Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 9, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/91/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110224574
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8110224574.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej PhD., predsedníčky senátu

a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcov 1/ Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 421 76 778, 2/ Q. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, obaja právne zastúpení advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko
so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému HOME CREDIT SLOVAKIA a.s.,
Teplická 7434/147, 921/22 Piešťany, IČO: 362 341 76, právne zastúpený In Medias Res, s.r.o., so
sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 36 863 351, o žalobe združenia na kolektívnu ochranu práv
spotrebiteľov a o žalobe spotrebiteľa o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaniach žalobcu 1/ a

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 29C/193/2010-532 zo dňa 18.05.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi
žalobcom 2/ a žalovaným.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobcom 1/ a žalovaným a v rozsahu zrušenia
v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vyslovil, že žalobca 2/ má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žalovaný má
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi 1/ v rozsahu 94,60 %, o ktorých výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, stanovisko strán sporu,
rozsudok č. k. 29C/193/2010-420 zo dňa 16.12.2014, ktorým bolo rozhodnuté o zastavení konania v

časti, ktorou sa žalobca 1/ domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa v právnych vzťahoch
so spotrebiteľmi zmluvných formulároch a všeobecných obchodných podmienkach týchto zmluvných
podmienok:
„Zmluvné strany, klient a spoločnosť sa popri ÚZ dohodli aj na uzatvorení zmluvy o poskytovaní
revolvingového úveru, čiže zmluvy o revolvingovom úvere I. Na základe takejto uzatvorenej zmluvy o
RÚ I vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru (ďalej len RÚ I) a spoločnosti povinnosť
RÚ I za dohodnutých podmienok poskytnúť klientovi. Klient je oprávnený čerpať RÚ I opakovane

prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v týchto úverových podmienkach a to vždy
maximálne vo výške nevyčerpaného zostatku dohodnutého úverového rámca RÚ I. Spoločnosť a klient
si dohodli úverový rámec RÚ I vo výške 15.000 Sk. Klient sa uzatvorením tejto zmluvy o RÚ I zaväzuje
poskytnutý RÚ I spoločnosti vrátiť a zaplatiť jej za poskytnutie RÚ I úroky.Klient dáva osobitne bezvýhradný súhlas k tomu, aby spoločnosť bola oprávnená poskytnúť osobné
údaje tretím stranám, vrátane sprostredkovateľov a ďalších príjemcov najmä: všetkým spoločnostiam

patriacim do toho istého koncernu ako spoločnosť Home Credit Slovakia a.s., pre potreby zabezpečenia
obchodných aktivít, zamestnávateľovi klienta v prípade realizácie dohody o zrážkach zo mzdy, orgánom
štátnej správy, územnej samosprávy alebo verejnej moci k získaniu informácií pre obnovenie kontaktu
s klientom, externým organizáciám zameraných na vymáhanie pohľadávok v prípade nepriaznivej
platobnej morálky klienta (napr.: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Bratislava, Miracon, s.r.o. Praha,

Marshaly, s.r.o. Bratislava), ustanoveným rozhodcom, príslušným sudcom a exekútorom v prípade
vymáhania pohľadávky klienta, postupníkovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a to aj
mimo územia SR, na ktorého prechádzajú tiež všetky zmluvné a zákonné práva a povinnosti, aj v
súvislosti so spracúvaním osobných údajov klienta, príslušnej banke za účelom vydania a používania
platobných kariet a získania finančných zdrojov, pričom je banka v súlade s platnou právnou úpravou
oprávnenásprístupniťjehoosobnéúdajeostatnýmbankám,resp.tretímstranám,sktorýmispolupracuje

(napr. v oblasti platobných kariet a pod.), a to za podmienky, že tieto banky a tretie strany sú
spôsobilé zabezpečiť ochranu predmetných informácií pred ich zneužitím advokátom, účtovníkom,
daňovým poradcom, auditorom a pod. v rámci spolupráce pri realizácii predmetu tejto ÚZ alebo pri
realizácii predmetu podnikania veriteľa. Spoločnosť môže sprístupniť získané osobné údaje klienta ďalej
uvedeným subjektom, ktorých služby využíva pri plnení ÚZ: (a) Home Credit International, a.s. Praha,

ČR, (b) Home Credit, a.s. Brno, ČR, (c) AXA a.s. Bratislava, d) Tatra banka, a.s. Bratislava, (e) Leo/
DMMS s.r.o. Bratislava, (f) 5P Agency, s.r.o. Brno, ČR, (g) Česká pošta, s.p. Praha, ČR, (h) Crystal Call
s.r.o. Bratislava, (ch) Lion Teleservices, s.r.o. Žilina.

