Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 6, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/91/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114012479
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114012479.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Vladimíra Tencera, v trestnej veci proti obžalovanému H. R., pre obzvlášť
závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona, v časti v
štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a v sčasti v štádiu dokonanom s poukazom na
§ 139 odsek 1 písm. h/ Trestného zákona a iné, o odvolaniach krajského prokurátora a obžalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 30.06.2015 sp. zn. 30Tk/1/2014 na verejnom zasadnutí
konanom dňa 06.10.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania krajského prokurátora a obžalovaného H. R., nar.
XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného za vinného :

v bode 1/ z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písm. a/, písm. c/ Trestného
zákona, v sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a v sčasti v štádiu dokonanom,
s poukazom na § 139 odsek 1 písm. h/ Trestného zákona;

v bode 2/ z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona na

tom skutkovom základe, že

1/ dňa 14.06.2014 v čase asi o 23.50 hod. v obci Boleráz, vedľa hlavnej cesty č. I/51 na pravej strane v
smere na Trnavu, pri budove Obecného úradu, po tom, ako hliadka OO PZ Trstín s riadnym označením
príslušnosti k Policajnému zboru v zložení npráp. J. S. ČOZ 294383 a npráp. E. B. ČOZ 287627,
zastavili osobné motorové vozidlo zn. Opel Zafira, EČ: BA-323ZA, ktoré viedol obvinený, a tento bol na

základe výzvy podrobený dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu, zariadením zn. Dräger v.č.:
ARFM 0022 s pozitívnym výsledkom 0,66 mg/l alkoholu, pričom počas zaisťovacích úkonov sa obvinený
doposiaľ nezisteným spôsobom zmocnil služobnej zbrane zn. ČZ vzor 82 v. č.: 097570 pridelenej npráp.
J. S., ktorý ju mal zasunutú v puzdre na taktickej veste a túto namieril a najmenej dva krát vystrelil
na telo npráp. J. S. stojaceho pri služobnom motorovom vozidle zn. VW Golf Combi, EČ: TT-913EV s
označením POLÍCIA, čím npráp. J. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. č. XXX spôsobil smrteľné

zranenia a to priestrel hrude, ktorým na mieste podľahol, po čom npráp. E. B. prichádzajúc k služobnému
vozidlu Polície reagovala bezprostredne na konanie obvineného tak, že zo svojej služobnej zbrane zn.
ČZ vzor 82, v. č. 129732 opätovala streľbu na obvineného, stojaceho na pravej strane pri služobnom
motorovom vozidle, ktorý pokračoval v streľbe na npráp. E. B., ku ktorej sa po vystrelení všetkých
nábojov obvinený priblížil a mieriac strelnou zbraňou na jej hlavu žiadal vydanie kľúčov od jeho vozidla
zn. Opel, čo zo strachu o svoj život urobila a následne obvinený cca okolo polnoci toho istého dňa ušiel

z miesta činu na svojom vozidle zn. Opel Zafira na nezistené miesto, pričom týmto konaním npráp. E.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. č. XXX neboli spôsobené žiadne zranenia,2/ po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov a omamných látok viedol dňa 14.06.2014 asi o
23.40 hod. po ceste č. I/51 v obci Boleráz smerom na Trnavu osobné motorové vozidlo zn. Opel Zafira,

EČ: BA323ZA, pri ktorej bol zastavený hliadkou Obvodného oddelenia PZ Trstín a podrobený dychovej
skúške na zistenie alkoholu v dychu meračom Alcotest Dräger 7410, výr. č. ARFM-0022, ktorým mu
bola nameraná v čase o 23:42 hod. dňa 14.6.2014 hodnota 0,66 mg/l alkoholu v dychu a znaleckým
skúmaním vzoriek krvi a moču, odobratých obžalovanému H. R. dňa 15.6.2014 v rámci prehliadky tela
a obdobných úkonov, bola u neho zistená prítomnosť metabolitov tetrahydrokanabinolu - t.j. účinnej

látky konope a prítomnosť metabolitov kokaínu, pričom v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov sú rastliny rodu Cannabis
(konope) zaradené do I. skupiny omamných látok a kokaín je zaradený do II. skupiny omamných látok.

Za túto trestnú činnosť uložil obžalovanému podľa 145 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm.
h/, § 38 odsek 7 a § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24

(dvadsaťštyri) rokov.

