Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/727/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814204779
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5814204779.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu N. R., nar. X.X.XXXX,
bytom W. G. XXX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom, so sídlom Y., J. Y. XXX, proti
žalovaným 1/ G. S., nar. X.XX.XXXX, 2/ H. S., rod. C., nar. X.XX.XXXX, obaja bytom W. G. XXX, právne
zastúpení advokátom JUDr. Miroslavom Bachyncom, so sídlom I. XXX, o určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 10C/77/2014 - 78
zo dňa 21. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdzamietol(vcelomrozsahu)žalobužalobcu.Vychádzal ztohože
vroku1994,kedypodľažalobcumalodôjsťkuzavretiukúpnejzmluvyohľadnespornéhopozemkumedzi

ním a predávajúcim G. C., „platil občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. od 1. 4. 1964“, podľa ktorého prevod
vlastníctva k nehnuteľnostiam bolo možné uskutočniť len písomnou zmluvou a na účinnosť prevodu bola
potrebná registrácia štátnym notárstvom. Táto právna úprava bola jasná, zrozumiteľná a nepripúšťa
odlišný výklad. Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že do držby vstúpil na základe právneho titulu, ktorý nespĺňa
tieto požiadavky, nemožno ho považovať za oprávneného držiteľa. Okresný súd zároveň uviedol, že
z obsahu dotknutej kúpnej zmluvy z 1.3.1994 nie je zrejmé, aký pozemok má byť jej predmetom, čo

zakladá neurčitosť tohto právneho úkonu.
2. Taktiež sa stotožnil s obranou žalovaných, že žalobca nebol po celú vydržaciu dobu oprávneným
držiteľom aj preto, že počas nej nadobudol účinnosť zákon č. 162/1995 Z.z. a v zmysle jeho ustanovenia
§ 68 ods. 1 je katastrálny operát verejný, pričom jeho súčasťou sú tiež údaje o vlastníkoch nehnuteľností.
Z daných údajov je zrejmé, že žalobca nie je evidovaný ako vlastník sporného pozemku v celosti.
Okresný súd uzavrel, že žalobca nepreukázal, že bol so zreteľom na všetky okolnosti po celú vydržaciu

dobu v dobrej viere, že je vlastníkom pozemku. Nadväzne konštatoval, že žalobca nepreukázal
nadobudnutie vlastníctva vydržaním a ani na základe iného právneho titulu; to znamená, že v tomto
smere neuniesol dôkazné bremeno.
3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v spore neúspešnému
žalobcovi uložil povinnosť tieto nahradiť žalovaným v sume 602,05 eur, ktorú výšku konkrétne a
podrobne odôvodnil.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazoval na nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2
O.s.p., nevykonanie potrebného dokazovania a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
Odvolateľ mal za to, že protistrana nespochybnila jeho tvrdenia o nerušenej a dobromyseľnej držbe
spornej nehnuteľnosti. Zopakoval, že daný pozemok užíva ako svoj vlastný od 1.3.1994, pričom

tento mali nadobudnúť jeho právni predchodcovia, ktorým skutočnostiam sa však okresný súdnáležite nevenoval. Namietal tiež nesprávnosť osvedčenia vydaného v prospech právneho predchodcu
žalovaných nebohého Q. C..

5. Žalovaní žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť. Zdôrazňovali nejasnosť a neurčitosť žalobcom
predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 1.3.1994, ako i skutočnosť, že žalobca nebol ani zo subjektívneho a
ani z objektívneho hľadiska dobromyseľný pri údajnom užívaní sporného pozemku. Sám žalobca totiž
preukázal vedomosť o tom, že vlastnícky vzťah je potrebné nechať zapísať do katastra nehnuteľností.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1
O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p.

7. V rámci vymedzenia zákonných ustanovení, podľa ktorých postupoval, okresný súd cituje
viaceré ustanovenia aktuálne účinného Občianskeho zákonníka (záver strany 4 a začiatok strany 5

odôvodnenia), ale pri bezprostrednom právnom posúdení vychádza z iného ustanovenia, ktoré
číselne ani neoznačuje. Podľa dotknutého textu - „prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam bolo možné
uskutočniť len písomnou zmluvou a na účinnosť prevodu bola potrebná registrácia štátnym notárstvom“
- by malo s najväčšou pravdepodobnosťou ísť o ustanovenia § 46 ods. 1 a § 47 ods. 2 Obč. zák. v znení
účinnom do 31.12.1991. Okresný súd však konštatuje, že má ísť o úpravu účinnú v roku 1994, pričom

v danom období už štátne notárstva neexistovali.
8. Z uvedených nedôsledností a nepresností je zrejmé, že v konečnom dôsledku z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nevyplýva, pod ktorú konkrétnu právnu normu okresný súd subsumoval
ním zistený skutkový stav a akými úvahami sa pritom spravoval. Hoci všeobecné východiská (o
podmienkach vydržania, dobromyseľnosti, právnom omyle) sú vecne správne, chýba ich náležité

