Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 19, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/150/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816213942
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3816213942.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci žalobcu: I. Q., nar.

XX.XX.XXXX, bytom K. Y., Z. č. XXX/XX, zast. JUDr. Milan Sobota, advokát so sídlom Nitrianske Rudno,
Hlavná 659 proti žalovanému: Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. W. XXX, v konaní o zaplatenie 19.916,-
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou 27.10.2016 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 19.916,- eur s
príslušenstvom a náhradu trov konania na tom základe, že 02.09.2004 ústne dojednal so žalovaným

pôžičku vo výške 19.916 eur, a to potom, čo si uvedené peniaze požičal od veriteľa X. Q., nar.
XX.X.XXXX, bytom J.. Medzi účastníkmi konania neboli dojednané termíny splatnosti jednotlivých
požičaných súm, preto žalobca vyzval žalovaného listom z 20.02.2016 k vráteniu tejto sumy do
10.03.2016.

2. K žalobe sa žalovaný vyjadril listom zo dňa 17.01.2017 tak, že keď začal podnikať, tak mu bola
pridelená dotácia vo výške 100000 Sk, aj mal poskytnutú pôžičku vo výške 200000 Sk, žalobca o dotácie

nepožiadal a preto ak chcel prevádzkovať živnosť musel hľadať zdroje inde. Nie je pravda, že by mu
bol požičal sumu 600000Sk, naviac 12 rokov bol ticho a až potom žiada o vrátenie akejsi fiktívnej sumy,
pokladá to za číre výmysly z jeho strany, za čierny vtip a preto žiada žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pôžičke zo dňa
02.09.2014,výzvanavráteniepôžičkyzodňa20.02.2016,podacíhárok,návrhnavkladzáložnéhopráva
čl. 37, písomné podanie žalovaného č.l. 46, čestné prehlásenie X. č.l. 53, úhrada pohľadávky č.l. 54-55,

čestné prehlásenie S. Q. č.l. 68, výsluchom svedka X. Q., na základe čoho zistil tento skutkový stav:

4.Nazákladezmluvyopôžičkezodňa02.09.2004 požičalX.Q.žalobcovismanželkousumu600000Sk
s lehotou splatnosti do 31.12.2007 v pravidelných mesačných splátkach po 16667 Sk, počnúc januárom
2005 do posledného dňa v mesiaci.

5. Výzvou z 20.2.2016 vyzýval žalobca žalovaného k zaplateniu sumy 19 916,- eur do 10.03.2016.

6. V písomnom vyjadrení žalovaného z 23.8.2017 žalovaný vzniesol námietku premlčania.7. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovaným boli dobrí kamaráti, pracovali spolu v chemickej.
Potom každý išiel pracovať niekde inde, dlhšie sa nestretávali. Stretli sa až potom, keď žalovaný
pracoval v Bonase. Rozhodol sa pracovať na živnosť - vyrábať košíky. Potom sa častejšie stretávali,

žalovaný potreboval fin. prostriedky, požiadal žalobcu, či by mu ich nepomohol vybaviť. On sa pýtal
ľudí, konkrétne p. J. X., ktorý ho odkázal na p. Q.. Spolu so žalovaným boli u oboch osôb, ohľadom
poskytnutia pôžičky. Pán Q. sľúbil poskytnutie požadovanej fin. čiastky 600 000 Sk, avšak požadoval
záruku,čovšakžalovanýsplniťnemohol. Žalobcadaldozáruky3izbovýbyt,spísalasapísomnázmluva
o pôžičke medzi p. Q., žalobcom a jeho manželkou prostredníctvom jeho terajšieho právneho zástupcu.