Podľa § 48 odsek 3 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona uložil obžalovanému ochranný dohľad na 2 (dva)
roky.

Podľa § 60 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci -
samonabíjacia pištoľ českej výroby zn. ČZ model 75B, výrobné č. 8821R, kaliber 9 mm Luger a podľa

§ 60 odsek 6 Trestného zákona a vyslovil, že vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 83 odsek 1 písm. e/ Trestného zákona uložil zhabanie vecí a to :

- 1 ks krátka planá zbraň - samonabíjacia pištoľ českej výroby zn. ČZ model 75, výrobné č. F9168,

kaliber 9 mm Luger a 3 zásobníky,

- 44 ks nábojov kalibru 9 mm Luger výrobcu Sellier & Bellot,

- 200 ks nábojov kalibru 7,62 x 39 mm výrobcu Sellier & Bellot,

- 1 ks dlhá palná zbraň - samonabíjacia guľovnica CZ 858 Tactical 4P s pevnou pažbou výrobné č.
B223102 kalibru 7,62 x 39 mm,

- 1 ks krátka expanzná zbraň - samonabíjacia pištoľ talianskej výroby, továrenskej značky BBM model
MINIGAP, kalibru 9 mm P.A. Blanc, výrobné č. Z00563,

nakoľko si to vyžaduje bezpečnosť ľudí a majetku a vyslovil, podľa § 83 odsek 2 Trestného zákona ,
že vlastníkom zhabaných vecí stáva štát.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému, aby do 30 dní od nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku zaplatil poškodeným náhradu škody a to:

- Ministerstvu vnútra SR, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866 vo výške 21 506,25 Eur,

- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Krajská pobočka Trnava, Halenárska č. 22, 917 02 Trnava, IČO:

35937874 vo výške 54,99 Eur.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa podrobne uviedol rozsah vykonaného dokazovania,
obsah jednotlivých dôkazov, spôsob ich vyhodnotenia ako aj to, akými úvahami sa spravoval pri
rozhodovaní o vine a treste obžalovaného.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie prokurátor aj obžalovaný.Prokurátor svojim odvolaním napadol len správnosť výroku o treste, keď má za to, že pri tak mimoriadne
závažnej trestnej činnosti, akej sa dopustil obžalovaný, akýkoľvek trest pod hornú hranicu trestnej
sadzby nemá adekvátne pôsobenie na ostatných potencionálných páchateľov obdobnej trestnej činnosti

a dostatočne sa nevyjadruje ani morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Tieto kritériá dosahuje iba
trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov. Domáhal sa preto zrušenia výroku o treste z dôvodu § 321 odsek
1 písm. e/ Trestného poriadku s tým, aby krajský súd postupom podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku
v zmysle jeho odvolacieho návrhu rozhodol o treste obžalovaného.

Obžalovaný podal odvolanie z dôvodu § 321 odsek 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. e/, písm. f/
Trestného poriadku tak proti výroku o vine ako aj proti výroku o treste a povinnosti nahradiť škodu s
tým, že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu
I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne, aby odvolací súd sám
rozhodol tak, že skutok uvedený v bode 1/ rozsudku rozčlení na dva skutky, a to na konanie voči
poškodenému npráp. J. S. a na konanie voči npráp. E. B.. Po takomto rozčlenení navrhol, aby bol skutok

vo vzťahu k poškodenému J. S. kvalifikovaný ako zločin zabitia podľa § 147 odsek 1, odsek 2 písm.
a/ Trestného zákona a skutok vo vzťahu k poškodenej E. B. ako zločin ublíženia na zdraví v štádiu
pokusu podľa § 14 odsek 1, § 155 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona, v oboch prípadoch s
použitím ustanovenia § 139 odsek 1 písm. h/ Trestného zákona, a následne mu bol uložený primeraný
úhrnný trest. Poukázal na to, že jeho konanie v bode 1/ rozsudku nebolo pripravované ani cielené, bolo

výsledkom skratového konania v dôsledku silnej bolesti v kolene, ktorú mu spôsobil poškodený npráp. J.
S. pri necitlivom zaobchádzaní a to aj po tom, ako ho upozornil na silné bolesti. Svojim konaním nechcel
spôsobiť smrť poškodeného, teda jeho úmysel nesmeroval k jeho usmrteniu tak ako to už uvádzal vo
svojich výpovediach, ktoré súd nezobral pri hodnotení dôkazov do úvahy. Súd I. stupňa pri hodnotení
dôkazov dal dôraz len na výpoveď poškodenej, ktorá tvrdila, že pri zákroku nemal problémy s nohou,

