Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, December 21, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115227303
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115227303.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: Q., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. X.
Z., so sídlom F. 2, B., proti žalovaným: 1/ V. B., bytom X. č. XXX, 2/ J. B., bytom X. č. XXX a 3/ P. R.,
bytom X.-L. XXX, X., o zaplatenie 9.094,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. júna 2016, č. k. 23C/62/2015-100, takto

r o z h o d o l :

I. Uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobca má nárok

na náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ v rozsahu 100 %.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie vedené pod sp. zn. 23C/62/2015. Ďalej
rozhodol, že žalobcovi sa vracia súdny poplatok vo výške 538,80 eur po právoplatnosti uznesenia

prostredníctvom spoločnosti Q. O trovách konania rozhodol tak, že ich žalobcovi nepriznal. Z
odôvodnenia vyplýva, že podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.12.2015 sa žalobca domáhal,
aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 9.094,70 eur s príslušenstvom
a nahradiť trovy konania. Podaním doručeným súdu dňa 20.05.2016 vzal žalobca návrh na začatie
konania v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd zaviazal žalovaných na náhradu trov konania v sume
951,77 eur. Zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku. Uvedené odôvodnil tým, že so žalovanými

došlo k mimosúdnemu urovnaniu sporu, k čomu priložil Dohodu o úhrade záväzku formou splátkového
kalendára. Z Dohody zo dňa 04.05.2016 súd zistil, že účastníci sa v čl. II. bod 1. dohodli na úhrade
dlhu vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere v splátkach vo výške 420 eur mesačne, splatných vždy k 28.
dňu kalendárneho mesiaca. Keďže žalobca vzal návrh na začatie celkom späť a späťvzatiu došlo
skôr, ako sa začalo pojednávanie, súd konanie bez ďalšieho zastavil. Žalobca zaplatil súdny poplatok
za podanie návrhu vo výške 545,50 eur. Keďže 1% z uvedenej sumy predstavuje 5,455 eur, tak sa

súdny poplatok vracia krátený o minimálnu sumu, a to o 6,70 eur. Na základe vyššie uvedeného sa
súdny poplatok žalobcovi vrátil vo výške 538,80 eur. Uviedol, že s ohľadom na Dohodu o spôsobe
úhrady záväzku uzavretú medzi žalobcom a žalovanými došlo k zastaveniu konania jednak zavinením
žalobcu, ktorý svojím späťvzatím spôsobil, že sa konanie muselo zastaviť a jednak aj pre správanie
žalovaných, nakoľko žalovaní k Dohode so žalobcom pristúpili, avšak nielen pre správanie žalovaných.
Na uzatvorenie zmluvy sú potrebné prejavy vôle dvoch strán, teda k uzavretiu Dohody došlo z dôvodu

správania žalovaných ako i žalobcu, ktorý Dohodu takisto uzavrel, pričom k nej nemusel vôbec pristúpiť.
Z dôvodu, že žalobca zavinil zastavenie konania jednak späťvzatím a uzavretím Dohody a žalovaní
svojim správaním, t.j. tiež uzavretím Dohody, súd žalobcovi právo na náhradu trov konania voči
žalovaným nepriznal. Podľa druhej vety § 146 ods. 2 O.s.p. je totiž možno zaviazať žalovaných na
náhradu trov len za predpokladu, ak bol návrh, ktorý bol podaný dôvodne, vzatý späť pre správanie
žalovaného vo vzťahu k požiadavkám žalobcu, pričom obidve tieto podmienky, t.j. dôvodnosť návrhu na

začatie konania a správanie žalovaného, musia byť splnené súčasne. O dôvodnosti podania návrhu je
treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená,že návrh je podaný dôvodne v prípade, keď žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojí. Pôjde teda
o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez
toho, aby o veci meritórne rozhodol súd. V uvedenom prípade uzavretím Dohody nezískal žalobca ani

exekučný titul a nedošlo ani k uspokojeniu pohľadávky žalovaným. Ak chcel žalobca, aby mu trovy boli
priznané, mal postupovať formou uzavretia súdneho zmieru, kedy sa trovy konania môžu zohľadniť v
zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., alebo vyčkať na meritórne rozhodnutie súdu (za predpokladu, že
by bol v konaní úspešnejší ako žalovaní, o čom však nemožno vytvoriť záver, nakoľko vo veci samej
nebolo rozhodnuté).

