Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 19, 2016

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 4C/164/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607211368
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:2607211368.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci žalobkyne: T. U., nar.

X.X.XXXX, bytom F., Š. X, zastúpená Advokátskou kanceláriou Kurucová s.r.o., so sídlom Senica,
Hurbanova 486/2, IČO: 36 271 268 proti žalovanej: K. V., nar. X.X.XXXX, bytom F., V. XXX, zastúpená
advokátom JUDr. Ľubomírom Hnátom, AK Bratislava, Guothova 20, za účasti intervenienta: Slovenská
kancelária poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, v zastúpení Allianz -
Slovenská poisťovňa a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700 o náhradu škody z ublíženia
na zdraví takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 2257,52 €, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti zaplatenia sumy 3250,82 € súd konanie zastavuje.

Súd priznáva žalovanému a intervenientovi právo na náhradu trov konania, každému vo výške vo výške
18%.

Súd priznáva štátu právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 59%, voči žalovanej v

rozsahu 20,5% a voči intervenientovi v rozsahu 20,5%.

Žalobkyňa a intervenient sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť časť súdneho poplatku za žalobu
vo výške 41%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.9.2007 domáhala pôvodne voči dvom
žalovaným, a to v 1. rade voči M. V., v 2. rade voči K. V. zaplatenia sumy 4605,32 € (138 740 Sk)
titulom náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSÚ“), pričom bolestné bolo
požadované vo výške 2347,80 € (70 730 Sk) a SSÚ vo výške 2257,52 € (68 010 Sk). V žalobe uviedla, že

žalovaná bola trestným rozkazom OS Senica č. 1T 48/2005 zo dňa 23.1.2006 uznaná vinnou z trestného
činu ublíženia na zdraví preto, lebo dňa 6.11.2004 v Kútoch viedla po požití alkoholického nápoja
motorové vozidlo M. V., pričom neprispôsobila jazdu svojim schopnostiam, dostala šmyk, vošla mimo
cesty, narazila do stromu a do stĺpa elektrického vedenia, následkom čoho žalobkyňa utrpela rozdrvenie
ľavej obličky, otras mozgu stredného stupňa, zlomeniny 8., 11. a 12. rebra vľavo, pomliaždenie pľúc
vľavo, mnohopočetné odreniny a pomliaždenia. Žalobkyňa bola ako poškodená odkázaná s nárokom na
náhradu škody na občianskoprávne konanie. V trestnom konaní si škodu uplatnila. Pôvodne žalovaný v

1. rade M. V.ík bol v trestnom konaní vypočutý ako svedok a uviedol, že je bratrancom žalovanej a tejto
dňa 6.11.2004 požičal svoje osobné motorové vozidlo, s ktorým mala žalovaná nehodu. Toto vozidlo mal
zakúpiť asi pred dvoma mesiacmi pred nehodou od jedného Rakúšana. O dopravnej nehode nevedel,
žalovaná ho najskôr odviezla domov, až potom sa jej stala nehoda. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla,že za dopravnú nehodu zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla. Pôvodne žalovaný v 1. rade M.
V. bol vyzvaný zo strany žalobkyne na náhradu škody listom zo dňa 2.8.2007, čo on odmietol. Keďže
nebolo isté, či žalovaná pri použití vozidla prekročila dohodu, ktorú mala s M. V., žaloba smeruje aj

proti nej. Žalovaná bola tiež vyzvaná na náhradu škody, listom zo dňa 23.8.2007, na tento nereagovala.
Bolestné bolo vyrátané nasledovne: 260 bodov x 272,04 Sk (9,03 €) = 70 730 Sk (2347,80 €), a SSÚ
nasledovne: 250 bodov x 272,04 Sk (9,03 €) = 68 010 Sk (2257,52 € ).

2. Žalobkyňa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.10.2007, teda ešte pred prvým

pojednávaním, rozšírila svoju žalobu a žiadala, aby pôvodní dvaja žalovaní boli zaviazaní spoločne a
nerozdielne zaplatiť jej sumu 10 023,36 € (301 964 Sk). Súd uznesením č.k. 4C 164/2007-19 zo dňa
20.12.2007 pripustil zmenu petitu v zmysle vyššie uvedeného.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili.

Dňa 2.4.2008 do konania na strane žalovaných vstúpil vedľajší účastník, dnes intervenient Slovenská
kancelária poisťovateľov, v zastúpení Allianz - Slovenskou poisťovňou, a.s..

3. V priebehu konania bolo preukázané, že vozidlo, ktoré žalovaná viedla v čase vzniku škody na zdraví,
nevlastnil M. V., ale rakúsky občan S. V., súd preto uznesením č.k. 4C 164/2007 - 54 zo dňa 6.2.2009

pripustil rozšírenie žaloby aj proti nemu ako žalovanému v 3. rade.

Podaním žalobkyne doručeným súdu dňa 19.4.2013 prišlo k opätovnej zmene žalobného petitu, kedy
žalobkyňa jednak vzala späť žalobu proti žalovanému v 3. rade S. V., jednak vzala späť žalobu v časti
zaplatenia bolestného a upravila sumu žiadanú titulom SSÚ, a to na 5508,34 € (165 944,40 Sk), ktorý

nárok právne oprela o znalecký posudok Y.. U. vypracovaného v priebehu konania, t.j. žiadala 610 bodov
x 272,04 Sk (9,03 €) = 165 944,40 Sk (5508,34 €). Zmena petitu bola pripustená uznesením vyhláseným
na pojednávaní dňa 5.12.2013.

