Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 12, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/93/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110214034
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5110214034.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej, v právnej veci navrhovateľky:
T. U., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX, štátny občan SR, zastúpená splnomocneným zástupcom
Ivanom Čavajdom, nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX, proti odporcom: 1/ S. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom
H. XXX, štátny občan SR, 2/ B. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom H. XXX, štátny občan SR, o určenie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutému vydržaním a na jeho trpenie, na odvolanie
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/101/2010-208 zo dňa 9.12.2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcom 1,2 náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia, že
má právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu pešo, motorovými vozidla a inými dopravnými
prostriedkami cez celý pozemok KN-C parcela č. 2168 - orná pôda o výmere 206 m2, KN-C parcela
č. 2169 - orná pôda o výmere 132 m2, k.ú. H. po celej dĺžke a po celej šírke tak, ako sú pozemky
vyšrafované zelenou neónovou ceruzou v znaleckom posudku zo dňa 31.8.2001, č. 3/2001, ktorý
vypracovalaznalkyňaIng.B.C.,ul.N.XXXX,U.,ktorépozemkysúzapísanénaLVč.XXXKatastrálneho

úradu Žilina, Správa katastra Kysucké Nové Mesto, na parcelu KN-C č. 2174 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 80 m2, KN-C parcelu č. 2170 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 136 m2,
KN-C parcelu č. 2175 - orná pôda o výmere 98 m2, KN-C parcelu č. 2176 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 389 m2, KN-C parcelu č. 2177 - orná pôda o výmere 232 m2 a k rodinnému domu
č. súp. XXXX, postavenému na parcelách KN-C č. 2176 a 2170. Ďalej zamietol návrh navrhovateľky,
ktorým sa domáhala uloženia povinnosti odporcom 1,2 strpieť výkon práva prechodu navrhovateľke
peši, motorovými vozidlami a inými dopravnými prostriedkami cez KN-C parcelu č. 2168, č. 2169 po

celej dĺžke a po celej šírke týchto pozemkov a uloženia povinnosti odporcom 1,2 zatvárať dvojkrídlovú
kovovú bránu osadenú na kovových stĺpikoch v bodoch B,H a malú kovovú bránu osadenú v bode
H,I na KN-C parcele č. 2169, ktorá je vyznačená v znaleckom posudku č. 3/2001 zo dňa 12.7.2001,
ktorý vypracovala Ing. B. C., Ul. N. XXXX, U., ako znalec. Odporcom 1,2 náhradu trov konania
nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka vznik uplatneného práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu vyvodzovala skutkovo z toho, že jej rodičia A. X. a N., rod. T. chodili pešo a tiež povozom
po sporných nehnuteľnostiach KN-C parc. č. 2168 a 2169, po ktorých pozemkoch bola oddávna

cesta slúžiaca ako prístupová cesta ku pozemkom, ktorých v súčasnosti je navrhovateľka vlastníčkou.
Rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 8C/206/99-121 zo dňa 26.3.2003 a Krajského súdu Žilina,
č.k. 23Co/249/03-137 zo dňa 27.1.2004, v ktorých ako prejudiciálnu otázku súd riešil práve existenciu
navrhovateľkou uplatňovaného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa necítil byť viazaný.Poukázal na rozhodnutie publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 2/1983, v
zmysle ktorého iné otázky právnych vzťahov účastníkov môže procesný súd prejudiciálne riešiť bez
ohľadu na to, či tieto otázky prislúcha rozhodovať súdu alebo iným procesným orgánom. Vychádzajúc

z tohto názoru spornú otázku - existenciu navrhovateľkou tvrdeného práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu posúdil meritórne sám bez toho, aby sa cítil byť viazaný vysloveným názorom Okresného súdu
Čadca, ako aj Krajského súdu v Žiline. Pri posúdení naplnenia zákonných podmienok nadobudnutia
takéhoto práva vydržaním, konštatoval, že na strane navrhovateľky nebola preukázaná existencia
dobrej viery, že jej takéto právo patrí. Na jej naplnenie nepostačuje, keď „tvrdené právo“ nehnuteľností

bolo dlhodobo vykonávané bez toho, aby vlastník nehnuteľností v jeho výkone bránil, poprípade, že
bolo vykonávané „od nepamäti“. Na základe toho, preto nepovažoval za dostačujúce tvrdenie
navrhovateľky, že jej rodičia toto právo vykonávali a následne po nich toto právo vykonávala ona.
Presvedčenie o tom, že jej takéto právo patrí by muselo byť podložené dôvodom, ktorý by ju k takémuto
presvedčeniu oprávňoval, teda v okolnostiach o poctivosti nadobudnutia. Vychádzal z toho, že pokiaľ
po sporných nehnuteľnostiach chodili rodičia navrhovateľky, bolo to z dôvodu, že tí v tomto období

