Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 19, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 19C/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118260145
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118260145.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Barborou Sopkovou v právnej veci žalobcu O. D.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom T. P. XXX, T. P., zastúpenom ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SZARSZOI, s. r.
o., so sídlom Bakossova 14464/3C, Banská Bystrica, IČO: 47 254 491, proti žalovanému P. O., nar. XX.
XX. XXXX, bytom Q. XXXX/XX, W. W., zastúpenom JUDr. Blankou Gondovou, advokátom, so sídlom
Skuteckého 30, Banská Bystrica, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosť - garáž so súpisným číslom XXXX na ulici Q. v Banskej
Bystrici, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Banská Bystrica, obec Banská
Bystrica, okres Banská Bystrica, ktorá je postavená na parcele registra „C“ parcelné číslo XXXX (právny

vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX), a to v lehote troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia v rozsahu
100 %, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov, o ktorej rozhodne
samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13. 04. 2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
vypratať nehnuteľnosť - garáž so súpisným číslom XXXX na ulici Q. v Banskej Bystrici, evidovanej na

liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Banská Bystrica, obec Banská Bystrica, okres Banská
Bystrica, ktorá je postavená na parcele registra „C“ parcelné číslo XXXX, právny vzťah k parcele, na
ktorej leží stavba XXXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX (ďalej len ako „garáž“) a nahradiť trovy
konania. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorú nadobudol
na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXD/XXX/XXXX, T. XX/XXXX zo dňa 04.
10. 2016 po poručiteľovi, svojom otcovi, S. N., zomr. XX. XX. XXXX. Po nadobudnutí vlastníctva zistil,
že garáž bez akéhokoľvek právneho titulu užíva žalovaný. Požiadal ho o vypratanie garáže, prípadne

mu ponúkol garáž na odkúpenie, s čím žalovaný nesúhlasil. Následne žalobca cestou svojho právneho
zástupcu adresoval žalovanému list - výzvu na zdržanie sa neoprávneného užívania stavby, v ktorom
mu opäť ponúkol garáž na odkúpenie a v prípade nezáujmu o kúpu ho vyzval na vypratanie garáže. Na
túto výzvu reagoval žalovaný listom oznamujúc, že garáž nevyprace a žalobcovi neodovzdá, pretože
za ňu zaplatil jeho rodičom. Žalobca nemá vedomosť o žiadnych skutočnostiach preukazujúcich úhradu
finančných prostriedkov za garáž jeho rodičom. Zároveň poukázal na skutočnosť, že počas dedičského
konania sp. zn. XXD/XXX/XXXX (po jeho matke, Y. N., zomrelej dňa XX. XX. XXXX) sám otec deklaroval,

že predmetná garáž bola ku dňu smrti poručiteľky v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Žalovaný
neuvádza žiaden právny titul (nájomný, či vlastnícky vzťah) oprávňujúci ho na užívanie predmetnej
garáže na základe údajnej dohody s rodičmi. Preto žalobca považuje súčasný stav za protiprávny,
navyše, keďže žalovaný preukázateľne užíva garáž bez právneho titulu, na úkor žalobcu sa bezdôvodneobohacuje. K žalobe pripojil listinné dôkazy - uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXD/
XXX/XXXX, T. XX/XXXX zo dňa 04. 10. 2016, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výzvu na zdržanie sa
neoprávneného užívania stavby - garáže so súpisným číslom XXXX zo dňa 08. 03. 2018, odpoveď na

výzvu zo dňa 05. 04. 2018, osvedčenie o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XXXX, T. XX/XXXX zo dňa 02.
11. 2009 a rozhodnutie Mesta Banská Bystrica o určení súpisného čísla č. E.-MU-XXXXX/XXXXX/XX-
Žo zo dňa 09. 06. 2009.