pričom jeho výpoveď súd spochybnil a v rozsudku uviedol, že nebolo preukázané, že by sa poškodený
voči nemu správal pri služobnom zákroku hrubo a vulgárne. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpovede
svedkov V. H., H. Z. a H. F., ktorí si nevšimli, že by kríval, dokonca sa podľa nich pohyboval taktickým
spôsobom a prikročenom postoji, avšak nikto neskúmal, či ten prikrčený postoj nebol práve z dôvodu
bolestivosti kolena. Nebolo zohľadnené vyjadrenie znalca z odboru ortopédie - MUDr. Ľuboša Klementa,

ktorý na hlavnom pojednávaní, na základe ním predložených lekárskych potvrdení, skonštatoval, že v
čase spáchania skutku mohol mať dosť silnú bolesť kolena. Tieto lekárske potvrdenia znalec nemal k
dispozícii pri vypracovaní znaleckého posudku. Nebolo prihliadnuté na svedeckú výpoveď K. Y., ktorý bol
v kritickom čase tiež riešený pre priestupok poškodenými, a ktorý hodnotil postup oboch poškodených
ako neprofesionálny, chaotický a tiež uviedol, že v jeho správaní si nevšimol žiadnu agresivitu, zdalo

sa mu, že je opitý.

S odôvodnením napadnutého rozsudku ohľadom skutku v bode 1/ nesúhlasí, pretože súd rozhodol na
základe dôkazov, ktoré nevyhodnotil zákonným spôsobom, pri ustaľovaní viny a hodnotení dôkazov bol
neobjektívny, ovplyvnený verejnou mienkou a médiami.

Rovnako nesúhlasí s rozhodnutím a odôvodnením druhej časti skutku v bode 1/ rozsudku vo vzťahu
ku konaniu voči policajtke - npráp. E. B.. K svojmu konaniu sa vyjadriť nevedel, o skutku vypovedala
len poškodená, bolo preukázané, že došlo k vzájomnej streľbe resp. streľbu opätoval. Strieľanie nebolo
cielené, bolo chaotické, čo súd spochybnil.

Má za to, že úmyselné zavinenie ku skutku pod bodom 1/ rozsudku ako obzvlášť závažného zločinu
vraždy preukázané doposiaľ nebolo, nepodarilo sa preukázať subjektívnu stránku tohto trestného činu
tak, ako mu je kladený za vinu. V doterajšom konaní nebol produkovaný ani jeden dôkaz, ktorý by
preukazoval jeho úmyselné konanie s cieľom usmrtiť poškodených. Dokazovanie preukázalo, že skutok,

pre ktorý bol uznaný vinným a bol mu uložený trest, nie je obzvlášť závažným zločinom vraždy, nakoľko
neboli naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného
súdu SR zo dňa 28.08.2001 sp. zn. 4. ÚS 438/2000 ako aj na judikatúru ESĽS s tým, že každý prípad,
ktorý vyvoláva sebamenšie dôkazné pochybnosti musí byť vyložený v prospech obvineného.

Obžalovaný v dôvodoch odvolania zotrval aj na tom, že v kritickom čase vystrelil na poškodeného
npráp. J. S. necielene, nepripravovane, išlo výlučne o skratové konanie, ktoré nesmerovalo k usmrteniu
človeka. Táto skutočnosť vyplýva aj zo záverov psychiatrického posudku. Jeho konanie nebolo primárne
vedené proti životu poškodeného ale súviselo priamo s jeho správaním, ktoré bolo pre neho vysokorizikové. Podľa znalcov išlo o impulzívne jednorázové zlyhanie, na ktorom sa podieľali faktory danej
situácie a posledným spúšťačom jeho agresívneho správania bol dotyk pištole policajta, ktorý pocítil na
chrbte. Týmto sa mohli aktivovať jeho zručnosti a skúsenosti so zbraňou a preto konal tak ako konal.

