Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213207943
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8213207943.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ Q. E., K.. XX.X.XXXX, O. Š. XX, XXX XX S., zastúpenej JUDr.
Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie vo Svidníku, Sovietskych hrdinov
163/66, IČO: 31954448, 2/ X. O., K.. XX.X.XXXX, O. S. XXX, XXX XX O., zastúpenému Mgr Milošom
Sobekom, advokátom so sídlom v Bardejove, B. S. Timravy 888/15, IČO: 50652222, o zaplatenie
2.803,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 2C/220/2014-126

z 21.4.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi každý v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 2.803,- eur s prísl.. Určil, že žalovaní
1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu - W. W., U..W.., O. uzatvoril so žalovanými
24.11.2006 zmluvu o splátkovom úvere pod č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaným úver
vo výške 3.319,39 eur (100.000,- Sk), ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v mesačných splátkach po
1.689,- Sk, vždy do 20-tého dňa v mesiaci.

3. Žalovaní uhradili pôvodnému veriteľovi splátky od 24.11.2006 do 24.4.2009 v celkovej sume 1.096,36
eur, z ktorej pôvodný veriteľ započítal sumu 966,95 eur na istinu, na poplatky sumu 66,39 eur a na

úrok z omeškania sumu 63,- eur. Predmetná pohľadávka bola postúpená z právneho predchodcu
žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky z 27.12.2011 žalobcovi, pričom právny predchodca nevyužil
svoje oprávnenie na zosplatnenie pohľadávky a mimoriadnu splatnosť vyhlásil žalobca, a to podaním
z 23.1.2012, označeným ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. K vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru došlo k 11.2.2012.

4. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v konaní pred súdom vyriešiť, bola otázka, či boli splnené

zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel
cesie v OZ sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Dôvody by nemali byť
pochybné, pretože banková činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok má na rozdiel od iného druhu
podnikania špecifiká, najmä pokiaľ ide o dopady finančných produktov na ekonomiku. Súd preto skúma,či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, účinného v čase postúpenia
pohľadávky na žalobcu (v čase uzavretia zmluvy išlo o ust. § 92 ods. 7 ZoB).

5. Súd je toho názoru, že § 92 ods. 8 ZoB neupravuje výnimky z bankového tajomstva tak, ako to tvrdí
žalobca, ale upravuje postup veriteľa pri postúpení bankovej pohľadávky na tretí subjekt.

6. Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym úkonom. Všeobecne môže byť predmetom zmluvy
o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná, môže byť splatná,

nesplatná alebo aj budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. Pokiaľ sa však cesia týka
bankovej pohľadávky z bankového produktu osobitný predpis (lex specialis) dopĺňa zákonné pravidlá
pre platné postúpenie. Súd je toho názoru, že postúpiť bankovú pohľadávku ZoB umožňuje iba:
1. v tej časti, ktorá je po splatnosti (slovo „v omeškaní so splnením čo len časti záväzku, môže banka
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomu záväzku postúpiť...)“
2. iba po písomnej výzve na splnenie,

3. výzva musí byť zo strany banky
4. omeškanie trvá viac ako 90 dní.

7. Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu banky
klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo i len časti

svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením, čo i len časti svojho
peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť musí rozhodne týkať splatných splátok úveru.
Citované ust. § 92 ods. 8 ZoB umožňuje banke postúpiť pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom,
čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku.

Žalobca ani na výzvu súdu nepredložil písomnú výzvu banky adresovanú žalovaným na splnenie dlhu,
ktorá musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní a ktorá je základným predpokladom pre postúpenie
bankovej pohľadávky. Žalobca nepreukázal, aby banka aj skutočne doručila takúto výzvu žalovaným.
Výzvu na úhradu dlhu totiž nenapĺňa oznam W. W. adresovaný žalovaným o postúpení pohľadávky
a v žiadnom prípade túto výzvu nenapĺňa výzva žalobcu ako postupníka žalovaným na zaplatenie

postúpenej pohľadávky do stanoveného termínu. Žalobca tiež nepreukázal, aby žalovaní ako dlžníci boli
v omeškaní so splatením celej postúpenej pohľadávky viac ako 90 dní.

8. Súd dospel k záveru, že v zmysle § 92 os. 8 ZoB môže byť spôsobilým predmetom postúpenia
pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými. Vyplýva

to aj z prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 ZoB : „Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky
nemôže uplatniť (rozumej postúpenie pohľadávky), ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva...“. Z dôvodovej správy k ZoB vyplýva: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút
postúpenia pohľadávky zodpovedajúce nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“ (pôvodný

odsek 7 sa stal odsekom osem po novelizácii zák. č. 552/2008 Z.z.).

