Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/72/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117209034
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117209034.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a
členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v exekučnej veci oprávneného: EOS
KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. advokátska
kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
povinnému: C. G., nar. XX. V. XXXX, bytom: X. C. X, XXX XX J. J., o vymoženie 2 206,88 Eur s prísl.,

vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Phd., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 5607/17, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10Er/282/2017-23 zo dňa 16. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10Er/282/2017-23 zo dňa 16.
novembra 2017 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č. k.
10Er/282/2017-23 zo dňa 16. novembra 2017 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že dňa 30. marca 2017 bola
exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vo veci vymoženia pohľadávky oprávneného proti povinnému vo výške 2 206,88 Eur s príslušenstvom
spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie spísanom ako zápisnica u súdneho exekútora

dňa 03. februára 2017 a exekučným titulom - Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 07734/16 zo dňa 09. júna 2016. Na
základe výzvy exekučného súdu bola súdu doručená Žiadosť o vydanie pôžičkovej karty Žolík zo dňa
27. júla 2005 medzi právnym predchodcom oprávneného Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom
Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava a povinným (ďalej len „Zmluva“), Dohoda o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej len „Dohoda“) a rozhodcovská zmluva, ktoré boli uzatvorené

medzi oprávneným a povinným dňa 04. februára 2014. Exekučný súd následne podľa § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „Exekučný poriadok“) preskúmal súlad žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie a exekučný titul so zákonom. Právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu
bola založená na základe bodu 3 rozhodcovskej zmluvy zo dňa 04. februára 2014. Exekučný ďalej

pristúpil k posudzovaniu otázky platnosti alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka účinnom v čase jej uzatvorenia. Zmluvu, Dohodu a danú rozhodcovskú zmluvu
posúdil ako spotrebiteľské zmluvy, pretože právny predchodca oprávneného vystupoval pri uzatváraní
zmluvy ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a povinný ako fyzická osoba,
ktorá nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a teda bol podľa § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka v postavení spotrebiteľa. Exekučný súd uviedol, že predmetná rozhodcovská zmluva bola

formulárovou zmluvou, kedy povinný ako spotrebiteľ nemohol svojím prejavom vôle do nej vstupovať a
vlastnou vôľou uviesť, resp. označiť výberom, či si volí rozhodovanie prípadných sporov prostredníctvomrozhodcovského konania alebo všeobecného súdnictva. Spôsob riešenia vzniknutých sporov bol v
rozhodcovskej zmluve vyhotovený oprávneným ako dodávateľom na predtlačenom texte a je dôvodné
sa domnievať, že Dohodu, ako aj danú rozhodcovskú zmluvu povinný podpisoval v jednom momente

ako súbor predložených listín. Rozhodcovskú zmluvu preto exekučný súd posúdil ako nie individuálne
dojednanú. Exekučný súd ďalej prijal záver, že rozhodcovská zmluva v znení jej bodu 3 je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, keďže sa jedná len o formálne vyhovenie ustanoveniu §
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. V sporoch, v ktorých by bola voči povinnému uplatnená

žaloba, by sa musel povinný podriadiť rozhodcovskému konaniu bez možnosti požiadať o ochranu
všeobecný súd. V prípadoch, kedy je žalobcom oprávnený ako poskytovateľ úveru, sa povinný nemôže
brániť mimo rozhodcovského súdu, čo mu ako spotrebiteľovi samo o sebe sťažuje prístup k súdu a
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Nakoľko exekučný súd
vyhlásil znenie rozhodcovskej zmluvy za neprijateľnú podmienku, čím sa táto stala neplatná, samotná
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy spôsobuje aj nevykonateľnosť exekučného titulu. Keďže právomoc

rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neprijateľnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dojednaná, exekučný súd dospel k názoru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so
zákonom, a preto podľa § 44 ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017
žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie.
Oprávnený uviedol, že sa podrobil všetkým legislatívnym zmenám v oblasti spotrebiteľského
rozhodcovského konania a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa
právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných
súdov. Oprávnený zastáva názor, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia exekučného súdu

absentuje zdôvodnenie, prečo skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola zmluvou formulárovou, je
pre exekučný súd problematická. Oprávnený považuje záver exekučného súdu za absurdný, keďže
takýmto výkladom by totiž boli neplatné aj všetky zmluvy, ktoré hromadne využívajú aj štátne a neštátne
energetické podniky, bankové inštitúcie a pod., keďže tieto rovnako používajú predpripravenú zmluvnú
dokumentáciu. Rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente a je obsahovo a

