Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 10, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 25Cbi/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116212786
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116212786.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: JUDr. Erik

Bilský, so sídlom kancelárie Pekárska 11, 917 01 Trnava, správca konkurznej podstaty úpadcu: RAC
spol. s r.o., so sídlom P. Pázmáňa 49/3, 927 01 Šaľa, IČO: 36 600 245 proti žalovaným v 1. rade: IW.
obaja právne zastúpení: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta
37, 831 04 Bratislava o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Úpadcu RAC spol. s r.o., so sídlom P. Pázmáňa 49/3, 927 01 Šaľa, IČO: 36 600 245 je p o v i n n ý

zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.5.2016 domáhal určenia, že kúpna zmluva uzavretá dňa
25.1.2012 medzi úpadcom RAC spol. s r. o., ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade K. ako kupujúcimi,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX a bytu č. XX, na X. poschodí, vo vchode č.
XX/A, bytového domu súpisné č. XXX, postavenom na parcele „C“ KN, parc. č. XX, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 554 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúceho sa v katastrálnom
území Q., obec Q., Okres Q., je neúčinná voči veriteľom prihláseným do konkurzného konania úpadcu.
Zároveň žiadal uložiť žalovaným povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne do všeobecnej konkurznej

podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 98.000 eur. V žalobe žalobca uviedol, že uznesením
Okresného súdu Trnava zo dňa 16.7.2015 sp. zn. 25K/22/2015 bolo začaté konkurzné konanie proti
dlžníkovi: RAC spol. s r. o.. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 140/2015
zo dňa 23.7.2015 pod položkou K016471 a právoplatnosť nadobudlo dňa 24.7.2015. Uznesením
Okresného súdu Trnava zo dňa 28.7.2015 č. k. 25K/22/2015-112, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku č. 149/2015 zo dňa 05.08.2015 účinným dňa 6.8.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok
dlžníka: RAC spol. s r.o., a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Václav Sosna, následne Okresný

súd Trnava Uznesením zo dňa 19.11.2015 č. k. 25K/22/2015-564, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku č. 227/2015 zo dňa 26.11.2015, odvolal z funkcie správcu: JUDr. Václava Sosnu, a ustanovil
do funkcie správcu žalobcu. Žalobca po prevzatí správcovského spisu pri posudzovaní odporovateľnosti
právnych úkonov úpadcu zistil, že dňa 25.1.2012 bola uzavretá Kúpna zmluva medzi úpadcom ako
predávajúcim konajúcim prostredníctvom konateľa, K. a kupujúcim 1. K., a kupujúcim 2. Y., ktorá bola
v katastri nehnuteľností zavkladovaná pod č. U. dňa 1.2.2012. Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa
25.1.2012 úpadca ako výlučný vlastník nehnuteľností, a to:

- F.previedol vlastnícke právo k F. do výlučného bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaných
a to za dohodnutú kúpnu cenu 5.000 eur za byt S. s tým, že kúpna cena mala byť uhradená v hotovosti
pri podpise Kúpnej zmluvy zo dňa 25.1.2012. Žalobca zistil, že v období uzavretia vyššie špecifikovanej
úpadca ako výlučný vlastník ďalších bytov bytového domu súpisné č. XXX, predával obdobné dvojizbovébyty výmerou podlahovej plochy cca 51 m2, avšak za viac než desaťnásobne vyššiu kúpnu cenu, ako
v prípade kúpnej zmluvy zo dňa 25.1.2012 uzavretej s konateľom úpadcu žalovaným v 1. rade a jeho
manželkou. Z vyššie uvedených skutkových okolností a zákonných ustanovení § 57, § 60, § 8, § 62,