Pri hodnotení dôkazov bolo treba vziať do úvahy vhodnosť či nevhodnosť zákroku poškodeného ako aj
zákonnosť jeho oblečenia resp. použitia taktickej vesty pri výkone služby. Súd zamietol jeho návrhy na
doplnenie dôkazov k celkovej ustrojenosti policajta pri výkone služby a vykonaniu policajného zákroku,
k čomu sa mohol vyjadriť bezpečnostný analytik. Predpokladá, že z takéhoto vyjadrenia by vyplynulo,
že zbraň má mať policajt pri výkone svojej práce tak zabezpečenú, aby mu ju bez prekonania prekážky

nemohol nikto vziať, že manipulácia zo zakladaním ako aj k opätovným odomykaním pút musí mať určité
pravidlá. Zákrok policajtov pri výkone služby bol kritického dňa neprofesionálny.

V dôvodoch odvolania obžalovaný tiež namietal správnosť uloženého trestu, keď súd I. stupňa pri
ukladaní trestu nezistil žiadnu z poľahčujúcich okolností hoci má za to, že bolo dôvodné použitie
až 5-tich poľahčujúcich okolností a to podľa § 36 písm. a/, písm. c/, písm. j/, písm. l/, písm. n/

Trestného zákona, nakoľko čin spáchal v silnom citovom rozrušení v spojitosti s negatívnymi dôsledkami
svojej choroby, viedol pred jeho spáchaním riadny život, priznal sa k trestnej činnosti a túto oľutoval,
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. Nebolo prihliadnuté na závery psychiatrického posudku,
podľa ktorého jeho pobyt na slobode pre spoločnosť nie je nebezpečný, zopakovanie trestnej činnosti v
budúcnosti je málo pravdepodobné, rovnako neprihliadol na výpovede tých svedkov, ktorí vypovedali, že

je dobrý človek, empatický, s vôľou pomôcť nielen blízkym ale hocikomu, žije v usporiadanej spoločnej
domácnosti s dvomi deťmi. Uložený trest odňatia slobody považuje za neprimerane prísny. Ak súd
vyhodnotil dôkazy v jeho neprospech tak, že ho uznal vinným podľa obžaloby, mohol pri ukladaní trestu
použiť zmierňovacie ustanovenie Trestného zákona, uložený trest je neprimeraný.

V dôvodoch odvolania namietal aj zákonnosť a správnosť výroku o náhrade škody, pretože, vzhľadom
na uložený trest, je nárok poškodených v stanovenej lehote nevymožiteľný.

Ministerstvo vnútra SR ako poškodený vo svojom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného proti výroku o
náhrade škody navrhol v tejto časti odvolanie obžalovaného zamietnuť s tým, že stanovená lehota 30

dní na náhradu škody je obvyklá a postačujúca na to, aby obžalovaný náhradu škody uhradil alebo
vykonal úkony k jej zaplateniu, prípadne sa s poškodeným dohodol o spôsobe náhrady. To, či je nárok
poškodeného nevymožiteľný je otázka, ktorá bude riešená po uplynutí lehoty na náhradu škody.

Prokurátor aj obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvali na písomných dôvodoch

svojich odvolaní.

Krajskýsúd,akosúdodvolací,nazákladeriadneavčaspodanýchodvolaní,natooprávnenýmiosobami,
podľa § 317 odsek l Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadil sa pritom zásadou, že na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané sa prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku a zistil, že ani odvolanie krajského prokurátora ani odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní

všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci v súlade s ustanovením § 2
odsek 10 Trestného poriadku. Následne vykonané dôkazy okresný súd správne vyhodnotil jednotlivo aj
v ich súhrne, tak ako mu to ukladá § 2 odsek 12 Trestného poriadku.

Skutkové zistenia súdu I. stupňa považuje krajský súd za správne a zodpovedajúce výsledkom

vykonaného dokazovania.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, krajský súd nezistil žiadne také pochybenia, ktoré
by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie zákonným spôsobom a v potrebnom
rozsahu, zároveň dôkazy vyhodnotil spôsobom, ktorý je logický a v súlade so zákonom.Na základe takto správne zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery ohľadom
zavinenia obžalovaného a právneho posúdenia jeho konania zo skutku uvedenom v bode 1/ rozsudku.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku má všetky náležitosti v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku.
SúdI.stupňavodôvodnenírozsudkuuviedol,nazákladektorýchdôkazovdospelkskutkovýmzisteniam,
a tiež aj akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa ustanovení
Trestného zákona, či už v otázke viny alebo pri rozhodovaní o treste.

