Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, June 12, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116220467
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116220467.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne: M. M., G.. XX.XX.XXXX, K. L.
XXX, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Ambróz Motyka, advokátska kancelária, Nám. SNP 7, 091 01
Stropkov, proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácií, so sídlom Mlynské nivy 49, 81 09 Bratislava 2,
IČO: 35 805 731, právne zastúpený: De minimis, spol. s.r.o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava,

IČO: 36 868 949, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a o návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa č.k.
14Csp/108/2016 - 71 zo dňa 3.4.2018 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie tak, že ukladá žalovanému povinnosť pre účely zabezpečenia budúceho výkonu
rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni zložiť do úschovy na Okresnom súde Prešov peňažnú sumu vo výške
540,- eur do 7 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému zložiť do súdnej
úschovy sumu 540,- Eur, zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že na základe tvrdení žalobkyne a z predložených
listinných dôkazov nezistil, že je nevyhnutne potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, resp.

nezistil aby bola obava, že bude ohrozená exekúcia. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala,
resp. neosvedčila úmysel žalovaného zmenšiť svoj majetok v snahe vyhnúť sa úhrade svojich
záväzkov, pričom aj prípadná existencia pohľadávky žalobkyne sama o sebe nie je dôvodom
na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Jej tvrdenia sú, podľa názoru súdu, iba v
rovine potencionálnosti, resp. pravdepodobnosti, bez osvedčenia konkrétnych skutočností, ktoré by
preukazovali tvrdenia, resp. úvahy žalobkyne, napr. konkrétne preukazovali to, že žalovaný si neplní

svoje splatné záväzky. Taktiež konštatovanie žalobkyne, že žalovaný postupuje svoje pohľadávky na
iný subjekt, samo o sebe nemôže zakladať dôvodnú obavu prípadného zmarenia výkonu exekúcie,
pričom sa jedná o bežný, zákonný spôsob dispozície s pohľadávkou. Navyše žalobkyňa si v konaní
ani neuplatňuje peňažné plnenie a rozhodovanie o trovách konania je procesným rozhodnutím, v
rámci ktorého súd zohľadňuje viacero kritérií pre priznanie, resp. nepriznanie nároku na náhradu trov
konania, preto je prípadné rozhodovanie týkajúce sa budúceho rozhodnutia o trovách konania, formou

neodkladného opatrenia, predčasné. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Konštatovanie
prvoinštančného súdu, že žalobkyňa neosvedčila existenciu konkrétneho správania žalovaného
smerujúce k ohrozeniu budúcej exekúcie, ako aj argument, že potenciálna, resp. pravdepodobná obava

je nepostačujúca považujeme za nesprávne. Žalovaný od 01. 03. 2018 vstúpil do likvidácie, čo len
zvyšuje obavu žalobkyne z ohrozenia exekúcie, resp. predstavuje už reálnu hrozbu jej zmarenia.Poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 14Co/327/2017, z ktorého vyplýva, že
vlastné imanie žalovaného je výrazne v záporných hodnotách -16.205.010 eur a vklad spoločníkov
žalovaného je v rozsahu 6.155.802,20 eur. Trovy konania resp. ich náhrada v úspešnom súdnom spore

môže pre prípad ich nevymožiteľnosti spôsobiť žalobkyni ujmu, ktorú v tomto štádiu konania je možné
sanovať práve navrhnutým neodkladným opatrením. Vzhľadom na predbežný charakter neodkladného
opatrenia s cieľom dosiahnuť ochranný účel uplatneného nároku sa nám záver súdu o prípadnej budúcej
úprave výšky trov konania javí ako predčasný a irelevantný. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala,
aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a nariadil neodkladné opatrenie v navrhovanom znení.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobkyňa podala na okresný súd 10 skutkovo aj
právne totožných žalôb voči žalovanému, takáto procesná stratégia sa v aplikačnej praxi nazýva ako tzv.
hromadné žaloby, pri ktorých sa úkony žalobcu nepovažujú za efektívne a preto za ne ani neprislúchala
náhrada trov konania. Poprel tvrdenie o tom, že sa hromadne zbavuje majetku. Poukázal na nemožnosť
nariadiť neodkladné opatrenie, nakoľko vo veci je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím

