Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 28, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/248/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316202291
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316202291.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcov: 1/ K. B., nar. XX. S. XXXX,
bytom C. K. XXX, 2/ J. K., nar. XX. S. XXXX, bytom C. K. XXX, proti žalovaným: 1/ HAINBURY, s. r.
o., Nová Dubnica, Okružná 90/2, IČO: 46 768 670, 2/ B.S. s.r.o., Trenčín, Mateja Bela 2450/31, IČO:
36 347 221, 3/ X. O., nar. XX. A. XXXX, bytom T., C. XXXX/XX, žalovaní 2/, 3/ zastúpení: Advokátka

kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Trenčín, Legionárska 7158/5, IČO: 47 256 907, o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo
7. marca 2017 č. k. 26C/49/2016-116 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie neplatnosti štvrtého kola
dobrovoľnej dražby, konaného dňa 11. novembra 2015, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť, rodinný
dom súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. č. 2818/456, zapísaný na LV č. XXXX. Rozhodnutie
odôvodnil ustanovením § 37 ods. 1 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 v znení neskorších predpisov),
§ 78 ods. 1, 2, § 137 písm. c/, § 228 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 v
znení neskoršieho právneho predpisu), § 21 ods. 2, 4 ZoDB (zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných

dražbáchaodoplnenízákonaSNRč.323/1992Zb.onotárochanotárskejčinnosti(Notárskyporiadok)v
zneníneskoršíchpredpisov).Vecnezdôvodnil,žepredmetomkonaniajeurčenieneplatnostidobrovoľnej
dražby z dôvodu jej absolútnej neplatnosti podľa § 37 ods. 1 O. z.. Žalobcovia 1/, 2/ konkrétny dôvod
neplatnosti neuviedli, ako ani sa nevyjadrili k naliehavému právnemu záujmu. Vzhľadom k tomu, že
žalobcovia, s poukazom na určovací charakter žaloby, neuviedli a nepreukázali existenciu naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, žaloba bola zamietnutá. Súd prvej inštancie posúdil žalobu

aj podľa ZoDB, konštatujúc, že žalobcovia neoznačili všetky strany sporu, ktoré predstavujú nútené
spoločenstvo podľa § 78 ods. 1 CSP v spojení § 21 ods. 4 ZoDB. Žaloba v časti označenia strán
sporu sa vyznačovala zmätočnosťou, keďže boli označení pôvodne žalobcovia traja, žaloba bola
vlastnoručne podpísaná len žalobcom 1/, doplnenie žaloby bolo však vlastnoručne podpísané žalobcami
1/ a 3/, ktorí netrvali na zotrvaní žalobkyne 2/ v konaní, ktorá žalobu nepodpísala a nie je preto
stranou sporu. Stranami sporu podľa § 21 ods. 4 ZoDB sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ,

predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Navrhovateľom dražby je podľa notárskej
zápisnice o priebehu opakovanej dražby právna predchodkyňa žalovanej 2/, dražobníkom je žalovaná
1/, vydražiteľom je žalovaný 3/. Predchádzajúcim vlastníkom je žalobca 2/. Sporným bolo procesné
postavenie žalobcu 1/, ktorý spochybňuje aj platnosť záložnej zmluvy, na základe ktorej k dobrovoľnej
dražbe došlo, mohol byť preto dotknutou osobou podľa § 24 ods. 2 ZoDB. Avšak v tejto súvislosti
žalobca 1/ nepreukázal, akým spôsobom mal byť predmetnou dražbou na svojich právach dotknutý.

Jediným jeho argumentom proti dražbe bola skutočnosť, že kúpne zmluvy, na základe ktorých sa
stal vlastníkom draženej nehnuteľnosti, boli súdom vyhlásené za neplatné, ktorá skutočnosť v konanípotvrdená nebola, keďže rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 17C/29/2013-61 zo dňa 19. júna
2014 v časti výroku, ktorá je záväzná, bola zamietnutá žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu
(výrok rozsudku nevyhlásil žiaden právny úkon za neplatný). Procesné postavenie žalobcu 1/ je teda

nejasné, vychádzajúc z ustanovenia § 21 ods. 4 ZoDB, žalobca 1/ nedisponuje v konaní aktívnou
legitimáciou a nie je splnený okruh strán sporu podľa § 78 ods. 1 CSP, ktorý nedostatok má za následok
zamietnutie žaloby podľa § 78 ods. 2 CSP. Aj za splnenia okruhu účastníkov žalobca 2/ žalobu podal
po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty podľa § 21 ods. 2, keďže ním vlastnoručne podpísané bolo
doplnenie žaloby, doručené súdu prvej inštancie 24. júna 2016 a príklep na opakovanej dobrovoľnej