4. Konanie proti žalovanému v 3. rade bolo zastavené v rozsudku č.k. 4C 164/2007 - 200 zo dňa

5.12.2013, avšak tento bol Krajským súdom v Trnave zrušený, preto k právoplatnému zastaveniu
konania voči žalovanému S. V. prišlo až následne uznesením č.k. 4C 164/2007 - 292 zo dňa 5.2.2016,
právoplatným dňa 3.3.2016.

V priebehu konania zomrel pôvodne žalovaný v 1. rade M. V., a keďže dedičské konanie po ňom bolo

uznesením tunajšieho súdu č.k. 11D 64/2015 - 23 zo dňa 9.7.2015, právoplatným dňa 24.8.2015 z
dôvodu nemajetnosti zastavené, súd uznesením č.k. 4C 164/2007 - 290 zo dňa 1.12.2015, právoplatným
dňa 20.1.2016 zastavil konanie aj proti tomuto žalovanému. Jedinou žalovanou stranou zostala K. V..

5. Okresný súd Senica vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 4C 164/2007 - 200 zo dňa 5.12.2013, ktorým

žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej sumu 4131,26 €, v časti
zaplatenia sumy 2347,80 € konanie zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol, konanie voči žalovanému v 3.
rade zastavil a žalovaných zaviazal na náhradu trov konania.
V rozsudku okrem iného uviedol, že z lekárskeho posudku č. 5/2012 vypracovaného Y.. U. bolo
preukázané, že žalobkyni patrí náhrada za SSÚ za 610 bodov, pričom 1 bod predstavuje 272,04 Sk, t.j.

spolu 165944,40 Sk, t.j. 5508,34 €. Nakoľko mal súd z trestného spisu preukázané, že žalovaná v 2.
rade spolu so žalobkyňou ako poškodenou požili pred jazdou alkoholické nápoje, teda žalobkyňa mala
vedomosť o tom, že žalovaná v 2. rade požila alkoholické nápoje a pod ich vplyvom viedla motorové
vozidlo, teda spoluzavinili predmetnú dopravnú nehodu, súd v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka
požadovanú náhradu krátil na 75 % požadovanej sumy z titulu zavinenia zo strany navrhovateľky.

Vzhľadomnauvedenésúdpriznalnavrhovateľkelensumu4.131,26€avozvyšnejčastižalobuzamietol.
Súd ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade motorové vozidlo požičal žalovanej v 2. rade, aby ho odviezla
domov a potom ho použila na svoju prepravu domov, t.j. na cestu z Kútov do Brodského. Táto ale
vozidlo neoprávnene a bez súhlasu žalovaného v 1. tade použila aj na inú cestu, počas ktorej spôsobila
dopravnú nehodu. V tomto prípade možno za prevádzateľa motorového vozidla v zmysle § 430 ods. 1

OZ považovať žalovanú v 2. rade, ktorá tak zodpovedá za spôsobenú škodu. Zároveň sa však uplatní
i druhá veta § 430 ods. 1 OZ, keďže žalovaný v 1. rade svojou nedbanlivosťou umožnil žalovanej v 2.
rade použitie predmetného motorového vozidla a teda zodpovedajú obidvaja solidárne. Z toho dôvodu
súd zaviazal žalovaných nahradiť žalobkyni škodu spoločne a nerozdielne. Vlastníkom motorovéhovozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, bol žalovaný v 3. rade, ktorý predmetné vozidlo
požičal žalovanému v 1. rade, avšak len na cesty z Rakúska domov. Keďže žalovaný v 1. rade vozidlo
neoprávnene a bez súhlasu vlastníka auta použil i na inú cestu a dokonca ho požičal tretej osobe, v

zmysle § 430 OZ prešla objektívna zodpovednosť zo žalovaného v 3. rade na žalovaného v 1. rade, ktorý
namiesto neho zodpovedá za spôsobenú škodu. Preto súd z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie
konanie voči žalovanému v 3. rade zastavil.
Ohľadom námietky premlčania nároku v časti sťaženia SSÚ, ktorú vzniesli žalovaní v 1. a 2. rade i
vedľajší účastník súd uviedol, že premlčanie ako kvalifikované uplynutie času má za následok zánik

súdnejvymáhateľnostinároku,vdôsledkučohopremlčanéprávonemožnooprávnenémusúdnepriznať.
Na premlčanie sa prihliada len na námietku. Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so
všeobecnou trojročnou premlčacou dobou, pri právach na náhradu škody sa však použije osobitná
premlčacia doba, ktorá je dvojročná. Táto dvojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho
základe žalobu, teda keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej

okolnosti (napr. na tom, že oprávnený nevedel o svojom práve). Súd považoval námietku premlčania za
nedôvodnú. Nárok na SSÚ mohol byť vyčíslený až po ustálení zdravotného stavu poškodenej, teda rok
po úraze, t.j. ak úrazu, teda poškodeniu zdravia žalobkyne prišlo dňa 6.11.2004, nárok SSÚ tak mohol
byť najskôr vyčíslený dňa 6.11.2005 a navrhovateľka si ho mohla uplatniť na súde v rámci dvojročnej
premlčacej lehoty do 6.11.2007. Nárok bol žalobkyňou uplatnený na súde dňa 4.9.2007, teda v rámci

plynutia 2- ročnej premlčacej lehoty.

6. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja žalovaní. Žalovaní v 1. rade namietal
svoju zodpovednosť za škodu. Žalovaná v 2. rade namietala nevysporiadanie sa súdu s požiadavkou
na zníženie požadovanej sumy o 50 % a tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia ohľadom námietky

premlčania. Namietal tiež neustálenie skutkového stavu vo vzťahu k žalovanému v 3. rade. Intervenient
sa k dôvodom odvolania žalovanej v 2. rade pripojil, uviedol, že súd priznal premlčané nároky. Žalobkyňa
žiadala rozsudok potvrdiť.