opatrením. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,

niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Ustanovenie § 325 CSP obsahuje len príkladný výpočet neodkladných opatrení, čo v praxi umožňuje,
aby ich škála bola omnoho širšia. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na
základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa

existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, a vychádza zo skutočností uvádzaných a preukázaných
žalobcom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného
dokazovania. Preto je nevyhnutné, aby bola žalobcom osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, teda
musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 7.10.2016 podala žalobkyňa na Okresnom súde Prešov žalobu o
určenieneprijateľnostizmluvnýchpodmienokvyplývajúcichzozmluvyospotrebiteľskomúvereuzavretej
so žalovaným. Žalovaný prestal od 18.12.2015 poskytovať pre svojich klientov spotrebiteľské úvery a
prijal rozhodnutie o ukončení úverového portfólia v rokoch 2016 a 2017. Iné podnikateľské činnosti

žalovaný reálne nevykonáva. Zo strany žalovaného dochádza k hromadnému zbavovaniu sa svojich
živých pohľadávok a k ich postupovaniu na iné inkasné spoločnosti, najmä spoločnosť KRUK Česká
a Slovenská republika s.r.o. V súčasnosti má spoločnosť už iba jedného konateľa a dochádza aj k
ukončeniu funkcií členov dozornej rady. Z informácii od spotrebiteľských združení vyplýva, že právny
zástupca žalovaného sa nezúčastňuje nariadených pojednávaní. Preto existuje dôvodná obava do

právoplatného skončenia súdneho konania pri exekúcii nárokov spotrebiteľa voči žalovanému.

8. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že u žalovaného došlo k zmene
obchodného mena na Endepro, s.r.o., Bratislava a táto spoločnosť je v likvidácii. Spoločnosť zároveň, na
rozdiel od spoločnosti Provident Financial s.r.o už nemá v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov

nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov a jediným predmetom jej činnosti sú administratívne služby.9. Pri zrušení spoločnosti ide o splnenie určitých podmienok, ku ktorým podľa odvolacieho súdu
žalovaný nepochybne smeruje. Ide o likvidáciu spoločnosti, resp. ukončenie podnikania, prevod majetku
spoločnosti, ukončenie zmluvných vzťahov a podobne.

10. Vo výročnej správe Provident Financial, s.r.o. za rok končiaci sa 31. decembra 2016, ktorú predložila
žalobkyňa sa uvádza, že spoločnosť v roku 2016 neposkytla žiadne úvery v dôsledku legislatívnych
zmien v decembri 2015. Zmena legislatívy, ktorú prijal parlament bez konzultácií so zainteresovanými
spoločnosťami v decembri 2015 zásadne zmenila právny rámec pre poskytovateľov spotrebných úverov.

Spoločnosť prestala od 18. decembra 2015 poskytovať nové úvery a bolo prijaté rozhodnutie o ukončení
úverového portfólia v rokoch 2016 a 2017. Táto skutočnosť ovplyvnila výsledky za rok 2015 a 2016 a tiež
ovplyvní nastavenie súčasného obchodného modelu. V dôsledku obmedzenia podnikateľskej činnosti
bolo počas roka 2016 zatvorených 5 regionálnych pobočiek. K 31. decembru fungovalo 6 pobočiek. Od
roku 2015, kedy mala spoločnosť 276 zamestnancov, došlo k zníženiu ich počtu na konci roka 2016 na
108 zamestnancov.

11. Aj z webovej stránky spoločnosti Provident Financial s.r.o. Bratislava https://www.provident.sk/
vyplýva oznámenie, že spoločnosť od 18.12.2015 neposkytuje spotrebiteľské úvery.

