Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 22, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoE/81/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708206764
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2708206764.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu:
Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v exekučnej veci oprávneného: LICITOR factoring,
s.r.o., IČO: 36 435 601, Sládkovičova 6, Žilina, proti povinným: 1. A. M., nar. XX.XX.XXXX, M. H.
XXXX/X, D., 2. G. S., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX, 3. G. Z., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/X, D., vedenej
súdnou exekútorkou: JUDr. Iveta Tóthová, Exekútorský úrad Veľký Krtíš so sídlom Nemocničná 16,

Veľký Krtíš, pre vymoženie 568,41 Eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. 3Er/4586/2008-22 zo dňa 12. septembra
2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i
a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na ustanovenie § 39
ods. 4, § 243f ods. 1 až 6 a § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, §
25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na

vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným
titulom je zmenkový platobný rozkaz. Z pripojeného spisu zmenkového súdu vyplýva, že zmenkový
súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok.
Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení
oprávneného, na podklade predloženého originálu zmenky a na podklade dohody o vyplňovacom práve
k biankozmenke. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo

zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na
prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor
s dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej
osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné

podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so
zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje
(predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že
by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že
by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku. V
posudzovanej veci teda oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §

57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Pretosúd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, pričom odvolanie odôvodnil
podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Uviedol, že napriek tomu, že splnil zákonom stanovenú
povinnosť, doplnil návrh na exekúciu, opísal rozhodujúce skutočnosti a poukázal na to, že v uvedenom
prípade nárok nevychádzal z neprijateľných podmienok, zmenka nebola uplatnená ani vyplnená v
rozpore s dobrými mravmi a v čase vystavenia zmenky jej použitie nebolo obmedzené ani neprípustné,

exekučný súd len v krátkosti uviedol, že zmenkový súd tieto skutočnosti vôbec neskúmal, preto je
nepochybné, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné podmienky, obmedzenie
alebo neprípustnosť zmenky, a preto mal za splnenú podmienku v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) EP
a exekúciu zastavil. Namietal, že rozhodnutie trpí viacerými nedostatkami, je účelové, arbitrárne, v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v neposlednom rade napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd sa vôbec predloženými dôkazmi nezaoberal,

ani ich nevyhodnocoval, len skonštatoval, že neuniesol dôkazné bremeno. Pokladal za potrebné
uviesť, že súdom uvádzané skutočnosti sú bez akéhokoľvek právneho základu, keďže je úplne logické,
že zmenkový súd sa nezaoberal spotrebiteľským charakterom zmluvného vzťahu a spotrebiteľskou
zmluvou ako takou, uzatvorenou dňa 05.01.2004 a v čase vydania zmenkového platobného rozkazu,
t.j. dňa 26.02.2008, takýto postup súdu v tom čase nenariaďoval žiadny právny predpis. Nie je

možné bez zohľadnenia právnej úpravy platnej v čase vystavenia zmenky a vydania zmenkového
platobného rozkazu bez všetkého vyvodiť záver, že existujú dôvody na zastavenie exekúcie len preto,
že sa zmenkový súd spotrebiteľským charakterom zmluvného vzťahu nezaoberal, a tak ani neskúmal
neprijateľnosť zmluvných podmienok. Ďalej uviedol, že úverová zmluva v čase jej podpisu nespadala
pod spotrebiteľské zmluvy, napriek tomu obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti vrátane

požiadavky určitých, jasne a zrozumiteľne definovaných zmluvných podmienok, s ktorými mali povinní
možnosť sa oboznámiť. Postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi a pri vypĺňaní zmenky
zachoval všetky práva spotrebiteľa. Uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nebolo použitie
zmenky zakázané ani obmedzené. V tomto prípade exekučný súd nemal žiadnym spôsobom za
preukázané, že by bola naplnená ktorákoľvek zo zákonných podmienok stanovených pre zastavenie

exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP, keďže nemal za preukázané, že by bol nárok uplatnený na
podklade neprijateľných podmienok, že použitie zmenky bolo zakázané alebo by v tomto prípade išlo
o plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Súd pri svojom rozhodovaní tak porušil ústavou garantované
práva veriteľa na súdnu ochranu a došlo tiež k porušeniu základného ústavného princípu právnej istoty.
S ohľadom na vyššie uvedené, bol toho názoru, že v danom prípade neexistujú dôvody na zastavenie

exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP, a preto odvolací súd žiadal, aby napadnuté uzneseniu v celom
rozsahu zrušil a rozhodol o pokračovaní predmetnej exekúcie.

3. Povinní sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 58 Exekučného poriadku), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie nie je vecne správne.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

6. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktorédôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

7. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

8. Podľa § 236 v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie

strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o
odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

9. Odôvodnenie každého rozhodnutia musí byť zrozumiteľné a dostatočné. Aj keď zákonodarca stanovil,
že pri uzneseniach postačuje stručné odôvodnenie, aj takéto odôvodnenie musí vysvetliť, prečo súd
rozhodol tak, ako rozhodol, a umožniť stranám polemizovať s argumentmi súdu, a to najmä pri

uzneseniach, ktoré majú charakter rozhodnutia vo veci samej, čo nesporne rozhodnutie o zastavení
exekúcie je. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia je okrem iného i situácia, kedy súd prvej inštancie svojím
postupom znemožnil strane realizáciu tých procesných práv, ktorý mu Civilný sporový poriadok priznáva
(napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.) a to do takej miery,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné
predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí
súdom tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ÚS 6/2000, z
13.03.2003).Odôvodnenierozhodnutiamávysvetľujúcupovahuvovzťahukvýrokurozhodnutia.Kýmvo
výrokumusíbyťstručneajasneformulovanérozhodnutiesúduopredmetekonania,abyvýrokmoholbyť
vykonateľný,vodôvodnenímásúdmožnosťazároveňajpovinnosťvysvetliťvýrok,tedazdôvodniťprečo
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti, objasniť myšlienkové postupy súdu pri rozhodovaní

