Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/105/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6818010040
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6818010040.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného K. Z., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 26. septembra
2018 odvolanie obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu v Revúcej zo dňa 04.06.2018 sp.zn.
2T/15/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného K. Z. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Revúcej zo dňa 04.06.2018 sp.zn. 2T/15/2018 bol obžalovaný K. Z.
uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 02.06.2017 v čase o 12.15 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octávia Combi,
evidenčného čísla XCX XXXX (CZ), po ceste III. triedy číslo 2845 v smere od centra mesta Revúca po

Železničnej, kde v kilometri 0,300 pred poštou nesledoval premávku a nedodržal bezpečnú vzdialenosť
za vozidlom AUDI A2, evidenčného čísla W idúcim pred ním, ktoré viedla vodička C. N., čím porušil
ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom znení, v dôsledku čoho prednou časťou vozidla narazil do ľavej bočnej časti vozidla
AUDI A2, pričom jeho vodička C. Podobníková utrpela tržnú ranu v ľavej záhlavnej oblasti hlavy a
podvrtnutie krčnej chrbtice, na ktoré zranenie bola liečená a práceneschopná do 25.06.2017, t.j. 23 dní.

Za to mu bol uložený podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák. pri zistení poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. j) Tr. zák., pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák. trest odňatia
slobody vo výmere troch mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody
bol podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 12
mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkého druhu na 24 mesiacov.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal prostredníctvom obhajcu odvolanie obžalovaný K. Z.. V
písomných dôvodoch uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nestotožňuje, nakoľko podľa
jeho názoru súd prvého stupňa sa do všetkých dôsledkov nevysporiadal s jeho obhajobou, netrval
na tom, aby táto bola preverená exaktným spôsobom (znaleckým dokazovaním, resp. vyšetrovacím
pokusom) a naviac na tých istých skutkových záveroch, ktoré ho viedli k vydaniu trestného rozkazu po
vykonaní hlavného pojednávania mu sprísnil bez právne relevantných dôvodov trest zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá z 18 mesiacov na 24 mesiacov. Dodal, že súd priebeh dopravnej nehody založil
len na spornej výpovedi poškodenej, a to bez toho, aby k tejto otázke pribral odborníka - znalca z odboru
dopravy. Ďalej namietal, že takýto odborník sa nezúčastnil ani samotnej obhliadky miesta dopravnej
nehody a ani nebol požiadaný na zaujatie stanoviska k tejto otázke. Samotný náčrtok miesta dopravnej
nehody zo strany PZ je neprehľadný, nečitateľný a bez príslušného komentára. Vyslovil presvedčenie,
že priebeh dopravnej nehody si vyžaduje jednoznačne odborné skúmanie o to viac, že k stretu oboch

vozidiel došlo v ľavom jazdnom pruhu (teda nie v jazdnom pruhu, v ktorom obidve vozidlá sa pohybovali),
pričom samotná poškodená C. N. mimo cestnú komunikáciu vľavo urobila vyhýbací manéver dopravaa následne bez toho, že by signalizovala zmenu smeru jazdy vľavo, náhle zabočila vľavo, čo viedlo k
tomu, že on v protiľahlom pruhu narazil do jej prednej ľavej časti riadeného motorového vozidla.
Keďže objektívne zhodnotenie priebehu dopravnej nehody a vyhodnotenia zavinenia nebolo v danej

trestnej veci skúmané, navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle § 321 ods. 1 písm.
a), c) a e) Tr. zák. a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Na verejnom zasadnutí tak obhajca obžalovaného, ako aj obžalovaný predniesli návrh v súlade s
písomným vyhotovením, navrhli zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové
konanie a rozhodnutie, poprípade, aby odvolací súd vo veci rozhodol sám.

Krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, pretože prvostupňové
rozhodnutie považuje za správne a zákonné.
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre
jeho zamietnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenými osobami) a nie
je daný ani dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného K. Z. nie je dôvodné.
Po splnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený, na
základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti
a ústnosti a práva obžalovaného na spravodlivý proces. Všetky dôkazy boli vykonané zákonným

spôsobom a súd ich vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, riadiac sa pritom ust. § 2 ods. 12 Tr. por.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa správne zistil, že obžalovaný K. Z. dňa
02.06.2017 pri riadení motorového vozidla nesledoval premávku a nedodržal bezpečnú vzdialenosť
za vozidlom Audi A2, ktoré viedla poškodená C. N., čím porušil ust. § 17 ods. 1 Zákona č. 8/2009

Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho narazil do ľavej
bočnej časti uvedeného vozidla poškodenej a vodičke C. N. spôsobil tržnú ranu v ľavej záhlavnej oblasti
hlavy s podvrnutím krčnej chrbtice s dĺžkou práceneschopnosti do 25.06.2017, t.j. 23 dní, teda inému z
nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť, uloženú mu podľa zákona, čím spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.

Tieto skutočnosti vyplývajú nielen z jeho samotnej výpovede z prípravného konania, ale aj z výpovede
poškodenej C. N. a aj ďalších listinných dôkazov, s ktorými sa súd prvého stupňa podrobne v rámci
dokazovania zaoberal.
Na základe týchto skutočností odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené skutkové zistenie súdom
prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní,

pričom napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku
a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového
stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok, uvedený v napadnutom rozhodnutí sa stal
spôsobom, popísaným v rozsudku a že ho spáchal obžalovaný a z jeho konania nastal tam uvedený
následok.

Krajský súd si v tejto súvislosti osvojil skutkové zistenie prvostupňového súdu a v podrobnostiach
odkazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. V predmetnom odôvodnení súd prvého
stupňa dostatočným spôsobom rozanalyzoval dôkaznú situáciu a predmetné rozhodnutie obsahuje
aj úvahy, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dôkazov, ako aj pri právnych úvahách, na to
nadväzujúcich. V tomto smere preto odvolací súd nepovažuje za potrebné podrobne opakovať dôvody,

ktoré viedli prvostupňový súd k presvedčivému rozhodnutiu.
Aj keď, ako je to vyššie uvedené, súd prvého stupňa podrobne aj presvedčivo odôvodnil rozhodnutie,
ktorým uznal obžalovaného vinným z protiprávneho konania a predmetnému odôvodneniu nemožno nič
podstatné vytknúť, na základe odvolania obžalovaného odvolací súd uvádza nasledovné.
V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný sa v prípravnom konaní priznal a vyslovil aj ľútosť

s tým, čo sa stalo a keďže si bol vedomý toho, že dopravnú nehodu zavinil svojou nepozornosťou,
prejavil záujem uhradiť škodu poškodenej, ktorá jej týmto konaním vznikla. Dokonca nenamietal ani
výškuspôsobenejškody,ktorávzniklaublíženímnazdravíaktorábolastanovenáznaleckýmposudkom.
Tak v rámci prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní nenavrhol doplnenie dokazovania, či
už vypracovaním znaleckého posudku alebo iným spôsobom. Doplnenie dokazovania sa však domáhal

až vo fáze odvolacieho konania, argumentujúc v podstate okrem iného aj tým, že za priebeh dopravnej
nehody nesie trestnoprávnu zodpovednosť.
Odvolací súd však jeho argumentáciu uvedenú v dôvodoch odvolania považuje za účelovú, s úmyslom
zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti, resp. ju podstatným spôsobom znížiť.Tak orgány činné v trestnom konaní a ani súd prvého stupňa, vzhľadom na dôkaznú situáciu, nemali
žiadny dôvod spochybňovať priebeh nehodového deja, ktorý tak obžalovaný, ako aj poškodená popísali
pri výsluchu pred vyšetrovateľom v podstate zhodne. Obžalovaný sa okrem toho k činu priznal a vyslovil

ľútosť nad tým, že poškodenej spôsobil zranenie, vyžadujúce si práceneschopnosť. Nespochybnil ani
výšku škody, ktorá bola poškodenej spôsobená a dokonca sa nedomáhal ani doplnenia dokazovania.
Za danej dôkaznej situácie vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná, a preto ani odvolací súd
nedospel k záveru, že o vine obžalovaného existujú pochybnosti, ktoré by bolo potrebné preveriť.
V súhrne možno teda konštatovať, a to po vyhodnotení dôkazov, ktoré boli produkované či už v

prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, že bez pochybností bolo dokázané protiprávne
konanie obžalovaného, ktorý spôsobil dopravnú nehodu s následkom ublíženia na zdraví poškodenej
C. N., pre ktoré bola liečená a práceneschopná v súhrne 23 dní.
Súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obžalovanému, keď mu uložil pri zistení poľahčujúcej okolnosti
v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák. a pri nezistení žiadne priťažujúcej okolnosti trest odňatia slobody
vo výmere troch mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12

mesiacov. Daný trest zodpovedá ust. § 34 ods. 1 a nasl. Tr. zák. a je potrebný na to, aby v budúcnosti
sa obžalovaný vyvaroval protispoločenskej činnosti, pričom spĺňa tak individuálnu, ako aj generálnu
prevenciu.Správnybolajvýroksúdu,ktorýmobžalovanémuuložilajtrestzákazučinnostiviesťmotorové
vozidlá všetkého druhu na dobu 24 mesiacov, pretože protiprávnym konaním obžalovaný porušil dôležitú
povinnosť, uloženú mu podľa zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Ak obžalovaný v odvolaní namietal okrem iného aj to, že trestným rozkazom mu bol uložený miernejší
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu, odvolací súd poznamenáva, že súd prvého
stupňa trestným rozkazom nie je viazaný, pretože v prípade, ak sa proti trestnému rozkazu v zákonom
stanovenej lehote podá odpor, tento sa zrušuje v celom rozsahu a obsahom tohto trestného rozkazu
súd nie je viazaný.

Keďže odvolanie obžalovaného dôvodné nebolo, odvolací súd v zmysle § 319 Tr. por. ho zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.