boli vlastníkmi ako tzv. slúžiacich pozemkov, tak aj panujúcich pozemkov, ktoré až následne rozdelili
medzi navrhovateľku a jej sestru X. S.. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľka ňou tvrdené právo
nemohla nadobudnúť v roku 1982, nakoľko v tom čase platný Občiansky zákonník takýto právny
inštitút nepoznal. Navrhovateľka sa tak nemohla v roku 1982 ujať oprávnenej držby predmetného
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v dobrej viere, že by jej takéto právo mohlo patriť, a to

vzhľadom k nepochybnej neexistencii akéhokoľvek titulu, na ktorom by mohla svoju dobromyseľnosť
založiť. Pokiaľ by aj malo uplatnené právo navrhovateľky vzniknúť následne na základe § 135c ods.
1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinného od 1.4.1983 do 31.12.1991 ani v
tomto prípade by nebolo možné hovoriť o dobromyseľnosti navrhovateľky. Predmetné ustanovenie totiž
jednoznačne vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu odvodzuje z rozhodnutia príslušného

orgánu, prípadne písomnej zmluvy alebo na základe závetu. Navrhovateľka však existenciu ani jedného
takéhoto (čo i len domnelého) titulu neosvedčila. Jednostranný súhlas manželov S. s užívaním sporných
nehnuteľností na prechod a prejazd k ich rodinnému domu nevyhodnotil okresný súd ako zmluvu, na
základe ktorej takéto právo mohlo vzniknúť. Dostatočnou pre záver o dobromyseľnosti nepovažoval
ani skutočnosť, že manžel navrhovateľky P. U. s F. S. (manželom X. S.) budovali spoločne cestu na

dotknutých nehnuteľnostiach. Poukazoval zároveň aj na čestné vyhlásenie rodičov navrhovateľky, ktorí
vyhlásili, že darovali navrhovateľke na prístupovú cestu k jej rodinnému domu parc. KNC č. 2170 . Ďalej
prihliadal na to, že samotná navrhovateľka v liste adresovanom X. S. zo dňa 12.3.1998 spochybňovala
jej vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam (dotknutým pozemkom), teda v roku 1982 nemohla byť v
dobrej viere, že dotknuté pozemky X. S. vlastnícky patria a od nej ako od vlastníka tak dostala súhlas na

prechod a prejazd po dotknutých pozemkoch k svojim nehnuteľnostiam. Prihliadajúc na takéto závery
okresný súd následne zamietol aj návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby odporcovia trpeli
právo prechodu cez sporné nehnuteľnosti. Pokiaľ navrhovateľka žiadala, aby bola odporcom uložená
povinnosť zatvárať kovovú bránku, okresný súd konštatoval, že k takémuto nároku neexistuje žiaden
zákonný ani zmluvný podklad, a preto v tejto časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa §

142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Odporcovia ako účastníci v konaní úspešní mali právo
na náhradu trov konania, ktoré si však neuplatnili, preto im okresný súd ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorým sa
domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny

tak, že jej žalobnému návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Namietala, že o existencii práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktorého sa domáhala v predmetnom konaní už v jej prospech
rozhodol Okresný súd Čadca a toto rozhodnutie potvrdil aj Krajský súd v Žiline v konaní vedenom na
Okresnom súde v Čadci pod sp. zn. 8C 206/99. Závery týchto rozhodnutí okresný súd v napadnutom
rozhodnutí nerešpektoval. Poukazovala na to, že okresný súd sa opieral o klamlivé výpovede X. S. a

jej manžela F. S., o tom, že urobili asfaltovú cestu, ktorú mala navrhovateľka spolu manželom poškodiť,
čo nie je pravda. Takisto nesprávne prihliadal na čestné prehlásenie jej rodičov, ktoré im dali podpísať
manželia S.. Nepravdivé je aj vyhlásenie X. S. pred notárom JUDr. Kubaščíkom, na základe ktorého bola
vyhotovená notárska zápisnica o tom, že výlučne táto užívala sporné nehnuteľnosti. Okresný súd sa
tiež nedostatočne oboznámil s darovacou zmluvou zo dňa 15.8.1975. Na záver navrhovateľka žiadala,

aby z prejednávania veci bol vylúčený zákonný sudca Mgr. Kekely, nakoľko tento sa opiera pri svojom
rozhodovaní o klamlivé a neoverené dôkazy.Odporcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že navrhovateľka ním chce len oddialiť rozhodnutie
vo veci samej, nakoľko iné konanie vedené pod sp. zn. 25C 169/2010 bolo prerušené do jeho
právoplatného ukončenia. V tomto konaní žiadajú, aby navrhovateľka z ich pozemku odstránila

dvojkrídlovú kovovú bránu.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1
O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie §
156 ods. 3 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny podľa §

219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa (v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch) stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné
skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľa.