§ 63 vyplýva, že žalovaný v 1. rade ako spriaznená osoba úpadcu podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZKR a
jeho manželka žalovaná v 2. rade, ako spriaznená osoba úpadcu podľa § 8 ods. 1 písm. d) ZKR, na
základe Kúpnej zmluvy zo dňa 25.1.2012 uzatvorenej medzi úpadcom, ako predávajúcim konajúcim
prostredníctvomkonateľa,žalovanéhov1.radeazároveňžalovanýmv1.radeažalovanouv2.radeako
kupujúcimi, nadobudli Byt č. XX za kúpnu cenu 5.000 eur a Byt č. XX za kúpnu cenu 5.000 eur, pričom

ostatné byty s rovnakou rozlohou úpadca predával v tom čase za 54.000 eur. Týmto právnym úkonom,
boli ukrátení veritelia úpadcu celkovo o 98.000 eur t. j. o rozdiel medzi trhovou cenou dvoch bytov a
zaplatenou kúpnou cenou za Byt č. XX a Byt č. XX, pričom úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov,
ako aj vedomosť druhej strany, t. j. Žalovaných ako spriaznených osôb, o tomto úmysle sa v zmysle
§ 60 ods. 2 ZKR predpokladá, navyše všetky ostatné vyššie špecifikované kúpne zmluvy uzatváral
žalovaný v 1. rade ako konateľ úpadcu. Z údajov uvedených v účtovnej závierke úpadcu k 31.12.2011

vyplýva, že už v čase pred uzavretím predmetnej Kúpnej zmluvy zo dňa 25.1.2012 úpadca evidoval vo
svojom účtovníctve záväzky v celkovej výške 414.178 eur, pričom majetok evidoval iba vo výške 343.660
eur z čoho vyplýva, že majetok Úpadcu nepostačoval na úhradu jeho záväzkov už ani pred uzavretím
Kúpnej zmluvy zo dňa 25.1.2012 a následne uzavretím Kúpnej zmluvy zo dňa 25.1.2012 sa opäť zmenšil
majetok úpadcu, pretože získaná protihodnota za predaný Byt č. XX a Byt č. XX bola o 98.000 eur nižšia

ako obvyklá cena za prevod ostatných bytov úpadcu. Z uvedeného vyplýva, že uzavretím Kúpnej zmluvy
zo dňa 25.01.2012 sa ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu existujúcich v čase vzniku a
účinnosti uvedeného právneho úkonu. V čase nadobudnutia vecnoprávnych účinkov Kúpnej zmluvy zo
dňa 25.1.2012, teda 1.2.2012, kedy bola v katastri nehnuteľností zavkladovaná predmetná zmluva pod
č. U., boli ukrátené medzi inými aj splatné pohľadávky veriteľa F., suma 144 eur splatná dňa 31.12.2011 a

suma144eursplatnádňa31.1.2012,ktorébolispolusďalšímipohľadávkamiprihlásenédokonkurzného
konania úpadcu Prihláškou pohľadávky v celkovej výške 2.730,56 eur. Do konkurzného konania úpadcu
sú doposiaľ prihlásené nezabezpečené pohľadávky v celkovej výške 416.574,17 eur. Pričom do súpisu
majetkuvšeobecnejpodstatyjezapísanýmajetokvcelkovejsúpisovejhodnote44.586,37eur.Vzhľadom
na to, že Kúpna zmluva zo dňa 25.1.2012 bola uzavretá počas piatich rokov pred začatím konkurzného

konania dňa 24.07.2015 (t. j. deň nasledujúci po dni zverejnenia Uznesenia Okresného súdu Trnava
zo dňa 16.7.2015 sp.zn. 25K/22/2015 v Obchodnom vestníku č. 140/2015 zo dňa 23.7.2015) možno
tomuto ukracujúcemu právnemu úkonu odporovať v zmysle § 60 ods. 3 ZKR. Žalobca - správca ako
aktívne legitimovaná osoba na podanie tejto žaloby v zmysle § 62 ods. 5 ZKR uplatňuje právo odporovať
právnemu úkonu proti žalovaným ako pasívne legitimovaným osobám v zmysle § 62 ods. 1 ZKR, a to

