Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 4, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817010376
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6817010376.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov
JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jána Bobora v trestnej veci obžalovaného H.. P. Q. pre prečin
porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na verejnom zasadnutí
dňa 04. októbra 2018 o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Revúca sp. zn.
1T/95/2017 zo dňa 21.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/95/2017 zo dňa 21.02.2018 bol obžalovaný H.. P. Q.
podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný
ako prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom
skutkovomzáklade,ževobdobíodmesiacaaugust2016dokoncamesiacaoktóber2016vkatastrálnom

území obce Y., okres Y. na parcele registra „C“ č. XXXX/X vedenej v katastri nehnuteľností ako trvalý
trávnatý porast, ktorú mal v užívaní ako nájomca zastupujúci spoločnosť FAGUS SR, s.r.o. so sídlom v
Hnúšti, kpt. Nálepku 141 na základe nájomnej zmluvy uzavretej s prenajímateľom, obcou Ratková dňa
28.12.2007, bez súhlasu miestne príslušného orgánu ochrany prírody a krajiny, obce Y., dal pokyn na
výrob 128 ks drevín druhu hrab obyčajný (Carpinus betulus), dub zimný (Quercus petraea), buk lesný
(Fagus sylvatica), čerešňa vtáčia (Prunus avium), breza previsnutá (Betula pendula), smrek obyčajný

(Picea abies) a borovica lesná (Pinus sylvenstris) s obvodom kmeňov presahujúcich 40 cm vo výške
130 cm nad zemou, čím konaním v rozpore s ust. § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody
a krajiny spôsobil spoločenskú ujmu pre Slovenskú republiku, zastúpenú Okresným úradom Revúca,
odborom starostlivosti o životné prostredie so sídlom v Revúcej na ul. Komenského č. 40 vo výške
nie menej ako 102.816 €, pretože nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný. Poškodená
Slovenská republika bola s nárokom na náhradu škody s poukazom na § 288 ods. 3 Tr. por. odkázaná

na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie okresný prokurátor, ktoré dodatočne písomne
odôvodnil. V písomných dôvodov odvolania poukázal na výpoveď zástupkyne poškodeného Y.. Z. P.,
ktorá uviedla, že na výrub stromov na parcele registra „C“ č. XXXX/X v katastrálnom území obce Y.
vedenom ako trvalý trávnatý porast bol potrebný súhlas orgánu ochrany prírody a krajiny. Parcela,

na ktorej došlo k nezákonnému výrubu je predmetom zmluvy o prenájme uzavretej dňa 28.12.2007
medzi obcou Y. ako prenajímateľom a spoločnosťou FAGUS SR, s.r.o. ako nájomcom, ktorej konateľom
je obžalovaný. Výrub 128 kusov stromov bol súčasťou celoplošného výrubu stromov na parcelách v
prenájme obžalovaného, ktoré sa nachádzajú aj v katastrálnom území obce Y. W., v okrese Y. W..
Predmetný výrub bol rozdelený na dva výruby, pričom jeho menšia časť bola predmetom vyšetrovania
OR PZ, OKP Revúca. Obžaloba poukázala aj na výpoveď svedka O.. X. O., ktorý uviedol, že po tom,

ako obžalovaného informoval o nezákonnom výrube, mu tento oznámil, že výrub je legálny, nevyžaduje
povolenie obce, nakoľko ide o „čiernu plochu“, porast, ktorý sa nenachádza na lesných pozemkoch, alena trávnatých plochách. V uvedenej súvislosti poukázal aj na to, že obžalovaný sám uviedol, že v letných
mesiacoch asi do augusta 2016 uskutočňoval v katastrálnom území obce Y. výrub stromov, a to aj na
čiernych plochách, ktoré nie sú súčasťou plánu starostlivosti o les. Nesúhlasil s tvrdením okresného

súdu, že nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by ozrejmil, kto výrub stromov na predmetnej parcele v
roku 2016 realizoval. Hoci neboli zistené konkrétne osoby, ktoré stromy vypiľovali, avšak bolo spoľahlivo
preukázané, že na predmetných parcelách v rozhodnom období realizovala ťažbu spoločnosť FAGUS
SR, s.r.o., ktorej konateľom bol obžalovaný. Trestne zodpovedný v posudzovanom prípade preto nie je
len ten, kto stromy skutočne vypiľoval, ale aj ten, kto inicioval a nariadil ťažbu drevnej hmoty a v prospech

koho sa ťažba realizovala. Takáto osoba nesie prvotnú trestnú zodpovednosť za výrub stromov, na ktorý
nemala povolenie od orgánu ochrany prírody a krajiny. Záverom podaného odvolania obžaloba uviedla,
že písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku je v rozpore s jeho obsahom tak ako bol vyhlásený, keď
spoukazomnadôvodoslobodeniaspodobžalobyokresnýsúdvpísomnomvyhotovenírozsudkuuviedol
ust. § 285 písm. b/ Tr. por. namiesto správneho ust. § 285 písm. c/ Tr. por. Napadnutý rozsudok žiadal
zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Revúca, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný k podanému odvolaniu uviedol, že je konateľom spoločnosti FAGUS SR, s.r.o., ktorá má v
dlhodobom prenájme pozemky od obce Y.. Pripustil, že po kalamite v roku 2014 prostredníctvom svedka
H.. V. P. vykonal ťažbu kalamitného dreva v lesných porastoch. Sporná parcela registra „C“ parc. č.
XXXX/X, vedená ako trvalý trávnatý porast sa síce svojim charakterom v prírode od lesného porastu

nelíši, avšak nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by sám, prostredníctvom svojej spoločnosti alebo
svedka H.. V. P. na uvedenej parcele vykonával ťažobnú činnosť. Ťažiskovo dôvodil tým, že obžaloba
nepreukázala, že by dal pokyn na výrub drevín, v akom období k výrubu došlo, aké konkrétne dreviny
mali byť vyrúbané a v akom počte. Poukázal na to, že v roku 2014 bola v danej lokalite veľká kalamita,
preto jej hranice neboli jasné a rovnako nebolo zrejmé, či dreviny, ktoré boli zrezané, neboli už predtým

polámané alebo nejde o dreviny, u ktorých sa na výrub nevyžadoval súhlas. Poukázal aj na to, že
povolenie na ťažbu dreva vydal konajúc v mene spoločnosti FAGUS SR s.r.o. pre svedka H.. V. P.,
pričom v uvedenom povolení nebola uvedená sporná parcela. Aj spoločnosť svedka H.. V. P., ktorá sa
v tomto poraste zdržiavala do novembra 2016 si všimla, že stromy na uvedenej parcele boli vyrúbané.
Menovaná spoločnosť vykonávala ťažbu v blízkosti predmetnej parcely, a preto k výrubu mohlo dôjsť

aj zo strany živnostníkov, ktorí pre svedka H.. V. P. pracovali. Odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť
ako nedôvodné.

Prokurátor na verejnom zasadnutí poukázal na dôvody uvedené v podanom odvolaní. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie prokurátora ako nedôvodné
zamietnuť s odôvodnením, že z dokazovania nevyplynulo, že obžalovaný vykonal výrub drevín, resp.
že by dal na takýto výrub pokyn. Poukázala na to, že v žargóne sa trvalý trávnatý porast označuje ako
biela plocha.

Na základe podaného odvolania krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým prokurátor podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.

V súvislosti s prejednávanou vecou odvolací súd poukazuje na jednu zo základných zásad trestného
konania podľa § 2 ods. 10 Tr. por., v zmysle ktorej je súd povinný v každej trestnej veci postupovať tak,
aby bol zistený skutkový stav, o ktorom nie sú žiadne dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom
pre jeho rozhodnutie. Súd je vždy povinný objasniť vec v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že sa skutok

stal, tento napĺňa všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu a existuje spoľahlivý záver
o tom, že skutok spáchal obžalovaný. Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených podmienok, nie je
možné dospieť k odsudzujúcemu rozsudku.

So zásadou spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci podľa § 2 ods. 10 Tr. por. je spojená aj zásada

„in dubio pro reo“. Preto ak po vykonaní všetkých dostupných dôkazov vzniknú rozumné pochybnosti o
skutkových okolnostiach prejednávanej veci, musí súd rozhodnúť v prospech obžalovaného.Okresný súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por. (mal byť § 285 písm.c/
Tr.por.), z dôvodu, že nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Oslobodzujúci rozsudok oprel
predovšetkým o výpoveď obžalovaného, svedka O.. X. O., svedka H.. V. P. ako aj o listinné dôkazy

konštatujúc, že na jednej strane bolo preukázané, že na predmetnej parcele registra „C“ č. XXXX/X
nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y. došlo k výrubu drevín v rozsahu, ktorý je uvedený v podanej
žalobe, na strane druhej ale nebol produkovaný žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že ťažbu dreva vykonal
alebo nariadil obžalovaný H.. P. Q.. Svedok Bc. X. O., starosta obce Y. ani svedok H.. V. P., obchodný
partner obžalovaného, nepotvrdili, že na posudzovanej parcele vykonával ťažbu alebo výrub stromov