dražbe bol udelený vydražiteľovi 11. novembra 2015, teda po zrejmom uplynutí prekluzívnej lehoty.
Žaloba bola podaná 10. februára 2016, avšak nemožno ju považovať za procesný úkon žalobcu 2/,
pretože na nej absentuje jeho vlastnoručný podpis. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol
podľa ustanovenia § 255 CSP. Žalovaní 1/, 2/, 3/ boli v spore úspešní, preto im vzniklo právo na náhradu
trov konania voči neúspešným žalobcom. Žalovanému 1/ náhrada trov konania nebola priznaná, pretože
mu trovy nevznikli ani si ich náhradu neuplatnil. Žalovaným 2/, 3/ bola priznaná náhrada trov právneho

zastúpenia v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia 1/, 2/, navrhujúc jeho zrušenie a vyhovenie
žalobe. Na základe výzvy zo 6. mája 2016 doplnili pôvodné podanie, ako označenie účastníkov konania
i nehnuteľnosť. Medzi žalobcom 1/ a 2/ bola nezaplatená pohľadávka vo výške 17.096,09 eur, ktorá

bola na základe rozsudku 3T/18/2013-249 uložená k povinnosti plnenia. Medzi I. H. a žalobcom 2/ bola
uzavretá kúpnopredajná zmluva na stavbu rodinného domu so súpisným číslom XXX na pozemku č.
XXXX/XXX v obci C. K. dňa 22. marca 2012. V záložnej zmluve ZETR SK s.r.o. je spomenutá notárska
zápisnica, s ktorou nedisponuje žiaden zo žalobcov. V rokoch 2013, 2014 S. X. a spol. v zastúpení
PATRIOT GROUP s.r.o., ako aj Patriot Investície s.r.o., ktorá bola dobrovoľne vymazaná zlúčením firmy

a právnym nástupcom je žalovaná 2/, obťažovali a vydierali žalobcu 2/, aby podpísal záložné zmluvy.
Jeho nepriaznivý zdravotný stav a nátlak ho prinútili k podpisu záložnej zmluvy. S. X. nemal oprávnenie
podpisovať záložné zmluvy, došlo k falšovaniu dokumentov. V čase 27. novembra 2014 bola firma v
likvidácii, ktorú môže zastupovať iba likvidátor. Záložná zmluva bola sfalšovaná a je neplatná. Ak je
záložná zmluva neplatná, je neplatná i celá dražba, pretože sa konala na základe sfalšovanej listiny.

V notárskej zápisnici absentuje rozpis výťažku dražby. Boli podané aj trestné oznámenia za nátlak
pri podpisovaní záložných zmlúv. V notárskej zápisnici absentuje i rozpis výťažku dražby. Žalobca 2/
neobdržal žiadne predvolanie na pojednávanie, preto sa ho nemohol zúčastniť, bolo mu tak upreté právo
na pojednávanie.

3. Žalovaní 2/, 3/ navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Žalobcovia neuvádzajú v odvolaní
nové skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok zmenu rozhodnutia. Podanie žalobcov je opätovne
zmätočné, absentujú súvislosti s daným konaním, odvolanie neobsahuje žiadne odvolacie dôvody.
Žalobcovia neuvádzajú prečo rozhodnutie napádajú a v čom vidia jeho nedostatky. Žalobca 1/ sa
opätovne usiluje oddialiť povinnosť vysťahovať sa z nehnuteľnosti, ktorá mu už dva roky nepatrí, má

nového vlastníka. Žalovaní 2/, 3/ preto navrhli, aby odvolanie žalobcov bolo odmietnuté.

4. Žalobcovia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných opätovne poukázali na skutočnosť,
že S. X. nemal oprávnenie podpisovať záložné zmluvy. Došlo k sfalšovaniu dokumentov. V záložnej
zmluve je spomenutá notárska zápisnica, s ktorou nedisponuje žiaden zo žalobcov. Nehnuteľnosť

bola ohodnotená na sumu 101.000 eur, ale na dobrovoľnej dražbe v štvrtom kole bola predaná za
67.000 eur. Úmyselne bola dávaná nižšia cena. Ak má dlžník v nehnuteľnosti trvalý pobyt, cena môže
pri opakovanej dražbe klesnúť maximálne na tri štvrtiny. Minimálna cena mala byť 75.750 eur. To je
ďalší dôvod neplatnosti dražby. Záložná zmluva bola falšovaná. Neplatná je celá dražba, keďže sa
konala na základe sfalšovanej listiny. Žalobca 2/ neobdržal žiadne predvolanie na súdne pojednávanie

