Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217203482
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8217203482.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov

senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: SR - Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: AWT
SLOVAKIA s.r.o., Kutuzovova 1000/22, 085 01 Bardejov, IČO: 44 294 930, právne zastúpenému: Mgr.
PeterTroščák,sosídlomkancelárieHlavná50,08001Prešov,ozaplatenie539,59Eurspríslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. XCb/XX/XXXX-XX zo dňa 30.11.2017,
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu a priznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% o výške ktorých sa rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a ktorý vydá súdny úradník.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia 539,59 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 129,95

Eur od 23.4.2014 do zaplatenia a zo sumy 409,64 Eur od 15.5.2014 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.1.2009 uzavrel so žalovaným zmluvu o nájme nebytových
priestorov,predmetomktorejbolnájomnebytovýchpriestorovocelkovejvýmere120m2 nachádzajúcich
sa v budove štátneho archívu v Bardejove. Predmetná zmluva sa skončila uplynutím doby dňa 31.
3.2014. Listom zo dňa 9.1.2014 upovedomil žalovaného, že zmluva o nájme zanikne uplynutím doby 5
rokov dňa 31.3.2014 a že je povinný vypratať nebytové priestory do 1.4.2014. Žalovaný nesprístupnil
nebytové priestory do 1.4.2014 a k fyzickému odovzdaniu a prevzatiu nebytových priestorov došlo až

28.4.2014 o 10.00 hod. o čom svedčí záznam. Žalobca faktúrou č. 7060032121 zo dňa 30.4.2014
splatnoudňa14.5.2014fakturovalžalovanémualikvotnúčasťužívanianebytovýchpriestorovzaobdobie
ich neoprávneného užívania od 1.4.2014 do 28.4.2014 vo výške 409,64 Eur a faktúrou č. 7060032037
zo dňa 8.4.2014 splatnou dňa 22.4.2014 podľa článku 3 bodu 2 a 4 fakturoval žalovanému sumu za
službu poskytovanú v súvislosti s nájmom nebytových priestorov za obdobie od 2.1.2014 do 31.3.2014
vo výške 129,95 Eur. Tieto faktúry žalovaný doposiaľ neuhradil. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil
v zákonnej výške 5,25 % ročne. Žalovaný neuznal nárok žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa

12.6.2017 a poukázal na to, že faktúra na sumu 129,95 Eur sa týka toho istého predmetu v nároku,
ktorý je pokrytý faktúrou č. 7060028199 na sumu 316,50 Eur, ktorá bola vymožená. Žalobca si tak
duplicitne uplatnil rovnaký nárok dvoma rôznymi faktúrami. Uviedol, že právnym titulom nárok uplatnený
faktúrou č. 7060032121 na sumu 409,64 Eur je nárok na vydanie bezdôvodné obohatenia. Tento nárokje premlčaný, pretože žaloba bola na súde podaná dňa 4.5.2017 a žalobca sa dozvedel o tomto
nároku najneskôr dňa 29.4.2014 teda deň nasledujúci po odovzdaní predmetu nájmu. Po vykonanom
dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu bol založený záväzkový vzťah,

a to zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 28.1.2009 na dobu určitú 5 rokov. Nájom sa skončil
uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý, t.j. dňom 31.3.2014. Žalobca faktúrou č. 7060032037 zo dňa
8.4.2014 splatnou dňa 22.4.2014 žalobca vyúčtoval žalovanému vodné a stočné vo výške 129,95 Eur
za obdobie trvania nájmu od 2.1.2014 do 31.3.2014. Za obdobie od 1.4.2014 do 28.4.2014 vyúčtoval
žalobca žalovanému nájom faktúrou č. 7060032121 vo výške 409,64 Eur. Nárok žalobcu na zaplatenie

sumy 409,64 Eur súd posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaný za toto
obdobie užíval predmet nájmu bez právneho dôvodu, keďže nájom skončil dňom 31.3.2014 uplynutím
piatich rokov.