7. Uvedený rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „KS“) č.k. 9Co 164/2014 -

241 v celom rozsahu zrušený a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. KS vo svojom
rozhodnutí vytkol súdu prvého stupňa skutočnosť, že pred rozhodovaním v merite veci nerozhodol o
späťvzatí žaloby voči žalovanému v 3. rade, teda vo veci meritórne rozhodol pred tým, než si ustálil
okruh účastníkov konania. Podľa názoru KS ide o tak závažnú vadu v postupe súdu prvého stupňa, v
dôsledku ktorej bolo potrebné zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu. KS uložil prvostupňovému

súdu v ďalšom konaní rozhodnúť o späťvzatí žaloby voči žalovanému v 3. rade, následne ustáliť, kto
bol prevádzateľom vozidla, ktorým bola spôsobená škoda a po ustálení osoby prevádzateľ vyhodnotiť
zodpovednosť aj v zmysle ust. § 430 ods. 1 OZ a vyporiadať sa s námietkou premlčania. KS uviedol, že
ako vyplýva zo znaleckého posudku Y.. N. U., k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo v januáru
roku 2007. Pokiaľ žalobkyňa rozšírila v priebehu konania svoj nárok na SSÚ, je potrebné skúmať vo

vzťahu k premlčaniu, či tomu tak došlo v dôsledku zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu a či
teda začala plynúť samostatná premlčacia lehota nároku, ktorý vznikol neskôr - v období po ustálení
zdravotného stavu. V zmysle rozhodnutia KS bolo tiež v ďalšom potrebné zaoberať sa otázkou, či
žalobkyňa bola počas jazdy pripútaná bezpečnostným pásom.

8. K poslednej úprave žalobného petitu prišlo na pojednávaní dňa 21.9.2016, kedy právna zástupkyňa
žalobkyne vzala späť žalobu v časti zaplatenia sumy 3250,82 € a žiadala, aby súd žalobkyni priznal len
pôvodne žalovanú sumu SSÚ, a to 2257,52 €.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom a vyjadreniami účastníkov, intervenienta a právnych zástupcov

(ďalej len „PZ“) účastníkov, výsluchom svedka, lekárskym posudkom Y.. L. Q., lekárskym posudkom Y..
Q., znaleckým posudkom č. 5/2012 a vyjadrením znalca Y.. U. a pripojeným trestným spisom OS Senica
1T 48/2005 a zistil tento skutkový stav veci:

10. Výsluchom žalobkyne a vyjadreniami jej PZ mal súd preukázané, že zo dňa, kedy sa stala dopravná

nehoda, si nepamätá vôbec nič. Podľa toho, čo jej vraveli, mala byť s kamarátkami na diskotéke,
či tam bola aj žalovaná, si nepamätá. Žalobkyňa nevedela uviesť, či bola počas nehody pripútaná
bezpečnostným pásom. Uviedla, že tričko, ktoré mala mať na sebe počas nehody, malo vydraný pruhpráve od pásu. Uvedené tričko zhodila. Po nehode mala žalobkyňa problémy s pamäťou, ťažko sa učila,
bola unavená. Dopravná nehoda sa stala dňa 6.11.2004.
PZ žalobkyne trvala na žalobe. Žalobkyňa išla v aute spolu so žalovanou, ktorá viedla vozidlo po

požití alkoholického nápoja. prišlo k dopravnej nehode, pri ktorej žalobkyňa zranenia, a to rozdrvenie
ľavej obličky, otras mozgu stredného stupňa, zlomeniny 8., 11. a 12. rebra vľavo, pomliaždenie pľúc
vľavo, mnohopočetné odreniny a pomliaždenia. Žalobkyňa bola ako poškodená odkázaná s nárokom
na náhradu škody na občianskoprávne konanie. V trestnom konaní si škodu uplatnila. Žalovaná bola
trestným rozkazom OS Senica č. 1T 48/2005 zo dňa 23.1.2006 uznaná vinnou z trestného činu ublíženia

na zdraví. Bolestné bolo vyrátané nasledovne: 260 bodov x 272,04 Sk (9,03 €) = 70 730 Sk (2347,80
€) a SSÚ nasledovne: 250 bodov x 272,04 Sk (9,03 €) = 68 010 Sk (2257,52 €). Pôvodne žalovaný v
1. rade M.Á. V. bol bratrancom žalovanej a tejto dňa 6.11.2004 požičal vozidlo, s ktorým mala žalovaná
nehodu. V trestnom konaní uviedol, že toto vozidlo kúpil pred nehodou od jedného Rakúšana. Žalobkyňa
žalovaných vyzvala na náhradu škody, ale neúspešne. K žalobe bol pripojený lekársky posudok Y.. Q., v
priebehu konania však právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že pri rozhodovaní o výške bolestného je

potrebné vychádzať zo znaleckého posudku Y.. N. z trestného konania č.k. 1T 48/05, na základe ktorého
bolo bolestné vyčíslené vo výške 645 bodov, čo predstavuje 5824,39 € a SSÚ bolo vyčíslené ku dňu
1.3.2005 vo výške 350 bodov, čo predstavuje 4740,78 € po zvýšení o 50 %. Neskôr podaním zo dňa
17.4.2013 upravila sumu žiadanú titulom SSÚ, a to na 5508,34 € (165 944,40 Sk), ktorý nárok právne
oprela o znalecký posudok Y.. N. U., vypracovaného na podnet PZ žalobkyne v priebehu konania, a

žiadala za 610 bodov za sťaženie SSÚ sumu 5508,34 € (t.j. 610 x 272,04 Sk (9,03 €) = 165 944,40
Sk (5508,34 €)).
PZ uviedla, že SSÚ je možné ustáliť rok po úraze. Úraz sa stal 6.11.2004 a až 6.11.2005 sa mohlo vyčísliť
SSÚ, preto nárok na priznanie SSÚ nie je premlčaný, keďže 2-ročná lehota uplynula dňa 6.11.2007
a návrh bol podaný 4.9.2007. Čo sa týka zodpovednosti za škodu, nakoľko v tom ťae bol jedným zo