9. Podľa názoru súdu mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s
ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve v omeškaní. Tento záver vyplýva
z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože v tomto ustanovení je

zdôraznenýpeňažnýzáväzokklientabankyalebočasťpeňažnéhozáväzku,ktorýmjedlžníkvomeškaní.
Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“ treba rozumieť nesplácaný
zročný dlh. Pripustením argumentácie žalobcu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90
dní s omeškaním dlžníka splácať zročné splátky, by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka môže
postúpiť akýkoľvek nesplatný - „živý“ úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na

ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú (v prejednávanom prípade bolo poskytnutie úveru dohodnuté
na 10 rokov) na akýkoľvek subjekt, ktoré činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad
NBS a ktorý nemá povolenie na vykonávanie bankových činností, čo by bolo v rozpore s účelom ZoB
a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vystupujúci do zmluvného
vzťahu s bankou, neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným - nebankovým subjektom. Tento postup

by bol tiež v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od banky
vyžadovaná v § 27ods. 1 ZoB a v súlade so Smernicou o nekalých praktikách. Súd nespochybňuje právo
banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, ale k tomu je možné pristúpiť len v súlade so
zákonom a obchodnými podmienkami po tom, čo banka vyhlási predčasne mimoriadnu splatnosť celéhoúveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je totiž výlučným oprávnením banky, ktoré môže
banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky na nebankový subjekt.

10. Súd má za to, že výzva, ktorá je uvedená v § 92 ods. 8 Zákona o bankách vo vete prvej, nie je
právnym úkonom. Znamená to toľko, že platnosti alebo neplatnosti tejto výzvy sa nemožno domáhať v
konaní pred súdom. Ide o tzv. faktický úkon, ktorý je však nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho
právnehoúkonu,atopostúpeniapohľadávkyzostranybanky.Vprípade,aktentofaktickýúkonvykonaný
nebol, neplatným bude následný právny úkon.

11. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka - prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

12. Uvedené ustanovenie treba analogicky aplikovať aj pri doručovaní faktického úkonu banky, pre ktorý
je stanovený písomná forma, a ktorý môže mať právnu relevanciu pre posúdenie následnej platnosti

alebo neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou iba v prípade, ak sa dostane do dispozičnej sféry
dlžníka, ktorému bol zasielaný. V danom prípade preukázanie doručenia písomnosti, z ktorej žalobca
odvodzuje pre seba priaznivé účinky je práve na tomto žalobcovi. Žalobca však nepreukázal, že by sa
takáto listina do dispozičnej sféry dlžníka dostala (bez ohľadu na to, či sa s touto výzvou oboznámil,
alebo nie), a preto súd musí vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre platnosť

postúpenia pohľadávky bankou.

13. Súd zdôrazňuje vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, že v sporovom konaní je to žalobca,
kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh a z ktorých vyvodzuje svoje právne
postavenie. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Na základe

hore uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca dôkazné bremeno ohľadom preukázania jeho aktívnej
legitimácie v spore neuniesol, a teda nepochybne nepreukázal pravdivosť jeho tvrdenia o tom, že
došlo k doručeniu výzvy v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách do dispozičnej sféry
žalovaného. Žalobcovi je táto skutočnosť ohľadom nutnosti preukázať predmetnú skutočnosť známa z
konaní, v ktorých požadoval nároky z takto postúpených pohľadávok. Tu sa žiada opäť zdôrazniť, že

výzva, ktorá mala preukazovať výšku pohľadávky žalovaného bola zo dňa 25.9.2008 a v nej uvedená
pohľadávka bola v sume 5.938,50 Sk (viď tiež ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení
s ustanoveniami § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka vo vzťahu k splatnej časti pohľadávky). Žalobca
teda ani na výzvu súdu nepredložil relevantný dôkaz o tom, aby banka úver zosplatnila, t.j. vyhlásila
predčasnú mimoriadnu splatnosť celého úveru pred postúpením pohľadávky riadnou a doručenou

výzvou žalovaným v zmysle cit. ust. § 565 OZ a tiež nepredložil žiaden dôkaz o ukončení úverového
vzťahu bankou odstúpením od zmluvy alebo výpoveďou zmluvy pred postúpením pohľadávky. Žalobca
v konaní nepreukázal, aby mu banka postúpila splatnú pohľadávku v žalovanej výške, resp. vo výške
uvedenej v zozname pohľadávok - v prílohe č. 1 ku zmluve o postúpení pohľadávky. Banka postúpila
pohľadávku žalobcovi a postúpenie pohľadávky na žalobcu oznámila žalovaným, čo však nepostačuje

na to, aby žalobca bol aktívne legitimovaný.