4. Žalovaný vzniesol námietku premlčania oboch uplatnených nárokov. Pri nároku žalobcu na zaplatenie
vodného a stočného súd prvej inštancie aplikoval v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka

všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry č.
7060032037, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému vodné a stočné, t.j. odo dňa 23.4.2014 a uplynula
23.4.2017.Prinárokunavydaniebezdôvodnéhoobohateniapriposudzovanípremlčaniasúdpostupoval
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúce premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Žalobcovi dňom nasledujúcim po odovzdaní predmetu nájmu muselo byť známe obdobie,

za ktoré mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto dňom 29.4.2014 začala plynúť
subjektívnadvojročnápremlčaciadobaprejehouplatnenienasúdeauplynuladňa29.4.2016.Vzhľadom
k tomu, že žalobca podal na súde žalobu až dňa 4.5.2017 súdu prvej inštancie neostávalo iné ako
konštatovať,žeobanárokysúpremlčané.Jedinouobranoužalobcuvočivznesenejnámietkepremlčania
bolo poukazovanie na hrubý rozpor s dobrými mravmi pre pasivitu žalovaného s úhradou dlžných súm.

Súd prvej inštancie k tomu uviedol, že žalobca mal právo sa obrátiť na súd hneď ako sa dozvedel
o tom, že žalovaný je v omeškaní s úhradou dlžných súm a nič mu v tom nebránilo. Napriek tomu
žalobca toto právo nevyužil a žalobu podal až dňa 4.5.2017. Súd prvej inštancie preto pri uplatnení
námietky premlčania nevidel rozpor s dobrými mravmi. Žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v konaní

úspešný priznal nárok na náhradu trov voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok
Okresného súdu Bardejov č. k. XCK.-XX zo dňa 30.11.2017 tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu
vyhovie alebo, aby zrušil rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. XCb/XX/XXXX-XX zo dňa 30.11.2017

a vec vrátil Okresnému súdu Bardejov na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že ho podal
podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP, kedy konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Vada konania spočíva v porušení základného práva strany v súdnom konaní na

spravodlivý proces. Poukázal na absenciu jasného a zrozumiteľného odôvodnenia rozhodnutia, ktorá
vedie k neúplnosti, nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a vedie k porušeniu
práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces priznaný článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, článok 46 ods.
1 Listiny základných práv a slobôd, článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Ak všeobecný súd aplikuje určité ustanovenia zákona bez relevantných dôvodov v rozpore

s konštantou rozhodovacou praxou, je potrebné považovať takýto postup súdu za arbitrárny. Takýto
postup je zároveň aj zásahom do princípu právnej istoty podľa článku 1 ods. 1 Ústavy SR ( T.. Ú. XXX/
XXXX). V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu
SR uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR ako judikát R 111/1998
uverejnený rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 28.8.1997 sp. zn. XCdo/X/XXXX z ktorého vyplýva, že

„konanie“ je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods.
2 psím. b/ OSP) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, tak že jeho rozsudok
zostal nepreskúmateľný. Namietal, že žalovaný aj jednu z faktúr vystavenú žalobcom v lehote splatnosti
neuhradil, preto ho listom - „oznámením o nedoplatku - výzva“ - č. CPPO- OU - 2015/005306-019 zo dňa
10.6.2015 vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 2.191,07 Eur do 7 dní odo dňa doručenia

predmetnej výzvy na bankový účet žalobcu. Žalovaný predmetnú výzvu žalobcu prevzal dňa 30.6.2015,
čo potvrdil aj svojim vlastnoručným podpisom na doklade o doručení, tzv. doručenke. Žalovaný dlžnú
sumu ani po výzve žalobcovi neuhradil. Keďže nezaplatil žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti,
dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, čím mu zároveň vznikla povinnosť zaplatiť zo sumy129,95 Eur do 23.4.2014 do zaplatenia aj úrok z omeškania, ktorý je v súlade s § 121 ods. 3, § 517
ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 rekonštruovaného nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
vo výške 5,25 % ročne a súčasne povinnosť platiť zo sumy 409,64 Eur od 15.5.2014 do zaplatenia