2. Žalovaný uviedol, že so žalobou nesúhlasí, je presvedčený, že garáž užíva dôvodne. Na základe

kúpnej zmluvy zo dňa 15. 05. 2007 kúpil žalovaný od rodičov žalobcu byt nachádzajúci sa na Q. ulici č.
XX v Banskej Bystrici. Súčasťou kúpy bola aj predmetná garáž. Pretože si žalovaný bral na časť kúpnej
ceny hypotekárny úver a pod garážou neboli v tom čase „vyporiadané“ pozemky, garáž nebola uvedená
v kúpnej zmluve, hoci bola súčasťou kúpnej ceny za byt. V deň podpísania zmluvy mu boli odovzdané
kľúče od garáže s tým, že keď dôjde k „vyporiadaniu“ pozemkov, garáž na žalovaného predajcovia
prevedú aj právne. Predmetnú garáž žalovaný nerušene užíval, kým mu nebola doručená výzva žalobcu

na jej vypratanie, na ktorú reagoval oznámením, že ju nevyprace, pretože za ňu zaplatil jeho rodičom. Z
dôvodu zaplatenia kúpnej ceny a užívania garáže sa žalovaný cíti byť jej vlastníkom. Poukázal na dobré
vzťahy s rodičmi žalobcu a zdôraznil, že žalobca dobre vie, že za garáž jeho rodičom zaplatil.

3.Žalobcavovyjadreníkvyjadreniužalovaného(tzv.replika)doručenomsúdudňa24.05.2018namietal

vyjadrenia žalovaného a označil ich za zavádzajúce, keďže nie je pravdou, že súčasťou kúpnej zmluvy
za byt na Q. XX bola aj garáž, ktorej vlastníkom je žalobca. Predmetná kúpna zmluva neobsahuje žiadnu
zmienku ani o predaji garáže, ani o povinnosti rodičov žalobcu previesť ju do vlastníctva žalovaného
po vysporiadaní príslušných pozemkov. Skutočnosť, že žalovanému boli odovzdané kľúče od garáže,
nezakladá žalovanému vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti, ale maximálne to, že mu nehnuteľnosť

bola poskytnutá do dočasného užívania. Pokiaľ by bolo tvrdenie žalovaného pravdivé, mal od roku 2007
do roku 2016 (kedy zomrel otec žalobcu) dostatok času na doriešenie záležitosti a zmluvný prevod
garáže do svojho vlastníctva. K vyjadreniu pripojil listinné dôkazy - kúpnu zmluvu zo dňa 15. 05. 2007.

4. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu (tzv. duplika) uviedol, že trvá na svojom vyjadrení a pripojil

Dodatok č. X zo dňa 09. 11. 2009 ku kúpnej zmluve zo dňa 15. 05. 2007, z ktorého vyplýva, že cena
garáže bola započítaná do kúpnej ceny bytu. Garáž nemohla byť súčasťou kúpnej zmluvy, lebo nebola
zapísaná na liste vlastníctva. K veci navrhol vypočuť dvoch svedkov.

5. Postupom podľa § 180 C. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju

neúčasť na pojednávaní ospravedlnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Pred pojednávaním,
žiadosťou doručenou súdu dňa 06. 09. 2018, žalovaný požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu,
že v čase konania pojednávania bude na dovolenke. Súd jeho žiadosť neakceptoval a pojednávanie
neodročil s odôvodnením, že ku kúpe zájazdu došlo až 07. 08. 2018, teda v čase, keď žalovaný už
o termíne pojednávania vedel. V zmysle § 183 C. s. p. možno pojednávanie odročiť len z dôležitých

dôvodov, ku ktorým dovolenka určite nepatrí, o to viac, keď v čase objednania zájazdu bol už termín
pojednávania známy. Ak chcel teda žalovaný uviesť skutočnosti, ktoré súdu ešte neuviedol, mohol tak
urobiť písomne. Obdobne to platí aj pre výsluch svedkov, ktorých neúčasť na pojednávaní ospravedlnil
právny zástupca žalovaného s tým, že svedok P. M. je na dovolenke so žalovaným a Q. N. sa začala
vyhýbať kontaktu so žalovaným a právnym zástupcom. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného

predložil fotokópiu SMS komunikácie medzi jedným z navrhnutých svedkov, Q. N. (dopísané rukou) a
žalovaným.