Bolo to 2.9.2004 v dome u p. Q.. Peniaze prepočítal p. Q. a žalovaný, žalobca ich neprepočítaval, on
zmluvu len podpisoval. Žalovaný si peniaze uložil do tašky. Písomnú zmluvu so žalovaným neuzatvárali
z toho dôvodu, že boli dobrí kamaráti, veril mu na 100%, že mu požičané peniaze, keď ich bude mať,
vráti. Ani úroky si nedojednávali. Potom sa už stretávali menej. Žalobca ústne, telefonicky žalovaného
vyzýval na vrátenie požičaných peňazí v roku 2010 až 2012 a písomne ho vyzval na vrátenie pôžičky
dňa 20.2.2016.

8. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je pravda, že so žalobcom bol dobrý kamarát, ale 20 rokov
dozadu sa všetko zmenilo, keď žalobca prepadol alkoholu. Čo sa týka podmienok uzatvorenia zmluvy o
pôžičke tak uvádza, že to bolo všetko úplne inak a bolo to tak, že žalobca potreboval peniaze, pretože
si chcel založiť podnikanie v kovovýrobe v K. Y. a jeho žiadal, aby mu pomohol vybaviť peniaze, t.j.

presvedčiť p. Q., aby mu tieto peniaze na podnikanie požičal. Jeho úloha spočívala len v tom, že ho mal
presvedčiť o tom, že žalobca je vzdelaný v odbore, a aby mu tieto fin. prostriedky požičal. Vzhľadom k
odstupu času má za to, že sa s p. Q. stretli asi 2x, prvýkrát to bolo asi vtedy, keď ho boli požiadať o
peniaze, nevedel kedy to bolo. Druhýkrát sa stretli keď mu dal pán Q. tie peniaze. Pán Q. to prerátal,
potomtoprerátalžalobca.Peniazesizobralžalobca,ktorýichpotrebovalprejehočinnosť.Stáležalobca

chodil za ním, dobiedzal, doliezal, ako čo robí. Žalobca pre rozbehnutie svojho podnikania nevyužil
zákonné možnosti a to dotáciu zo štátu, nevie prečo, či neobhájil podnikateľský projekt, ale podnikanie
riešil týmto spôsobom. Od roku 2006 do 2012 mali účastníci konania spoločne založenú s.r.o., nie je
pravda, čo tvrdí žalobca, že by sa neboli stretávali, stretávali sa denno-denne. Keby mu bol dlhoval
peniaze od r. 2004, tak by do takéhoto spoločného podnikania nebol išiel. Naopak, keď založili s.r.o.,

žalovaný si zobral pôžičku na podnikanie, založil rodinný dom a pôžičku doteraz spláca.

9.SvedokX.Q.vovýpovediakoajvpísomnomčestnomprehláseníuviedol, žežalobcovi zaprítomnosti
aj p. D. požičal peniaze. Bol záujem o poskytnutie najskôr sumy 1.500.000 Sk, avšak uvedená suma
nebola ničím pokrytá, preto keď žalobca poskytol k dispozícii - k zálohe jeho byt, ktorý bol v tom

čase v hodnote 600 000 Sk, tak v uvedenej sume bola aj poskytnutá pôžička žalobcovi. Peniaze boli
odovzdané za prítomnosti svedka, žalobcu a žalovaného. Žalovaný peniaze prepočítal a suma 600 000
Sk pozostávala z peňazí v nominálnej hodnote 5.000 Sk a 1.000 Sk. Žalovaný uvedené peniaze odložil
do tašky. Zmluvu o pôžičke uzatváral so žalobcom. Financie z pôžičky mu vrátil žalobcov syn. Písomnú
zmluvu o pôžičke spracoval JUDr. Sobota Milan v jeho advokátskej kancelárii. Žalovanému finančné

prostriedky neposkytol, lebo nemal alebo nechcel to ničím založiť. Svedok uviedol, že vyslovene
nepočul, že by žalobca žalovanému povedal: „požičiam ti peniaze“, avšak žalovaný keď ich prepočítal
si ich uložil do jeho tašky s tým, že ide niečo zaplatiť.