v súlade s § 57 ods. 2 ZKR v rámci zákonnej jednoročnej lehoty od vyhlásenia konkurzu na majetok
Úpadcu dňa 6.8.2015 (t. j. deň nasledujúci po dni zverejnenia Uznesenia Okresného súdu Trnava zo
dňa 28.7.2015 č. k. 25K/22/2015-112, v Obchodnom vestníku č. 149/2015 zo dňa 5.8.2015). Žalobca
uplatnil svoje právo odporovať právnemu úkonu v súlade s § 62 ods. 1 v spojení s § 62 ods. 5 ZKR
priamo u žalovaných ako povinných osobách, ktorí s úpadcom odporovateľný právny úkon dohodli, a

to listom zo dňa 21.1.2016, doručeným žalovaným dňa 25.1.2016. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa
26.2.2016 a žalovaná v 2. rade listom zo dňa 26.2.2016, doručený žalobcovi dňa 29.2.2016 oznámili
svoj nesúhlas s odporovaním právnemu úkonu.

2. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.8.2016 (č.l. 79 spisu) a žalovaný v 1. rade

vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.11.2016 (č.l. 95 spisu) okrem iného uviedli, že žalobca nepreukázal
ukrátenie pohľadávky veriteľa. Žalobca nepreukázal, že zostávajúci majetok dlžníka v čase vykonania
úkonu, ktorým malo byť uspokojenie pohľadávky veriteľa BTS NITRA, s.r.o., vo výške 2 x 144 eur
ukrátené (1.2.2012) nepostačoval na úhradu pohľadávok veriteľov dlžníka.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.10.2016 (č.l. 87 spisu) okrem iného uviedol, že zo zákonného
ustanovenia § 60 ods. 1 ZKR ako aj z aplikačnej praxe súdov vyplýva, že pri posudzovaní ukrátenia
uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, sa musí porovnať hodnota majetku úpadcu pred vykonaním
odporovaného právneho úkonu vo vzťahu k všetkým pohľadávkam veriteľov úpadcu, ktoré v tom čase
existovali a mohli byť uspokojované z tohto majetku, teda nielen vo vzťahu k tým pohľadávkam, ktoré

v tom čase existovali a zároveň boli prihlásené do konkurzu. Následne sa musí zistiť či sa po vykonaní
odporovaného právneho úkonu hodnota majetku dlžníka zmenila, t. j. či sa zvýšila, znížila alebo sa
nemenila a teda či tento majetok postačoval na úplné uspokojenie všetkých pohľadávok veriteľov alebo
sa dôsledku odporovaného právneho úkonu znížila miera uspokojenie všetkých pohľadávok veriteľov,vrátane tých, ktoré boli prihlásené do konkurzu. Žalobca listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe
preukázal, že už v čase pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 25.1.2012 bol úpadca evidoval
v zmysle účtovnej závierky k 31.12.2011 záväzky v celkovej výške 414.178 eur a majetok evidoval iba

vo výške 343.660 eur. Z uvedeného vyplýva, že majetok Úpadcu nepostačoval na úplnú úhradu jeho
záväzkov už ani pred uzavretím Kúpnej zmluvy zo dňa 25.1.2012, pretože na 100%-né uspokojenie
záväzkov chýbalo krytie majetkom v hodnote 70.518 eur. Napriek tejto skutočnosti sa uzavrela kúpna
zmluva zo dňa 25.1.2012 v dôsledku ktorej sa opäť zmenšil majetok úpadcu, pretože za predané Byty č.
XXač.XX,ktorémalitrhovúhodnotu108.000eur,sazískalaprotihodnotalenvovýške10.000eur, ktorá

bola o 98.000 eur nižšia ako obvyklá cena za prevod ostatných bytov úpadcu. Uzavretím kúpnej zmluvy
sa ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu existujúcich v čase vzniku a účinnosti uvedeného
právneho úkonu o 98.000 eur, medzi ktorými sa ukrátilo aj uspokojenie pohľadávok veriteľa BTS NITRA,
s.r.o. prihlásených do konkurzu.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, advokáta žalovaných, oboznámením sa s

listinnými dôkazmi a to predovšetkým s kúpnou zmluvou, účtovnou súvahou, prihláškou, ako i s celým
obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

5. Žalobca ako aj advokát žalovaných zotrvali v konaní na obsahu písomných podaní.