12. Z predmetnej výročnej správy Provident Financial s.r.o. ďalej vyplýva, že vlastné imanie je na úrovni

mínusu, konkrétne 16.205.010,- eur, (2015: záporné vlastné imanie vo výške 28.161.982,- eur). Z
uvedeného vyplýva, že záporné vlastné imanie spoločnosti vysoko prevyšuje hodnotu jej základného
imania.

13. Žalovaný tiež postupuje svoje pohľadávky na iné spoločnosti. Nevlastní žiadny majetok a jeho

majetkom sú iba finančné prostriedky z pohľadávok voči svojim klientom a tak ako správne uviedla
žalobkyňa, ich počet je neurčitý.

14. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že v žalovanej spoločnosti prebieha riadený proces, ktorý
sprevádza ukončenie podnikateľských aktivít žalovaného, a teda existujú aj dôvodné obavy žalobkyne,

že súčasná obmedzená činnosť žalovaného, výsledky hospodárenia, majetok žalovaného, postúpenie
pohľadávok na iné spoločnosti nedávajú dostatočnú záruku budúcej vymožiteľnosti jeho nároku.

15. So zreteľom na uvedené podľa odvolacieho súdu možno vyvodiť dôvodnosť obavy žalobkyne,
že súčasná obmedzená činnosť žalovaného, výsledky hospodárenia za uplynuté obdobie, majetok

žalovaného nedávajú dostatočnú záruku budúcej vymožiteľnosti jej nároku uplatneného v tomto spore.

16.Vkontexteuvedenéhoodvolacísúdkonštatuje,žezáversúduprvejinštancie,ževdanomprípadenie
sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, je nesprávny. Žalobkyňa osvedčila, že konanie
žalovaného smeruje k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti. Celkové konanie žalovaného svedčí v

prospech záveru, že v danom prípade vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti ide o také konanie
žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia
postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery
(rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/144/97), čo žalobkyňa osvedčila.

17. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu namietal, že z dôvodu neúčelnosti trov právneho zastúpenia
žalobkyňa nebude mať nárok na ich náhradu. Uvedené konštatovanie žalovaného je predčasné a ničím
nepodložené. Ak súd ustáli dôvodnosť podanej žaloby, odvolací súd nevidí dôvod na prijatie záveru o
tom, že žalobkyni v prípade jej úspechu vo veci nebude priznaná náhrada trov konania. Ak teda pre účely
nariadenia neodkladného opatrenia možno prezumovať dôvodnosť podanej žaloby, možno prezumovať

aj priznanie trov konania v prípade úspechu žalobkyne.
Keďže odvolací súd má za to, že v danom prípade vzhľadom na všetky okolnosti žalobkyňa osvedčila,
že tu existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, je potrebné uložiť žalovanému povinnosť zložiť do
úschovy súdu nárok na uplatnené trovy konania, pretože vo vzťahu k nim existuje dôvodná obava, že
by budúca exekúcia mohla byť ohrozená.

18. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia je dôvodný a žalobkyňa uviedla aj vo svojom odvolaní také relevantné skutočnosti, ktoré boli
spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Podľa názoru odvolacieho súdu existuje dôvodnáobava o budúcej možnej vymožiteľnosti nároku žalobkyne, spočívajúcom, v tomto štádiu konania, v
prezumovanej priznanej náhrady trov konania. Obmedzenie podnikania iba na administratívnu činnosť,
keď v minulosti hlavným zdrojom zisku bolo poskytovanie úverov a likvidácia spoločnosti jednoznačne

napĺňa predpoklady pre dôvodnú obavu o ohrozenie možného výkonu rozhodnutia.

19. Odvolací súd preto zmenil napadnuté uznesenie tak, že vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenie v celom rozsahu a žalovanému uložil povinnosť zložiť do úschovy na Okresnom
súde Prešov peňažnú sumu vo výške 540,- Eur do 7 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

20. Pretože neboli splnené zákonné podmienky na potvrdenie a ani pre zrušenie napadnutého
uznesenia, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 388 Civilného sporového poriadku zmenil
a návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu.

21. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 CSP).

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.