žalovaných aj žalovaný v 1. rade, žalobkyňa trvala na tom, že M. V. bol prevádzkovateľom vozidla.
Uvedené odôvodnila tým, že pôvodne žalovaný v 3. rade S. V. zapožičal svoje vozidlo M.I. V. iba
na cestu domov a späť a tento túto povinnosť nesplnil, keď zapožičal vozidlo inej osobe na iný účel,
pričom pôvodne žalovaný v 3. rade nemal na nakladanie pôvodne žalovaného v 1. rade žiadny dosah.
Preto bola aj žaloba voči žalovanému v 3. rade zo strany žalobkyne vzatá späť. Následne po zrušení

prvostupňového rozsudku KS zmenila žalobu a žiadala priznanie SSÚ podľa pôvodnej žaloby, teda vo
výške 2257,52 €. Uviedla, že treba vychádzať zo znaleckého posudku Y.. N.. Uviedla, že v zdravotnom
stave žalobkyne neprišlo po roku 2007 k žiadnym zmenám, preto trvajú na nároku na náhradu SSÚ tak,
ako bol uplatnený v žalobe doručenej súdu dňa 4.9.2007. Zodpovednosť žalovanej odvodila z ust. § 420
OZ, nakoľko žalovaná zavinila dopravnú nehodu. Žalobkyňa podľa vyjadrenia PZ mala bezpečnostné

pásy, to vyplýva i z tvrdenia samotnej žalovanej, žalobkyňa sa na dopravnej nehode a jej následkoch
nijakým spôsobom nepodieľala, preto akúkoľvek spoluvinu odmietla.

11. Výsluchom pôvodne žalovaného v 1. rade, proti ktorému bolo konanie zastavené dňa 20.1.2016, mal
súd preukázané, že žalovaná dňa 6.11.2004 spôsobila dopravnú nehodu, pri ktorej žalobkyňa utrpela

zranenia. Nehodu spôsobila žalovaná, ktorá nezvládla riadenie auta, s ktorým havarovala a žalobkyni
spôsobila viaceré zranenia. Žalovanú nevidel požívať alkohol, nebol ale v jej spoločnosti na diskotéke po
celý čas. Auto, ktorým bola nehoda spôsobená, mal vypožičané od rakúskeho občana S. V.. Predmetné
vozidlo malo zákonnú poistku zaplatenú v Rakúsku, on mohol s vozidlom jazdiť na Slovensku, pretože
malo zelenú kartu. S majiteľom vozidla sa nerozprávali o tom, či ho môže požičať niekomu inému alebo

ho môže používať hocikde na Slovensku. Havarované a zničené vozidlo musel majiteľovi nahradiť, preto
jeho majiteľovi uhradil sumu 2500 €. V trestnom konaní, ktoré bolo vedené proti žalovanej, tvrdil, že
vozidlo mal zakúpené preto, aby jeho priateľ S. V. nemal problémy. Popieral, že by bol v čase nehody
prevádzkovateľom vozidla a svoju zodpovednosť za škodu. Po tom, čo ho žalovaná odviezla domov jej
požičal auto len na to, aby sa dostala z obce Kúty od jeho domu do svojho bydliska v obci Brodské (asi

5 km). Nemala súhlas na to, aby so žalobkyňou išli do reštaurácie u Janíčkov, ktorá leží úplne opačným
smerom ako obec Brodské. Pôvodne žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že k
zraneniam navrhovateľky prišlo pri dopravnej nehode dňa 6.11.2004 a žaloba o náhradu škody bola
podaná až dňa 4.9.2007, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby.

12. Výsluchom žalovanej (pôvodne v 2. rade) a vyjadreniami jej PZ mal súd preukázané, že žalovaná
si s odstupom času už veľa vecí nepamätá. Pred nehodou boli so žalobkyňou najlepšie kamarátky, v
dôsledku nehody si nepamätá na skutočnosti po nehode. Nepamätá si, čo sa dialo, vie ale, že boli so
žalobkyňou spolu na diskotéke.PZ žalovanej namietal ako dôkaz znalecký posudok Y.. N. s tým, že tento bol vypracovaný pre účely
trestného konania a nie konania o náhradu škody. Namietol tiež správnosť posudku o bolestnom a SSÚ
priložený k žalobe, ktorý podľa názoru PZ nebol vystavený oprávnenou osobou, ale len všeobecnou

lekárkou. Vniesol námietku premlčania z dôvodu, že je daná objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa
vozidla a voči tomuto prevádzkovateľovi je nárok premlčaný. Uviedol, že nárok nemožno odôvodňovať
§ 420 OZ, nakoľko ust. § 429, 430 je špeciálnym. Dňa 5.12.2013 vzniesol PZ žalovanej námietku
premlčania voči rozšírenému nároku v časti SSÚ z odôvodnením, že k poškodeniu zdravia žalobkyne
prišlo 6.11.2004, ale navrhovateľka upravila návrh až 19.4.2013. Spochybnil použitie bezpečnostných

pásovžalobkyňou,očomsúzmienkyajvznaleckýchposudkochY..Ö.E.Y..N..Vzhľadomnaspoluúčasť
žalobkyne na nehode žiadal znižiť náhradu minimálne o 50%.

13. Výsluchom pôvodne žalovaného v 3. rade mal sud preukázané, že tento bol majiteľom vozidla, ktoré
v čase dopravnej nehody viedla žalovaná. Vozidlo malo uzavreté poistenie povinného ručenia. Vozidlo
požičal žalovanému v 1. rade, nebolo bližšie dohodnuté, ako ho môže používa na Slovensku. Nezakázal

mu požičať auto tretej osobe.