a preto sa ho nemohol zúčastniť. Bolo mu upreté právo na pojednávanie. Žaloba bola podaná včas. Na
základe výzvy súdu bola dodatočne doplnená žaloba s podpisom aj žalobcu 2/. V doplnení žaloby boli
uvedené nové skutočnosti, s ktorými sa súd vôbec nezaoberal. Boli podané aj trestné oznámenia. Podľa
rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 10CoE/16/2017, je dané prepojenie osôb B.S. s.r.o. a Patriot s.r.o..
J. X. neustále mení, zlučuje a likviduje firmy za účelom nedosažiteľnosti jeho podvodov. Podľa zistení

žalobcov firma Patriot Group obral im osobu podobným spôsobom (rozsudok Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 11C/121/2013). Žalobcovia žiadajú, aby bola vyhlásená dražba vo štvrtom kole za neplatnú,
predovšetkým z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy, ktorá bola sfalšovaná, ako aj z dôvodu absencie
náležitostí notárskej zápisnice z dražby.5. Žalovaní 2/, 3/ v písomnom vyjadrení zo dňa 24.4.2018 k vyjadreniu žalobcov zotrvali na svojich
podaniach a vyjadreniach. K tvrdeniam žalobcov uviedli, že ide o nepravdivé, vykonštruované

skutočnosti. Z krivých obvinení vyvodia dôsledky. Záložnú zmluvu podpisoval záložný veriteľ v zastúpení
spoločnosti PATRIOT GROUP, s.r.o. ako splnomocneným zástupcom. K záložnej zmluve je pripojené
plnomocenstvo. Skutočnosti ohľadne nátlaku pri podpise záložných zmlúv doposiaľ nikto netvrdil. To, že
notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom ešte neznamená, že titul na plnenie neexistuje.
Žalovaní majú podozrenie, že všetky podania, na ktorých figuruje p. K. sú podpisované a podávané len

p. B., keďže manželka p. K. sa vyjadrila, že o podaniach nevie ona ani jej manžel. Žalobca každým
podaním uvádza ďalšie dôvody žaloby, ktoré sú irelevantné a súd by sa nimi nemal zaoberať, pretože
neboli uvedené v lehote na podanie žaloby. Navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil.

6. Žalobcovia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 15. júna 2018 poukázali na trestné oznámenia. P. K.

na základe nátlaku sa dostal do nemocnice. Trestné oznámenia boli podané v mene obidvoch žalobcov.
Poukázali na konečné vyúčtovanie exekútora.

7. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.

8.Primárnymdôvodomzamietnutiažalobybolonepreukázanieexistencienaliehavéhoprávnehozáujmu
podľa ustanovenia § 137 písm. c/ CSP žalobcami 1/, 2/, ktorý je skúmaný súdom ex offo (z úradnej
činnosti).

9. Naliehavý právny záujem je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby (§ 137 písm. c/

CSP).Priskúmaníexistencienaliehavéhoprávnehozáujmuideoposúdenie,čipodanážalobajevhodný
procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či
len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie.
Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie potom k
zamietnutiu určovacej žaloby

10. Žalobca však nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení existencie
(neexistencie) práva, ak právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. V takom prípade žalobca
nemá ani povinnosť uviesť v žalobe tvrdenia, že naliehavý právny záujem je daný. Právny záujem
na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej

ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá
nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný.

11. Žalobou na určenie existencie (neexistencie) práva vyplývajúce z osobitného predpisu je aj žaloba o
určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 veta prvá ZoDB. Osobitný právny predpis (ktorým je ZoDB)

oprávňuje osobu, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach, ak sa spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy alebo boli porušené ustanovenia zákona ZoDB, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Tento
osobitnýprávnypredpistedaukladádotknutejosobe(nasvojichprávach)podaťkonkrétnešpecifikovanú
určovaciu žalobu.

12. V prejednávanej veci žalobcovia 1/, 2/, ktorí sa domáhajú neplatnosti dražby, preto nemali povinnosť
preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože právny záujem vyplýval z
osobitného predpisu (§ 21 ods. 2 veta prvá ZoBD) a teda bol daný.

13. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby bolo konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobcovia

neoznačili všetky strany sporu, predstavujúce nútené spoločenstvo podľa § 78 ods. 1 CSP, v spojení
s ustanovením § 21 ods. 4 ZoDB, bez jednoznačného pomenovania, ktorá „strana sporu“ označená
nebola. Súd prvej inštancie vychádzal z existencie spoločenstva definovaného hmotnoprávnou úpravou
(§ 21 ods. 4 ZoDB), podľa ktorej účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľdražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Opäť pritom
šlo o predmet skúmania súdu ex offo (z úradnej povinnosti). Súd prvej inštancie vyhodnotil, že
navrhovateľom dražby je žalovaná 2 (podľa notárskej zápisnice o priebehu opakovanej dražby šlo

o právnu predchodkyňu žalovanej 2/), dražobníkom je žalovaná 1/, vydražiteľom je žalovaný 3/
a predchádzajúcim vlastníkom je žalobca 2/. Posledným členom spoločenstva má byť dotknutá
osoba, ktorou aj podľa záveru súdu prvej inštancie by mohol byť žalobca 1/, spochybňujúci platnosť
záložnej zmluvy, na základe ktorej k dobrovoľnej dražbe došlo. Okruh účastníkov konania vynútený
hmotnoprávnou úpravou bol preto naplnený. Je preto zmätočné ďalšie konštatovanie súdu prvej

inštancie, že „procesné postavenie žalobcu 1/ je nejasné“. Je nesporné, že žalobca 1/ od podania žaloby
stranou konania bol, v dôsledku čoho zákonom definovaný okruh osôb tvoriacich procesné spoločenstvo
(vzhľadom na záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k ďalším členom spoločenstva) , bol daný.

14. Od procesnej legitimácie je nevyhnutné odlišovať vecnú legitimáciu strany sporu. Aktívnou vecnou
legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi, ním

uplatňované právo (nárok), porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS
SR“) sp. zn. 2Cdo 205/2009. Súd vecnú legitimáciu skúma aj bez návrhu (ex offo), a to aj v prípade, že
ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

15. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu (účastníkom konania) netreba, aby bol aj účastníkom

hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu a v takom prípade sa stáva
žalobcom. Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho
vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného
práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom
povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem „vecná

legitimácia“ (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 192/2004).

16. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je potom rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá
fyzická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či
účastníkomobjektívnejealebonieje.Nedostatokaktívnejvecnejlegitimácieznamená,žeten,ktoosebe

tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 192/2004).

17. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie nesprávne stotožnil nedostatok aktívnej
legitimácie s naplnením okruhu strán sporu (členov procesného spoločenstva).

18. Obdobne nesprávny bol i právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca 1/ namietal
neplatnosť kúpnych zmlúv, na základe ktorých sa postupne žalobca 2/ stal vlastníkom draženej
nehnuteľnostiaktorébolisúdomvyhlásenézaneplatné,avšaktútoskutočnosťsúdprvejinštancienemal
v konaní preukázanú, z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 17C/29/2013-61 zo dňa

19. júna 2014 v časti výroku, ktorá je podľa § 228 ods. 1 CSP záväznou časťou rozhodnutia, bola len
zamietnutá žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ale výrokom rozsudku nebol vyhlásený žiaden
právny úkon za neplatný.

19. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 17C/29/2013-61

predstavoval listinný dôkaz, z odôvodnenia ktorého bolo zistené, kúpna zmluva uzatvorená medzi
kupujúcou a predávajúcim K. B., o prevode nehnuteľností, je absolútne neplatná, preto už ako
predávajúca nemohla platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti ďalej na žalobcu 2/ (v zmysle
zásady, nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám). V dôsledku toho je aj kúpna zmluva
uzatvorená medzi nimi absolútne neplatným právnym úkonom. Z dôvodu, že súd dospel k záveru o

absolútnej neplatnosti právnych úkonov, nemohol vyhovieť žalobe o odporovateľnosť právneho úkonu,
pretože odporovať možno iba platnému právnemu úkonu. Súčasne bolo zdôraznené, že neplatnosť
právneho úkonu, vyjadrená v ustanovení § 37 O. z., je neplatnosťou absolútnou, od počiatku, a to bez
ohľadu na to, či sa niekto dôvodu neplatnosti dovolal a nie je rozhodujúce, či došlo k vydaniu súdneho
rozhodnutia určujúceho, že právny úkon je neplatný (Z IV s. 459 ods. 7).

20. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci žiadnym spôsobom nezdôvodnil svoju právnu úvahu, ktorá
ho viedla k záveru o nevyhnutnosti vyhlásenia neplatnosti kúpnej zmluvy vo výroku rozsudku. Dôsledky
absolútne neplatného právneho úkonu spočívajú v tom, že neplatnosť vyplýva priamo zo zákona, a to vmomente, kedy bol úkon uskutočnený. Súd je potom povinný k neplatnosti prihliadnuť ex offo (z úradnej
povinnosti), ktorá ale nemusí byť autoritatívnym výrokom vyslovená. Nie je možné právny úkon napraviť
dodatočným schválením a k náprave nedochádza ani dodatočným prejavom vôle. Na takýto úkon sa

hľadí akoby nikdy nebol uskutočnený a neplatnosť úkonu môže namietať každý, kto bol ním dotknutý.
Záver súdu prvej inštancie o nutnosti vyslovenia neplatnosti autoritatívnym výrokom tak nebol správny a
nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu 1/ nebol súdom prvej inštancie žiadnym spôsobom inak
zdôvodnený. Chýbal preto argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.

21. Nesprávnym bolo aj posledné konštatovanie súdu prvej inštancie, ktorý kvalifikoval podanie žaloby
žalobcom 2/ po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty, s poukazom na ustanovenie § 21 ods. 2
ZoDB (právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa
príklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a súčasne
ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu
hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu). Dôvodom mala byť skutočnosť, že žalobca 2/ žalobu

nepodpísal, urobil tak až v doplnení žaloby, ktoré bolo podané na súde 24. júna 2016, pričom príklep na
opakovanej dobrovoľnej dražbe bol udelený vydražiteľovi 11. novembra 2015. Hoci žaloba bola podaná
10. februára 2016, teda pred uplynutím uvedenej prekluzívnej lehoty, absentoval na nej podpis žalobcu
2/. Súd prvej inštancie znovu zmätočne konštatoval, že uvedený nedostatok v priebehu konania žalobca
2/ neodstránil (porov. bod 25 predposledná veta), hoci v bode 1 veta posledná napadnutého rozsudku,

súd prvej inštancie výslovne uviedol, že žalobcovia doplnili žalobu podpisom žalobcu 2/.

22. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že dňa 10. februára 2016 bola doručená súdu prvej
inštancie žaloba, ktorá obsahovala okrem označenia žalobcu 1/ (ako i pôvodnej žalobkyne) aj označenie
žalobcu 2/ J. K. (menom priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom). Za žalobným petitom v žalobe,

bolo uvedené aj meno žalobcu 2/, s chýbajúcim podpisom. Neúplné podanie však žalobca 2/ na základe
výzvy súdu prvej inštancie zo 6. mája 2016 (uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 26C/49/2016-19),
podaním doručeným súdu prvej inštancie 24. júna 2016, o svoj podpis doplnil. Žalobu teda doplnil v
súlade s výzvou súdu, v dôsledku čoho nastal stav (fikcia), že podanie bolo bez vád už od počiatku,
t. j. odo dňa, keď bolo podané na súde. Ak bol návrh na začatie konania, podaný v lehote stanovenej

hmotným právom, v priebehu konania doplnený tak, že spĺňa zákonom stanovené náležitosti, sú tým
vady pôvodného podania zhojené a podanie má účinky uplatnenia práva na súde (porov. rozhodnutie NS
ČR sp. zn. 30Cdo 794/2006). Súvislosť podania a doplnenie podania bola pritom nepochybná (sledovalo
sa ním odstránenie vady pôvodného podania).

23. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci,
ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznával Občiansky súdny
poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä
vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva, ako tomu bolo v danom prípade.

24. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníkanaspravodlivýproces(napr.sp.zn.II.ÚS44/03,III.ÚS209/04,I.ÚS117/05,III.ÚS191/2013).
Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí

byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016.

25. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

26. O nepreskúmateľný rozsudok ide i vtedy, ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými
tvrdeniami, ako i zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi
na strane druhej (ako tomu bolo v danom prípade). Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné, lebo neobsahuje neprotirečivé zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorýchuplatnených nárokov súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
226/03).

27. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedalo ani uvedeným požiadavkám kladeným na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

28. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, na základe vykonaného dokazovania,
vyhodnotiť dôkazy a posúdiť uplatnený nárok žalobcov z hľadiska platnej právnej úpravy, avšak v súlade
so zákonom, v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu.

30. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí
skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

31. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a

stranám konania, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho
problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS
198/07).

32. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením

skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so
špecifickými námietkami strán konania.

33. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

34. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.