Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 20, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317010116
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2317010116.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.
Kristíny Ferencziovej a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci obžalovaného A. W. pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a) Trestného zákona s odkazom na ustanovenie § 138
písm. h) Trestného zákona, o odvolaní Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu
Galanta zo dňa 15.1.2018, č.k. 9T/34/2017-436, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.9.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. W. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. 2 Pv 433/15/2202 - 28 zo dňa 2.2.2017 pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a) Trestného zákona s odkazom na ustanovenie
§ 138 písm. h) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 31.08.2015 v čase približne o 09.00 hod. v Šali ako vodič osobného motorového vozidla zn. Renault
Fluence, EČ: MNY805 na cestnom moste ul. SNP na ceste I/75 v 20,5 km v smere jazdy do mesta
Šaľa nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu tohto vozidla a nedal prednosť cyklistke - poškodenej
V. B., ktorá prechádzala cez priechod pre chodcov, tlačiac po svojej pravej strane svoj dámsky bicykel
zn. Monika, v smere zo Šale -Veče do Šale, pričom počas prechádzania cez priechod sa vodič vozidla

dostatočne nepresvedčil o možnosti prechodu cez priechod pre chodcov, prehliadol chodkyňu V. B.,
ktorá vstúpila na vozovku a prechádzala cez priechod pre chodcov, čím porušil § 4 ods. 1 písm. f)
zákona č. 8/2009 z. z. o cestnej premávke, pričom v priamej príčinnej súvislosti s nehodovým dejom
chodkyňa V. B. utrpela odierku na malíčku pravej nohy, odierku na bočnom členku vpravo, voľnú tekutinu
v pohrudničnej dutine dorsobazálne obojstranne, kompresívnu zlomeninu hornej polovice tela stavca Th
11 s prelomením a vtlačením hornej krycej platničky so znížením ventrálnej a strednej tretiny stavca tela

o 4mm sprominenciu zadnej hornej hrany do miechového kanála o 2mm, zlomeninu kostrče, ktoré podľa
znaleckého posudku obmedzovali poškodenú v obvyklom spôsobe života v trvaní 3 mesiacov,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor, ktoré následne písomne
odôvodniltým,žebolizískanétakédôkazy,ktorépreukazujúnedbanlivostnékonanieobžalovaného.Súd

nezobral do úvahy, že obžalovaný pri obidvoch technicky prijateľných verziách dopravnej nehody pred
rozjazdom so svojim vozidlom mal preukázateľne možnosť vidieť poškodenú už na ceste a smerujúcu
kolmo cez cestu a na základe toho bol povinný nevykonať rozjazd a umožniť tak poškodenej bezpečný
prejazd cez vozovku. Poškodená svojou jazdou na bicykli obžalovaného len obmedzila, nakoľko
vykonala vjazd s bicyklom na cestu v momente, keď obžalovaný s vozidlom stál, teda, poškodená
žiadnym spôsobom nemohla obžalovaného ohroziť. Potvrdzuje to výsluch znalca Ing. Červinku, keď ten

uviedol, že poškodený sa pohla na priechod pre chodcov ako prvá a teda obžalovaný mal možnosť si
ju všimnúť. Poškodená v momente rozjazdu vozidla obžalovaného sa pohybovala po ceste už cca 1,2sekundy, teda vykonala vjazda na vozovku o 1,2 sekundy skôr ako sa pohlo vozidlo obžalvoaného zo
stojacej polohy. Prokurátor má za to, že si nemožno osvojiť tvrdenie znalca z odboru cestná doprava v
tom smere, že obžalovaný, aj keď mohol vidieť pri svojom rozjazde poškodenú na bicykli už na priechode

pre chodcov, na vozovke, nemusel ešte na ňu reagovať, no obžalovaný bol povinný na poškodenú
reagovať až vtedy, keď sa dostala do kolízneho postavenia voči vozidlu a hrozila nehoda. Znalcovi
totiž neprináleží určiť povinnosť reagovať, ale len vyhodnotiť technickú možnosť reagovať najneskôr
na situáciu. Nie je ani opodstatnený záver okresného súdu o tom, že nehodový dej sa stal v súlade
s prvou verziou, kedy poškodená prechádzala cez vozovku na bicykli, a to že poškodená vytvorila

obžalovanému náhlu prekážku. Znaleckým preukázaním bolo totiž preukázané, že poškodená prednosť
v jazde stojacemu vozdlu obvineného dala a obvienný sa s vozidlom pohol smerom dopredu až potom,
čo poškodená už smerovala do jeho dráhy, smerom kam sa obžalovaný rozbiehal. Je preto možné, že
došlo k nepozornosti zo strany obžalovaného a cyklistku si nemusel všimnúť.
Na týchto odvolacích dôvodoch zotrval prokurátor aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil
na rozhodnutie o jeho odvolaní. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné

zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine (oslobodení
spod obžaloby), proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného

poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku
rozsudku.

Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278
Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré
z nich vyplývajú, a po posúdení dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
obžalovaný stíhaný.Súd uviedol, že ani po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní nebola jednoznačne ustálená
jediná verzia predmetnej dopravnej nehody, a teda jednoznačne preukázaná vina obžalovaného, o to
viac, že vykonané dokazovanie jednoznačne nasvedčuje tomu, že sa nehodový dej stal v súlade s prvou

verziou a teda, že poškodená prechádzala cez vozovku na bicykli a teda technickou príčinou dopravnej
nehody bola nesprávna technika jazdy poškodenej, nakoľko vytvorila náhlu prekážku obžalovanému
jazdiacemu na motorovom vozidle, ktorý nemal možnosť zabrániť dopravnej nehode a teda nespôsobil
z nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví poškodenej porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa
zákona.

Z vykonaného dokazovania mal totiž súd za preukázané, že v zásade existujú dve technicky možné a
prijateľné verzie predmetnej dopravnej nehody. Pri prvej verzii poškodená prechádzala cez vozovku na
bicykli, pri druhej prechádzala poškodená cez vozovku pešo po priechode pre chodcov. Vychádzajúc zo
znaleckého posudku Ing. Červinku a zo zákonných ustanovení upravujúcich správanie sa účastníkov
cestnej premávky, v prípade prvej verzie, teda ak poškodená prechádzala cez vozovku na bicykli, bola

technickou príčinou dopravnej nehody nesprávna technika jazdy poškodenej, pričom tak vytvorila náhlu
prekážku obžalovanému jazdiacemu na motorovom vozidle, ktorý nemal možnosť zabrániť dopravnej
nehode a teda nespôsobil z nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví poškodenej porušením dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Pri druhej verzii, teda ak poškodená prechádzala cez vozovku pešo po priechode pre chodcov, bola
technickou príčinou dopravnej nehody nesprávna technika jazdy obžalovaného, ktorou spôsobil z
nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví poškodenej porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa
zákona.

Okresný súd objasnil, aké dôkazy nasvedčujú druhej verzii, aj to, prečo má za to, že dôveryhodnosť
výpovedí poškodenej a svedkov J. M. a L. M. je znížená.

Z dôkazov svedčiacich v prospech prvej verzie nehodového deja vyzdvihol najmä výpoveď znalca z
odboru traumatológia, ktorý dospel k záveru, že v prípade, že by poškodený tlačila bicykel po svojej

pravej strane a do tohto by narazilo auto, zranenia by boli iného charakteru.

Okresný súd tak v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku
jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Okresný súd tiež obšírne ozrejmil, prečo odmietol doplniť dokazovanie a to doplnením znaleckého
posudku znalcom z odboru traumatológie, mal totiž zo to, že uvedené okolnosti sú už známe zo
skôr vykonaného dôkazu - znaleckého posudku MUDr. Móresa, ktorý bol vypočutý na hlavnom
pojednávaní, pričom bol prítomný aj pri výsluchu poškodenej a teda mal možnosť zohľadniť ňou
uvádzané tvrdenia. Znalec uviedol, že by doplnením znaleckého posudku nedospel k žiadnym novým

záverom biomechanizmu zranenia, a rovnako by nevedel vypracovať dodatok k znaleckému posudku so
zadaním „Aký by bol mechanizmus zranení poškodenej, ak by vozidlo išlo rýchlosťou 9 km/h, poškodená
by išla peši a po pravej strane by mala bicykel, a vozidlo by narazilo do nej v tejto rýchlosti“, nakoľko by k
tomubolapotrebnáanalýza,pričomvšakonbyjuvypracovaťnevedel,nakoľkonepoznávšetkyokolnosti
používanévumelejinteligenciiznalcovzodborudopravy.Znalecvšakjednoznačneuviedol,žepopísané

zranenia poškodenej zodpovedajú takej alternatíve nehodového deja, kedy poškodená jazdila na bicykli
v čase zrážky s motorovým vozidlom a ak by do nej narazilo motorové vozidlo tak, že by išla peši
tlačiac bicykel vedľa seba, zranenia by boli iné ako tie ktoré mala poškodená. Alternatívu, že poškodená
jazdila na bicykli v čase zrážky jednoznačne vo svojom znaleckom posudku pripúšťa aj znalec z odboru
cestnej dopravy a teda nie je podľa okresného súdu pravdou, že by závery znaleckého posudku MUDr.

