Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/108/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215203063
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8215203063.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne: O. M., nar. X. X. . XXXX,
bytom C. XXX/XXX, XXX XX C., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom
Advokátskej kancelárie Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI Credit Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 2C 240/2015 - 52 zo dňa 09.09.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) určil, že zmluvná
podmienka uvedená v zmluve č. XXXXXXXXXX o revolvingovom úvere v článku 8.1 zo dňa 09.08.2011,
podľa ktorej predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho

žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne
troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingovo poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej
medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako úver/revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu: a)
za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur,
b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08
Eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý, odplatu je veriteľ na základe vlastného uváženia
jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas a veriteľ je povinný písomne oznámiť

dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody
o poskytnutí služby, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni
bezdôvodné obohatenie vo výške 1.096,51 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi
priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd
určil, že poplatok vo výške 215,75 eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne

troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súčasne sa domáhala uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 1.086,51 eur, ako aj náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela spotrebiteľskú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.08.2011.
Oznámením zo dňa 09.08.2011 žalovaný schválil úver vo výške 1.500 eur, s úrokovou sadzbou 70,01%ročne. Žalovaný z poskytnutého úveru ihneď odpočítal poplatok vo výške 215,75 eur, čo predstavuje
14,38% zo sumy 1.500 eur. V skutočnosti žalovaný zaslal dňa 09.08.2011 na bankový účet sumu
1.284,25 eur, čo vyplýva z prehľadu platieb úveru č. XXXXXXXXXX. Poplatok podľa bodu 8.1. zmluvy

je absolútne neprimeraný k službe, ktorou je možnosť odkladu splátok. Žalovaný získava prospech
skôr ako spotrebiteľovi službu poskytol a vôbec nie je isté, či službu spotrebiteľovi vôbec poskytne.
Podľa jej názoru predmetná zmluva obsahuje neprijateľné náklady na úver a predstavuje právny úkon,
ktorý sa prieči dobrým mravom. Tak vysoké úroky, ako aj náklady sú v rozpore s dobrými mravmi.
Neobsahuje niektoré predpísané náležitosti, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bezpoplatkový (§ 9

ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z.). Vzhľadom na to, že žalovaný poskytol fyzicky sumu
1.284,25 eur a žalobkyňa vyplatila žalovanému sumu 2.380,76 Eur, obohatil sa na jej úkor o 1.096,51
Eur. O tom, že sa obohatil, že používa neprijateľnú zmluvnú podmienku a porušuje spotrebiteľské práva
sa žalobkyňa dozvedela v decembri 2014, keď navštívila spotrebiteľské združenie HOOS. Na podporu
svojej argumentácie poukázala na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov.

3. Súd po vykonanom dokazovaní vo veci uviedol, že žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ
uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá bola spracovaná ako formulárová
zmluva. Na základe žiadosti uvedenej v čl. 5 zmluvy dlžník požiadal spoločnosť o poskytnutie úveru s
úverovým limitom 1.500,- eur so splatnosťou úveru 42/24, mesačnou splátkou 80,37 eur, celková čiastka
úveru + úroky za celú dobu čerpania úveru bola uvedená v sume 3.375,54 eur. Predpokladaná RPMN

za úver bola uvedená 70,01%. Ročná úroková sadzba úveru 70,01% a priemerná RPMN 46,56%. Pri
položke označenej ako poskytnutá čiastka revolvingu bola uvedená suma 790,84 eur a celková čiastka
pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť bola 1.928,88 eur. RPMN za úver po poskytnutí revolvingu bola
63,32% a ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%. Účel čerpania úveru bol nákup elektroniky.

4. Predmetný právny vzťah založený zmluvou o revolvingovom úver č. XXXXXXXXXX posúdil súd ako
spotrebiteľský, ktorý sa zároveň riadi ustanovenia zákona 129/2010 Z. z., v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy. V zmluve o spotrebiteľskom úvere musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných
poplatkov. Nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Uvedený nedostatok spôsobuje následok vyplývajúci z § 11 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z.,

spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd vyhodnocoval
platnosť dohody o úrokoch, ako časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to s poukazom na § 39 a
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v úverovej bol dohodnutý úrok vo výške 70,01%. Z
internetovej stránky Národnej banky Slovenska súd zistil, že pri spotrebiteľských úveroch v júli roku
2011, s dobou splatnosti od 1 až do 5 rokov, bola priemerná úroková sadzba 15,17% ročne, takmer

päťnásobne nižšia ako v spornej zmluve. Nepochybne ide o úžernícky úrok, v dôsledku čoho dohoda o
úrokoch v predmetnej úverovej zmluve je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, podľa ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa je povinná žalovanému vrátiť len to, čo od neho reálne dostala.
Na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, vo výške rozdielu medzi sumou uhradenou
žalobkyňou (2.380,76 eur) a poskytnutou sumou (1.284,25 eur), v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho

zákonníka.