14. Žalovaní boli v omeškaní s dlžnými splátkami, ale postúpenie sa týkalo celého dlhu, keďže k
postúpeniu pohľadávky došlo dňa 15.12.2011.

15. Žalobca síce predložil súdu výzvu na úhradu dlžnej sumy a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru adresovanú žalovaným zo dňa 23.1.2012, avšak žalobca na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti bankového úveru nebol oprávnený, keďže nemal povolenie vydané NBS na vykonávanie
bankovej činnosti, preto súd na toto oznámenie pri rozhodovaní nemohol prihliadnuť a na základe tohto
oznámenia nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.

16. Podľa názoru súdu špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada NBS, opodstatňuje záver, že s
bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je
produktombanky,naktorýdopadádohľadcentrálnejbankysprísnestanovenýmipravidlamiprebankový
sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať akékoľvek bankové oprávnenia a ani používať

bankové úvery. Termín používať bankové oprávnenie zahŕňa aj správu úveru, aj zosplatnenie úveru
ako určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.17. Ak predmetom postúpenej pohľadávky podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok mala byť
sumy 5.301,47 eur, potom je zrejmé, že pôvodný veriteľ ako banka postúpil zmluvou zo dňa 15.12.2011
nebankovej spoločnosti aj nezročné splátky úveru, pričom k ich predčasnej splatnosti nedošlo zo strany

banky pred postúpením pohľadávky. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011
na žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. bola nezročná pohľadávka, preto je toto postúpenie neplatné a
žalobca na základe uvedeného nie je aktívne legitimovaný v tomto spore na podanie predmetnej žaloby.

18. Preto bolo potrebné žalobu zamietnuť. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods.

1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

19. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobe vyhovel, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

20. Poukázal na to, že peňažný záväzok žalovaných vznikol už splnením záväzku postupcu, t.j.

peňažný záväzok žalovaných vznikol poskytnutím dohodnutej sumy peňažných prostriedkov v prospech
žalovaných 1/ a 2/. Dohoda zmluvných strán o vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov s úrokmi
v pravidelných mesačných splátkach nemá žiadny vplyv na existenciu alebo výšku záväzku dlžníka,
týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho záväzku a závisí výlučne od vôle veriteľa. Je absurdné,
aby pod pojmom pohľadávka zodpovedajúca nesplácanému dlhu, súd rozumel v prípade vracania

poskytnutých peňažných prostriedkov zo zmluvy o úvere v splátkach len tie mesačné splátky úveru,
ktoré sa už stali splatnými. Pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku (dlhu) zo zmluvy o úvere
predstavuje zostatok dlhu žalovaných 1/ a 2/, ktorý vznikol poskytnutím peňažných prostriedkov v
prospech žalovaných, t.j. takúto pohľadávku tvoria nielen nezaplatené a splatné splátky úveru, ale
aj nezaplatené a dosiaľ nesplatné splátky úveru. V nadväznosti na uvedené žalobca zastáva názor,

že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky.

21. Zo znenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách (ZoB) nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť
iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Ak by zákonodarca v predmetom ustanovení mienil

upraviť oprávnenie banky postúpiť na inú osobu len peňažný záväzok, ktorý je už splatný, potom
by druhá veta § 92 ods. 8 ZoB bola v praxi neaplikovateľná a nadbytočná, nakoľko v prípade, ak
by dlžník pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu
vrátane príslušenstva, tak by už banka nemala čo postupovať, nakoľko predmet postúpenia bol dlžníkom
uhradený ešte pred postúpením a banka by ani nemala aké právo uplatňovať.

22. Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom, treba konštatovať, že postupca
svoje oprávnenie nevyužil a mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil až žalobca, a to podaním z 23.1.2012,
označeným ako výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Je nesporné, že
spolu s postúpenou pohľadávkou na žalobcu prešli všetky práva s touto pohľadávkou spojené, a teda

aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.

23. Pokiaľ ide o oznámenie o postúpení pohľadávky, treba konštatovať, že žalobca v konaní predložil
relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, pričom táto okolnosť zakladá
aktívnu legitimáciu postupníka, t.j. žalobcu v tomto konaní.

24. Pokiaľ ide o súhlas žalovaných s postúpením pohľadávok, treba poukázať na bod 19.16
Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého klient výslovne súhlasí s tým, že banka je
oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky na tretiu osobu.