14. Intervenient vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že žalobkyňa mala už z prepúšťacej správy zo
dňa 26.11.2004 vedomosť o poškodeniach zdravia, posudok o bolestnom mohol byť teda vypracovaný
už v skoršom období. Následne vzniesol námietku premlčania proti rozšírenému nároku v časti

SSÚ, ktorý bol pripustený dňa 5.12.20013. Intervenient žiadal znížiť náhradu škody o 50 % z titulu
spoluzavinenia to strany žalobkyne, pretože ako žalovaná, tak žalobkyňa požívali pred dopravnou
nehodou alkoholické nápoje a žalobkyňa mala vedomosť, že aj žalovaná požívala alkoholické nápoje a
pod ich vplyvom viedla motorové vozidlo, navyše nebola pripútaná bezpečnostným pásom.

15. Výsluchom svedka T. Y. mal súd preukázané, že spolu so svojou priateľkou bol ako prvý pri
dopravnej nehode žalobkyne a žalovanej, volal záchranku. Keď prišiel na miesto nehody, žalobkyňa bola
v bezvedomí, sedela na sedadle spolujazdca. Bezpečnostný pás žalovanej, teda šoférky sa zasekol,
museli ho prerezávať hasiči, svedok nevedel uviesť, kto uvoľňoval bezpečnostný pás žalobkyne.

16. Lekárskym posudkom o bolestnom a SSÚ vyhotoveného dňa 20.6.2007 Y.. Q. mal súd preukázané,
že bolestné navrhovateľky bolo ohodnotené na 360 bodov, a to za kraniocerebrálne poranenie,
roztrhnutie ľavej obličky s následným odstránením, zlomeniny 8., 11. a 12. rebra vľavo a plášťový
pneumotorax vľavo a SSÚ bolo ohodnotené na 250 bodov v dôsledku straty jednej obličky. Rovnako bolo
bolestné a SSÚ ohodnotené aj v lekárskom posudku vyhotovenom Y.. K. Q., primárom anesteziológie

a intenzívnej medicíny zo dňa 20.5.2011.

17. Znaleckým posudkom Y.. N. U. T.., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvia chirurgia - traumatológia
č. 5/2012 zo dňa 22.5.2012 a vyjadrením znalca zo dňa 26.7.2012 mal súd preukázané, že u
žalobkyne bolo možné prvýkrát ustáliť SSÚ rok po úraze, to znamená po termíne 6.11.2005. K sťaženiu

spoločenského uplatnenia u menovanej prišlo po úraze zo dňa 6.11.2004. Žalobkyňa mala spočiatku
závažné problémy po mozgovom poranení, kedy sa stav po neurologickej, logopedickej, psychologickej
stránke postupne zlepšoval. Stav sa jej postupne upravil podľa ambulantnej dokumentácie bola
žalobkyňa na poslednom neurologickom vyšetrení dňa 8.1.2007, kedy došlo k ustáleniu zdravotného
stavu.Sťaženiespoločenskéhouplatneniaboloznalcomvyčíslenéna610bodov(atostrataľavejobličky

- 250 bodov, ľahké obmedzenie pohyblivosti hrudného koša s dychovými ťažkosťami po ťažkom úraze
hrudníka a pľúc prevažne vľavo - 50 bodov, plošná jazva na bruchu po operácii ľavej obličky o ploche
50 cm2 - 50 bodov a vážne mozgové a duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy - 260 bodov). U
žalobkyne došlo postupne k zlepšovaniu zdravotného stavu, zlepšovala sa jej reč, ustupovali bolesti
hlavy a jemne sa zlepšovala pamäť a proces zapamätávania si. Počas 8 rokov sledovania na urológii je

jejzdravotnýstavčosatýkastratenejobličkystacionárny,nedošlokzávažnýmkomplikáciám.Musísiale
výrazne dávať pozor na infekcie močových ciest, na úrazy príp. poškodenie obličiek liekmi alebo inými
chemickými látkami (alkohol, iné chemické látky v potrave atď.), čím je žalobkyňa hendikepovaná do
konca života. Znalec uviedol, že lekársky posudok Y.. Q. má formálne aj obsahové chyby, pri ohodnotení
vážne poškodil žalobkyňu a preto odporúča súdu prikláňať sa ku znaleckému posudku vykonanom H..

Y.. N. Z..
Po vyjadrení intervenienta v tom zmysle, že hodnotenie znalca týkajúce sa vážnych mozgových alebo
duševných porúch po ťažkom poranení hlavy považuje za sporné., nakoľko ide o hodnotenie z odvetvia,
ktoré znalcovi neprináleží hodnotiť a jednak vzhľadom na lekársky nález zo dňa 8.1.2007 išlo len oprechodné ťažkosti znalec uviedol, že trvá na celom rozsahu svojho znaleckého posudku. Žalobkyňu
riadne traumatologicky vyšetril, prehliadol jej zdravotnú dokumentáciu a uvedené posúdenie SSÚ
riadne vysvetlil a zdôvodnil. Námietky, že hodnotenie vážnych mozgových a duševných porúch po

ťažkom poranení hlavy (položka 253) má posudzovať odborník z iného odvetvia považuje za absolútny
nezmysel, nakoľko má tri atestácie, zaoberá sa liečbou a posudzovaním úrazov a ich následkov 33
rokov a má odbornosť k takémuto posudzovaniu. Iná odbornosť - predmetne psychiatria je potrebná
v prípade, že poranený má psychické poruchy nespôsobené úrazom hlavy a je to pod položkou 255.
Avšak v tomto prípade to nie je tak a u žalobkyne pretrvávajú mierne ťažkosti v zmysle bolestí hlavy,

mierna zábudlivosť, dekoncentrácia pri učení atď. Preto jej hodnotil tento následok s najnižším počtom
bodov v rozsahu, ktorý umožňuje bodovacia tabuľka SSÚ príslušného zákona.