Na základe vzájomnej dohody klienta a spoločnosti bolo určené, že klient nie je oprávnený bez

písomného súhlasu spoločnosti postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku voči spoločnosti na tretie osoby,
alebo takúto pohľadávku započíta na záväzky, ktoré má voči spoločnosti. Spoločnosť je oprávnená
pohľadávky z tejto zmluvy postúpiť tretím osobám.

Zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory, vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú

rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený U.. H. O., nar. XX.XX.XXXX, so sídlom
X. XXXX, XXX XX M., a to zo Zoznamu rozhodcov, vedeného U.. H. O., ktorý je v zozname rozhodcov
tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. U.. H. O. je oprávnený bez súhlasu strán
meniť svoje sídlo, v takom prípade nie je potrebné uzatvárať dodatok k rozhodcovskej doložke. U.. H. O.
je však povinný prípadnú zmenu sídla zverejniť bez zbytočného odkladu na nižšie uvedenej internetovej

stránke. Osoba rozhodujúca o námietkach proti rozhodcovi, resp. spôsob jej určenia je uvedený v nižšie
uvedených rozhodcovských pravidlách“.
Žalovanému uložil povinnosť zdržať sa v právnych vzťahoch so spotrebiteľmi v zmluvných formulároch
a všeobecných obchodných podmienkach týchto zmluvných podmienok: „Neuvedenie správneho
variabilného symbolu na poštových poukážkach alebo na príkaze na úhradu je považované ako

neuhradenie splátky úveru so všetkými s tým spojenými právnymi dôsledkami“.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách
konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 4Co/3/2017-502 zo dňa 31.10.2017 bol potvrdený rozsudok

súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výroku o zastavení konania sčasti, vo výroku
o povinnosti žalovaného zdržať sa v právnych vzťahoch so spotrebiteľmi v zmluvných formulároch
a všeobecných obchodných podmienkach týchto zmluvných podmienok: ,,Neuvedenie správneho
variabilného symbolu na poštových poukážkach alebo na príkaze na úhradu je považované ako
neuhradenie splátky úveru so všetkými s tým spojenými právnymi dôsledkami.“ Zároveň bol zrušený

rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2/ primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 100 eur a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 29C/193/2010-420 zo dňa
16.12.2014 nadobudol právoplatnosť vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti dňa 23.01.2015
a vo výroku o čiastočnom zastavení konania, vo výroku o povinnosti žalovaného zdržať sa v právnych

vzťahoch so spotrebiteľmi zmluvnej podmienky dňa 07.12.2017.
Predmetom sporu zostal nárok žalobcu 2/ na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
a súvisiaci nárok na náhradu trov konania. Následne súd prvej inštancie poukázal na doplnenie
dokazovania a to výsluchom žalobcu 2/, pričom poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov č. k.17C/56/2010-54 zo dňa 12.07.2010, ktorým bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi (v
tomto konaní žalobcovi 2/) sumu 312,02 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj náhradu
trov konania vo výške 161,80 eura. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.09.2010. Žalobca 2/

tvrdil, že od žalovaného chodili k nemu, vyhrážali sa mu, obťažovali ho telefonicky asi jedenkrát až
dvakrát mesačne a vyvíjali na neho nátlak, vyhrážali sa mu súdom. Nepreukázal však či skutočne išlo o
zamestnanca, resp. poverený subjekt zo strany žalovaného, nakoľko uvedená osoba sa nepredstavila
a nelegitimovala. Ďalej súd prvej inštancie citoval ust. § 3 ods. 3, 5, § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990Zb. o priestupkov v znení

účinnom do 31.10.2012 (ďalej len Zákona o ochrane spotrebiteľa) a uviedol, že žaloba žalobcu 2/ je
dôvodná v celom rozsahu. Medzi stranami nebolo sporné, že vzťah vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru zo dňa 13.03.2004, uzavretej medzi žalobcom 2/ ako dlžníkom a žalovaným
ako veriteľom je vzťahom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy. Uvedená skutočnosť v tomto konaní
namietaná nebola a s konečnou platnosťou bola vyriešená v rámci konania vedeného na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn.: 17C/56/2010, v ktorom konaní bola uložená povinnosť žalovanému zaplatiť