6. Z kúpnej zmluvy zo dňa 25.1.2012 (č.l. 11 spisu) súd zistil, že v tento deň spoločnosť RAC spol. s r.o.
ako predávajúci a IW. ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností
dvojizbových bytov č. XX a bytu č. XX a č. XX, na X. poschodí, vo vchode č. XX/A, bytového domu
súpisné č. XXX, postavenom na parcele „C“ KN, parc. č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX mX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Hlohovec,

obec Hlohovec za kúpnu cenu 5.000 eur za každý z bytov.

7. Z účtovnej súvahy úpadcu za rok 2011 (č.l. 29 spisu) súd zistil, že úpadca evidoval v k 31.12.2011
záväzky v celkovej výške 414.178 eur a majetok evidoval iba vo výške 343.660 eur.

8. Z prihlášky pohľadávky zo dňa 7.9.2015 (č.l. 52 spisu) súd zistil, že veriteľ BTS NITRA, s.r.o., si
prihlásil v konkurznom konaní tunajšieho súdu sp. zn. 25K/22/2015 na majetok úpadcu RAC spol. s
r.o., pohľadávku v celkovej sume 2.730,56 eur s tým, že ku dňu 1.2.2012 disponoval veriteľ splatnou
pohľadávkou vo výške 288 eur (2 x po á 144 eur)

9. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený

10. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZoKR) právne úkony týkajúce
samajetkudlžníkasúvkonkurzevočiveriteľomdlžníkaneúčinné,akimsprávcaaleboveriteľprihlásenej
pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa
majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

11. Podľa § 57 ods. 4 cit. zákona odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu
dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

12. Podľa § 60 ods. 1 cit. zákona odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil
svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich

veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

13. Podľa § 60 ods. 2 cit. zákona ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom,
úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá,
ak sa nepreukáže opak.

14. Podľa § 62 ods. 1 cit. zákona právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s
dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon
jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.15. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

16. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

17. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

18. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže
účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú

povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť
za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

19. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa
28.7.2015 č. k. 25K/22/2015-112, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 149/2015 zo dňa
05.08.2015 účinným dňa 6.8.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: RAC spol. s r.o., a do
funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Václav Sosna, následne Okresný súd Trnava Uznesením zo dňa
19.11.2015 č. k. 25K/22/2015-564, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 227/2015 zo dňa

26.11.2015, odvolal z funkcie správcu: JUDr. Václava Sosnu, a ustanovil do funkcie správcu žalobcu.
Kúpnou zmluvou zo dňa 25.1.2012 spoločnosť RAC spol. s r.o. ako predávajúci previedla nehnuteľnosti
- dvojizbové byty S. ako kupujúcich za kúpnu cenu 5.000 eur za každý z bytov. Žalobca tvrdil, že úpadca
právnym úkonom (kúpnou zmluvou) ukrátil svojich veriteľov. Na základe vyššie uvedeného sa žalobca
domáhal určenia odporovateľnosti napadnutého úkonu. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že k žiadnemu

ukráteniu nedošlo, nakoľko úpadcovi po predaji nehnuteľností zostal dostatočný majetok na uspokojenie
veriteľov. Medzi stranami tak zostalo sporným, či je možné, alebo nie predmetný právny úkon - kúpnu
zmluvu zo dňa 25.1.2012 napadnúť odporovateľnosťou.

20. V prvom rade je nutné uviesť, že úprava odporovateľnosti obsiahnutá v zákone o konkurze

a reštrukturalizácii je úpravou špeciálnou popri právnej úprave odporovateľnosti v Občianskom
zákonníku. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov.
Odporovateľnosť právnych úkonov ako určitá sankcia nie je postihom za konkrétne vady právneho
úkonu, ale za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa
prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa. K

tomudôjdezásadnevtedy,keďsaprávnymúkonomdlžníkazmenšíjehomajetok.Ukrátenieuspokojenia
veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu
pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať
kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať,
že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku.

Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: právny úkon, účinnosť právneho úkonu dlžníka,
ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom
konaní sú: vyhlásenie konkurzu, právny úkon dlžníka týkajúci sa jeho majetku a ukrátenie pohľadávky
veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku.
Ako je vyššie uvedené jedným zo všeobecných a aj osobitných predpokladov odporovateľnosti je, že

právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľa. Treba zdôrazniť, že ukrátenie
uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu. Úspešnosť odporovateľnosti
závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a hlavne aký
majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom
dlžníka sa skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa (ktorý si zároveň prihlásil svoju pohľadávku v

konkurznom konaní), teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka
veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dlžníka
dôjde k zmenšeniu jeho majetku, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok
dlžníka, ktorý mu zostal, nepochybne postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonomdlžníka nedošlo ku kráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa a nie je dôvod na vyslovenie neúčinnosti
takéhoto právneho úkonu. Zásadnou otázkou tak je, či hodnota majetku dlžníka (úpadcu), ktorý mu
zostal po účinnosti napadnutého právneho úkonu postačovala alebo nepostačovala na uspokojenie

pohľadávok do konkurzného konania prihlásených veriteľov.
21. Žalobca v konaní vychádzajúc z účtovnej súvahy za rok 2011 tvrdil, že v čase pred uzavretím
predmetnej kúpnej zmluvy dňa 25.1.2012 úpadca evidoval záväzky v celkovej výške 414.178 eur a
majetok evidoval vo výške 343.660 eur. Ďalej uvádzal, že do konkurzného konania úpadcu sú doposiaľ
prihlásené nezabezpečené pohľadávky v celkovej výške 416.574,17 eur. Pričom do súpisu majetku

všeobecnej podstaty je zapísaný majetok v celkovej súpisovej hodnote 44.586,37 eur. Súd má však
zato, že uvedené údaje sú pri právnom posúdení ukrátenia irelevantné a nie je možné z nich vychádzať.
Predmetné tvrdenia žalobcu bez ďalšieho a predložených dôkazov absolútne ešte nepreukazujú,
že napadnutým právnym úkonom úpadcu došlo reálne, skutočne k ukráteniu uspokojenia veriteľov
a čo je zásadné, veriteľov, ktorí mali v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu voči úpadcovi
pohľadávky, ktoré si riadne a včas v konkurznom konaní aj prihlásili. Súd zdôrazňuje, že v danom

konaní musí žalobca jednoznačne preukázať (a to dostatočne hodnoverne), hodnota majetku, ktorý
zostalúpadcovipoúčinnostiodporovaného,žalobounapadnutéhoprávnehoúkonujenižšiaakohodnota
zistených pohľadávok prihlásených do konkurzného konania existujúcich v čase účinnosti vykonaného
právneho úkonu úpadcu (dlžníka), t.j. správca nepreukázal že sa znížila miera uspokojenia veriteľov
pohľadávok existujúcich v čase účinnosti právneho úkonu a zároveň prihlásených do konkurzného

konaniaúpadcu -niejepretorozhodujúcistav-hodnotavšetkýchzistenýchpohľadávokprihlásenýchdo
konkurzného konania, ale iba tých, ktoré existovali v dobe, momente vykonania napadnutého právneho
úkonu a nie je ani rozhodujúca hodnota všetkého majetku zapísaného do súpisu (teda aj majetku napr.
nadobudnutého po vykonaní úkonu), ale je rozhodujúca hodnota iba takého majetku zapísaného do
súpisu, ktorý existoval a zostal úpadcovi bezprostredne po vykonaní napadnutého právneho úkonu (je

možné odporovať úkony až 5 rokov spätne od ktorej doby mohlo dôjsť k zväčšeniu ale aj zmenšeniu
majetku - preto stav majetku, ktorý sa zapisuje do súpisu musí byť konkretizovaný na stav v čase
vykonania úkonu)