Súd I. stupňa v napadnutom rozsudku jasne odôvodnil, o ktoré dôkazy sa opiera, akým spôsobom
vyhodnotil dôkaznú situáciu aj obranu obžalovaného, s týmito závermi sa stotožňuje aj odvolací súd. Aj
odvolací súd má za to, že skutok, ako je uvedený v bode 1/ skutkovej vety napadnutého rozsudku sa
stal a bol ustálený v súlade so zisteným skutkovým stavom veci. V tejto súvislosti považoval požiadavku
obžalovaného na rozčlenenie skutku a následnú zmenu právnej kvalifikácie za nedôvodnú.

Krajský súd sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje, osvojuje si ho a to
nielen v otázke týkajúcej sa zavinenia obžalovaného ale aj v otázke právneho posúdenia skutku.

Obžalovaný v priebehu celého doterajšieho konania spochybňoval naplnenie subjektívnej stránky
trestného činu vraždy, keď sa bránil tým, že jeho konanie proti poškodeným npráp. J. S. a npráp. E. B.

nebolo pripravované ani cielené, jednalo sa len o skratovú reakciu na bolesť, spôsobenú pri necitlivom
zaobchádzaní voči jeho osobe zo strany poškodeného. Súd I. stupňa správne vyhodnotil túto obranu
ako snahu zbaviť sa viny zo žalovaného obzvlášť závažného zločinu vraždy a docieliť právnu kvalifikáciu
tohto konania len ako zločinu zabitia podľa § §147 ods. 1., ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, a správne
poukázal na konkrétne dôkazy, ktoré túto jeho obranu vyvracajú.

Trestný čin vraždy podľa 145 odsek 1 Trestného zákona je úmyselným trestným činom.

Objektívna stránka trestného činu vraždy je vždy charakterizovaná usmrtením človeka, ktorým sa
rozumie spôsobenie cerebrálnej smrti inému živému človeku. Nie je pritom rozhodujúce, aké prostriedky

boli na usmrtenie použité a ani to, či išlo o konanie jednorázové alebo o konanie sa opakujúce, prípadne
dlhodobé.

Po subjektívnej stránke sa pri trestnom čine vraždy vyžaduje úmyselné zavinenie.

Podľa § 15 odsek 1 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne ak páchateľ :

a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom
(priamy úmysel), alebo

b/ vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí
bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).

Pri trestnom čine vraždy úmysel páchateľa čo aj nepriamy musí smerovať k usmrteniu človeka. Vôľa
páchateľa, či už vo forme chcenia alebo uzrozumenia, musí smerovať aj k následku, ktorým je smrť

iného človeka, pričom vzťah páchateľa k tomuto následku musí byť aktívny.

Na odlíšenie trestného činu vraždy od trestných činov ublíženia na zdraví s následkom smrti, je dôležité
zistiť páchateľov subjektívny vzťah práve k spôsobenému smrteľnému následku. V tejto súvislosti je pre
správne posúdenie rozhodujúce aj zistenie, akým motívom bolo konanie páchateľa vedené. Motívom

je vnútorný podnet, ktorý viedol páchateľa k rozhodnutiu spáchať trestný čin. Podľa odbornej literatúry
motív trestného činu dokresľuje jeho konkrétnu povahu a pomáha objasniť jeho príčinu.

V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu ČR z 15.12.2010 sp. zn. 3Tdo/1527/2010, aj v prípadoch, kde
sa nepodarí z dostupných dôkazov spoľahlivo zistiť, akým motívom bol páchateľ k svojmu činu vedený,

nemožno z toho mechanicky usúdiť, že chýba úmysel spôsobiť poškodenému smrteľný následok.

Úmysel spôsobiť poškodenému smrteľný následok, aj v prípade nepreukázania motívu jeho konania,
možno vyvodiť z okolností a intenzity vykonaného útoku, najmä ak páchateľ použije zbraň spôsobilúiného usmrtiť a útok zámerne vedie proti tým častiam ľudského tela kde sú uložené orgány dôležité pre
život.

V prípadoch, kedy páchateľ popiera úmysel usmrtiť svoju obeť je nutné otázku jeho zavinenia vyvodiť
nepriamo z okolností trestného činu objektívnej povahy, konkrétne z okolností, za ktorých k útoku došlo,
čo útoku predchádzalo, ako bol útok zrealizovaný, akým predmetom páchateľ útočil, či páchateľ útočil
protitakejčastitela,kdesúživotnedôležitéorgány,akousilouútočilapodobne.Tentonázor jevyjadrený
aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR , publikovanom pod č. R 19/69.

