Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, July 26, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1Er/261/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517202684
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517202684.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO : 35724803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO : 36613843, proti povinnému: R. N., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom K. XX/XX, XXX XX Y., o vymoženie 248,95 eur s príslušenstvom, o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Exekútorský úrad Bratislava,
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava zo dňa 22.3.2017, doručenú súdu 4.5.2017, o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného, spísaného do zápisnice súdneho exekútora, dňa 22.3.2017
začalo exekučné konanie proti povinnému za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného podľa

rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA 13396/16 zo dňa 21.9.2016, vydaného Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava,
zriadeným záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta
15, 851 01 Bratislava, IČO : 45744971, ustanoveným rozhodcom Mgr. Petrom Senovským. Súdny
exekútor následne doručil tunajšiemu súdu dňa 4.5.2017 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o

zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

2. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

3. Podľa § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017, Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti

je prípustné odvolanie.4. V posudzovanom prípade bol ako exekučný titul predložený rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 21.9.2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 20.2.2017 a vykonateľnosť 23.2.2017.

5. Dňa 29.2.2012 bola medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO : 35763469 a I. X. uzatvorená
Zmluva o pripojení č. 5556888 a toho istého dňa dodatok k uvedenej zmluve, pričom I. X. sa zaviazal
platiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v príslušnej Tarife ST., avšak
porušil zmluvné podmienky, keď neuhradil riadne a včas sumu vyúčtovanú vo faktúre č. 7306071197

vo výške 248,95 eur so splatnosťou 25.6.2013, požadovanú z titulu zmluvnej pokuty. Dňa 20.11.2014
uzatvorila spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO : 35763469 Zmluvu o postúpení pohľadávok so
spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO : 35724803, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu uvedenej
pohľadávky voči dlžníkovi zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., IČO : 35763469 na spoločnosť EOS KSI
Slovensko, s.r.o., IČO : 35724803 - oprávneného v tomto konaní. Dňa 7.9.2015 R. N. podpísal Dohodu
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 3464857. V ten istý deň (7.9.2015) podpísal R.

N. ako dlžník - pristupujúca osoba Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu. Uvedené zmluvné dokumenty
boli podpísané za oprávneného 9.8.2015.

6. Podľa Článku II- (Predmet Zmluvy) Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, Všetky spory, ktoré vzniknú
z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom

pod číslom 3464857, podpísanej veriteľom dňa 5.8.2015 ( ďalej len „ Dohoda“), vrátane sporov o jej
platnosť,výkladazrušeniealebospory,ktorévzniknúnazákladetejtoDohody,alebospory,ktorévzniknú
z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto Dohody ( ďalej len „Spor“), budú riešené pred
Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov ( najmä štatút a rokovací poriadok) a
to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu.

7. V danom prípade povinný Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 3464857
podľa § 533 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vyhlásil, že pristupuje k záväzku v špecifikovanému
v bode 2.1. tejto dohody a zaviazal sa ho splniť za dlžníka.

8. Je nepochybné, že dlžník I. X. uzatvorením Zmluva o pripojení č. 5556888 vystupoval ako fyzická
osoba, ktorá zabezpečovala svoje osobné potreby, teda ako spotrebiteľ, kým spoločnosť Slovak
Telekom, a.s. pri poskytovaní telekomunikačných služieb vystupovala v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, teda ako dodávateľ. Z uvedeného potom vyplýva, že uzavretá zmluva mala charakter
spotrebiteľskej zmluvy a táto musí spĺňať aj požiadavky upravené v §§ 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na
právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon
uznania dlhu. Je treba súhlasiť, že v danom prípade pri uzatváraní Dohody o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou
odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie

priemerného spotrebiteľa.

9. Vychádzajúc zo znenia Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 3464857
predloženej oprávneným je nutné konštatovať, že ide o formulárový (oprávneným vopred pripravený)
dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok dlžníkovi vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého

skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a pristúpeniu k záväzku a tým predĺženie premlčacej
doby na uplatnenie žalobného nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z textu
Dohody je zrejmé, že ide formulár, ktorý oprávnený používa (sú v ňom vopred predformulované jeho
údaje) vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov (údaje o dlžníkoch a jednotlivých záväzkoch sú následne
dopisovanédoformulárarukou).Podľasúdu,akdlžník(spotrebiteľ)podpisujetakútoDohodu,nerobítoz

dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný
oprávneným a nie dlžníkom - povinným. Keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní
dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť. Dôsledok pre spotrebiteľa je závažný, pretože sa
predlžujepremlčaciadobana10rokov.Návrhsplátokauznaniesúvšakformulárovoprepojenévjednom
tlačive.

10. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť
súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany
extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom TelecomunicationesSL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

11. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, súd uvádza, že táto nie
je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto
výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok

podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu aj v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje,
či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

12. Pri skúmaní, či tu ako exekučný titul predložený rozsudok bol vydaný orgánom na to oprávneným,
má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ak exekučným
titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej zmluvy (doložky),
čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo
dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie

exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc
rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť
v zmysle § 44ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom,

t.j.ajto,čibolvydanýorgánomsprávomocounajehovydanie,jelogické,žeexekučnýsúdmusípritomto
zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá,
ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil,
že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je

exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v
prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

16. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako

súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách
a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom
dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnomprocese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých
mravov je plne opodstatnená.

17. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 Obč. zák. je takáto neprijateľná podmienka absolútne
neplatná.

18. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák.
nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré
zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Súd má v danom prípade zato,
že predmetnú doložku je nutné posúdiť ako neprijateľnú podmienku, nakoľko praktickým dôsledkom

takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval
v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

19. Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi
predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o dohodu o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden

deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený
nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej
dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len
rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu.

20. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej zmluvy teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spôsob, akým bola rozhodcovská
zmluva koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je
táto rozhodcovská zmluva neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

21. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný v
rozpore so zákonom, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

22. Len pre úplnosť súd iba v krátkosti uvádza, že rozhodcovský rozsudok nemožno akceptovať i z
toho dôvodu, že zmluvná pokuta, na zaplatenie ktorej povinného rozhodcovský súd takto zaviazal,
nebolaplatnedohodnutá,nebolopreukázanésplneniepodmienokvznikuprávanajejzaplatenieatakéto
zmluvné podmienky, ako v danom prípade dojednanie o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení
z 29.2.2012, boli všeobecnými súdmi v rade konaní vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky, teda

sú neplatné a nemožno požadovať plnenie podľa nich, na čom nič nemení ani, podľa súdu jednoznačne
ľstivé, dojednanie dohody o uznaní záväzku, čo v danom prípade z uvedených dôvodov jednoznačne
smerovalo v spojení so súčasným uzavretím rozhodcovskej zmluvy k vyhnutiu sa prípadnému konaniu
na všeobecnom súde, kde takéto uplatňované nároky boli jednoznačne zamietané.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).