aj úrok z omeškania, ktorý je v súlade s § 3 rekonštruovaného nariadenia vláda SR č. 87/1995 Z. z.
vo výške 5,25 % ročne. Faktúrou č. 7060032037 vystavenou dňa 8.4.2014 na sumu vo výške 129,95
Eur žalobca žalovanému fakturoval za služby poskytované v súvislosti s nájmom nebytových priestorov
za obdobie od 2.1.2014 do 31.3.2014 podľa čl. 3 bodu 2 a 4 Zmluvy o nájme nebytových priestorov a
to vyslovenie vodné a stočné. Na druhej strane faktúrou č. 7060028199 vystavenou dňa 14.2.2014 na

sumu vo výške 316,50 Eur žalobca žalovanému fakturoval za služby poskytované v súvislosti s nájmom
nebytových priestorov za obdobie od 1.1.2014 do 31.3.2014 podľa čl. 3 bodu 2 a 4 Zmluvy o nájme
nebytových priestorov a to vyslovene za tepelnú energiu stočné a miestne dane. Na základe uvedeného
je zrejmé, že si neuplatnil duplicitne jeden a ten istý nárok dvoma rôznymi faktúrami, uplatňuje si dva
rôzne nároky dvoma rôznymi faktúrami tak, ako to bolo špecifikované v žalobe zo dňa 26.4.2017. Nie je
pravdou, že sa domáha totožného nároku na základe dvoch od seba nezávislých faktúr, ale práve opak,

že domáha sa dvoch rôznych nárokov, ktoré nemožno považovať za totožné. Dôležitým rozdielom pri
posudzovaní totožnosti uplatňovaného nároku je nie len označenie faktúry, špecifikovanie dodávateľa,
odberateľa, dátumy vystavenia, suma na ktorú bola vystavená, či fakturačné obdobie, ale predovšetkým
precizovanie jednotlivých položiek s uvedeným ich peňažnej hodnoty, ktoré sa fakturujú s prihliadnutím
na uvedené skutočnosti. Má jednoznačne za preukázané, že žaloba vo výške 129,95 Eur fakturovaná

žalovanému na základe faktúry č. 7060032037, ktorá nebola žalovaným uhradená, nie je duplicitným
nárokom, ktorý žalobca žalovanému fakturoval na základe faktúry č. 7060028199 na sumu vo výške
316,50 Eur. Ďalej argumentoval tým, že námietky premlčania vznesená žalovaným je v hrubom rozpore
s dobrými mravmi. Nestotožňuje sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, kde prvoinštančný súd
konštatoval, že „súd preto uplatnení námietky premlčania nevidí rozpor s dobrými mravmi“. Skutočnosť,

že žalobca na žalovaného hneď v prvý deň omeškania žalovaného nepodal žalobu o zaplatení dlžnej
sumy, nemožno považovať za pochybenie, či pasivitu žalobcu, ale práve naopak, zo strany žalobcu sa
jednalo o dobromyseľnú snahu o zmierlivé riešenie daného prípadu a podania žaloby bolo žalobcom
ponímané ako prostriedok ultima ratio. V konečnom dôsledku snaha o zmierlivé riešenie sporu, ktorá
bola v záujme žalobcu, je aj základnou povinnosťou súdu. Z uvedeného je zrejmé, že ústretovosť a

dobromyseľnosťžalobcubolazostranyžalovanéhospoukazomnajehoevidentnúneserióznosťúčelovo
zneužívaná v jeho prospech. Žalovaný konal v hrubom rozpore nie len s dobrými mravmi, ale jeho
konaním resp. pasivitou v súvislosti s neuhradením dlžnej sumy a to s ust. § 488 OZ. Sám žalovaný
žiadal žalobcu o predlženie lehoty na vypratanie a odovzdanie nebytových priestorov s poukazom na
zachovanie právnej istoty žalovaného a vzájomné korektné vzťahy so žalobcom. Predovšetkým preto,

