrátane trov
odvolacieho konania.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že na
konkrétnenámietkyžalobcužalovanývpodanomvyjadrenínereaguje.PoukázalnaustanoveniaZákona
o energetike, z ktorých vyplýva ako sa postupuje pri meraní a fungovaní spotreby zemného plynu a
tvrdil, že žalobca postupoval presne podľa nich. Zopakoval námietky uvedené v odvolaní, pričom podľa
neho sa nejedná o jednu spornú skutočnosť, či tvrdenie, ale o sled sporných skutočností a tvrdení, kedy
súd prvej inštancie vychádzal z toho, čo je na prospech žalovaného a neprospech žalobcu. Prečo súd

neprihliadol na to, čo svedčí žalobcovi, súd v konaní nevysvetlil.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 CSP) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP bez nariadenia
pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) ako vecne správny potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, v konaní
nezistil, že by pre rozhodnutie súdu neboli splnené procesné podmienky, rozsudok súdu prvej inštancie
nepovažuje za nepreskúmateľný a nezistil, že by konanie na okresnom súde malo inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, ani že by súd prvej inštancie neprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata odvolania žalobcu spočíva v tvrdení toho, že
okresný súd v konaní dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,pričomnamietalajnesprávnevyhodnoteniedôkazov

vykonaných okresným súdom. Okresný súd v samotnom rozsudku odôvodnil z akého dôvodu, resp.
z akých dôvodov nepovažoval nárok žalobcu na zaplatenie zemného plynu v množstve 1000 m3 za
nedôvodný, pričom v konaní žalobca ani netvrdil, že žalovaným došlo ku spotrebe 1000 m3 plynu
za obdobie od 25. 07.2013 do 18. 08. 2013, tvrdil len, že konečný stav meradla, tak ako bol ním
zistený bol 16 550 m3 a nie 15 550 m3 ako to tvrdil a preukazoval žalovaný. Pokiaľ aj žalobca

uvádzal, že došlo k takejto spotrebe plynu, pretože potom, čo žalovaný odovzdal kľúče od rodinného
domu, ktorý bol odberným miestom zástupcovi realitnej kancelárie dňa 01. 08. 2013, v predmetnom
rodinnom dome v tom čase ešte bývali rodičia žalovaného. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je vysoko
nepravdepodobná žalobcom tvrdená spotreba plynu za uvedené obdobie v množstve 1000m3, keď
žalovaný mal ročnú spotrebu plynu 2 860 m3 v období od 19. 10. 2011 do 18.10.2012, resp. za

obdobie od 19. 10.2012 do 25. 07. 2013 - necelých 9 mesiacov spotrebu plynu 522 m3, pričom išlo o
vykurovacie obdobie a je nepochybné, že v tomto období je spotreba plynu vyššia než v letnom období,
pokiaľ sa kúri plynom. Závery okresného súdu nepriamo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že za obdobie
od 19. 08. 2013 do 18. 10. 2013 (teda za obdobie nadväzujúce na výmenu plynomeru) bola spotreba
zemného plynu žalovaného len 1 m3, čo nepriamo potvrdzovalo tvrdenie žalovaného, že dom bol

neobývanýažedošloknesprávnemuodpočtuzemnéhoplynuzaobdobieod26.07.2013do18.08.2013.
Súd v dôvodoch rozsudku poukázal na to, z akého dôvodu považoval v konaní výpoveď svedka I.za
pravdepodobnejšiu a logickejšiu, než výpovede svedkov N. a B., ktorí si konkrétnu okolnosť výmenu
plynomeru ani nepamätali.

11. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, ktorá však nevyžaduje, aby na
každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Okresný súd v rozhodnutí dal špecifickú odpoveď na argumenty, ktoré boli prerozhodnutie rozhodujúce,vdôvodochrozhodnutiauviedol,čohosažalobcadomáhalazakýchdôvodov,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Odvolací súd rozhodnutie súdu vrátane
jeho odôvodnenia považuje za presvedčivé. Súd uviedol, ako už bolo vyššie povedané, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo
veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy ako vec právne posúdil (§ 220 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie neporušil právo
strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj
náležitevyhodnotil. Súdprvejinštanciejevosvojejargumentáciiobsiahnutejvodôvodnenínapadnutého
rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver

o čiastočnej nedôvodnosti nároku žalobcu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je presvedčivé, premisy
zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú, ale
i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu
v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ medzi stranami boli sporné ich tvrdenia o
odpočtoch plynu, žalobcu zaťažovala povinnosť ním tvrdené skutočnosti preukázať.

12. Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, odvolací súd žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa pomeru jeho
úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP), s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervient, ak
spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP.