Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 11, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117208866
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117208866.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: Consumer Finance

Holding a.s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 30, proti žalovanej: Z. P., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom Y.. S. R.Ž. XX, XXX XX Z. o zaplatenie 574,22 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 522,39 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 522,39 EUR od 19.4.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 82 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa4.4.2017vočižalovanejdomáhazaplateniasumy
574,22 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 574,22 EUR od 30.5.2015
do zaplatenia titulom zmluvy o pôžičke. Súčasne požaduje náhradu trov konania.
2. Svoj nárok odôvodnil skutkovým tvrdením o tom, že dňa 15.1.2015 došlo k uzavretiu Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere D. medzi žalobcom a žalovanou, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku

v celkovej sume 522,39 EUR, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v 15 pravidelných mesačných
splátkach po 41,36 EUR. Žalovaná si svoje povinnosti riadne a včas neplnila, nakoľko ku dňu podania
žaloby uhradila sumu 0 EUR, preto ju žalobca listom zo dňa 29.4.2015 označeným ako „predžalobná
upomienka“ vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorázovo a to v lehote 3 dní od doručenia
upomienky. Žalovaná ku dňu podania žaloby neuhradila žiadnu sumu.
3. Trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 8T/24/2016 zo dňa 18.4.2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 4.11.2016 bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu

podľa ust. § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko dňa 15.1.2015 uzavrela Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX,. pričom pri podpise zmluvy uviedla, že pracuje u zamestnávateľa V. Košice aj
napriek tomu, že nebola zamestnancom uvedenej spoločnosti čím spôsobila žalobcovi škodu.
4. Žalobca pripojil k žalobe okrem uvedených zmlúv listiny : Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX., Predžalobnú upomienku zo dňa 29.4.2015, doručenku, Prehľad splátok a úhrad
žalovanej.
1. Žaloba spolu s procesným poučením bola žalovanej doručovaná dňa 24.5.2017, avšak zásielka sa

súdu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 20.6.2017. Súd preto v rámci prípravy pojednávania
vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovanej prostredníctvom Registra obyvateľov SR,
Evidencie väzňov ZVJS SR, Mestskej evidencie obyvateľstva a príslušného OO PZ SR, avšak zásielku
sa žalovanej nepodarilo doručiť. Preto jej bola žaloba s procesným poučením doručená postupom podľaust. § 106 ods. 3 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,). Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila ani nepredložila súdu
žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
2. Podľa § 297 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého

právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 EUR.
3. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota
sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia
pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.1.2018, s tým, že miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.

Súd vykonal navrhované dôkazy a po ich vyhodnotení za p r e u k á z a n é podstatné skutkové tvrdenia
strán sporu považuje :
5. Dňa 15.1.2015 strany sporu uzavreli Zmluvu spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. (ďalej len
„Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť v prospech žalovanej ako dlžníka pôžičku a

dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s dohodnutým úrokom. Výška dojednanej pôžičky
predstavovala sumu 522,39 EUR. Žalovaná sa zaviazala poskytnutú pôžičku splatiť v 15 mesačných
splátkach po 41,36 EUR. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 30,31 %, priemerná hodnota
RPMN 36,30 % a ročná úroková sadzba 30,31 %. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s pôžičkou
predstavujú sumu 98,01 EUR. Celková dohodnutá suma pôžičky teda predstavovala 620,40 EUR.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky.
6. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 29.4.2015 označeným ako „predžalobná upomienka“
vyzval žalovanú na uhradenie všetkých splátok jednorazovo v sume 628,68 EUR bezodkladne,
najneskôr však do 3 dní od doručenia upomienky.
7. Podľa špecifikácie žalovanej sumy uvedenej v žalobnom návrhu žalovaná suma pozostáva z

nesplatenej istiny 636,39 EUR mínus zmluvná pokuta v sume 62,17 EUR, ktorú si žalobca neuplatňuje.
8. V zmysle prehľadu splátok a úhrad žalovanej žalovaná neuhradila žalobcovi titulom splácania
spotrebiteľského úveru žiadnu sumu.
9. Okresný súd Košice II trestným rozkazom sp. zn. 8T/24/2016-51 zo dňa 18.4.2016 uznal žalovanú za
vinnú z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustila tým, že

dňa 15.1.2015 uzatvorila so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX. na kúpu tovaru, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo
výše 522,39 EUR, pričom sa zaviazala splácať úver v pravidelných 15 mesačných splátkach po 41,36
EUR, avšak neuhradila žiadnu splátku a pri podpise Zmluvy uviedla, že pracuje u C. aj napriek tomu,
že nebola zamestnancom uvedenej spoločnosti, čím uviedla spoločnosť Consumer Finance Holding,

a.s. omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobila tak na cudzom majetku malú
škodu. Bola odsúdená podľa § 222 ods. 1 Tr. Zák. na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov. Podľa
§ 288 ods. 1 Tr. Por. žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.11.2016.

Za n e p r e u k á z a n é skutkové tvrdenia súd považuje :
10. Žalobca súdu nepreukázal, na základe akých skutočností dospel k vyčísleniu škody spôsobnej
žalovanou v celkovej výške 596,86 EUR tak ako je uvedené v Trestnom rozkaze sp.zn. 8T/24/2016 zo
dňa 18.4.2016.
11. Žalobca súdu nepreukázal, na základe akých skutočností dospel k vyčísleniu zostatku vo výške

636,39 EUR, tak ako je uvedené v prehľade splátok a úhrad žalovanej. V predmetnom zostatku sú
uvedené pokuty sankcie, avšak žalobca nepreukázal na základe akých skutočností si tieto sankcie
uplatňoval ani ako dospel k ich výške.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledujúce z á k o n n é ustanovenia :

12. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
13. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

14. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.15. Podľa ust. § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

16. Podľa ust. § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem
tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
17. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu
18. Podľa ust. §185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných

registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v
rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku (CSP) súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu
o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím
ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práva

slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,
priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal,
ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
20. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

22. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (OZ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
23. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
24. Podľa § 442 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
25. Podľa § 8 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon (TZ) trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky

sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 221 ods. 1 TZ kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie
niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa
odňatím slobody až na dva roky.
27. Podľa § 124 ods. 1 TZ škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny

úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s
trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto
zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
28. Podľa § 124 ods. 2 TZ škodou sa rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený
inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.

29. Podľa § 125 TZ ods. 1 škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou
sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca
najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu,
hodnoty veci a rozsahu činu.

30. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 301/2005 Trestný poriadok (TP) poškodený je osoba, ktorej bolo
trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené
či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.
31. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
33. Podľa §3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Právny z á v e r :
34. Podľa ustanovenia § 420 OZ predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je protiprávne konanie,

škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti
za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých týchto predpokladov a pri neexistencii čo i
len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Poškodený musí preukazovať, že došlo k
protiprávnemu konaniu, t.j. k porušeniu právnej povinnosti a že vznik škody a následne jej výška je
v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky

viny(zavineniu) naopak nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že škodu nezavinil.
35. Z vykonaného dokazovania (vychádzajúc v zmysle § 193 CSP z Trestného rozkazu Okresného súdu
Košice II sp.zn. 8T/24/2016-51 právoplatného a vykonateľného dňa 4.11.2016) mal súd preukázané, že
žalovaná protiprávnym konaním - spáchaním prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného
zákona,za ktorý bola právoplatne odsúdená porušila všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415
OZ predchádzať škodám na majetku, a teda v zmysle § 420 ods. 1 OZ zodpovedá za škodu, ktorú

spôsobila porušením právnej povinnosti tým, že dňa 15.1.2015 uzatvorila so spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej boli
poskytnuté finančné prostriedky vo výše 522,39 EUR,pričom sa zaviazala splácať úver v pravidelných
mesačných splátkach po 41,36 EUR, avšak neuhradila žiadnu splátku a pri podpise Zmluvy uviedla,
že pracuje u zamestnávateľa Kosit, a.s. Košice aj napriek tomu, že nebola zamestnancom uvedenej

spoločnosti, čím spôsobila spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. škodu vo výške 596,86
EUR, teda na škodu cudzieho majetku obohatila seba tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila
tak na cudzom majetku malú škodu. Ku škode na majetku žalobcu teda došlo konaním žalovanej
uvedeným vo výrokovej časti predmetného trestného rozkazu (opis skutku, pre ktorý bola žalovaná
právoplatne odsúdená). Okresný súd tak mal zákonné predpoklady nároku na náhradu škody (porušenie

právnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody,
zavinenie) preukázané výsledkami trestného konania. Súd dodáva, že v prípade zavinenia nebol v
konaní preukázaný opak
36. V tejto súvislosti poukazuje okresný súd na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 269/2011-55 zo
dňa23.11.2011, v zmysle ktorého rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom

konaníprirozhodovanívobčianskomsúdnomkonanívprípadoch,vktorýchsazákonnéznakyskutkovej
podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v
občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní
trestného činu, a o tom, kto ho spáchal.
37. Z nálezu Ústavného súdu vyplýva, že pokiaľ je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý

bola žalovaná strana právoplatne odsúdená, „spôsobenie škody na cudzom majetku“, potom si súd
rozhodujúci o žalobe poškodeného, ktorý bol so svojím nárokom na náhradu škody spôsobenej takýmto
trestným činom odkázaný na občianskoprávne konanie, nemôže vytvoriť vlastný názor nato, či žalobcovi
bola trestným činom spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Ústavne konformný výklad § 193 CSP totiž
vyžaduje, aby súd rozhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade škody spôsobenej trestným

činom, bol viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu ( jeho výrokovou časťou ),
a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný
čin. Zodpovednosť škodcu za škodu spôsobenú trestným činom treba potom posudzovať v zmysle §
420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo/41/2011 z dňa

17.05.2012).
38. V súlade s uvedeným, pokiaľ súd v trestnom konaní právoplatne (právoplatným a vykonateľným
trestným rozkazom) rozhodol, že žalovaná konaním opísaným v skutkovej vete výrokovej časti trestného
rozkazu zo dňa 18.4.2016 spôsobila žalobcovi škodu na majetku vo výške 596,86 EUR má okresný súd
za to, že v danej veci, t.j. v konaní o žalobe žalobcu (poškodeného), je rozhodnutím v trestnom konaní

v súlade s § 193 CSP viazaný, a teda nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanej považoval čo do
základu za preukázaný. Na druhej strane však stále platí, že občianskoprávny súd nie je viazaný výškou
škody, aj keby bola vo výroku rozhodnutia v trestnom konaní presne vyčíslená. Vyplýva to z toho, že v
trestnom konaní sa výška škody spravidla nezisťuje presne.
39. Súd tak následne vykonával v danej veci dokazovanie ohľadom výšky škody, t.j. v akom

rozsahu je nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanej dôvodný. V súlade s § 442 OZ okresný
súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody vo výške 522,39 EUR, a to
titulom skutočne poskytnutých finančných prostriedkov (úveru), ktorých poskytnutie žalovaná potvrdila
podpisom predmetnej zmluvy o úvere.40. Súd však žalobcovi nepriznal uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 51,83 EUR, a to je rozdiel
medzi poskytnutou sumou úveru, t.j. 522,39 EUR a sumou 574,22 EUR uplatnenou žalobcom.
41. Súd tiež žalobcovi nepriznal dohodnutý úrok a pokuty/sankcie uvedené v prehľade úhrad a poplatkov

žalovanej predloženom žalobcom. Súd považuje za potrebné uviesť, že úroky a úroky z omeškania sú v
zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky. Vo všeobecnosti je príslušenstvo veci
charakterizované tým, že jedna z vecí je vecou hlavnou a druhá jej príslušenstvom, že vlastnícky patria
vlastníkovi veci, že (príslušenstvo) je určené na trvalé užívanie spolu s hlavnou vecou a že nestráca
svoju povahu fyzickým odlúčením (oddelením). Úroky z omeškania sú viazané, upínajú sa k pohľadávke.

Vzťah príslušenstva (úrokov) k pohľadávke treba vnímať ako vzťah vedľajší. Súd konštatuje, že
uplatnené úroky žalobcom v rámci príslušného poplatku v danej veci reprezentujú ušlý zisk žalobcu. Pre
posúdenieichprávnejpovahyjepotrebnévychádzaťzustanoveníObčianskehozákonníkaakopriistine.
Úroky sa posudzujú podľa rovnakého právneho režimu ako samotná pohľadávka (istina); právny režim
pohľadávky sa vzťahuje aj na jej príslušenstvo, t.j. ustanoveniami o náhrade škody. Súd na tomto mieste
opätovne zdôrazňuje, že v súlade s § 442 OZ poškodenému možno priznať len skutočnú škodu a ušlý

zisk. Príslušný poplatok nemožno považovať za skutočnú škodu. Predmetný poplatok predstavuje ušlý
zisk. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodovej udalosti
k rozmnoženiu majetkových hodnôt napriek tomu, že sa dali očakávať s ohľadom na pravidelný beh
veci. Nestačí iba pravdepodobnosť zvýšenia majetkového stavu. V čase uzatvárania predmetnej zmluvy
žalovaná nemala vôľu požičanú istinu vrátiť a preto nemožno konštatovať, že mala vôľu dohodnúť úroky.