6. Súd vykonal dokazovanie prednesom vyjadrení zástupcov obidvoch strán, a oboznámením sa s ich
písomnými vyjadreniami, ako aj listinnými dôkazmi predloženými do spisu a na tomto základe zistil:

7. Za nesporné súd na základe zhodných tvrdení strán považuje, že vlastníkom garáže je žalobca, ktorý
garážnadobudolvdedičskomkonanípoporučiteľovi(svojomotcovi).Takýtoprávnystavvyplývaajzlistu
vlastníctva č. XXXX. Takisto nebolo sporné, že žalovaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15. 05. 2007
uzavretej medzi rodičmi žalobcu ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim (a následným zápisom

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností) nadobudol do vlastníctva byt č. XX na Q. ulici č. XX v
Banskej Bystrici. Predmetom kúpnej zmluvy (článok II) bol byt, spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške podielu XXXX/XXXXXX a spoluvlastnícky podiel k
pozemku registra „C“ par. č. XXX, zastavaná plocha, o výmere 300 m2, ostatné plochy, o výmere 44 m2,vo výške podielu XXXX/XXXXXX. V článku III kúpnej zmluvy je popísané príslušenstvo bytu, ktorým je
pivnica. Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 15. 05. 2007 bol uzavretý medzi žalobcovým otcom ako
predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim dňa 09. 11. 2009 a jeho predmetom je dohoda, že na základe

ústnej dohody vzhľadom na nedoriešený stav nezapísania garáže na list vlastníctva nachádzajúcej sa
na parcele č. XXXX, o výmere 18 m2, na Q. ulici je jej odplatný predaj zahrnutý v kúpnej cene uhradenej
v zmysle článku VII kúpnej zmluvy vo výške 2 750 000,00 Sk, ktorá už bola vyplatená. Dodatok bol
uzavretý na dobu neurčitú, pričom predávajúci sa zaviazal na vyzvať kupujúceho na podpis riadnej
kúpnej zmluvy na garáž za odplatu 1,00 Eur. Odovzdanie garáže v prospech kupujúceho sa uskutočnilo

v deň podpisu kúpnej zmluvy zo dňa 15. 05. 2007, pričom kupujúce sa od tohto momentu zaviazal aj
platiť odber elektrickej energie.

8. Spornou skutočnosťou bolo, či žalovaný je oprávnený užívať garáž na základe vlastníckeho práva k
nej v zmysle kúpnej zmluvy a jej dodatku.

9. Žalobca trval na podanej žalobe a uviedol, že nemá vedomosť o ani o uzavretej kúpnej zmluva a
ani o dodatku.

10. Právny zástupca žalobcu spochybnil pravosť podpisu predávajúceho na dodatku č. 1. Bez ohľadu
na to, o tomto dodatku žaloba vedomosť nemal a ani o iných dohodách jeho rodičov so žalovaným. Je

nepochybné, že žalobca je vlastníkom garáže a vlastnícke právo k nej nadobudol po smrti jeho otca.
V dodatku nevidí ani logiku, pretože asi týždeň po jeho uzavretí bolo vydané rozhodnutie o pridelení
súpisného čísla a po tomto bola aj garáž zapísaná v katastri nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené mal
žalovaný od roku 2009 do roku 2016 dostatok času na to, aby došlo k zápisu vlastníckeho práva ku
garáži v jeho prospech, ak tvrdí, že je jej vlastníkom alebo si vysporiadal vzťahy so žalobcom.