10. Právny zástupca žalobcu uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 2.9.2004 k uzatvoreniu

zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku 600.000 Sk s tým, že táto
pôžička bola poskytnutá na dobu určitú, pričom jej splatnosť bola dohodnutá na dobu neurčitú s tým, že
žalovaný požičané peniaze vráti ihneď potom, ako ho žalobca vyzve na vrátenie pôžičky. Žalobca vyzval
žalovaného na vrátenie pôžičky písomne listom zo dňa 20.2.2016, pričom však žalovaný ku dňu podania
žaloby, ani do dnešného dňa, pôžičku nevrátil. Žalobca sa teda domáha, aby bol žalovaný zaviazaný na

vrátenie sumy 600.000 Sk, po prepočte 19.960 eur s príslušenstvom a to z titulu vrátenia požičanej sumy.
Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, ktorá vznikla faktickým odovzdaním finančných prostriedkov. Z
doterajšieho priebehu konania, ako aj vykonaných dôkazov a vyjadrení účastníkov nebolo sporné, že
žalovanýfinančné prostriedkyodžalobcuprevzal,čoajsámuviedol,zčohomázapreukázané,žemedzi
účastníkmi došlo k reálnemu vzniku o pôžičke žalovanej finančnej čiastky. Považuje to za preukázané

aj predloženými čestnými prehláseniami svedka X. Q. a S. Q..11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

12. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona po vznesení
námietky premlčania zo strany žalovaného, súd návrh žalobcu zamietol z dôvodu, že súd musel
prihliadnuť na námietku dlžníka, ktorý sa v konaní dovolal premlčania práva, preto takéto právo žalobcovi
nie je možné priznať. Žalobca tvrdil, že dňa 02.09.2004 ústne dojednal so žalovaným pôžičku vo výške

19 916 eur, a to potom, čo si uvedené peniaze požičal od veriteľa X. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom
J.. Medzi účastníkmi konania neboli dojednané termíny splatnosti jednotlivých požičaných súm,
preto žalobca vyzval žalovaného listom z 20.02.2016 k vráteniu tejto sumy do 10.03.2016. Žalovaný
poskytnutie akejkoľvek pôžičky popieral. Je teda zrejmé, že účastníci prípadnej zmluvy o pôžičke nemali
dojednaný čas splnenia dlhu, teda vrátenia pôžičky. Nedojednanie času vrátenia pôžičky v zmysle

§ 657 Občianskeho zákonníka ešte neznamená neplatné dojednanie pôžičky už i s poukazom na to,
že zmluva o pôžičke je reálnym vzťahom, ktorý vzniká reálnym odovzdaním peňažných prostriedkov
dlžníkovi. Splatnosť dlhu znamená, že veriteľ má právo požadovať splnenie dlhu a dlžník je povinný
plniť. Splatnosť dlhu má význam z hľadiska možnosti veriteľa uplatniť pohľadávku voči dlžníkovi na
súde, s čím je spojené plynutie premlčacej doby. Splatnosť dlhu teda určuje čas, v ktorom dlžníkovi

vzniká povinnosť splniť dlh a veriteľovi vzniká právo požadovať splnenie pohľadávku. Ak nebola
splatnosť dlhu určená dohodou a nie je stanovená ani právnym predpisom, možno o splnenie dlhu
požiadať dlžníka kedykoľvek. Dlžník je v takom prípade povinný podľa § 563 Občianskeho zákonníka
splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o jeho splnenie požiadal veriteľ. Ak však veriteľ môže vyvolať
splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo ako protiklad dlhu aj vykonať. Z tohto dôvodu súdna prax