že žalobca nemal v úmysle uplatňovať si svoju pohľadávku primárne na príslušnom súde a v dobrej
viere sa spoliehal na zodpovednosť a serióznosť žalovaného, vyhovel jeho žiadosti o predĺženie lehoty
na vypratanie a odovzdanie nebytových priestorov a stanovil nový termín vypratania na 28.4.2014,
kedy skutočne až takmer po mesiaci využívania dobrosrdečnosti a slušnosti žalobcu došlo k fyzickému
vyprataniu a odovzdaniu nebytových priestorov. Konanie resp. pasivita žalovaného, nesplnenie svojho

dlhu riadne a včas, nerešpektovanie zákonnej povinnosti dobrovoľne splniť svoj dlh voči žalobcovi,
ignorovanie početných výziev na vypratanie a odovzdanie nebytových priestorov a rovnako aj výziev na
zaplatenie dlžnej sumy a bezbrehé zneužívanie dobrosrdečného postoja žalobcu voči žalovanému, je
v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Toto konanie žalovaného, ktorým sa cielenie a účelovo vyhýbal
splnením svojej povinnosti, nemôže požívať právnu ochranu. Ak by súd námietke premlčania vznesenej

žalovaným vyhovel, dal by priestor pre vznik nebezpečného precedensu, ktorý by umožnil chrániť
dlžníka, ktorého by nerešpektovaním povinností a výziev postupnými krokmi sa stal veriteľ. Poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX zo dňa 31.8.2004, ktorý konštatoval,
že „ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotno-právnej povahy,
ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v

prípade, že tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Pokiaľ ide o výkon práva, ktoré účastníkovi
dáva priamo právny predpis, prichádza do úvahy aplikácia tohto ustanovenia len vo výnimočných
prípadoch...Dobrými mravmi rozumie ustanovenie § 3 ods. 1 OZ súhrn spoločenských, kultúrnych a
mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Týmto

normám zásadne neodporuje, ak namieta niekto premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, nakoľko
inštitút premlčania prispievajúci k istote právnych vzťahov je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo
vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Ak by výkon práva namietať premlčanie
uplatneného nároku bol len prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu,zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účel sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z
hľadiska konajúceho by bolo bez významu, jednalo by sa tak síce o výkon práva, ktorý je formálne so
zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva (označovaného rovnako

ako šikana) na úkor druhého účastníka a teda výkon v rozpore s dobrými mravmi.“ Žiadal, aby súd na
námietky premlčania vznesené žalovaným neprihliadal, nakoľko sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

PoukázalnarozhodnutiaNajvyššiehosúduSR,NajvyššiehoČR,nálezÚstavnéhosúduČR,takkotázke
premlčania ako aj k vznesenej námietke premlčania voči uplatňovanej pohľadávke a namietanému
rozporu s dobrými mravmi. Uviedol, že žalobca ako štátny orgán viedol prostredníctvom odborne (aj
právne) zdatných zamestnancov dôslednú databázu svojich pohľadávok, pričom mu nič nebránilo v
tom, aby svoj nárok uplatnil na príslušnom súde ešte v priebehu plynutia premlčacej doby. Žalovaný
nevytvoril ani objektívne vytvoriť nemohol žiadnu prekážku, ktorá by bránila v uplatnení jeho nároku na

príslušnom súde ešte v priebehu plynutia premlčacej doby. Za oneskorené uplatnenie nároku po uplynutí
premlčacej doby tak zodpovedá výlučne žalobca. Poukázal na to, že faktúra č. 7060032037 na sumu
129,95 Eur v žalobe označená v zmysle čl. 3 bodu 2 a 4 Zmluvy o nájme nebytových priestorov za
služby poskytované v súvislosti s nájmom nebytových priestorov za obdobie od 2.1.2014 do 31.3.2014
sa týka toho istého predmetu (totožného nároku), ktorý je pokrytý faktúrou č. 7060028199 na sumu