Primárne navrhovateľka namietala neakceptovanie záverov rozhodnutia Okresného súdu Čadca
prvostupňovým súdom pri prejednávaní a rozhodovaní veci. Vo veci vedenej na Okresnom súde
Čadca pod sp. zn. 8C 206/99 sa X. S. (právna predchodkyňa odporcov 1/ a 2/) domáhala proti T. U.
(navrhovateľke) povinnosti trpieť vybudovanie oplotenia nehnuteľností - KNC parciel č. 2169, 2168 a

2166/1 nachádzajúcich sa v katastrálnom území H. a odstránenia spoločne a nerozdielne so svojím
manželom F. S., ktorý v tomto konaní vystupoval ako odporca v rade 2/, kovových stĺpikov z hranice
medzi parcelami 2169 a 2604. Tento návrh bol zamietnutý s tým, že okresný súd ako prejudiciálnu otázku
riešilexistenciuprávaprechoduT.U.cezspornénehnuteľnostiadospelkzáveru,žejejtotoprávosvedčí
z dôvodu jeho vydržania, nakoľko táto započala s jeho výkonom v roku 1982. Predmetné rozhodnutie

okresného súdu bolo potvrdené aj odvolacím súdom.
Je nepochybné, že hodnotenie predbežných otázok v občianskom súdnom konaní nie je záväzné pre
iné konania, než pre tie, v ktorých bolo toto hodnotenie vykonané. Tým skôr potom nie sú záväzné ani
právne názory súdu na právnu otázku, ktorá sa priamo nedotýka predmetu konania. Vo vyššie uvedenej
veci na Okresnom súde v Čadci nebola existencia práva prechodu, ktorého sa domáhala navrhovateľka

v predmetnom konaní hlavným predmetom sporu, a teda právny názor vyslovený či už prvostupňovým
alebo odvolacím súdom v tomto konaní, že v dôsledku vydržania má navrhovateľka právo prechodu, nie
je pre iné konania, t.j. ani pre predmetné konanie, záväzný. Pokiaľ okresný súd pri zisťovaní skutkového
stavu prihliadal k dôkazom, ktoré boli v tomto konaní vykonané ako aj k ďalším dôkazom produkovaným
v prejednávanej veci, zobral do úvahy skutočnosti, ktoré v prejednávanej veci vyšli najavo a potom

vo veci rozhodol bez toho, že by vychádzal zo záväznosti právneho názoru, ktorý bol už vyslovený,
jeho postup nie je v rozpore s procesnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ani inými
zákonnými ustanoveniami.

Pokiaľ ide o hmotnoprávne posúdenie nároku navrhovateľky tak, ako to urobil okresný súd, krajský

súd sa s ním stotožňuje. Odvolateľka namietala, že závery okresného súdu vychádzajú z výpovede
X. S. a F. S. ako aj čestného vyhlásenia jej matky, ktorých pravdivosť poprela. Tieto dôkazy však
neboli rozhodné pre zamietavé rozhodnutie okresného súdu. Ten videl primárny dôvod, pre ktorý
nepovažoval nárok navrhovateľky za dôvodný, v absencii tvrdení ako aj preukázaní navrhovateľkinej
dobrejviery,ževykonávaňouuplatnenéprávoprechoduoprávnene.Dobrávierajejednouzozákonných

podmienok, ktoré musia byť splnené preto, aby mohlo dôjsť k nadobudnutiu práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním. Okresný súd jednoznačne konštatoval, že navrhovateľka nemohla
byť dobromyseľná v tom, že uvedené právo vykonáva oprávnene. Správne vyhodnotil jej tvrdenia,
že nepreukázala žiaden titul, na základe ktorého dospela k záveru, že je oprávnená po sporných
nehnuteľnostiach prechádzať ňou uvádzaným spôsobom. Odvolateľka nenamietala správnosť záverov

okresného súdu o tom, že jej rodičia po spornej nehnuteľnosti chodili z dôvodu, že boli jej vlastníkmi, teda
vykonávali svoje vlastnícke právo na tejto nehnuteľnosti, rovnako nerozporovala a zároveň netvrdila,
že by okrem týchto skutočností z iných dôvodov po spornej nehnuteľnosti chodila ona sama. Závery
okresného súdu týkajúce sa hodnotenia týchto skutočností sú preto v celom rozsahu správne a krajský
súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie týchto skutočností okresným súdom. Vychádzajúc z

uvedených záverov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. Navrhovateľka nebola v odvolacom konaní úspešná, vznikla jej povinnosť nahradiť trovyodvolacieho konania úspešným odporcom. Títo si však riadne v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. tieto
trovy neuplatnili, krajský súd im preto ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.