žalobcovi 312,02 eura z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného tým, že
od spotrebiteľa prijal plnenie bez právneho dôvodu. Súd vychádzal z toho, že zmluva o revolvingovom
úvere neobsahovala údaj o úrokoch a poplatkoch v zmysle ust. § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z.,
a preto považoval zmluvu za bezúročnú a z tohto dôvodu uložil žalovanému ako veriteľovi vydať
žalobcovi 2/ ako dlžníkovi bezdôvodné obohatenie. Zároveň súd prvej inštancie v konaní vedenom pod

sp. zn. 17C/56/2016 vyhodnotil postup žalovaného pri postúpení pohľadávky na zahraničnú investičnú
spoločnosť so sídlom na Britských Panenských ostrovoch ako nekalú obchodnú praktiku priečiacu sa
dobrým mravom.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia súd uviedol,

že zmyslom je jednak satisfakčná funkcia, ktorá sa vzťahuje na konkrétneho spotrebiteľa, ktorému
je primerané finančné zadosťučinenie priznané v relutárnej podobe. Ďalej má primerané finančné
zadosťučinenie aj preventívnu funkciu, ktorá nie je o nič menej významná a ktorej úlohou je odradiť
nečestných dodávateľov od porušovania právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Ďalej existuje
sankčná funkcia primeraného finančného zadosťučinenia, ktorá má viesť k tomu, aby dodávatelia

boli postihnutí aj v majetkovej sfére, keďže ako ukazuje niekoľkoročná súdna prax, konštatovanie
absencie požadovaných zákonných náležitostí v zmluvách so spotrebiteľmi, resp. vyhlásenie zmluvných
podmienok za neprijateľné (ide de facto o morálne odsúdenie), sa javí nedostatočným. Žalovaný
sa dopustil konania v rozpore so zákonom, prijal plnenie od spotrebiteľa, na ktoré nemal nárok.
Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadne toho, že žalobcovi 2/ nevznikla žiadna ujma, resp., že

ju náležitým spôsobom nepreukázal, súd prvej inštancie poukázal na ust. 3 ods. 5 veta posledná
Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorého kvalifikačným znakom pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia je spôsobilosť konania porušiteľa privodiť ujmu spotrebiteľovi. Postačuje hrozba vzniku
ujmy. Pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je podstatné to, že k porušeniu práva
došlo. Uvedená skutočnosť vyplýva z rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17C/56/2010-54 zo

dňa 12.07.2010, ktorým bol konštatovaný rozpor s ust. § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. a §
3 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením
žalovaného, že nie je daný základ nároku. Poukázal na právny záver vyplývajúci z rozsudku odvolacieho
súdu č. k. 4Co/3/2017-502 zo dňa 31.10.2017, bod 8, v ktorom je konštatované, že je nesporné, že
základ nároku žalobcu 2/ na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je daný. Za primeranú

považoval výšku finančného zadosťučinenia 100 eur, ktorú si žalobca 2/ uplatnil. Pri úvahe o výške
súd prvej inštancie vychádzal z intenzity porušenia spotrebiteľských práv zohľadňujúc tiež časový
aspekt závadného konania žalovaného. Neuvedenie výšky úroku v spotrebiteľskej zmluve , ktorý
predstavuje odmenu za poskytnutý úver, je závažným porušením spotrebiteľských práv. Spotrebiteľ sa
musel svojich práv domáhať na súde, pričom v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške

312,02 eura bol úspešný. Uplatnená výška primeraného finančného zadosťučinenia nedosahuje ani
1/3 priznanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia. Navyše nemožno opomenúť ani skutočnosť, že
prijatím peňažných prostriedkov veriteľom, na ktoré nemal nárok došlo k zásahu do majetkovej sféry
žalobcu 2/, ktorý bol nútený za účelom svojich práv podať žalobu na súde. Priznaná suma 100 eur z
titulu primeraného finančného zadosťučinenia zodpovedá jeho účelu, na strane žalobcu 2/ nedôjde k