5. K neprijateľnej zmluvnej podmienke uvedenej v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere súd uviedol,
že ide o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spornej dohody, v neprospech
spotrebiteľa. Zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Súd posudzoval nie cenu (výšku), ale

obsah dohody. Spotrebiteľ nemá platiť za niečo, čo mu nie je dodané. Záver o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky len potvrdzuje skutočnosť, že jeho výška predstavuje 14% zo sumy poskytnutého úveru.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.

II. Obsah odvolania žalovaného

1. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaný. Uviedol, že ust.
čl. 8, ods. 8.1 neobsahuje žiadnu zmienku o tom, kedy sa odplata za službu platí. Súd teda
neprijateľnosť odôvodnil skutočnosťou, ktorá z podmienky nevyplýva. Súd nepostupoval podľa § 53 ods.

12 Občianskeho zákonníka. Z rozsudku nie je zistiteľné či sa súd zaoberal ust. čl. 8 ods. 8.6, v ktorom
je zakotvené, že nepodpísaním dohody o poskytnutí služby nedôjde k jej vzniku. Jej podpísanie bolo
dobrovoľné. Dohoda o poskytnutí služby nevzniká uzavretím zmluvy o úvere, ale len na základe toho, že
sa osobitne podpíše. Konštatovanie súdu, že dohoda je formulárová je vo vzťahu k jej obsahu predčasnéa nepreskúmateľné. Rozhodnutie súdu o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky je nezákonné, nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní, vychádza z predčasne prijatých a neúplných záverov. V ďalšom
rozsahu žalovaný napadol, závery súdu o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, tým, že

žalovaný prijal plnenie nad rámec poskytnutého úveru, hoci z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru nemá nárok na úroky a poplatky. Uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje všetky
zákonné náležitosti. Zo žiadnej časti zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva, že zmluva o revolvingovom
úvere má obsahovať rozpísanie každej jednotlivej splátky. Ust. § 9 ods. 2 písm. k zákona č. 129/2010
Z. z. je prevzatím Smernice Rady 2008/48. Z čl .22 smernice vyplýva, že od ustanovení smernice

sa nemožno odchýliť. Žiadne zákonné ustanovenie nikdy nevyžadovalo a ani nevyžaduje uvádzať
rozčlenenie splátky. Takýto právny záver vyslovil aj súdny dvor Európskej únie vo veci C-42/15. Žalovaný
navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, eventuálne, vrátiť vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

2. Žalobkyňa sa k doručenému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2
C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p.,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

2. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi sporovými stranami došlo dňa 09.08.2011 k uzavretiu zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
ustanovenia§52Občianskehozákonníka,nakoľkožalovanávystupovalavpostavenídodávateľa,keďže
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti a žalobkyňa ako spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Okrem aplikácie
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách sa na predmetný vzťah budú aplikovať
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o spotrebiteľských úveroch“),

ako aj ďalšie právne predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľov.

3. V predmetnej zmluve o revolvingovom úvere bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 70,01% ročne.
Odvolací súd uvádza, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo
svetle princípu dobrých mravov (v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov

nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v
prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia nie je vyňatá zo
súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti, ani kontroly podľa generálnej klauzuly obsiahnutej
v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je
taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä

s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov. Pri
nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika
vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne však nie viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.
Výškazmluvnýchúrokov,pokiaľtietoprevýšiapriemerúrokovnatrhupriporovnateľnomúvereoviacako
100 %, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na

webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri nových úveroch s dobou
splatnosti od 1 do 5 rokov v auguste roku 2011, v sadzbe 11,23%. Úroková sadzba predmetného úveru
je viac ako 6 - násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Odvolací súd
v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009
zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej

finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná
a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž
musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom.
Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, akdohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“
Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné, v zmysle

ust. § 39, v spojení s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
4. Odvolací súd ďalej poukazuje na čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného článku vyplýva, že vnútroštátne súdy sú povinné neuplatniť
nekalú podmienku. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď určil, že v zmluve uvedená ročná
úroková sadzba vo výške 70,01 % je v rozpore s dobrými mravmi a z toho dôvodu je neplatná.

5. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v § 9 ods. 2, v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy, presne definuje, aké náležitosti musí zmluva obsahovať. Konkrétne v ust.
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch sa uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Základné, zákonom
predpísané náležitosti musia byť uvedené tak jasne, zrozumiteľne a jednoznačne, aby nebola žiadna a
akákoľvek pochybnosť o tom, o ktorú obsahovú náležitosť zmluvy o úvere má ísť. V predmetnej zmluve

o revolvingovom táto zákonná obsahová náležitosť absentuje. Odvolací súd uvádza, že pre naplnenie
zákonnejpožiadavkynepostačujeuvedenievýšky,počtuafrekvenciemesačnejsplátkyspotrebiteľa,bez
uvedenia podrobnejšieho rozvrhu splátky na splatenie istiny, úrokov a poplatkov. Takáto formulácia zo
strany dodávateľa neposkytuje spotrebiteľovi dostatočnú mieru informovanosti o splácaní poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Za daného stavu je preto nevyhnutné úver považovať, v zmysle ust. § 11 ods.

1 zákona o spotrebiteľských úveroch, za bezúročný a bez poplatkov.

