Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by Mgr. Katarína Katková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/89/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116209600
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116209600.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu Intrum
Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154,
právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, P.O.BOX 205, proti žalovanému E. G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom
J. XXXX/XX, XXX XX L. L., právne zastúpenému Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Zámocká
36, 811 01 Bratislava, IČO: 46 962 000, o zaplatenie sumy 4610,22 Eur s príslušenstvom, na základe
odvolania žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C/130/2016-87 zo dňa
05. 12. 2017, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrici vo výroku o trovách konania (tretí výrok) z r u š u j e a
vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. 1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej
inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa 05. 12. 2017 konanie zastavil (prvý výrok)a
žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok v sume 269,80 Eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. -
prevádzkovateľa systému, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, v
lehote 30dní od doručenia rovnopisu právoplatného uznesenia (druhý výrok). O trovách konania okresný
súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (tretí výrok).
1.2.Vodôvodnenírozhodnutiasúdprvejinštancieuviedol:,,Predotvorenímprvéhopojednávaniazobral
žalobca žalobu späť, prvoinštančný súd v zmysle § 144 a nasl. CSP konanie zastavil, podľa § 11 ods. 3,
4 Zákona o súdnych poplatkoch rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi, a ani jednej
zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.“
2. 1. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu, do výroku o trovách konania (tretí výrok), podal žalovaný
v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku o
náhrade trov konania zmenil tak, že žalovanému prizná voči žalobcovi náhradu trov konania v celom
rozsahu.
2. 2. Žalovaný považoval závery súdu prvej inštancie za nesprávne vzhľadom k tomu, že súd prvej
inštancie nepriznal žalovanému náhradu trov konania, a to aj napriek tomu, že bol v konaní riadne
zastúpený advokátom a súčasne úspešný (žaloba bola vzatá späť zavinením žalobcu), a to z dôvodu
účelnej procesnej obrany žalovaného prednesenej právnym zástupcom v konaní, nakoľko práve táto
argumentácia mala za následok späťvzatie žaloby. Z ustanovenia § 256 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vyplýva, že pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že
konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola
žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej strane trovy konania. Zdôraznil,
že jeho právny zástupca vo vyjadrení zo dňa 04. 09. 2017 poukázal na viaceré nedostatky postúpenia
pohľadávky a súčasne vzniesol námietku premlčania a námietku neurčitosti samotného nároku žalobcu.Záverom uviedol, že si prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil trovy v každom podaní adresovanom
súdu a má za to, že jeho argumenty počas celého konania boli opodstatnené, úkony boli účelne
vynaložené, a preto žiadal uhradiť trovy právneho zastúpenia.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a
380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 (á contrario) a uznesenie
prvoinštančnéhosúduvodvolanímnapadnutomvýrokuotrováchkonania(tretívýrok)podľaustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
5.Obsahprávanaspravodlivýsúdnyprocesnespočívalenvtom,žeosobámnemožnobrániťvuplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a
iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
6. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A,
s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
7. Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie (viď napr. nález III. ÚS 119/03-30). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
8. Tieto požiadavky preskúmatelˇnosti a argumentacˇnej presvedcˇivosti primerane musí spl´nˇatˇ
odôvodnenie každého výroku súdneho rozhodnutia, teda aj výroku o trovách konania, pokialˇ výslovne
procesná norma neustanovuje inak. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia je porušením
práva strany sporu na spravodlivé súdne konanie, lebo sa jej tým odníma možnostˇ náležite
skutkovo aj právne argumentovatˇ proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných
prostriedkov a teda možnostˇ riadne konatˇ pred súdom. Nepreskúmatelˇnostˇ rozhodnutia súdu
spôsobuje nielen nedostatocˇné cˇi nepresvedcˇivé odôvodnenie výroku súdneho rozhodnutia, ale aj
nesprávna, respektíve vôbec žiadna aplikácia konkrétneho zákonného ustanovenia, podlˇa ktorého súd
mal rozhodovatˇ.
9. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie výroku uznesenia okresného súdu ohlˇadom náhrady
trov konania len jedinou vetou, keď súd prvej inštancie len stroho konštatuje, že: ,, ...a ani jednej zo
strán nepriznal právo na náhradu trov konania", nemožno považovatˇ za dostacˇujúce a presvedcˇivé,
navyše cˇo je zásadné, absentuje aj akýkolˇvek odkaz konkrétneho zákonného ustanovenia týkajúceho
sa zásad náhrady trov konania, podlˇa ktorého okresný súd o trovách konania rozhodoval. Odvolací
súd poznamenáva, že zo strohého zdôvodnenia výroku o trovách konania nevyplýva, na základe cˇoho
a z akých konkrétnych dôvodov okresný súd dospel k záveru o tom, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania, hoci vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania musí byť z odôvodnenia
konkrétnehorozhodnutiazrejmé,nazákladeakýchprávnychpredpisovsúdrozhodovalaakýmiúvahami
bol pri ich aplikácii vedený.
10. Navyše formulácia výroku rozhodnutia v časti náhrady trov konania nie je v súlade s ustanovením
§ 262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a to podľa zásad o náhrade trov konania (pozri § 255 CSP až §
257 CSP).11. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách
konania (tretí výrok) zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP) a vec v tomto rozsahu vrátil prvoištančnému súdu
na dalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). V rámci dˇalšieho konania rozhodne súd prvej
inštancie opakovane o náhrade trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) takým spôsobom, aby
bolo jeho rozhodnutie preskúmatelˇné, v zmysle zásad ustanovených Civilným sporovým poriadkom pre
náhradu trov konania s prihliadnutím na vyššie uvedené právne závery odvolacieho súdu.
12. Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu (prvý a druhý výrok) zostali nedotknuté
(§ 367 ods. 3 CSP).
13. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP)
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.