obžalovaný, prípadne prostredníctvom neho svedok H.. V. P. alebo ním poverení pracovníci. Okrem toho
súd prvého stupňa poukázal aj na to, že hoci je predmetná parcela registra „C“ č. XXXX/X v katastri
nehnuteľností evidovaná ako trvalý trávnatý porast a ťažba na nej podlieha inému právnemu režimu
ako ťažba na lesnom pozemku, parcela sa charakterom porastu nelíši od priľahlých lesných pozemkov.
Keďže dané miesto bolo v roku 2014 postihnuté kalamitou a posudzovaná parcela bezprostredne susedí
s lesnými pozemkami bez viditeľne označených hraníc, nebolo spoľahlivo preukázané, ktoré pne zostali

po kalamitou poškodených stromoch a ktoré boli odrezané. Okresný súd tak prijal záver, že nebol
vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný, preto ho okresný
súd postupom podľa § 285 písm. b/ Tr. por. (mal byť uvedený § 285 písm.c/ Tr.por.) spod obžaloby
oslobodil.

Krajský súd sa s prijatými závermi okresného súdu v zásade stotožnil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
v posudzovanej trestnej veci neboli zo strany orgánov činných v trestnom konaní zabezpečené také
dôkazy, ktoré by bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukazovali protiprávne konanie zo strany
obžalovaného a viedli súd k záveru o jeho vine.

Trestného činu porušovania stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva alebo všeobecne záväznými
právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vo väčšom rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker,
alebo ich vyrúbe. Citovaným ustanovením sú chránené stromy a krovy na úseku lesného hospodárstva
pred nedovolenými zásahmi, najmä pred ekologickými ujmou spôsobenou nelegálnym výrubom stromov

v chránených krajinných oblastiach, v ktorých platí zvýšený stupeň ochrany.

Obžalovaný nespochybňoval skutočnosť, že spoločnosť FAGUS SR, s.r.o., v ktorej vykonáva pôsobnosť
konateľa, je na základe zmluvy zo dňa 28.12.2007 v znení neskorších dodatkov uzavretej s obcou
Y. nájomcom obecných lesov a poľnohospodárskych pozemkov v katastrálnom území Y.. Súčasťou

prenajatých pozemkov je aj sporná parcela registra „C“ č. XXXX/X. Ak prokurátor vo svojom odvolaní
poukazoval na to, že vzhľadom na nájomný vzťah spoločnosti obžalovaného s obcou Y. výlučne
obžalovaný realizoval ťažbu na predmetnej parcele bez potrebného súhlasu obce, krajský súd v
prvom rade konštatuje, že len samotná skutočnosť, že obžalovaný mal spornú parcelu v prenájme
nepreukazuje, že v rozhodnom období uvedenom v obžalobe vykonal výrub popísaných drevín.

Nepochybne v zmysle § 69 ods. 1 písm. d/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v spojení
s § 47 ods. 3 uvedeného zákona obec ako orgán ochrany krajiny dáva súhlas na výrub dreviny, ak tento
zákon neustanovuje inak. Takémuto právnemu režimu podliehala aj sporná parcela. K argumentácii
prokurátora je však potrebné poukázať na obhajobnú výpoveď obžalovaného, ktorý uviedol, že na výrub
drevín na predmetnej parcele nedal žiadny pokyn ani ho sám neuskutočňoval. Z uvedeného dôvodu

nežiadal obec o žiaden súhlas na výrub dodajúc, že výrub sa uskutočňoval iba na lesnom pozemku,
ktorý hovorovo označil ako „čiernu plochu“. Obhajoba obžalovaného pritom nebola vyvrátená žiadnym
z vykonaných dôkazov.

V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na spornosť hraníc parcely č. XXXX/X evidovanej v

katastri nehnuteľností ako trvalý trávnatý porast a parcely č. XXXX/X vedenej ako lesný pozemok. Hoci
sú uvedené pozemky zakreslené na mape, ktorá je súčasťou súdneho spisu, krajský súd akcentuje,
že vykonanou obhliadkou neboli ustálené presné hranice uvedených parciel. Z náčrtu trasy terénnej
obhliadky zo dňa 27.02.2017 dokonca vyplynulo, že výkon tohto dôkazu sa spornej parcely dotýkal
iba čiastočne. V pripojenej fotodokumentácii je len orientačne zobrazené miesto, na ktorom malo