V nadväznosti na vyššie uvedenú právnu teóriu a súdnu prax je potrebné v prejednávanej veci uviesť,
že akékoľvek pochybnosti o správnosti právnej kvalifikácie konania obžalovaného ako trestného činu
vraždy vylučuje správne zistený skutkový stav.

Obžalovaný bol v kritickom čase zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou počas kontroly bolo

zistené, že riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Počas zaisťovacích úkonov, ktoré mali viesť
k jeho predvedeniu na príslušné oddelenie PZ, obžalovaný odzbrojil poškodeného npráp. J. S., zmocnil
sa jeho služobnej zbrane, touto opakovane vystrelil na poškodeného a spôsobil mu smrteľné zranenia -
priestrel hrude, ktorým na mieste podľahol. Následne v streľbe pokračoval voči poškodenej npráp. E. B.
a po vystrelení všetkých nábojov ju, mieriac jej pištoľou na hlavu, žiadal o vydanie kľúčov od jeho vozidla.

Z uvedeného vyplýva, že konanie obžalovaného bolo cielené, vedené motívom za každú cenu sa
vyhnúť zodpovednosti za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a ujsť z miesta činu,
o čom nasvedčuje aj to, mal snahu odstrániť stopy, ktoré by mohli napomôcť k jeho indentifikácii,
a zo služobného policajného vozidla zobral naústok od prístroja zn. Dräger, ktorým bol podrobený
dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu. Aj ďalšie konanie obžalovaného bolo vedené snahou

zahladiť stopy, ktoré by k nemu smerovali. Pokiaľ nedošlo k dokonaniu trestného činu vraždy vo
vzťahu k poškodenej npráp. E. B., toto nebolo vedené vôľou obžalovaného, ale tým, že obžalovaný
vystrieľal všetky náboje a v čase streľby sa poškodená kryla a streľbu obžalovaného opätovala. Útok
obžalovanéhonapoškodenúnpráp.B.malrovnakýmotívakojehoútoknapoškodenéhonpráp.S.,čomu
nasvedčuje aj to, že mieriac zbraňou na jej hlavu (po vystrelení všetkých nábojov), žiadal poškodenú o

vydanie kľúčov od jeho motorového vozidla.

Úmysel usmrtiť oboch poškodených teda v danom prípade možno vyvodiť jednak z pohnútky
obžalovaného ako aj z konkrétnych okolností prípadu, keď je nesporné, že obžalovaný opakovane
vystrelil na poškodeného J. S. a výstrely viedol proti takej časti tela, kde sú životne dôležité orgány a po

jeho usmrtení pokračoval v streľbe aj proti poškodenej B..

Obrana obžalovaného spochybňujúca naplnenie subjektívnej stránky trestného činu vraždy je preto
účelová, v neprospech obžalovaného hovorí aj tá skutočnosť, že v súkromnom živote sa zaoberal so
zbraňami v rámci športovej streľby, a tiež mal skúsenosť so zaobchádzaním so strelnými zbraňami a

taktickými postupmi aj v pracovnom zaradení člena výjazdovej skupiny SBS, ktoré zručnosti využil nielen
pri odzbrojení poškodeného S., ale aj pri následnom útoku na oboch poškodených.

Pokiaľ sa obžalovaný bránil tým, že sa z jeho strany jednalo o skratovú stresovú reakciu vyplývajúcu
z takého zaobchádzania s jeho osobou, pri ktorom mu bola spôsobená bolesť, túto obranu nemožno

zohľadniť ani po preukázaní, že obžalovaný bol necelý mesiac pred inkriminovaným činom ošetrený v
nemocnici pre bolestivosť kolena a bola vykonaná punkcia. Pokiaľ znalec na základe tejto skutočnosti
pripustil možnú bolestivosť kolena je potrebné poukázať na tú časť jednotlivých svedeckých výpovedí,
z ktorých vyplýva, že obžalovaný v kritickom čase nekríval.
Za správnu a zákonnú považoval krajský súd aj právnu kvalifikáciu konania obžalovaného podľa § 145

odsek 1, odsek 2 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona.

Podľa § 145 odsek 2 písm. c/ Trestného zákona odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov
alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1/
na chránenej osobe.