judikuje, že v takýchto prípadoch prvá objektívna možnosť na vykonanie práva je daná už okamihom,
keď veriteľ mohol najskôr požiadať o splnenie. Inak povedané, pre začiatok premlčacej doby je rozhodný
deň bezprostredne nasledujúci po dni, kedy došlo k vzniku tohto právneho vzťahu, t.j. v danej veci
poskytnutím pôžičky. Je nesporné, že čas na vrátenie prípadnej pôžičky účastníci dohodnutý nemali,
pretože samotný žalobca uvádzal, že mu mal peniaze vrátiť po tom, čo bude môcť. V takomto prípade

nemôže ísť o určité určenie času vrátenia pôžičky, nejde ani o stanovenie splatnosti pôžičky na
vôli dlžníka. Pripustením názoru, že dlžník je v takýchto prípadoch povinný plniť až po tom, čo ho
veriteľ vyzve na plnenie, by mohlo viesť k situácii, keď veriteľ by bol viac rokov nečinný, vystavoval
by na druhej strane svojho dlžníka nemožnosti v primeranej dobe zbaviť sa svojho dlhu plnením.
Niet rozumného dôvodu nepripustiť, že právo veriteľa vyzvať svojho dlžníka na plnenie nepodlieha

premlčacej dobe, pretože ak je dohoda o čase plnenia ponechaná na vôľu veriteľa, ide o určitú formu
určenia času plnenia ponechaného na vôli veriteľa. Ak teda čas plnenia dlhu nebol dohodnutý ani inak
stanovený, premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po tom, kedy dlh vznikol /R 28/1984, Rc
104/2011, NS ČR sp.zn. 33Cdo 2634/2008 a podobne/, pretože veriteľ mal možnosť vyvolať splatnosť
dlhu sám. V danej veci peňažná pôžička vznikla v roku 2004. Žalobca ako veriteľ uplatnil svoje právo na

súde až výzvou zo dňa 20.02.2016, preto je zrejmé, že uplynula trojročná premlčacia doba v zmysle §
101 Občianskeho zákonníka najneskôr v roku 2007. Právo žalobcu je preto premlčané, preto súd návrh
zamietol bez toho, aby sa existenciou, výškou pôžičky, spôsobom poskytovania vôbec zaoberal. V
obdobnej veci rozhodol napríklad aj NS SR vo veci 1Cdo 197/2009 zo dňa 25.3.2010. Pokiaľ ide
o rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 146/2008 zo dňa 31.7.2008, súd konštatuje, že ide o vybočenie od

dovtedajšej judikatúry, predovšetkým právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí R 28/84. Avšak súd sa
s týmto ojedinelým názorom nestotožňuje, pretože i po tomto rozhodnutí boli dovolacím súdom vydané
viaceré rozhodnutia, ktoré sa prikláňajú k názoru súdu, ako je uvedené vyššie, viď napr. rozsudok NS SR
1Cdo 197/2009. Pokiaľ ide o argument vyjadrený v rozhodnutí 4Cdo 146/2008, že prípadným zreteľnýmodďaľovaním výzvy na plnenie zo strany veriteľa a v závislosti na konkrétne okolnosti, by súd mohol
s použitím § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka odmietnuť ochranu práva veriteľa uplatňovaného až
po neodôvodnene dlhej dobe po vzniku záväzku, súd udáva, že uvedené nezodpovedá zásade

opakovane vyjadrovanej aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky , a to zásade, ktorá platila už v
rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným,
ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv
a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V
slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa

o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné
a pod.. Uvedené podľa názoru súdu platí aj pre danú vec. Nejde ani o reálne odňatie práva
veriteľa zaručeného v § 563 Občianskeho zákonníka, pretože veriteľovi vždy zostáva zachované právo
v trojročnej premlčacej dobe uplatniť tu garantované právo, a to urobenie výzvy dlžníkovi na plnenie
jeho dlhu.

16. Vzhľadom k uvedenému súd žalobu zamietol.

17.Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSP.Žalovanýbolvkonaníúspešnývcelom
rozsahu, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V konaní však žalovanému
žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach (§ 357 písm. d)
CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.