majetkovému obohateniu, ale slúži ako odškodnenie za to, že žalobca 2/ sa musel domáhať svojich práv
voči veriteľovi. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe o zaplatenie 100 eur z titulu primeraného
finančného zadosťučinenia vyhovel.O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 v spojení s § 255, 256 ods.1 a 257 Civilného
sporovéhoporiadku.Vovzťahukvýrokuotrováchkonaniamedzižalobcom2/ažalovanýmsúdaplikoval
ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a preto priznal žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov

konania voči žalovanému v plnej výške. Žalobca 2/ sa domáhal voči žalovanému priznania primeraného
finančného zadosťučinenia, bol v celom rozsahu úspešný, a preto má nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100 %. Dôvod aplikácie ust. § 257 Civilného sporového poriadku súd prvej
inštancie nezistil.
Vo vzťahu k výroku o nároku žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcovi 1/, súd aplikoval

ust. § 255 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Uviedol, že žalobca 1/ sa voči žalovanému
domáhal 37. nárokov. Bol úspešný iba pokiaľ ide o vyslovenie neprijateľnosti jednej zmluvnej podmienky.
V časti o vyslovenie neprijateľnosti štyroch zmluvných podmienok bolo konanie zastavené z dôvodu
prekážky začatého konania, pričom túto procesnú situáciu súd prvej inštancie vyhodnotil ako čiastočné
zastavenie konania, ktoré zavinil žalobca 1/, ktorý sa žalobou na Okresnom súde v Žiari nad Hronom
domáhal vyslovenia neprijateľnosti totožných zmluvných podmienok. Z procesného hľadiska preto platí,

že čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca 1/, preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania.
V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá, a preto žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči
pomerne neúspešnému žalobcovi 1/. Súd nezistil dôvody pre aplikáciu ust. § 257 Civilného sporového
poriadku, pretože samotná skutočnosť, že žalobca 1/ je občianskym združením na ochranu práv
spotrebiteľa ho sama o sebe nezbavuje povinnosti niesť právne následky nedôvodne podanej žaloby. Z

tohto dôvodu súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,60 %
(úspech žalovaného predstavuje 97,30 % a úspech žalobcu 1/ 2,70 %), s tým, že o výške náhrady bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - výroku o nároku žalovaného na náhradu trov
konania v rozsahu 94,60 % voči žalobcovi 1/, odvolanie žalobca 1/. Namietal nesprávne skutkové
zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že žaloba bola podaná vo verejnom
záujme na ochranu spotrebiteľov, nie v záujme združenia. Zdôraznil, že žaloba bola podaná v čase,
keď neexistovala skoro žiadna judikatúra týkajúca sa danej problematiky, ochrany spotrebiteľov pred

neprijateľnosťou zmluvných podmienok s ingredienciou združenia ako žalobcu. Podanie žaloby malo
význam z hľadiska tvorby spotrebiteľského práva a dosahovalo cieľ združenia pri ochrane občanov
Slovenskej republiky - spotrebiteľov. Tieto skutočnosti považoval za postačujúce na to, aby ich bolo
možné posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 Civilného sporového
poriadku. Podotkol, že žalobca 1/ je neziskovou organizáciou a právne služby, ktoré sú poskytované,

poskytujú právni zástupcovia ochotne a bezplatne. Navrhol zmeniť napadnutý výrok vo vzťahu medzi
žalobcom 1/ a žalovaným a náhradu trov konania nepriznať. Súčasťou podaného odvolania sú aj v
prílohe pripojené rozhodnutia iných všeobecných súdov týkajúce sa obdobnej veci.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal výrok o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi 2/ vo výške 100 eur, ako aj súvisiaci výrok o
nároku na náhradu trov konania. Poukázal na odvolacie dôvody týkajúce sa nesprávnych skutkových
zistení vrátane nesprávneho právneho posúdenia, ktoré bližšie konkretizoval. Výrok o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia považoval za zmätočný a nepreskúmateľný vo vzťahu k veci
samej a výsledkom vykonaného dokazovania. Opätovne zdôraznil, že žalobca 2/ žiadnym spôsobom