18. Pripojeným trestným spisom okresného súdu Senica sp. zn. 1T 48/2005 mal súd preukázané, že
žalovaná bola trestným rozkazom č.k. 1T 48/200 - 122 zo dňa 23.1.2006 uznaná za vinnú, že dňa
6.11.2004 o 5.10 hod. viedla po požití alkoholického nápoja motorové vozidlo žalovaného v 1. rade,

pričom neprispôsobila rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, dostala šmyk, vošla mimo cesty vpravo,
prednou časťou narazila do stromu a ľavou časťou do stĺpa elektrického vedenia, následkom čoho
žalovaná utrpela otras mozgu, pomliaždenie hrudníka a ľavého ramena s dobou liečby do 15.12.2004
a spolujazdkyňa, teda žalobkyňa utrpela rozdrvenie ľavej obličky, otras mozgu stredného stupňa,
zlomeniny 8., 11. a 12. rebra, pomliaždenie pľúc vľavo, mnohopočetné odreniny a pomliaždenia s

primeranou dobou liečby a práceneschopnosti do 14 týždňov, pričom následnou skúškou na alkohol
bolo zistené 0,19 mg/l alkoholu v krvi žalovanej. Žalovaná teda inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú
ujmu na zdraví, pretože porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona, čím spáchala trestný čin
ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zákona, za čo bola odsúdená na trest odňatia slobody v
trvaní 2 roky, ktorý jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov a 6 mesiacov. Tiež

jej bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na
dobu 3 rokov.
Znaleckým posudkom H.. Y.. R. N. Z.. č. 45/04 zo dňa 1.3.2005, ktorý je súčasťou trestného spisu,
mal súd preukázané, že žalobkyňa mala viaceré zranenia, a to rozdrvenie ľavej obličky, otras mozgu
stredného stupňa, zlomeniny 8., 11. a 12. rebra vľavo, pomliaždenie pľúc vľavo, mnohopočetné odreniny

a pomliaždenia prevažne na ľavej polovici tela, ktoré boli spôsobené nárazom pohybujúceho sa
motorového vozidla, teda v dôsledku dopravnej nehody. Zranenia poškodenej možno považovať za
závažné. Zranenia zanechali v danom prípade trvalé následky, ktoré však možno stanoviť až o 1
rok od ublíženia na zdraví. Žalobkyňa bola po zranení obmedzená v obvyklom spôsobe života. Podľa
znalca je vysoko pravdepodobné, že žalobkyňa v čase nehody nebola pripútaná bezpečnostným pásom,

čo odôvodnil absenciou zranení typických práve pre použitie bezpečnostného pásu. Bolestné bolo
ohodnotené na 645 bodov (pomliaždenie pľúc s 11 dňovou umelou ventiláciou - 160 bodov, otras mozgu
stredného stupňa - 100 bodov, zlomenina troch rebier - 60 bodov, šok stredne ťažkého stupňa - 40
bodov, pomliaždenie hornej končatiny - 15 bodov a pomliaždenie dolnej končatiny - 15 bodov, k tomu
pripočítal zvýšenie základnej sadzby o polovicu, pretože povaha poškodenia na zdraví si vyžadovala

bolestivejší spôsob liečby, celkom teda 645 bodov. SSÚ ohodnotil znalec k okamžiku hodnotenia len
orientačne s tým, že v danom čase nebolo možné ešte jednoznačne vyčísliť, a to 350 bodmi (strata
jednej obličky - 250 bodov a jazvy po poraneniach v rozsahu 5-30 cm2 - 100 bodov. , a to a sťaženie
spoločenského uplatnenia na min. 350 bodov, ktoré však v čase vypracovania znaleckého posudku
nemožno ešte jednoznačne vyčísliť.

Z trestného spisu bolo tiež zistené, že žalovaná v rámci výsluchu v prípravnom konaní dňa 22.12.2004
uviedla, že obe, teda ona aj žalobkyňa, boli pri jazde riadne pripútané bezpečnostnými pásmi.

19. Správou od intervenienta zo dňa 11.5.2016 mal súd preukázané, že motorové vozidlo, ktoré v
čase vzniku škody viedla žalovaná, bolo v tom čase poistené v Allianz Elementar versicherungs -

Aktiengeselschaft vo Viedni. poisťovňa potvrdila krytie.

20. Podľa § 420 ods. 1, 3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 427 ods. 1, 2 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.Podľa § 430 ods. 1 OZ namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez
vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie
dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

Podľa § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola
škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho

spoločenského uplatnenia.

Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až

110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť
primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia
za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v

akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového
hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

Podľa§5 ods.1zákonač.437/2004Z.z.priurčenívýškynáhradyzabolesťavýškynáhradyzasťaženie

spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

Podľa § 7 ods. 1, 3, 6 zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár
a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je

posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje
primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho
zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže
požiadať poškodený. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o
správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené

v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu (t.j. zákona č.
382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až

po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

Podľa § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 437/2004 Z.z. posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil
poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou
v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky

zdravotníckeho zariadenia.