22. Nie je preto ani rozhodujúci stav - hodnota všetkých zistených pohľadávok prihlásených do

konkurzného konania (ako to aj v danom konaní uviedol žalobca), ale iba tých, ktoré existovali v dobe,
momente účinnosti napadnutého právneho úkonu t.j. ku dňu 1.2.2012 a nie je ani rozhodujúca hodnota
všetkého majetku zapísaného do súpisu (teda aj majetku napr. nadobudnutého po vykonaní úkonu),
ale je rozhodujúca hodnota iba takého majetku zapísaného do súpisu, ktorý existoval a zostal úpadcovi
bezprostredne po vykonaní, po účinnosti napadnutého právneho úkonu (v prípade odporovateľnosti

ukracujúceho právneho úkonu v zmysle § 60 ZKR je možné odporovať úkony až 5 rokov spätne od doby
kedy mohlo dôjsť k zväčšeniu ale aj zmenšeniu majetku - preto stav majetku, ktorý sa zapisuje do súpisu
musí byť konkretizovaný na stav v čase účinnosti úkonu a nie na stav v čase konkurzného konania).

23. Žalobca v konaní preukázal existenciu iba jedného veriteľa, spĺňajúceho rozhodné kritéria na

posudzovanie ukrátenia a to spoločnosť BTS NITRA, s.r.o., ktorá mala v čase účinnosti napadnutého
právneho úkonu t.j. k 1.2.2012 pohľadávku (dokonca už aj splatnú) voči úpadcovi spolu vo výške
288 eur, ktorú si zároveň aj prihlásila v konkurznom konaní na majetok úpadcu a táto pohľadávka
nebola správcom popretá a je tak zistená. Na túto pohľadávku preto pri posudzovaní ukrátenia súd
prihliada. Žalobca však okrem tohto veriteľa neoznačil žiadneho iného veriteľ, ktorý mal v čase účinnosti

napadnutého právneho úkonu pohľadávku proti úpadcovi a ktorý by si ju zároveň aj prihlásil do
konkurzného konania. Preto mohol byť žalobca úspešný len vtedy ak by preukázal, že úpadcovi
zostal po účinnosti napadnutého právneho úkonu majetok menší ako 288 eur, teda majetok ktorý
by nepostačoval na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa BTS NITRA, s.r.o., a tým by ho
preukázateľne ukrátil v uspokojení. Žalobca však v konaní sám tvrdil, že po účinnosti napadnutého

právneho úkonu resp. v dobe krátkej pred jeho vykonaním mal úpadca majetok vo výške 343.660
eur, teda evidentne aj po vykonaní napadnutého právneho úkonu zostal úpadcovi dostatok majetku
na uspokojenie do konkurzného konania prihláseného veriteľa BTS NITRA, s.r.o. a jeho pohľadávky.
Dôkazné bremeno preukázať vyššie uvedené zaťažuje iba a len žalobcu. Žalobca má povinnosť
preukázať že majetok dlžníka, ktorý mu po vykonaní napadnutých úkonoch zostal nepostačoval na

uspokojenie prihlásených pohľadávok a právnym úkonom preto došlo k ukráteniu ich uspokojenia. Súd
má za to, že žalobca si vôbec túto svoju dôkaznú povinnosť nesplnil a preto už len z tohto dôvodu
nemôže byť v konaní úspešný, nakoľko požiadavka preukázania predmetného základného predpokladu
odporovateľnosti musí byť naplnená vždy. Žalobca môže s úspechom odporovať úkony dlžníka ibav prípade, ak sú kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky. Prvá podmienka je, že právny
úkon ukracuje niektorého z veriteľov dlžníka, druhá podmienka právny úkon spôsobil úpadok dlžníka
alebo bol urobený počas úpadku dlžníka a v danom prípade tretia podmienka, že právnym úkonom