Predmetná škoda vznikla následkom trestného činu podvodu, v situácií, že žalovaná už pri uzavretí
zmluvy o úvere nemala v úmysle ju vrátiť. Ak nemala v úmysle vrátiť istinu, nemožno uvažovať s tým,
že mala v úmysle platiť akékoľvek úroky z istiny; vôľa žalovanej v tomto smere neexistovala.
42. Z uvedeného vyplýva, že ak by žalovaná zmluvu uzatvorila riadne, nie je isté,resp. zrejmé, či by
si dohodla aj úroky. Súčasne nebolo v konaní preukázané, že žalobca mal príležitosť uzavrieť zmluvu

o úvere aj s iným subjektom za rovnakých podmienok ako so žalovanou. Okresný súd má za to,
že žalobca náležite nepreukázal výšku škody, resp. ušlého zisku v tomto smere. Za týchto okolností
súd vyhodnotil výšku uplatneného nároku v rozsahu 574,22 EUR iba na úrovni tvrdenia žalobcu bez
náležitého preukázania, a teda nie je preukázanou skutočnou škodou, či ušlým ziskom podľa § 442 OZ.
43. V tejto časti (51,83 EUR) preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

44. V časti týkajúcej sa úroku z omeškania, ktorý rovnako v zmysle vyššie uvedeného reprezentuje ušlý
zisk, vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 30.5.2015 do zaplatenia súd čiastočne žalobe vyhovel,
tak že úroky z omeškania v požadovanej výške 5,05 % ročne z priznanej sumy 522,39 EUR považoval
za dôvodné, avšak až od dátumu 19.4.2016 do zaplatenia.
45. Žalobca nepreukázal splatnosť úveru dňa 29.5.2015, keď predložil zásielku adresovanú žalovanej

vrátenú žalobcovi dňa 26.5.2015, avšak z doručenky nie je zrejmé aké listiny boli žalovanej zasielané.
Súd však zároveň zdôrazňuje, že v prípade náhrady škody je podľa názoru okresného súdu potrebné, z
hľadiskaurčeniačasusplnenia,vychádzaťzustanovenia§563OZ.Okresnýsúdpoukazujenarozsudok
Najvyššieho súdu SR z 27.septembra 2012, sp. zn. 7 M Cdo 15/2011, podľa ktorého pri nároku na
náhradu škody čas plnenia nie je určený dohodou, ani právnym predpisom, jeho splatnosť preto treba

posudzovať podľa ustanovenia§ 563 OZ.
46. V tejto súvislosti okresný súd konštatuje, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody už v rámci
trestného konania. V konaní však nie je preukázaný konkrétny (rozhodný) dátum tohto uplatnenia nároku
na náhradu škody, z obsahu spisového materiálu tento nevyplýva, nebolo navrhnuté v tomto smere
žiadne dokazovanie (kontradiktórnosť sporu). Okresný súd tak pri určovaní času omeškania žalovanej,

resp. momentu, kedy sa žalovaná dostala do omeškania, vychádzal až z dátumu vydania trestného
rozkazu, t.j. 18.4.2016. Má za to, že dňom nasledujúcim po dni vydania trestného rozkazu sa žalovaná
dostala do omeškania (od tohto momentu mala vedomosť o uplatnení náhrady škody zo strany žalobcu).
47. Vo zvyšku úrokov z omeškania 5, 05 % ročne z priznanej sumy 522,39 EUR od 30.5.2015 do
18.4.2016 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Trovy konania :
48. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
49. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa zásad o náhrade trov konania súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa
pomeru jeho úspechu v spore, t.j. 82 % (čo predstavuje konečný úspech žalobcu v spore, pretože zo
100 % žalovanej sumy 574,22 EUR súd prisúdil žalobcovi sumu 522,39 EUR, čo je 91 % a neúspech
vo výške 9 %).51. O výške trov súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice

I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).