dôjsť k výrubu drevín a súčasne sú zadokumentované fotografie pňov stromov. Aj s ohľadom na
skutočnosť, že sporné parcely majú porovnateľný porast majúci charakter lesa, v teréne na mieste
samom neboli hodnoverným spôsobom zadokumentované ich hranice. Neboli zistené ani žiadne stopy,
ktoré by obžalovaného usvedčovali zo žalovaného skutku. Fotodokumentácia, ktorá je obsahom spisupreto podľa názoru odvolacieho súdu nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Aj svedkovia Q. V. (predseda
komisie životného prostredia pri obci Y.) a Y. W. (lesník Štátnych lesov Slovenskej republiky pre lesnú
správu Y.) zhodne uviedli, že sporná parcela evidovaná ako trvalý trávnatý porast po vykonaní previerky

výrubu stromov nebola viditeľná, v teréne nebola označená, preto ju nešpecifikovali a nebola osobitne
obhliadnutá. Vykonala sa pritom previerka celej lokality, vrátane lesných pozemkov. Napriek podrobnej
identifikácií vyrúbaných drevín odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania v konečnom
dôsledku spoľahlivo nevyplýva, že všetky dreviny v pošte 128 kusov boli vyrúbané práve na spornej
parcele.

Ani svedok H.. V. P. nepotvrdil, že by mu obžalovaný vydal pokyn na výrub stromov na spornej
parcele. Nepoprel síce, že jeho pracovníci v rozhodnom období vykonávali ťažbu dreva na prenajatých
pozemkoch, nemal však vedomosť o tom, že by tak urobili aj na parcele registra „C“ č. XXXX/X.
V nadväznosti na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto nebolo možné s istotou vylúčiť inú verziu
skutkového deja, a síce tú, že k výrubu drevín na parcele registra „C“ č. XXXX/X mohlo dôjsť aj

konaním iných osôb, ktoré v období od augusta 2016 do októbra 2016 mohli uvedený výrub uskutočniť
bez toho, že by boli kýmkoľvek videní.

K argumentácii prokurátora v podanom odvolaní krajský súd ďalej poznamenáva, že vo vzťahu k
obžalovanému existujú nanajvýš indície a domnienky o tom, že skutok mohol spáchať práve on,

spôsobom, aký je popísaný v skutkovej vete obžaloby.

Odvolací súd tak súhrnne uzatvára, že v konaní pred okresným súdom neboli produkované také
dôkazy,ktorébyjednoznačneanepochybneusvedčovaliobžalovanéhozospáchaniaskutkuuvedeného
v obžalobe. Aby mohol byť obžalovaný uznaný za vinného v zmysle obžaloby, musel by byť súd

presvedčenýmimorozumnýchpochybností,žeobžalobazodpovedárealite.Nedokázanávinamápritom
rovnaký dôsledok ako dokázaná nevina, a tým je aplikujúc zásadu „in dubio pro reo“, oslobodenie
spod obžaloby. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje aj na judikatúru, v zmysle ktorej zásada
zisťovania skutkového stavu veci, o ktorej nie sú dôvodné pochybnosti vyžaduje, aby súd oprel svoje
rozhodnutie o vine o jednoznačne zistené skutočnosti a nie len o domnienky alebo pravdepodobnosť.

Ak v danej veci nie je možné bezpečne ustáliť, ktorý variant skutkového riešenia zodpovedá realite, musí
súd zvoliť tú, ktorá je pre obvineného priaznivejšia (R 46/1963).
Správny bol záver okresného súdu, že nebolo preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba
spáchal obžalovaný H.. P. Q., preto výrok o oslobodení spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. por.
považuje odvolací súd za správny a zákonný. Uvedenie ust. § 285 písm. b/ Tr. por. v rozsudku je chybou

v písaní, ktorej sa okresný súd dopustil pri jeho písomnom vyhotovení.

Zákonu zodpovedá aj výrok o náhrade škody, ktorým okresný súd podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal
poškodenú Slovenskú republiku s nárokom na náhradu škody na civilný proces. V prípade oslobodenia
obžalovaného spod obžaloby ide o obligatórny postup súdu v adhéznom konaní. K uvedenému výroku

ale odvolací súd upozorňuje, že s účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zmene ust. § 288 Tr. por. v tom
smere, že pojem „občianske súdne konanie“ bol nahradený pojmom „civilný proces“. Preto ak súd
rozhoduje po 01.07.2016, ako tomu bolo aj v posudzovanej veci, musí výrok o náhrade škody v zmysle
ust. § 288 Tr. por. znieť tak, že poškodený sa s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

S poukazom na všetky vyššie uvedené závery krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por.
ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.