316,50 Eur v žalobe označenou ako v zmysle čl. 3 bodu 2 a 4 Zmluvy o nájme nebytových priestorov za
služby poskytované v súvislosti s nájmom nebytových priestorov za obdobie od 1.1.2014 do 31.3.2014,
o ktorej samotný žalobca v žalobe konštatuje, že bola dňa 28.10.2016 vymožená a k čomu aj predložil
listinné dôkazy. Je tak zrejmé, že žalobca si duplicitne uplatnil rovnaký nárok dvoma rôznymi faktúrami,
pričom predmetný nárok bol dňa 28.10.2016 uspokojený na podklade faktúry č. 7060028199 na sumu

316,50 Eur. Je zrejmé, že záväzkové vzťahy medzi žalobcom a žalovaným vyplývajúce zo Zmluvy o
nájme nebytových priestorov sú tzv. absolútny neobchod a preto sa tieto záväzkové vzťahy spravujú
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že ako tvrdí žalobca, faktúra č. 7060032037 na
sumu 129,95 Eur sa stala splatnou dňa 22.4.2014. Žalobca podal žalobu na súd až dňa 4.5.2017. Je
zrejmé,ženároknazaplateniesumyvovýške129,95Eurjepremlčaný,pretožežalobcasiužsvojeprávo

mohol prvýkrát uplatniť na súde dňa 23.4.2014, v dôsledku čoho došlo dňa 23.4.2017 k premlčaniu.
Žalovaný preto dôvodne vzniesol námietku premlčania. Vo vzťahu k faktúre č. 7060032121 na sumu
409,64 Eur označenej ako v zmysle čl. 2 bodu 8 Zmluvy o nájme nebytových priestorov za elikvótnu časť
užívania predmetu nájmu od 1.4.2014 do 28.4.2014. Žalovaný poukazuje na to, že právnym titulom tohto
nároku je vydanie bezdôvodného obohatenia. So zreteľom na to, že žalobca podal žalobu na súd až dňa

4.5.2017 je zrejmé, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 409,64 Eur je premlčaný,
pretože žalobca sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil dozvedel
najneskôr dňa 29.4.2014, teda deň nasledujúci po odovzdaní predmetu nájmu. V dôsledku toho došlo
dňa 29.4.2014 k premlčaniu a preto žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 CSP, podľa ktorého je rozsahom
odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP.
Podľa § 219 ods. 3 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke súdu.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozsudku v dostatočnom
rozsahuanazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniam,vecsprávneprávne
posúdil, z ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Odvolací súd považuje v prvom rade za podstatné poukázať na to, že žalobca v odvolaní neuviedol
žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vysporiadal.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích
dôvodov sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením

prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu v súlade s ust.
§ 387 ods. 2 CSP poukazuje. Odvolanie žalobcu nemožno považovať za opodstatnené, lebo súd prvej
inštancie úplne zistil skutkový stav veci a správne konštatoval, že nárok žalobcu je premlčaný. Správne
konštatoval,žepoukazovanienahrubýrozporsdobrýmimravmivdanomprípadeneprichádzadoúvahy,pretože žalobca mal právo sa obrátiť na súd hneď po tom, ako sa dozvedel o tom, že žalovaný je v
omeškaní s úhradou dlžných súm a nič mu v tom nebránilo, toto právo nevyužil a žalobu podal až dňa
4.5.2017. Žalovaný teda oprávnene vzniesol námietku premlčania. Vzhľadom na uvedené napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešný žalovaný má voči žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením

(§ 362 ods. 2 CSP).

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).