6. K možnej aplikácii rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára
Bíroóvá, C-42/15 odvolací súd uvádza, že pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského
štátu Európskej únie je povinnosťou vnútroštátneho súdu skúmať, či môže smernici priznať priamy

účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, je
povinnosťou súdu skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon
vykladať eurokonformne. Takýto eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože nemôže
nahradiť výslovné znenie zákona, lebo by sa jednalo o výklad contra legem. Otázka priameho účinku
smernice vo všeobecnosti sa v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány

môžu určitú normu práva únie aplikovať priamo, bezprostredne na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na
existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že
žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také, sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci (napr. vec Pfeiffer, C-397/01-

C-403/01, rozsudok zo dňa 05.10.2004, vec Faccinni Dori, C-91/92, rozsudok zo dňa 17.07.1994,
vec Marshall, C-152/84, rozsudok zo dňa 26.02.1986). Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne
postupoval, ak o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol v zmysle platného zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Aj súd prvej inštancie sa vo vzťahu
k rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 správne vysporiadal s tým, že súdny

dvor poskytol výlučne výklad smernice a v žiadnom prípade sa nemohol, ani sa nevyjadroval k výkladu
zákona o spotrebiteľských úveroch.

7. V ďalšom rozsahu odvolací súd uvádza, že žalovaný zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa
09.08.2011, vnútil žalobkyni aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu, a to

dohodu o poskytnutí služby uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ak chcela žalobkyňa
získať úver, čo bolo primárne jej pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalovaným, nemala na
výber a musela podpísať predloženú predtlač listiny obsahujúcu v sebe tiež náležitosti iného právneho
úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať o nedostatku vôle konajúcej osoby spotrebiteľa vstúpiť do
iného zmluvného vzťahu so žalovanou ako bolo primárne vo sfére jej záujmu.

8. Zmluva vypracovaná žalovaným a predložená žalobkyni na podpis vzbudzuje zdanie ako keby jej
obsahom bol len jeden právny úkon. Je to evidentné hneď z jej označenia. Až v strede predtlače
formulára zmluvy je pod bodom 8 spomenutá ďalšia zmluva, a to „dohoda o poskytnutí služby“. V prípade
dvoch alebo viacerých právnych úkonov obsiahnutých v jednej listine by preto malo byť bežnou praxou a

zvyklosťou bankových alebo nebankových subjektov túto pluralitu právnych úkonov zvýrazniť. Žalovaný
túto pluralitu právnych úkonov nezvýraznil dostatočným spôsobom, naopak vyvolal dojem ako keby so
žalobkyňou uzatvorila len jeden právny úkon. Takéto konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi.9. Tak, ako žalobkyňa tvrdila v priebehu konania a žalovaný tvrdenie žalobkyne ani nepopieral, žalovaný
si stiahol pri vyplatení sumy úveru žalobkyni odplatu vo výške 215,75 Eur za službu v zmysle článku
8 ods. 8.1 dohody o poskytnutí služby. Touto službou žalovaný „nanútil“ žalobkyni možnosť požiadať

o odklad troch splátok. Žalovaný si odplatu vyúčtoval už v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na
to, či žalobkyňa bude mať o takúto „službu“ záujem, alebo nie. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje
žalovaného na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby,
splatnosť tejto odplaty ihneď po poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto odplaty s pohľadávkou
dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov, považuje odvolací súd za neprijateľnú

zmluvnú podmienku, a teda neplatnú i v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože je výrazne
v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Zároveň je táto zmluvná odmena neprimerane vysoká, keďže
jej suma dosahuje sumu vyššiu ako 2 a pol násobok výšky mesačnej splátky, pričom odložené môžu
byť 3 splátky. Žalovaný nemal právo na takúto odplatu a preto aj neoprávnene takúto svoju neexistujúcu
pohľadávku započítal na pohľadávku žalobkyne na poskytnutie úveru. Žalovaný je povinný vydať túto
započítanú pohľadávku vo výške 215,75 Eur ako neoprávnené obohatenie na úkor žalobkyne.

10. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u
obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôvod o
existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť osoba, ktorá žalobou na
súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Na vznik záväzkovo-

právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia
protiprávneho úkonu. Zákon vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom
uznávaných dôvodov.

11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je dôvodné prijať záver, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Žalovanýposkytolžalobkyničiastku1.284,25Eur,pričomžalobkyňazaplatilasúhrnesumu2.380,76Eur.
Je zrejmé, že žalobkyňa preplatila poskytnutý úver o sumu 1.096,51 Eur, čím došlo na strane žalovaného
k bezdôvodnému obohateniu v tejto výške, v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka ako plnenie prijaté
bez právneho dôvodu.

12. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods.
1 C.s.p. ako vecne správne.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. Podané odvolanie žalovaného nebolo dôvodné v dôsledku čoho

vznikol nárok na náhradu trov konania žalobkyni.. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že žalobkyni v
priebehuodvolaciehokonaniažiadnetrovykonanianevznikli,pretojejodvolacísúdnáhradutrovkonania
nepriznal.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).