nepreukázal ním tvrdené skutočnosti týkajúce sa vymáhania platieb nárokov požadovaných na základe
predmetnej zmluvy. V konaní sa neustálilo, či sa jednalo o osobu skutočne konajúcu v mene žalovaného,
či sa vôbec tieto návštevy týkali vzťahu medzi žalobcom 2/ a žalovaným v tomto konaní. Ďalej poukázal
na to, že bolo potrebné zohľadniť aj čas výpovede žalobcu 2/, v ktorej uviedol, že po vydaní rozhodnutia
mu zo strany žalovaného bola uhradená suma 50 eur. Uplatnený nárok považoval za nedôvodný a

nepreukázaný. Právny zástupca žalovaného ďalej poukázal na to, že právo na primerané finančné
zadosťučinenie si žalobca 2/ mohol už uplatniť v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 17C/56/2010, a nie v tomto konaní, ktoré sa týkalo všeobecného nároku na kolektívnu ochranu
práv spotrebiteľov v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobcovi 2/ objektívne
neprináleží žiadne finančné zadosťučinenie a to ani v symbolickej sume vo výške 100 eur. Navrhol

zmeniť napadnutý výrok, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania tak, že žalobu zamietnuť. Uplatnil si
nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.4. Právny zástupca žalovaného v rámci odvolacej repliky k podanému odvolaniu žalobcom 1/ uviedol,
že predmetné odvolanie nie je žiadnym relevantným spôsobom odôvodnené. Súhlasil s aplikáciou
ust. §255 ods.1 Civilného sporového poriadku vo vzťahu k priznaniu nároku na náhradu trov konania

žalovanému voči žalobcovi 1/. Pre aplikáciu ust. § 257 Civilného sporového poriadku neexistuje žiaden
zákonný dôvod. V tejto časti žiadal odvolanie žalobcu 1/ odmietnuť ako nedôvodné v zmysle ust. § 386
písm. d) Civilného sporového poriadku.

Právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ sa v rámci odvolacej dupliky k predloženému vyjadreniu žalovaného

písomne nevyjadril, ani v mene žalobcu 2/ sa nevyjadril k podanému odvolaniu žalovaným.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového
poriadku aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti so zachovaním princípu
justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov
vykonaných za účinnosti a platnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016,

ktorého následky úkonov sa majú uznávať i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom
nepočíta.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolania osobami oprávnenými (§ 359 v spojení s § 362 ods.1 CSP)

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia
rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 24.08.2018
(§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1,3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti
vyhovujúcemu výroku a súvisiacemu výroku o trovách konania vo vzťahu k žalobcovi 2/ nie je dôvodné.

Odvolanie právneho zástupcu žalobcu 1/ proti výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému je
dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym

posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutie, ako aj právnym

posúdením uplatnených nárokov, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci, ako aj správne právne vec posúdil vo vzťahu k uplatnenému nároku na primerané finančné
zadosťučinenie žalobcu 2/. V tejto časti sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom
prvej inštancie.

7. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného - vyhovujúcemu výroku o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia žalobcovi 2/ odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie na základe výsledkov
vykonaného dokazovania správne posúdil dôvodnosť tohto nároku. Poukázal na konanie, ktoré
predchádzalo konaniu o uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré bolo vedené na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C/56/2010 v ktorom sa žalobca 2/ domáhal voči žalovanému

vydania bezdôvodného obohatenia s tým, že žalobca 2/ bol v konaní úspešný. Uvedené konanie
bolo základom pre uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, na ktorú
skutočnosť súd prvej inštancie správne poukázal (§ 3 ods. 3, 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa). Súd
prvej inštancie sa náležíte vysporiadal aj s výškou priznaného primeraného finančného zadosťučinenia,
ako aj správne zohľadnil ktoré okolnosti považoval za preukázané a na základe ktorých rozhodnutie

bolo založené. Správne zdôraznil, že kvalifikačným znakom pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia je spôsobilosť konania porušiteľa privodiť ujmu spotrebiteľovi. V danom prípade k
porušeniu práva došlo, lebo bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že žalovaný ako veriteľ prijal plnenie od
spotrebiteľa - žalobcu 2/ bez právneho dôvodu. Uplatnené námietky týkajúce sa nesprávneho právnehoposúdenia vrátane nesprávnych skutkových zistení, ku ktorým mal dospieť súd prvej inštancie odvolací
súd nepovažoval za opodstatnené.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa nezohľadnenia poskytnutia sumy 50,-
eur žalobcovi 2/ po rozhodnutí vo veci samej žalovaným. Z obsahu odvolania nevyplýva na základe
akého titulu žalovaný poskytol žalobcovi 2/ uvedenú finančnú čiastku. Tvrdené skutočnosti žalovaným,
že v konaní nebolo preukázané, či skutočne zamestnanec žalovaného navštevoval žalobcu 2/ vymáhal
od neho plnenia, sú právne bezvýznamné vzhľadom na právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti

žalovaného vydať žalobcovi 2/ ako spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

Z týchto dôvodov odvolací súd vo vzťahu medzi žalobcom 2/ a žalovaným potvrdil napadnutý rozsudok
ako vecne správny vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu 1/ - výroku o priznaní náhrady trov konania žalovanému odvolací súd
uvádza, že v tejto časti považoval napadnutý výrok za nesprávny. Súd prvej inštancie síce poukázal na
ust. § 255 CSP a zásadu úspechu v sporovom konaní, ako aj zásadu procesného zavinenia zastavenia
konania vyplývajúcu z ust. § 256 ods. 1 CSP, avšak pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd prvej inštancie
nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. V tejto časti sa odvolací súd rozhodnutím o nároku

na náhradu trov konania medzi žalobcom 1/ a žalovaným nestotožnil. Je nesporné, že žalobca 1/ sa
domáhal žalobou o kolektívnu ochranu práv spotrebiteľov ako právnická osoba vystupujúca na ochranu
práv spotrebiteľov. Konanie bolo začaté v roku 2010, t. j. v období, keď posudzovanie právnych vzťahov
zo spotrebiteľských zmlúv sa vyvíjalo v rámci rozhodovacej praxe súdov, ako aj judikatúry Súdneho
dvora Európskej únie.

9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, každý sa môže domáhať zákonnom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovoru)
každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa čl. 46

ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť, preto
vychádzajúc aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva platí, že obsahom práva na spravodlivý
súdny proces je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov
konania v súlade so zákonom (Robins c/a Spojené kráľovstvo z 23.09.1997). V sporovom konaní pre
rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania platí zásada úspechu v spore vyplývajúca z ust. § 255

CSP. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného plnenia.
Ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok vyplývajúcej z ust. § 255
CSP, ako aj od zásady zodpovednosti za zavinenie vyplývajúcej z ust. § 256 ods. 1 CSP. Súd výnimočne
nepriznánáhradutrovkonaniaakexistujúdôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.Aplikáciatohtoustanovenia
musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter

(R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje
kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Z
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že nemožno uvedené ustanovenie
považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa
ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného

zreteľa na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadať. Toto
ustanovenie CSP nemožno interpretovať tak, že je aplikovateľné kedykoľvek a bez zreteľa na základné
zásady rozhodovania o trovách konania. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, teda nielen tej
strany ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej

strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady dotknutá a zároveň si všíma aj
okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). Ust. § 257
CSP má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, t. j. na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu
pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. V danom prípade záver súdu prvej inštancie,že žalobcu 1/ i napriek tomu, že je občianskym združením založeným na ochranu práv spotrebiteľa
nezbavuje povinnosti niesť právne následky nedôvodne podanej žaloby nebol správny.

Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie vo výroku o nároku na náhradu trov konania
vo vzťahu medzi žalobcom 1/ a žalovaným v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v rozsahu
zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). Dôvodom zrušenia
napadnutého výroku bolo nesprávne rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom
1/ a žalovaným, ako aj nedostatočné skúmanie existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre

rozhodnutie o trovách konania v zmysle ust. § 257 CSP.

10. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd ruší rozhodnutie súdu prvej inštancie vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania
vo vzťahu medzi žalobcom 1/ a žalovaným s tým, že v záujme spravodlivého usporiadania procesných
vzťahov medzi stranami sporu, ako aj v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6
ods. 1 dohovoru je vzhľadom na postavenie strán sporu žalobcu 1/ - právnická osoba vystupujúca na
ochranu práv spotrebiteľov a žalovaného - subjekt podnikajúci v oblasti poskytovania spotrebiteľských

úverov, skúmať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na rozhodnutie o trovách konania
vyplývajúcu z ust. § 257 CSP vo vzťahu medzi týmito stranami.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, bolo rozhodnutie zrušenie, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom 1/ a žalovaným rozhodne
súd prvej inštancie v novom rozhodnutí v zmysle ust. § 396 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen.ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.