Podľa § 139 odsek 1 písm. h/ Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie verejný činiteľ alebo
osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona.
Právnej kvalifikácii konania podľa § 145 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona zodpovedá také konanie,
ak čin uvedený v § 145 odsek 1 Trestného zákona páchateľ spácha na dvoch osobách.V prejednávanej veci je nesporné, že konanie obžalovaného smerovalo voči dvom príslušníkom polície,
počas výkonu ich služby a v súvislosti s jej výkonom, ktorých treba považovať za verejných činiteľov v

zmysle § 128 odsek 1 Trestného zákona.

Pri preskúmávaní výroku o treste krajský súd zistil, že súd I. stupňa postupoval v súlade so zákonom.

Súd I. stupňa správne ustálil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Trestného zákona

spočívajúcu v tom, že obžalovaný spáchal viac trestných činov.

Správny a zákonný bol postup súdu I. stupňa, ktorý nepriznal obžalovanému poľahčujúce okolnosti v
zmysle § 36 písm. a/, písm. c/, písm. j/, písm. l/, písm. n/ Trestného zákona.

Aj podľa názoru krajského súdu, nebolo preukázané, že by trestný čin spáchal v ospravedlniteľnom

citovom rozrušení, táto skutočnosť nevyplýva z vykonaného dokazovania.

Rovnako vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa trestného činu dopustil v spojitosti
s negatívnymi dôsledkami svojej choroby, keď obžalovaným tvrdenú bolestivosť kolena nemožno
považovať za takú chorobu, ktorá by svojou závažnosťou povahou mohla mať nepriaznivý vplyv na

konanie obžalovaného.

Poľahčujúcou okolnosťou v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona je to, že páchateľ viedol pred
spáchaním trestného činu riadny život. Táto poľahčujúca okolnosť u obžalovaného nie je daná a jej
použitie je vylúčené najmä s poukazom na výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, z ktorého aj

odvolací súd zistil, že obžalovaný je nedisciplinovaným vodičom, od roku 2010 bol viacnásobne riešený
a pokutovaný pre porušenie pravidiel cestnej premávky (29-krát), preto nemožno vyvodiť záver o tom, že
viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a to aj s poukazom na skutočnosť, že sa žalovaných
trestných činov dopustil počas kontroly políciou v súvislosti s jeho protiprávnym konaním v doprave.

Celkový postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti vylučuje aplikáciu poľahčujúcej okolnosti v
zmysle § 36 písm. n/ Trestného poriadku pretože je preukázané, že obžalovaný z miesta činu ušiel,
snažil sa zahladiť stopy, bolo po ňom vyhlásené pátranie. Nemožno teda uvažovať o aktívnej účasti
obžalovaného pri objasňovaní jeho trestnej činnosti. Obžalovaný nebol usvedčený na základe jeho
vlastnej výpovede ale na základe dôkazov, ktoré boli zabezpečené mimo jeho procesnej aktivity.

Správne a zákonné boli úvahy súdu I. stupňa aj ohľadom výmery uloženého trestu a zaradení
obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Neuloženie trestu odňatia slobody na hornej hranici trestnej sadzby vo výmery 25 rokov nie je v rozpore

s hľadiskami určenými v zásadách pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona, uložený trest
odňatia slobody vo výmere 24 rokov nemožno považovať za neprimeraný, odvolací súd teda nemal
dôvod na zrušenie napadnutého výroku o treste podľa § 321 odsek 1 písm. e/ Trestného poriadku.

Za správne a zákonné považoval odvolací súd aj výroky napadnutého uznesenia, ktorým bol uložený

obžalovanému ochranný dohľad a trest prepadnutia veci, aj tie, ktorými bolo rozhodnuté o zhabaní
veci a o uplatnených nárokoch poškodených na náhradu škody. Súd I. stupňa nepochybil, keď uložil
obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodeným náhradu škody do 30-dní od právoplatnosti rozsudku.

K odvolacej námietke obžalovaného je potrebné uviesť, že výrok o náhrade škody uvedený v trestnom

rozsudku je vykonateľný ihneď po právoplatnosti tohto výroku, pričom sa jedná o výrok, ktorý je
rozhodnutím, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Exekučného poriadku. Pokiaľ súd I. stupňa rozhodol o
povinnosti nahradiť škodu do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku rozhodol tak v podstate v
prospech obžalovaného, keď predmetný rozsudok bude možné ako exekučný titul použiť až po uplynutí
tejto doby.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu
napadnutého rozsudku, odvolanie prokurátora aj obžalovaného zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.