Podľa § 10 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z. pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom
hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, hodnotenie sa vykoná novým lekárskym
posudkom; v lekárskom posudku sa z bodového hodnotenia, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu

poškodeného po zhoršení následkov, odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym
posudkom.
.21. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že
žaloba po poslednom späťvzatí zo dňa 21.9.2016, teda požadujúca náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia žalobkyne vo výške 2257,52 €, je dôvodná. V konaní bolo jednoznačne preukázané a medzi

účastníkminebolosporné,žedňa6.11.2004prišlokpoškodeniuzdraviažalobkynevdôsledkudopravnej
nehody, ktorú zavinila žalovaná. V dôsledku tejto dopravnej nehody utrpela žalobkyňa okrem iného aj
devastačné poranenie ľavej obličky, ktorá jej bola následne odobratá. Žalobkyňa zodpovedá za škodu
v súlade s ust. § 420 OZ, nakoľko ku škode došlo porušením jej právnej povinnosti. Ako v pôvodnej
žalobe, tak aj v poslednom návrhu po úprave na pojednávaní konanom dňa 21.9.2016, požadovala

žalobkyňa náhradu za SSÚ vo výške 2257,52 €, čo je suma zodpovedajúca 250 bodom. Takto bolo
SSÚ vyhodnotené v lekárskom posudku Y.. Q., ktorý bol priložený k žalobe, pričom 250 bodov v rámci
hodnotenia SSÚ bolo zarátaných za stratu jednej obličky. Námietka právneho zástupcu žalovanej, že
v prípade lekárskeho posudku Y.. Q. sa jedná o posudok, ktorý nebol vyhotovený oprávnenou osobou,
ale len všeobecnou lekárkou, a teda nebol vyhotovený v súlade so zákonom o náhrade za bolesť a o
náhrade za SSÚ, bol dôvodom na ustanovenie znalca v danej veci. Znalecký posudok MUDr. Veselého

potvrdil, že strata ľavej obličky je v zmysle zákona ohodnotená 250 bodmi. Celková bodová hodnota
SSÚ podľa toho posudku je vyššia, nakoľko znalec hodnotil aj ďalšie trvalé následky, nakoľko však
žalobkyňa žiadala náhradu za SSÚ len v sume zodpovedajúcej 250 bodom, súd sa ďalšími položkami
zo znaleckého posudku nezaoberal, keďže pre konanie boli irelevantnými. Čo sa týka SSÚ, treba uviesť,
že obdobne SSÚ zhodnotil aj znalec Y.. N., ktorý podával znalecký posudok pre účely trestného konania.

Niet dôvodu namietať nepoužiteľnosť tohto dôkazu v konaní, nakoľko ak by sa o nároku žalobkyne
rozhodovalo priamo v trestnom konaní, bolo by to práve na základe tohto dôkazu. Pri hodnotení SSÚ niet
rozdielu medzi hodnoteniami znalcov pre účely trestného konania a znalcov ustanovených v civilnom
procese. Keďže ale zdravotný stav žalobkyne nebol v trestnom konaní ešte ustálený, nebolo možné o
nároku žalobkyne rozhodnúť v rámci trestného rozkazu.

Čo sa týka námietok premlčania zo strany účastníkov, v dôsledku späťvzatia žaloby v sume 3250,82
€ sa uvedené námietky stali taktiež irelevantnými. Nárok na zaplatenie sumy 2257,52 € tak, ako bol
priznaný, bol uplatnený žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.9.2007. Jedná sa o nárok na náhradu
škody za SSÚ. V zmysle zákona lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného
možno považovať za ustálený, ak ide o SSÚ, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia

zdravia. V danom prípade k poškodeniu zdravia žalobkyne prišlo dňa 6.11.2004, zdravotný stav mohol
byť ustálený až po dni 6.11.2005, v skutočnosti k ustáleniu zdravotného stavu prišlo až v januári 2007
a teda nárok žalobkyne na náhradu škody za SSÚ uplatnený žalobou podanou na tunajšom súde dňa
4.9.2007 bol uplatnený včas. Nárok v zmysle rozšírenej žaloby po januári 2009, keďže po roku 2007
neprišlo k žiadnym zmenám zdravotného stavu žalobkyne, by súd hodnotil ako premlčaný, no vzhľadom

k späťvzatiu žaloby uvedené nebolo potrebné. Nárok ako bolo uvedené bol uplatnený pred uplynutím
premlčacej doby, a skutočnosť, že dôkazy na preukázanie nárokov, predovšetkým znalecký posudok
Y.. U., ako aj znalecký posudok Y.. N., boli vykonané až po jej uplynutí, nemá na dôvodnosť žalobného
nároku žiaden vplyv, nakoľko premlčaniu podlieha len samotný nárok, nie možnosť vykonať dôkaz
na preukázanie tohto nároku. Pokiaľ ide o návrh PZ žalovanej, ako aj intervenienta na zohľadnenie

spoluviny žalobkyne, súd nemal preukázané skutočnosti, ktoré by takéto zníženie odôvodnili. Čo sa týka
použitia bezpečnostného pásu žalobkyňou, žalobkyňa tvrdila, že si na okolnosti nehody nepamätá, ale
pás zrejme zapnutý mala, nakoľko stopy na oblečení, ktoré mala v čase nehody na sebe, vykazovali jeho
použitie. Uvedené však nepreukázala. PZ žalovanej a intervenient sa odvolávali na znalecký posudok
predložený v trestnom konaní, kde znalec uviedol, že je vysoko pravdepodobné, že žalobkyňa pás

nepoužila, čomu zodpovedá aj absencia zranení, ktoré pri nehode zväčša spôsobí bezpečnostný pás.
Podľa názoru súdu z formulácie „vysoko pravdepodobné“ nemožno jednoznačne uzavrieť, že žalobkyňa
bezpečnostný pás nepoužila. Navyše sama žalovaná v trestnom konaní uviedla, že obe, tak ona, ako
aj žalobkyňa mali pri jazde bezpečnostné pásy riadne zapnuté. Skutočnosť, že by žalobkyňa nebola
pripútaná bezpečnostným pásom, nepreukázala ani výpoveď svedka, ktorý bol ako prvý na mieste