Móresa boli diametrálne odlišné od vykonaného dokazovania a taktiež aj znaleckého posudku znalca z
odboru cestnej dopravy. Na základe uvedeného mal teda okresný súd za to, že vypracovávanie dodatku
k znaleckému posudku za účelom zodpovedania na otázku „aké konkrétne zranenia by poškodená mala
pri inej alternatíve nehodového deja“ by bolo nadbytočné a z pohľadu súdneho konania, prihliadajúc na
ostatné vykonané dôkazy aj nehospodárne.

Odvolací súd sa s takýmto záverom, ku ktorému dospel okresný súd, stotožňuje. Podľa výsledkov
vykonaného dokazovania, sú naďalej dôvodné pochybnosti o takej verzii deja, podľa ktorej poškodenámala prechádzať cez vozovku pešo po priechode pre chodcov. V podrobnostiam k pochybnostiam o tejto
verzii odvolací súd poukazuje na odôvodnenie okresného súdu a v plnom rozsahu na neho poukazuje.
Na mieste potom zostáva vysporiadať sa s námietkou prokurátora, že pri oboch verziách dopravnej

nehody mal obžalovaný možnosť poškodenú vidieť už na ceste a bol povinný umožniť jej bezpečný
prejazd cez vozovku. Teda že aj pri alternatíve, kedy poškodená prechádzala cez vozovku na bicykli,
vchádzala do vozovky v momente, keď vozidlo obžalovaného stálo pred priechodom a keď sa ten pohol
dopredu, poškodená už smerovala do jeho dráhy, teda mal poškodenú možnosť vidieť na priechode.

Odvolací súd poukazuje na znalecký posudok Ing. Červinku, znalca v odbore doprava cestná, ktorý sa
vyjadril v prípade alternatívy, že poškodená prechádzala cez vozovku na bicykli, teda na ňom jazdila
naprieč vozovkou, takto:

Na strane 20 znaleckého posudku znalec uvádza, že keď sa s vozidlom obžalovaný začal rozbiehať, tak
cyklistka na jeho ľavej strane vošla do ľavého jazdného pruhu , vo vzdialenosti asi 4 metre vedľa vozidla,

s cieľom jazdiť na bicykli šikmo naprieč vozovkou, vozidlo sa plynule rozbiehalo a cyklistka jazdila šikmo
naprieč vozovkou.

Na strane 21 znaleckého posudku je pri popise jazdy obžalovaného uvedené, že keď sa s vozidlom
obžalovaný začal rozbiehať, tak sa cyklistka nachádzala - jazdila vľavo vedľa vozidla na ľavom okraji

cesty mimo priechodu pre chodcov a nepredstavovala pre vodiča priame kolízne nebezpečenstvo a
preto nemal vodič dôvod reagovať na cyklistku.

Na strane 20 Doplnenia č. 1 znaleckého posudku znalec uvádza, že keď sa s vozidlom obžalovaný začal
rozbiehať, tak na jeho ľavej strane vošla do ľavého jazdného pruhu cyklistka.

Pri zohľadnení druhej alternatívy dopravnej nehody podľa výpovede poškodenej, teda že cez vozovku
prechádzala ako chodkyňa, znalec na strane 22 Doplnenia č. 1 znaleckého posudku uvádza, že v tejto
alternatíve priebehu dopravnej nehody bola nesprávnym prvkom techniky jazdy vodiča a technickou
príčinou dopravnej nehody skutočnosť, že vodič z dôvodu nevenovania pozornosti vedeniu vozidla

prehliadol chodkyňu prechádzajúcu cez cestu po dočasnom priechode pre chodcov, v dôsledku čoho
narazil do bicykla chodkyne. Chodkyňa podľa znalca začala prechádzať cez cestu v čase, keď vozidlo
stálo pred priechodom pre chodcov.