11. Právny zástupca žalovaného zotrval na písomných vyjadreniach. Uviedol, že pani N. je sestrou
žalobcu a má takisto garáž pri bytovom dome, kde je aj táto sporná garáž. Predložil súdu sms
komunikáciu medzi žalovaným a pani N., kde táto uviedla, že jej zomrel otec. Na to žalovaný reagoval
tak,žepotrebujedoriešiťtúgaráž,očompaniN.vedela,aletvrdila,žemusíprebehnúťdedičskékonanie.

Od začiatku pani N. vie, ako to bolo s garážou, jej predajom či užívaním. Nie je pochybné, že odplatných
zmluvách nemôže byť niečo, čo je nevysporiadané, pretože inak peňažný ústav neposkytne financie
formou úveru, čo bolo aj v tomto prípade. Aj druhý svedok má potvrdiť to, že poručiteľ, otec žalobcu,
mu oznámil, že žalovaný je nový majiteľ garáže. Všetky náklady za elektriku už potom platil žalovaný.
Uvedomuje si, akým spôsobom sa nadobúda po právnej stránke vlastníctvo, ale je pravdou, že garáž

užíval žalovaný, o čom vedia práve svedkovia.

12. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

13. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

14. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,

nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže

opak.
16.Vslovenskomprávnomporiadkuplatívšeobecnépravidlo,podľaktoréhovlastníkomnehnuteľnostije
osoba, ktorá vlastnícke právo hodnoverne preukáže. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa preukazuje
predložením aktuálneho listu vlastníctva z evidencie nehnuteľností. Právna úprava katastra je postavená
na určitých zásadách, vychádzajúcich z požiadavky zabezpečiť čo najväčšiu právnu istotu v právnych

vzťahoch k nehnuteľnostiam, tieto sa potom premietajú v rôznom rozsahu a rôznym spôsobom do
činností súvisiacich s vedením katastra. Údaje katastra, ktoré sú jeho obsahom, sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak. Znamená to, že sa chráni dôvera každého v správnosť údajov, ktoré sú obsahom
katastra nehnuteľností, a preto, čo je zapísané, to platí. Tieto údaje sú teda hodnoverné, sú záväznéa pri súdnom či administratívnom konaní musí príslušný orgán rozhodnúť v ich súlade. Hodnovernosť
a záväznosť údajov katastra je však vyvrátiteľnou domnienkou, ktorá platí dovtedy kým sa nepreukáže
opak.

17. Žalobca v konaní preukázal, že je vlastníkom nehnuteľnosti - garáže so súpisným číslom XXXX na
ulici Q. v Banskej Bystrici, evidovanej na LV č. XXXX, a to predložením predmetného listu vlastníctva.
Na liste vlastníctva nie je zapísaná žiadna poznámka (ani iný druh zápisu), z ktorej by vyplývalo, že
údaje katastra sú vo vzťahu k tam evidovaným nehnuteľnostiam spochybnené prebiehajúcim súdnym

konaním o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti.

18. Tvrdenia žalovaného o jeho vlastníctve garáže nemôžu obstáť, pretože ak vlastníctvo odvodzuje
od podpísanej kúpnej zmluvy zo dňa 15. 05. 2007, v tejto zmluve absentuje akákoľvek zmienka o
garáži. Určenie predmetu kúpy je jednou z podstatných náležitostí kúpnej zmluvy. Vlastnícke právo
k nehnuteľnosti vzniká zápisom do katastra nehnuteľností. Pretože Občiansky zákonník vyžaduje pre

kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je nehnuteľnosť obligatórne písomnú formu, pre konanie o vypratanie
nehnuteľnosti je irelevantné, že žalovaný mal garáž od otca žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov,
„prisľúbenú“. V rámci dedičského konania po matke žalobcu sa účastníci dedičského konania zhodne
vyjadrili, že garáž bola nadobudnutá poručiteľkou a pozostalou manželkou v režime BSM a na základe
osvedčenejdedičskejdohodysa výlučnýmvlastníkomgarážestalotecžalobcu.Osvedčenieodedičstve