formálne oddelená od Dohody. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej
podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň
neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali.
Oprávnený predložil exekučnému súdu tiež dotazník, ktorý vyplnil povinný. Tento dotazník oprávnený
zaviedol do praxe práve z dôvodu, aby preukázal splnenie informačnej a poučovacej povinnosti. Napriek

uvedenému však exekučnému súdu nestačil ani tento dôkaz a svoje rozhodnutie založil na svojich
subjektívnych dojmoch. Oprávnený tiež poukázal na to, že Zmluva bola uzatvorená dňa 27. júla 2005,
pričom rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 04. februára 2014, teda takmer po deviatich rokoch
od poskytnutia finančných prostriedkov povinnému. Rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne
a dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý súd sa v prípade sporu obrátia. Názor exekučného súdu

o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy je podľa oprávneného absurdný, keďže takýmto výkladom by
nebolo možné uzatvoriť žiadnu rozhodcovskú zmluvu, ktorá by mohla založiť právomoc rozhodcovského
súdu. Oprávnený poukázal na to, že povinný mal nielen možnosť rozhodcovskú zmluvu nepodpísať,
ale v zmysle bodu 3.3 tejto rozhodcovskej zmluvy mohol od nej bez udania dôvodu odstúpiť.
Podľa názoru oprávneného preto akákoľvek úvaha exekučného súdu o jednostrannom rozhodovaní

veriteľa o prejednaní nemá žiadne logické opodstatnenie. Vzhľadom na to, že zákon č. 335/2014
Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na
rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom podľa oprávneného možné pripustiť,
aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa daného zákona nebol považovaný za exekučný titul, na

podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemožno podľa
oprávneného považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže splnil všetky podmienky stanovené
zákonodarcom. Rozhodnutie exekučného súdu považuje oprávnený za arbitrárne a bez akéhokoľvek
racionálneho odôvodnenia. Namietaným postupom a rozhodovaním exekučného súdu dochádza podľa
oprávneného k zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov

právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom
konaní. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy
exekučného súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny vzťah.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva podľa oprávneného len to, že jediným porušenímpovinnosti na strane oprávneného malo byť uzatvorenie samotnej rozhodcovskej zmluvy, ku ktorému
došlo v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a právom Európskej únie. Vzhľadom na uvedené preto
oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok /ďalej len „CSP“/) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na vymoženie
pohľadávky 2 206,88 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 07734/16
zo dňa 09. júna 2016, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 05.

decembra 2016 a vykonateľnosti dňa 08. decembra 2016. Pohľadávka oprávneného vznikla zo zmluvy
označenej ako „Žiadosť o vydanie pôžičkovej karty Žolík“ (ďalej len „Zmluva“) uzatvorenej medzi
právnym predchodcom oprávneného - Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a povinným dňa 27. júla
2005. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 04. februára 2014 bola medzi oprávneným a povinným
uzatvorená rozhodcovská zmluva. Podľa bodu 3.1. „všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní

záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu (ACC), ako je
uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a)
pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,

pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku;
rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok)“. Zmluvné strany sa v bode 3.2. dohodli, že „pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá
žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 3.1.
tohto článku zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku
tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na
všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou

zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu.“

7. V rovnaký deň, t.j. 04. februára 2014 bola na samostatnej listine uzavretá Dohoda o uznaní záväzku
(ďalej len „Dohoda“), z obsahu ktorej odvolací súd zistil, že stranami dohody bol oprávnený ako veriteľ

a povinný ako dlžník. V čl. 2 „Uznanie záväzku“ povinný ako osoba uvedená v bode 1.2 uznal čo
do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej
s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 2 186,43 Eur, ostatného
príslušenstva podľa zmluvy v sume 236,43 Eur, nákladov na inkasné konanie v sume 150,00 Eur a z
úroku z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 2 186,43 Eur od 12. februára 2010 do dňa splatnosti poslednej

splátkypodľatejtodohody(úrokbudevypočítanýprivystavenísplátkovéhokalendára,resp.pozaplatení
istiny a nákladov). Osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo 1.3 zároveň vyhlasujú, že majú vedomosť o
premlčaní dlhu a jeho následkoch.8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“
alebo „OZ“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) sa na účely tohto zákona

spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

13. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

14. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti

je prípustné odvolanie.

15. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, po preskúmaní uznesenia súdu prvej
inštancie, aplikujúc § 387 ods. 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol a na

zdôraznenie jeho správnosti dodáva :

16. Preskúmaním rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil
so záverom súdu prvej inštancie v tom, že Zmluva, Rozhodcovská zmluva a Dohoda o uznaní
záväzku sú spotrebiteľskými zmluvami. Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom

zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú
vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony,
ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu
povinným. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahus dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom
na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k
podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje

ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

17. Z obsahu predloženej Dohody nepochybne vyplýva, že záväzok povinný uznal dňa 04. februára 2014
a je zrejmé, že k uznaniu dlhu povinným došlo v čase, keď už bol dlh premlčaný. Uznanie záväzku bolo
v predmetnom prípade vykonané na predtlači oprávneného, pričom listina bola označená ako Dohoda
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktoré môže u bežného občana - spotrebiteľa

s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho
nástupcu písomne alebo ústne, telefonicky, či iným spôsobom upozorňovaný na možné súdne konanie
a následnú exekúciu, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu v snahe zabrániť postihu a urovnať
svoje záväzky voči druhej strane.

18. Odvolací súd považuje za nekalú praktiku, keď Dohodu dal oprávnený podpísať povinnému ako
ním vopred pripravený formulár, kde vložil aj pre neho zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania
záväzku.

19. Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd má skúmať, či sú

splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Súd prvej inštancie je predovšetkým
povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým
exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného
konania(nanávrh,aleajbeznávrhu)avprípadezistenia,ženiesúsplnenépodmienkymateriálnejalebo
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne

procesne zareagovať. Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozsudku zo dňa 27. januára 1997 pod
sp. zn. 3Cdo/164/1996, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č.
R/58/1997, uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný
po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj
napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“. Súd

prvej inštancie teda neprekročil svoju právomoc, keď v rámci posudzovania podmienok materiálnej a
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu vydaného v spotrebiteľskej veci skúmal, či bola založená
právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci. Obdobný záver vyplýva aj z Uznesenia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. januára 2013, sp.zn. 6 M Cdo 9/2012, v ktorom súd uviedol,
že „v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie

(nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské
konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ
sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia
zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby

žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie
právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v
iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú
zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia

strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta
sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti
od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“

20. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri
výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorýrozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi

podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

21. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to
platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho
kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až
na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie,
či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol

rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej
zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o
právny úkon, ktorý neexistuje, a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský
rozsudok, trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia.

22. Predmetná rozhodcovská zmluva vykazuje znaky neprijateľných podmienok a s poukazom na
ustanovenia § 52 a nasl. OZ ju súd posúdil ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z textu
rozhodcovskej zmluvy zo dňa 04. februára 2014 je zrejmé, že sa viaže priamo k Dohode, ktorú uzatvoril
povinný (dlžník) s oprávneným. Ak povinný chcel s oprávneným uzavrieť Dohodu a urovnať svoje

záväzky voči oprávnenému, v jednom momente musel podpísať aj rozhodcovskú zmluvu. Aj keď
je rozhodcovská zmluva samostatnou zmluvou, podľa jej obsahu ju možno posúdiť ako podmienku
Dohody z toho istého dňa. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/136/2012 z 15. marca 2013, v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva

uzatvorenáanavšetkyokolnostísúvisiacesuzatvorenímzmluvy,vdobeuzatvoreniazmluvyanavšetky
ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej závisí“. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska
vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola
individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu
netvorí súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej

rozhodcovskej zmluvy, ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dojednaná a svedčí
o vôli povinného pristúpiť na túto osobitú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú
nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulárové znenia rôznych variant zmlúv, resp.
zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej
veci, ktoré má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli

samotnú Zmluvu. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter
individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie
rozhodcovskejzmluvyvtakejpodobe,abyznehobolodostatočnezrejmé,žepovinnýmalmožnosťvoľby
prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá
sospotrebiteľom,akmábyťakceptovanáakoprejavzmluvnejautonómie,musíbyťvýsledkomslobodnej

vôle zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ
mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Spornosť vo
vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva
skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený jediný rozhodcovský
súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto

formuláciourozhodcovskejzmluvybolodlžníkovi-povinnémuodňatéprávoovplyvniťvýberkonkrétneho
rozhodcu, či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy rozhodol.

23. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24.
februára 2011 pod č. k. IV.ÚS 55/2011-19, v ktorom zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného

súdu preskúmavať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského
nálezu), ako aj k postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc
z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.24. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

25. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).