danej veci a vyložiť pravdivosť, zákonnosť a spravodlivosť tohto záverečného úsudku súdu. Táto časť
rozhodnutia je veľmi významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti
súdneho rozhodnutia. V prípade, ak odôvodnenie nemá všetky náležitosti vyžadované zákonom,
prípadne ak výrok rozhodnutia s jeho odôvodnením vôbec nekorešponduje, nemôže odôvodnenie plniť
funkciu presvedčivosti a takisto rozhodnutie nie je preskúmateľné. Porušením práva strany konania na

riadne odôvodnenie rozsudku sa strane odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať
proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia opravného prostriedku, a teda
sa mu odníma možnosť konať pred súdom.

11. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom

procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na
spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia
odôvodniť (§ 220 ods. 1 CSP) spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojím postupom odňal stranám právo na spravodlivý proces a
to konkrétne v podobe práva na riadne a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia.

13. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že exekučným titulom v danej veci je vykonateľné

rozhodnutie - zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 15Zm/31/2007-13 zo dňa
26.02.2008.

14. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je

fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.15. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a

vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

16. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou

tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa§
39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

17. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,
platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

18. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní v konaní.

19. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k rozdielnemu záveru ako súd prvej inštancie ohľadom
existencie dôvodov na zastavenie exekúcie.

20.Dôvodomnazastavenieexekúciepodľa§57ods.1písm.m)Exekučnéhoporiadkujelenskutočnosť,
že zmenkový súd v základnom konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky neprihliadol na 1.

neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s
dobrými mravmi alebo so zákonom. Exekučný súd je teda povinný zaoberať sa obsahom spotrebiteľskej
zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný zmenkový nárok a identifikovať, či táto spotrebiteľská
zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo bola zmenka v spotrebiteľskom vzťahu
použitá v rozpore so zákonnými obmedzeniami, alebo priznané plnenie zo zmenky je v rozpore

s dobrými mravmi alebo so zákonom, a na tieto skutočnosti nebolo v základnom konaní prihliadané.
Len vtedy ak exekučný súd identifikuje niektorú z uvedených skutočností, na ktorú nebolo prihliadnuté
v základnom konaní, môže exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastaviť.

21. Exekučným titulom, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia je zmenkový platobný rozkaz,

t.j. rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z pripojených listín
a z exekučného titulu vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v
súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní k dispozícii,
rozhodoval výlučne na základe tvrdenia oprávneného a predloženého originálu zmenky. Uvedené však
podľa názoru odvolacieho súdu nezakladá ešte dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.

m) Exekučného poriadku. Odvolací súd zdôrazňuje, že exekučný súd je povinný zastaviť exekúciu podľa
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku len za
predpokladu,žemákonkrétnedôvodypretakétozastavenieexekúcie.Jepovinnosťouexekučnéhosúdu
tieto dôvody skúmať v každom jednotlivom prípade vychádzajúc z obsahu listín predložených podľa §
39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a ich zistenie aj vo

svojom rozhodnutí náležite odôvodniť.

22. Výklad ustanovenia § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, aký vo svojom rozhodnutí urobil súd prvej
inštancie, teda že ak oprávnený nepreukáže opak, platí domnienka, že sú tu dôvody na zastavenie
exekúcie, bez toho, aby tieto dôvody konkrétne pomenoval, je porušením práva účastníka konania

na odôvodnenie rozhodnutia, a teda porušenie práva na spravodlivý proces. Ak by sme pripustili
takýto výklad, oprávnený sa dostáva do situácie, keď nevie, či dôvodom na zastavenie exekúcie je
neprijateľná zmluvná podmienka a ktorá, alebo skutočnosť, že nebolo možné použiť zmenku alebo
akýkoľvek rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. V takomto prípade by potom oprávnený, bez
možnosti polemizovania s argumentmi súdu, musel v podaní podľa § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods.

1 Exekučného poriadku, prípadne v odvolaní, analyzovať všetky podmienky v spotrebiteľskej zmluve,
pretože akákoľvek podmienka v spotrebiteľskej zmluve môže byť potenciálne neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a takisto preukázať, že vymáhaný nárok nie je v rozpore s dobrými mravmi a akýmkoľvek
zákonom. Odvolací súd má teda za to, že ustanovenie § 243f ods. 4 v spojení s § 57 ods. 1 písm. m)Exekučného poriadku je potrebné vykladať aj v spojení s § 243f ods. 6 Exekučného poriadku tak, že
exekučný súd musí najprv skúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie, tento pomenovať, a len ak
oprávnený nepreukáže opak, má sa za to, že uvedená skutočnosť, je dôvodom na zastavenie exekúcie

podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

23. Odvolací súd poukazuje tiež na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk
NajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepublikyč.8/2015podpor.č.93,ktoréjeaplikovateľné

nielen na základné konanie, ale rovnako aj na exekučné konanie a podľa ktorého: I. Ak navrhovateľ
ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného
nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolnosti prejednávanej veci vyplynie
konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo
povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má
nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd

pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich
rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z
vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až
po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez

ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolnosti
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

24. Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b)

CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 a 2 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom
bude postupovať podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku a preskúma, či je daný dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.
Ak exekúciu nezastaví, rozhodne o jej pokračovaní.

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta
CSP).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).