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, pričom odvolaním napadol výrok o nepriznaní náhrady trov konania z dôvodu uvedeného v
§ 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP. Uviedol, že v záujme vyhnúť sa súdnemu konaniu opakovane vyzýval
žalovaných na riadne platenie splátok v zmysle zmluvy o úvere, resp. na úhradu dlžných splátok,
pričom žalovaným poskytol aj možnosť plnenia v splátkach, a síce na 24 mesiacov. Je pravdou, že

žalovaní realizovali nepravidelné čiastočné úhrady na svoj dlh, no tieto nepokrývali ani výšku úrokov,
ktoré vznikali v súvislosti s omeškaním úhrady splátok, resp. po zosplatnení v súvislosti s omeškaním
úhrady dlhu. Jeho právnemu zástupcovi bol zverený predmetný dlh do mandátnej správy, pričom aj ten
pravidelne, minimálne raz za mesiac, kontaktoval žalovaných písomnými výzvami k úhrade svojho dlhu,
no žalovanými navrhované splátky boli na mimosúdne riešenie sporu príliš nízke. Namietal, že nie je

spravodlivé od veriteľa požadovať, aby s úhradou svojho záväzku čakal viac ako tri roky, a to s ohľadom
na premlčanie, ktoré by v tomto konkrétnom prípade hrozilo. Z toho dôvodu sa rozhodol využiť svoje
zákonné právo a dal sa zastúpiť právnym zástupcom a jeho prostredníctvom podal návrh na vydanie
platobného rozkazu. Skutočnosť, že vzal návrh späť, je spojená s tým, že žalovaní začali uhrádzať po
podaní návrhu pravidelne sumu vo výške 420 eur. Uzavretie Dohody, resp. možnosť povoliť uhradiť dlh

v splátkach, nemôže byť na ťarchu žalobcu, a teda ani posudzovaná ako zavinenie na jeho strane. Z
dôvodu hospodárnosti konania, ako i finančnej situácie žalovaných, umožnil úhradu dlhu žalovaných
formou splátok. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2011, sp. zn. 6 M Cdo
19/2010. Skonštatoval, že návrh bol podaný dôvodne a zo správania žalovaných vyplýva aj uspokojenie
nároku žalobcu, a to bez ohľadu na to, či dlh uhradili v plnej výške. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku o nepriznaní náhrady trov konania zmenil, a to
tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z nenávratnej časti
súdneho poplatku vo výške 6,7 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 945,07 eur. Zároveň si uplatnil
trovy právneho zastúpenia vo výške 414,62 eur.

3. Písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu žalovanými nebolo podané.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania je potrebné v

zmysle § 388 zmeniť.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7.Odvolacísúd,ktorýpristúpilkrozhodovaniuvtejtovecipo01.07.2016,postupovalvodvolacomkonaní
v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom rozhodnutie súdu
prvej inštancie preskúmaval v intenciách zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.).

8. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu (žalobcu) vzal späť návrh (žaloba), ktorý bol podaný
dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (žalovaný).9. Rozlišovanie, či ide o rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p. prvej
(zavinenie navrhovateľa) alebo druhej vety (zavinenie odporcu), závisí od dôvodu späťvzatia návrhu.

Ak k späťvzatiu došlo pre zaplatenie pohľadávky odporcom pred podaním návrhu, ako aj v prípade
neuvedenia dôvodu späťvzatia, ide o prezumované zavinenie navrhovateľa podľa § 146 ods. 2 prvej
vety O. s. p., ako aj v zmysle rozhodnutia Rc 49/1993. Pokiaľ navrhovateľ vzal návrh späť z dôvodu,
že odporca uhradil pohľadávku po podaní návrhu, návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne a konanie
bolo zastavené zavinením odporcu. V tomto prípade bude o trovách konania rozhodnuté podľa § 146

ods. 2 druhej vety O. s. p.

10. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca pred podaním žaloby viackrát vyzýval
žalovaných na riadne platenie splátok, resp. dlžných splátok v zmysle zmluvy o úvere i s možnosťou
plneniavsplátkach.Nakoľkovšakžalovaníneplnilisvojdlh,žalobcapristúpilkpodaniužalobynasúd.Po
podaní žaloby však žalobca vzal späť žalobu s odôvodnením, že sa mimosúdne dohodli so žalovanými

na úhrade pohľadávky. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie nepostupoval správne,
keď žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Nakoľko žaloba bola v zmysle § 146 ods. 2
druhej vety O.s.p. podaná dôvodne (žalobcove výzvy na plnenie pohľadávky zostali bez výsledku pred
podaním žaloby na súd) a žalobca vzal žalobu späť pre správanie žalovaných (dohodli sa so žalovaným
mimosúdne na uhradení ich dlhu, ktorý bol požadovaný žalobou), je nutné skonštatovať, že nárok na

náhradu trov konania patrí žalobcovi voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ v plnom rozsahu. Na základe vyššie
uvedeného odvolací súd zmenil výrok uznesenia súdu prvej inštancie týkajúci sa náhrady trov konania v
zmysle§388CSP.Vzmysle§262ods.2CSPovýškenáhradytrovbuderozhodovaťsúdprvejinštancie.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak,

že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/, 2/ a 3/, nakoľko
bol v odvolacom konaní podľa zásady úspechu vo veci úspešný v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods.
2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).