Z uvedeného zatiaľ vyplýva, že prokurátorská námietka k tomu, že pri oboch alternatívach mal možnosť

obžalovaný preukázateľne poškodenú vidieť už na ceste, smerujúcu kolmo cez cestu a bol teda povinný
nevykonať rozjazd, nie je dôvodná, pretože takýto záver nevyplynul zo znaleckého posudku, ani z jeho
Doplnenia č. 1.

Je akurát zrejmé, že pri Doplnení č.1 posudku pracoval znalec aj s druhou alternatívou, teda že podľa

výpovede poškodenej táto prechádzala cez vozovku ako chodkyňa a potom znalec dospel k záveru, že
vodič chodkyňu prechádzajúcu cez priechod pre chodcov prehliadol.

Avšak nie je pravdou, že by znalec v prípade alternatívy, kedy poškodená v čase nehody jazdila na
bicykli, dospel k záveru, že vodič mal možnosť ju vidieť, a reagovať tým, že by nevykonal rozjazd

(znalecký posudok, jeho Doplnenie č. 1).

Až z Doplnenia č. 2 znaleckého posudku, po zohľadnení ďalších, v trestnej veci do vypracovania
doplnenia posudku zabezpečených dôkazov, vyplýva, že v prípade alternatívy podľa výpovede
obžalovaného a v prípade, že poškodená jazdila na bicykli po priechode pre chodcov, sa začala cyklistka

rozbiehať s bicyklom na priechod pre chodcov z ľavého okraja cesty doprava z pohľadu vodiča v čase
3,3 sekundy pred zrážkou, pričom vodič sa začal rozbiehať približne v čase 2,7 sekundy pred zrážkou.

Z porovnania týchto časových údajov by vyplynulo, že vodič sa rozbiehal neskôr ako chodkyňa.

Odvolací súd však poukazuje na rozdiel časových údajov - 3,3 sekundy a 2,7 sekundy, t.j. rozdiel je
0,6 sekundy - ktorý aj znalec vyhodnotil v rámci tolerancie výpočtu tak, že cyklistka aj vozidlo sa začali
rozbiehať približne v rovnakom čase (strana 18 Doplnenia č. 2 posudku). Na takéto posúdenie nadväzuje
aj ďalšie vyjadrenie znalca o tom, že vodič nemal možnosť zabránenia dopravnej nehode a reagovalna cyklistku včas, keď prechádzala cez stred protismerného jazdného pruhu (strana 23, 25 Doplnenia
č. 2 posudku), resp. že vodič sa začal rozbiehať neskôr ako cyklistka, ale len o 0,6 sekundy (strana 24
Doplnenia č. 2 posudku).

Znalec teda konštatuje, že v prípade alternatívy podľa výpovede obžalovaného a v prípade, že
poškodená jazdila na bicykli po priechode pre chodcov, vodič nemal preukázateľnú možnosť zabránenia
dopravnej nehody, cyklistka vošla do jazdnej dráhy rozbiehajúceho sa vozidla.

Následne aj odvolací súd konštatuje, že z vykonaných dôkazov nemožno potom bez akýchkoľvek
pochybností dospieť k záveru, že sa stal skutok opísaný v podanej obžalobe. Ako už bolo uvedené
vyššie, odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o tom, že dôvodné pochybnosti o verzii
deja, kedy poškodená mala prechádzať cez vozovku pešo po priechode pre chodcov, pretrvávajú.
Na podklade vyššie uvedeného nemožno ani dospieť k záveru, že by súd dokazovanie vyhodnotil v
rozpore s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda iba jednostranne v prospech obžalovaného.

Súd prvého stupňa sa vysporiadal so situáciou, kedy sa bez dôvodných pochybností nepodarilo ustáliť
skutkový dej, a to napriek vykonaniu dôkazu vo forme znaleckých posudkov.
Ani po vypočutí znalca nemožno dospieť k záveru k akému dospel prokurátor, že by bolo
nespochybniteľne preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, a že aj v prípade alternatívy
poškodenej ako cyklistky prechádzajúcej cez vozovku na bicykli, porušil obžalovaný povinnosť

presvedčiť sa či po priechode neprechádza iný účastník cestnej premávky, čím by naplnil minimálne
skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.
V tomto smere preto krajský súd dôvody prvostupňového rozhodnutia akceptuje a v podrobnostiach na
ne poukazuje.
Keďžekrajskýsúdnezistilžiadnedôvodyprezmenuprvostupňovéhorozhodnutia,odvolanieprokurátora

v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.