nehody. Zníženie náhrady škody odôvodňoval PZ žalovanej a intervenient aj tou skutočnosťou, že
žalobkyňa sadla do auta so žalovanou ako šoférkou napriek tomu, že vedela, že táto pred jazdou požila
alkohol a alkohol požila aj sama žalobkyňa. Podľa názoru súdu v rámci kontradiktórneho konania je
na účastníkoch, v danom prípade na žalovanej a intervenientovi, ktorý požadovali za použitia ust. §
441 OZ zníženie náhrady škody v dôsledku spoluzavinenia poškodenou, teda žalobkyňou, aby navrhli

dôkazy, ktoré spoluzavinenie žalobkyne a jeho mieru preukážu. Pokiaľ PZ žalovanej či intervenient
tvrdili, že škoda vznikla sčasti zavinením žalobkyne, bolo potrebné preukázať príčinnú súvislosť medzi
nepoužitím bezpečnostného pásu (zdôrazňujúc až po preukázaní tvrdenia, že skutočne použitý nebol)
a vzniknutou škodou a tiež preukázať mieru spoluzavinenia, t.j., aký význam pre vznik škody na zdravímalo práve nepoužitie pásu žalobkyňou, akú dôležitosť pre vznik škody mala táto skutočnosť, na
základečohobybolomožnépercentuálnevyhodnotiťpožadovanézníženienáhradyškody(vychádzajúc
z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 182/2005). To isté platí aj pre tvrdenie, že škoda bola sčasti

zavinená tým, že žalobkyňa sadla do vozidla so žalovanou, napriek vedomosti o tom, že žalovaná pred
jazdou požila alkohol. Aj v tomto prípade bolo potrebné preukázať, akú mieru spoluviny v dôsledku
toho nesie žalobkyňa. Účastníci však neuviedli, v akej miere sa mala na vzniku škody podieľať tá
skutočnosť, že žalovaná (podľa ich vyjadrenia) nepoužila bezpečnostný pás a v akej miere skutočnosť,
že sadla do auta s opitou šoférkou. Bez jednoznačných tvrdení a navrhnutých dôkazov nebolo možné

o spoluvine žalobkyne rozhodnúť. Ohľadom tvrdeného spoluzavinenia vzniku škody teda ani žalovaná,
ani intervenient neuniesli dôkazné bremeno a preto súd návrhu na zníženie náhrady škody nevyhovel.
Pre úplnosť treba uviesť, že po zastavení konania voči pôvodným žalovaným v 1. a 3. rade,
nebolo už potrebné zaoberať sa otázkou, kto bol v čase nehody prevádzateľom vozidla, ktorým bola
spôsobená škoda. Nárok na náhradu škody bol po zastavení konania voči žalovaným v 1. a 3. rade
vyvodzovaný výlučne zo subjektívnej zodpovednosti žalovanej v zmysle ust. § 420 OZ, keďže škoda

bola spôsobená v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovanou. Treba uviesť, že poškodený v
prípade škody vzniknutej pri dopravnej nehode má vždy možnosť voľby zodpovedného subjektu, a to
tak vodiča zodpovedajúceho subjektívne, ako aj prevádzateľa, ktorý za škodu zodpovedá objektívne
(viď. rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo 193/2006, ako aj stanovisko NS SR publikované pod č. R
3/1984). V danom prípade bola náhrada škody žalobkyni priznaná na základe jednoznačne preukázanej

subjektívnej zodpovednosti žalovanej.

22. Nakoľko žalobkyňa vzala žalobu v časti zaplatenia sumy 3250,82 € späť, súd v súlade s § 145 ods.
2 CSP konanie zastavil.

23. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1, 2 a § 256 ods. 1 a žalovanému a
intervenientovi, ktorí boli vo veci úspešný v 59 %-ách oproti žalobkyni, ktorá bola úspešná v 41 %-ách ,
priznal náhradu trov konania každému vo výške zodpovedajúcej ich čistému úspechu vo veci, teda vo
výške 18%. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal súd z toho, že žalobe nebolo vyhovené
v plnom rozsahu a teda náhrada trov musí byť pomerne rozdelená. Za tým účelom určil pomer úspechu

strán vo veci a od úspechu žalobkyne odrátal jej neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Keďže
konanie bolo sčasti zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, súd prihliadal na to, kto zavinil,
že k zastaveniu muselo dôjsť. Z procesného hľadiska je žalobcovým zavinením na zastavení konania
späťvzatie žaloby. Nakoľko je dané zavinenie žalobkyne, treba vyvodiť, že v tomto rozsahu nemala vo
veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti žaloby

neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. V
danomprípadeneboločiastočnéspäťvzatiežalobyreakciounasprávaniesažalovanejaniintervenienta,
v dôsledku čoho má súd za to, že čiastočné zastavenie konania zavinila žalobkyňa a v tejto časti nemala
vo veci úspech. Súd preto určil pomer úspechu a neúspechu strán tak, ako je uvedené vyššie a žalovanej
a intervenientovi priznal nárok na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

24. O náhrade trov štátu rozhodol súd v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 259 CSP taktiež podľa pomeru
úspechu a neúspechu účastníkov v konaní.

25. Povinnosť zaplatiť pomernú časť poplatku za žalobu uložil súd žalovanej a intervenientovi v pomere

ich neúspechu v konaní, a to spoločne a nerozdielne v súlade s § 2 ods. 2, 3 zákona č. 71/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov.

26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému
súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutievydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí s touto stranou
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže
intervenient podať odvolanie so súhlasom strany, v neprospech

ktorej bolo rozhodnutie vydané.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak
ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.