(právne) aplikovanie na konkrétnosti súdenej veci. Obdobne náznaky čiastkových úvah okresného súdu
majú racionálny základ, ale nie sú dotiahnuté do jasného stanoviska a je možné sa len domnievať, aký
konkrétny záver z nich pre okresný súd vyplýval. Takýto spôsob odôvodnenia rozhodnutia nerešpektuje
požiadavky kladené na predmetnú súčasť základného práva na spravodlivý súdny proces, keďže
sťažuje, až znemožňuje tak obranu procesných strán (v súdenej veci prioritne žalobcu), ako aj prieskum

rozhodnutia odvolacím súdom. Nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku vedie k jeho
nepreskúmateľnosti až do tej miery, že táto nedôslednosť má povahu odňatia možnosti konať pred
súdom.

9. Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že nejasnosťou trpí aj úvaha okresného súdu o

neurčitom vymedzení predmetu kúpnej zmluvy zo dňa 1.3.1994. Po tomto konštatovaní okresný súd
nevyslovuje totiž žiadne bezprostredné hodnotenie, pričom vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho
práva vydržaním sa ako titul akceptuje aj neplatná zmluva. Naopak, opakovane zdôrazňuje podmienku
registrácie právneho úkonu na príslušnom štátnom notárstve, ktorý štátny orgán už v danom čase
neexistoval.

10. Napriek zásadnému záveru odvolacieho súdu, ktorý viedol k zrušeniu napadnutého rozsudku,
uvádza odvolací súd viacero poznámok, na ktoré je žiaduce v ďalšom priebehu konania prihliadať.
11. Predmetom konania v súdenej veci je určenie vlastníckeho práva žalobcu, v dôsledku čoho -
okrem iného - nie je potrebné venovať bližšiu pozornosť okolnostiam nadobudnutia (spolu)vlastníckeho

práva žalovanými. Z hľadiska skutkových tvrdení žalobcu sú prioritne dôležité tvrdenia týkajúce sa jeho
vlastníckeho práva. To znamená, že najskôr je potrebné ustáliť, či mohol žalobca nadobudnúť vlastnícke
právo na základe ním uvádzaných skutočností; v konkrétnostiach súdenej veci, či sa tak mohlo stať
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1.3.1994. Samotný žalobca pritom nepovažuje dotknutú zmluvu za
„priamy“titulnadobudnutiavlastníckehopráva,ale„len“zatitul,nazákladektoréhovstúpildooprávnenej

držby.
12. Pokiaľ by už v štádiu vyhodnotenia tejto (v podstate nespornej) skutočnosti dospel okresný súd
k záveru, že sa nejedná o relevantný titul dobromyseľnej oprávnenej držby, je nadbytočné akékoľvek
ďalšie zisťovanie týkajúce sa vlastníckych oprávnení právnych predchodcov žalobcu. Len na okraj
krajský súd uvádza, že zatiaľ čo vo vyjadrení na pojednávaní dňa 21.5.2015 strana žalobcu tvrdila,

že podľa tzv. stredného Občianskeho zákonníka nadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti
vydržaním G. C., v odvolaní uviedla, že takýmto spôsobom vlastnícke právo získala už jeho právna
predchodkyňa N. C., rod. N.. Zároveň platí, že ak niekto získal vlastnícke právo vydržaním, je vylúčené,
aby si dobu jeho oprávnenej držby započítaval do trvania držby subjekt, ktorý do držby vstúpil v období,kedy „prvému“ subjektu už svedčilo takto nadobudnuté vlastnícke právo. Inými slovami, určité časové
obdobie nemôže byť súčasťou vydržacej doby dvoch rozdielnych subjektov, ak u prvého z nich došlo k
nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním.

13. Úlohou okresného súdu v ďalšom postupe v konaní bude vydať rozhodnutie, ktoré v časti
odôvodnenia bude spĺňať všetky zákonné parametre. Osobitne je dôležité, aby z rozhodnutia
súdu bolo zrejmé tak jednoznačné ustálenie zisteného skutkového stavu, ako aj jeho v posúdenie
podľa príslušných (konkrétne označených) právnych noriem. Vyhodnotenie potreby doplnenia, resp.

zopakovania dokazovanie v rozoberaných súvislostiach zostáva na úvahe okresného súdu.

14. Toto rozhodnutie bolo vydané pred 1.7.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, čomu
zodpovedá i procesný postup a rozhodovanie odvolacieho súdu. K písomnému vypracovaniu uznesenia
však dochádza za účinnosti „nového“ procesného predpisu - zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok. Vzhľadom k nie celkom jednoznačným prechodným ustanoveniam (osobitne § 470 ods. 1,

ods. 2 veta prvá CSP) odvolací súd v rámci písomného vyhotovenia uznesenia čiastočne zohľadnil aj
aktuálnu právnu úpravu; napr. uvedenie mien a priezvisk sudcov rozhodujúcich vo veci, terminológiu
označovania strán sporu, číslovanie odsekov odôvodnenia, poučenie o (ne)prípustnosti dovolania.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné