Uznesenie Judgement was issued on Friday, August 17, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218205247
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1218205247.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a,
Bratislava, dieťa matky P. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, A., zastúpenej advokátkou JUDr.
Laurou Bíróovou, so sídlom Klincová 37/B, Bratislava a otca V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š.
XX, A., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Otec je povinný platiť výživné na maloletého P. B., nar. XX.XX.XXXX, nar. XX.X.XXXX vo výške 100,-
eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia.

Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, podaným na tunajší súd sa matka domáhala úpravy práv a povinností k maloletému P..

V priebehu konania podala matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril
maloletého P. do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť na maloletého výživné v
nevyhnutnej miere vo výške 200,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

2. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že je potrebné bezodkladne
upraviť pomery maloletého dieťaťa, kým nebude rozhodnuté vo veci samej ohľadne úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému. V mesiaci jún 2018 sa otec odsťahoval z bytu matky, v
tomto mesiaci neprispel na náklady spojené s bývaním v tomto byte a žiadnou sumou neprispel ani na
výživu maloletého. Keď matka vyzvala otca, aby prispel na výživu maloletého, otec sa vyjadril, že on
výživné platiť nebude, dá si zrušiť živnosť a prihlási sa na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.
Matka maloletého je v súčasnosti na materskej dovolenke, zo Sociálnej poisťovne poberá materské
vo výške 29,0796 eur denne. Nevyhnutné životné náklady na maloletého vyčíslila vo výške 340,- eur

mesačne. Maloletý P. sa v súčasnosti nachádza v osobnej starostlivosti matky a otec na jeho výživu
neprispieva žiadnym finančným ani vecným plnením.

3. V konaní vo veci samej sa matka domáha vydania rozhodnutia, ktorým by bol maloletý zverený do
jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať
jeho majetok a otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 250,- eur mesačne, počnúc

1.6.2018, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletým navrhovala
ponechať neupravený. Konanie nie je právoplatne skončené.

4. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez
návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

11. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.

12. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť,
aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo

do striedavej osobnej starostlivosti.

13. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať.

Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter.
V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,

že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného
sporového poriadku). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník
osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať
len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu
maloletého dieťaťa.

14. Rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý žije s matkou . Otec si riadne neplní
vyživovaciu povinnosť, matke na výživu maloletého neprispieva. Neodkladným opatrením nerozhoduje
súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V
súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť

rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca
na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym
rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom
ohrozená. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho
rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností

a možností povinného. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie
základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť
výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady, mal súd
preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti
matky k maloletému, nakoľko otec na výživu maloletého neprispieva. Súd určil vyživovaciu povinnosť,

pričom vychádzal zo sumy životného minima určeného na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. V prevyšujúcej časti požadovanej sumy výživného súd
návrh matky zamietol, nakoľko suma ktorú požadovala matka t.j. 200,- eur mesačne nezodpovedá
výživnému v nevyhnutnej miere a v samotnom návrhu na úpravu práv a povinnosti k maloletémupožaduje matka výživné 250,- eur, teda vyššie len o 25 % ako v návrhu na neodkladné opatrenie. Až
dokazovaním v konaní o veci samej môžu byť spoľahlivo zistené osobné a majetkové pomery rodičov
maloletého dieťaťa, na základe čoho by malo byť stanovené výživné v konečnej výške.

15. Súd zamietol návrh v časti o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky. Matka
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia náležitým spôsobom nepreukázala ani netvrdila
také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k
maloletému navrhovaným spôsobom. Ustanovenie CMP umožňuje iba, aby súd nariadil odovzdať dieťa

do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej
osobnej starostlivosti. V danom prípade sa maloleté dieťa už u matky nachádza a preto nie je možné
toto zákonné ustanovenie aplikovať. I keď je výpočet povinností ktoré je možné uložiť podľa ustanovenia
325 ods. 2 CSP demonštratívny a umožňuje vo výnimočných prípadoch aj zverenie maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti , podľa názoru súdu nie je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v
časti zverenia dôvodný. Zverenie do osobnej starostlivosti matky by neprimeraným spôsobom zasiahlo

do práv matky a zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým. Až v konaní vo veci samej, po vykonaní
náležitého dokazovania bude môcť súd rozhodnúť, aká úprava práv a povinností k maloletému je v jeho
najlepšom záujme.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde

Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.