nadobudlo právoplatnosť 02. 11. 2009. Dňa 09. 11. 2009 malo dôjsť k podpísaniu dodatku č. 1 (ktorý
žalovaný predložil a žalobca spochybnil jeho pravosť), podľa ktorého sa otec žalobcu zaviazal vyzvať
žalovaného na uzavretie „riadnej kúpnej zmluvy“. Lehota, do kedy tak má otec žalobcu učiniť, nebola
nikde uvedená. Otec žalobcu zomrel 11. 07. 2016 (teda vyše šesť rokov od údajného podpísania
dodatku). Ak aj v skutočnosti podpísal dodatok č. 1, išlo o jeho zmluvný záväzok, ktorý jeho smrťou

zanikol. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. XXD/XXX/XXXX - XX, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 04. 10. 2016, sa schválila dohoda dedičov, podľa ktorej nehnuteľnosť v k. ú. Banská
Bystrica, v obci Banská Bystrica, okres Banská Bystrica, na LV č. XXXX - garáž, súpisné číslo XXXX,
na par. č. XXXX nadobudol žalobca.

19. Súd má za to, že žalovaný nemohol byť dobromyseľný v tom, že je vlastníkom nehnuteľnosti, resp.
ju ako vlastník užíval, pretože si bol vedomý „neusporiadania“ vzťahov ku garáži, čo vyplýva aj z SMS
komunikácie s navrhnutou svedkyňou N., keď 12. 08. 2016 jej písal, že „potrebuje doriešiť tú garáž“.
Žalovaný si musel byť vedomý, že užíva garáž, ktorá nie je v jeho vlastníctve, v súdnom konaní bol
riadne zastúpený advokátom, no napriek tomu nepodnikol žiadne reálne právne kroky smerujúce k

usporiadaniu jeho domnelého vlastníckeho práva ku spornej garáži, hoci o skutočnom právnom stave
vedel niekoľko rokov. Žalovaný ani na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu okrem ústneho
namietania vlastníctva žalobcu, nespravil nič, čo by reálne spochybnilo hodnovernosť jeho tvrdení, a
najmä údajov katastra, o ktoré svoju žalobu opieral.

20. Pretože predmetom konania nebolo určenie vlastníckeho práva, ale vypratanie garáže
(nehnuteľnosti), ku ktorej vlastnícke právo žalobca osvedčil, teda sa preukázalo, že žalovaný ju užíva
bez právneho titulu, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

21. Súd zamietol návrhy na vykonanie dokazovania zo strany právneho zástupcu žalovaného - výsluch

žalovaného a dvoch svedkov, ktorí sa nedostavili na pojednávanie. Má za to, že žalovaný mal od času,
kedysadozvedelopodanejžalobe,dostatokpriestorunavyjadrenie,pričomsúdudvesvojevyjadreniaaj
doručil. Navyše, termín pojednávania (19. 09. 2018) bol žalovanému oznámený s dostatočným časovým
predstihom (29. 06. 2018). Žalovaným navrhnutí svedkovia mali potvrdiť, že žalovaný mal dohodu s
rodičmi o užívaní garáže a že bol ako vlastník garáže predstavený svedkovi M.. Ani jeden z týchto

navrhovaných dôkazov však nie je spôsobilý spochybniť hodnovernosť zápisov v katastri nehnuteľnosti
a vykonávanie takéhoto dokazovania by bolo neefektívne a nehospodárne. Pokiaľ ide o na pojednávaní
predloženú komunikáciu, v súlade s koncentračnou zásadou ju nebolo možné pripustiť ako dôkaz,
napriek tomu však z nej vyplýva len to, že žalovaný vedel o tom, že ním tvrdené jeho vlastnícke právo
ku garáži vysporiadané nemá.

22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol úspešný žalobca, ktorý
svoje právo dôvodne uplatnil, čo sa prejavilo vyhovením žalobe v celom rozsahu. Súd mu preto priznalplnú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia od žalovaného. O výške trov rozhodne vyšší
súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších zákonov.