25. Ustanovenie § 89 ods. 1 ZoB pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od
ustanovení ZoB, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov,
pričom v predmetnom prípade zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného
zákona, a to v bode 19.16 Všeobecných obchodných podmienok.

26. Pokiaľ ide o platnosť postúpenia pohľadávky a úpravu uvedenú v § 92 ods. 8 ZoB, treba konštatovať,
že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal žalobca oznámením postupcu o postúpení pohľadávky, avšak
ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciu žalobcu ako postupníka pohľadávky.
Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia jeúprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok,
ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa
dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva

a nie obmedzenie možností postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v
predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.

27. Z ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
k uzavretiu predmetnej úverovej zmluvy, v zmysle ktorého veriteľ môže postúpiť pohľadávku len, ak

to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu postupuje
sa podľa osobitného predpisu(7). Zákonodarca v uvedenom ustanovení jednoznačne definoval, že
veriteľ môže postúpiť pohľadávku len ak to pripúšťa osobitný predpis. V poznámke pod čiarou(7)
zákonodarca tento osobitý predpis definoval s odkazom na § 524 Občianskeho zákonníka. Ak by teda
zákonodarca mienil v § 92 ods. 8 ZoB upraviť podmienky, ktorých splnenie je potrebné na platné
postúpenie pohľadávky veriteľa, tak by to zároveň premietol do poznámky pod čiarou k § 4 ods. 6 Zákona

o spotrebiteľských úveroch, a to jednoznačným odkazom na § 92 ods. 8 ZoB. Zákonodarca však pri
postupovanípohľadávokneodkazujena§92ods.8ZoB,alena§524Občianskehozákonníka.Prípadné
porušenie povinnosti podľa § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občiansko-právnym následkom neplatnosti
zmluvyopostúpenípohľadávky,keďženormaobsiahnutáv§92ods.8ZoBnezakladáobčiansko-právnu
povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou

bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB.

28. Splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.
Akbankapredpostúpenímpohľadávkypísomnenevyzvaladlžníkanaplnenie,nemátovplyvnaplatnosť
postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu

byť spojené len sankcie vyplývajúce zo ZoB. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená
sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcia vyplývajúca zo ZoB, a to
zodpovednosť banky v zmysle § 50 ods. 1 ZoB. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB teda nemožno spájať s
aktívnou legitimáciu žalobcu ako postupníka pohľadávky.

29. V súlade s Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok boli žalovaní ku dňu postúpenia
pohľadávky v omeškaní po dobu 1.273 dní, t.j. od 25.4.2009, pričom súčet všetkých omeškaní
žalovaných so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok.
Vzhľadom na dikciu § 92 ods. 8 ZoB, s poukazom na to, že omeškanie žalovaných trvalo nepochybne
viac ako rok, treba konštatovať, že postupca by konal v súlade § 9 ods. 8 ZoB aj v takom prípade, ak

by písomnú výzvu žalovaným nezasielal.

30. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na to, že žalobca nedisponuje dostatočnou
aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní. Na základe toho navrhla rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.

31. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné
bremeno a nepreukázal, že by jeho právny predchodca doručil žalovanej 2/ alebo žalovanému 2/
písomnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 ZoB na splnenie peňažného záväzku. Na základe toho navrhol,
aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

32. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

33.Súdprvejinštancie vykonalvovecidokazovanie vpotrebnomrozsahu,nazákladnektoréhosprávne

zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

34. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

35. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.36. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

37. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ZoB) účinného v čase postúpenia pohľadávky,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil v banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to

neplatí, ak súčet všetkých omeškaných klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol 1 rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na základe ktorého vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

38. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaní
uzavreli predmetnú zmluvu o splátkovom úvere pod č. XXXXXXXXX z 24.11.2006, na základe ktorej
bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 3.319,39 eur (100.000,- Sk), ktorý mali splácať v splátkach po

1.689,- Sk vždy do 20-teho dňa v mesiaci. Ďalšie podmienky tejto úverovej zmluvy boli špecifikované
v samotnom texte zmluvy. So zreteľom na to, že žalovaní nesplácali predmetný úver riadne, žalobca
vyhlásil jeho mimoriadnu splatnosť k 11.2.2012. Žalobca predmetnú pohľadávku nadobudol na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky z 15.12.2011.

39. Ako konštatoval už súd prvej inštancie, právne významnou otázkou, ktorú v prvom rade bolo
potrebné v prejednávanej veci vyriešiť, je otázka aktívnej legitimácie žalobcu na uplatnenie nárokov
špecifikovaných v tomto konaní v súvislosti s právnym titulom, na základe ktorého túto pohľadávku
nadobudol, t.j. v súvislosti so zmluvou o postúpení pohľadávky.

40. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru,
regulovaného špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách (ďalej len „ZoB“).

41. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 ZoB podlieha
bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez

bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť.

42. Odvolací súd má za to, že žalobca v súdnom konaní nepreukázal, že by disponoval takýmto
povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaním
fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou. V uvedenom kontexte je preto potrebné

vyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z bankovej činnosti právneho predchodcu
žalobcu.

43. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky
zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Teda banka má

oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek
písomnej výzve banky v omeškaní. Teda pohľadávka zodpovedajúca takémuto peňažnému záväzku je
nesplácaný určitú dobu dlh.

44. Z uvedeného vyplýva, že by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému

právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá
v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa spotrebitelia vstupujúci do
zmluvného vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolov rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade
so smernicou o nekalých obchodných praktikách.

45. Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup
banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu
predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka
realizovaťpredpostúpenímpohľadávky.Žalobcavšaktakétooprávneniepodľanázoruodvolaciehosúdu
nemá.

46. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia §
92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to
za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu
pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

47. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie ustálil, že žalobca v
danom spore nie je aktívne vecne legitimovaný.

48. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým

úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je
produktombanky,naktorýdopadádohľadcentrálnejbankysprísnestanovenýmipravidlamiprebankový
sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať
bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu
vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

49. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej
pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.
Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie
pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.

50. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť
aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v
súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého
úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto

oprávnenie by mala banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

51. Postúpiť možno pohľadávku (peniaze) nie však celá rad oprávnení vyplývajúcich z pomerne širokého
spektra spotrebiteľských noriem, a práve kvôli ktorým je dôležitá úloha centrálnej banky a jej dohľadom
nad finančným trhom. Len pre porovnanie, k defaultu (zosplatneniu) v spotrebiteľských veciach môže

dôjsť za prísnych podmienok (§ 53 ods. 9 OZ).

52. „Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho
mimoriadnej splatnosti), W. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z
neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 je preto neplatným

právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto nemôže
na iného previesť viac práv. než má. je neplatnou aj zmluva z 01.12.2010. ktorou advokátska
kancelária Z. postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná
legitimácia.“ (rozsudok KS v Bratislave vo veci 6Co 58/2016).

53. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného
konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie
uplatňovať bankovú pohľadávku. Naviac žalobca nepreukázal ani splnenie ďalšej podmienky uvedenej
v § 92 ods. 8 ZoB a to doručenie písomnej výzvy na splnenie omeškanej časti záväzku (dlhu) zo strany
pôvodného veriteľa (banky - W. W., U..W..), ktorá je predpokladom možnosti postúpenia pohľadávky

podľa tohto zákonného ustanovenia, tak ako to zistil už súd prvej inštancie. Okolnosť, že omeškanie
žalovaných so splácaním ich úveru presiahlo v 1 rok nie je okolnosťou, ktorá by zakladala možnosť
banky postúpiť predmetný úver bez splnenia všetkých podmienok uvedených v § 92 ods. 8 ZoB. Toto
omeškanie len oprávňuje banku na postúpenie pohľadávky (pri splnení ďalších podmienok uvedenýchv tomto zákonnom ustanovení a analyzovaných aj v tomto rozhodnutí odvolacieho súdu) aj v prípade
úhrady omeškaného peňažného záväzku vrátane jeho príslušenstva zo strany dlžníka. Nemožno
súhlasiť s názorom, že porušenie povinnosti podľa § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občiansko-

právnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92
ods. 8 ZoB nezakladá občiansko-právnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu
zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB. Ustanovenie § 92 ods.
8 ZoB zakotvuje jasné pravidlá pre postúpenie pohľadávky (najmä splnenie písomnej výzvy vo vzťahu
k dlžníkovi v zmysle vyššie uvedeného) a ich nesplnenie preto musí mať adekvátne občianskoprávne

dôsledky tak, ako to bolo uvedené vyššie. Rovnako súhlas žalovaných ako dlžníkov s postúpením
pohľadávky, ktorý vyplýva z pôvodne uzavretej úverovej zmluvy s právnym predchodcom žalobcu nie
je právne významnou okolnosťou, ktorá by mohla mať za následok akceptovanie porušenia podmienok
stanovených pre riadne postúpenie bankového úveru v zmysle ZoB (najmä jeho § 92 ods. 8).

54. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Preto odvolací
súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli

spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

55. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaní 1/, 2/ ako sporové strany, ktoré mali v odvolacom konaní plný úspech majú nárok na
náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto

trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).