úpadca ukrátil svojho veriteľa. Nakoľko v konaní nebolo žalobcom žiadnym spôsobom preukazované,
že hodnota zostávajúceho majetku úpadcu po účinnosti odporovaného právneho úkonu bola nižšia ako
súčet prihlásených a zistených pohľadávok v konkurznom konaní existujúcich ku dňu účinnosti právneho
úkonu, nie je splnená obligatórna podmienka neúčinnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR
ukrátenieprihlásenýchveriteľov,apretoprávnyúkonniejevočikonkurznýmveriteľomneúčinný,nakoľko

všetky vyššie uvedené zákonné podmienky odporovateľnosti musia byť pre neúčinnosť právneho úkonu
splnené kumulatívne. Preto v danom prípade ani nie je ani rozhodujúce, že právny úkon - kúpna
zmluva vyslovenia neúčinnosti ktorého sa žalobca domáha, bol urobený v prospech osoby spriaznenej
s dlžníkom a v takomto prípade ZKR predpokladá, že bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy (vedomosť druhej strany o tomto
úmysle). Ako je niekoľkokrát už vyššie uvedené, základným predpokladom odporovateľnosti je, aby

úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky. Bez splnenia tohto predpokladu nie je možné
úspešne napadnúť odporovateľnosť. Právne úkony možno úspešne odporovať len vtedy, ak nimi došlo
k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil. Až v prípade preukázania
ukrátenia veriteľa (čo sa v danom konaní nepreukázalo) súd posudzuje ďalšie osobitné predpoklady
odporovateľnosti uvedené v jednotlivých skutkových podstatách, napr. § 60 ZKR. Z uvedeného dôvodu

súd ani neposudzoval splnenie ďalších podmienok odporovateľnosti v danom konaní a bližšie sa
nevysporiadaval s ďalšou právnou argumentáciou oboch sporových strán, nakoľko žalobe by nemohol
vyhovieť z dôvodu ako je vyššie odôvodnené, keďže nebol splnení jeden zo základných zákonných
predpokladov odporovateľnosti (ukrátenie uspokojenia v konkurznom konaní prihlásených pohľadávok
veriteľov dlžníka) a všetky predpoklady, podmienky musia byť splnené kumulatívne, súčasne.

24. Súd tak na základe vykonaného dokazovania a zákonných ustanovení dospel k záveru, že
žalobca nepreukázal súdu splnenie základnej všeobecnej ako aj osobitnej zákonnej podmienky
odporovateľnosti, že napadnutými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu prihlásených pohľadávok veriteľov
úpadcu a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že procesne plne úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania v celom rozsahu a uložil
úpadcovi povinnosť ich žalovaným zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

26. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, a to
bez ohľadu na to, kto je sporovou stranou konania (že ním je správca), ako aj bez ohľadu na to,
ako pohľadávku predstavujúcu trovy konania z hľadiska jej uspokojenia upravuje zákon o konkurze a
vyrovnaní. Procesne úspešní žalovaní majú v zmysle § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu tých nákladov,

ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie jeho práva. V danom prípade mali žalovaní
plný procesný úspech, preto im súd priznal v celom rozsahu náhradu trov konania a uložil úpadcovi,
ktorého v konaní zastupuje správca ako žalobca, povinnosť ich žalovaným zaplatiť. Je pravdou, že trovy
účastníkov konkurzného konania, ale aj konaní, ktoré sú vyvolané konkurzným konaním, sú vylúčené
z uspokojenia, a preto ich nemožno, okrem niektorých výnimiek, v konkurznom konaní uspokojiť. Tieto

pohľadávky však nemožno považovať za neoprávnené, pretože z hľadiska hmotného práva nezanikajú
a po prípadnom zrušení konkurzu ich možno uspokojiť v súdnom alebo inom konaní, za podmienky, že
dlžník bude existovať a bude mať majetok. V prípade, ak v konaní bol procesne neúspešný správca,
náhradu trov konania súd prizná protistrane voči úpadcovi, nie voči osobe správcu, ktorý v konaní
vystupuje namiesto úpadcu s tým, že tieto trovy možno prípadne uspokojiť z úpadcovho majetku, ktorý

mu zvýši po zrušení konkurzu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie (§ 366 CSP).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).