Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 23, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513010351
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kohutová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7513010351.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kohutovej a sudcov
JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Evžena Kelija, v trestnej veci obžalovaného D. C., pre zločin rozširovania
extrémistických materiálov podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 23. októbra 2018, o odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry proti rozsudku Okresného
súdu Košice - okolie zo dňa 19. 12. 2017, sp. zn. 4T/15/2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 19. 12. 2017, sp. zn. 4T/15/2013 bol
obžalovaný D. C.

podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora Košice I pre prečin

podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1
Tr. zák. a zločin rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že

1/ vo svojom bydlisku v L. č. XX od presne nezistenej doby minimálne od 7.2.2011 do 5.11.2012
prostredníctvom internetového portálu K., kde sa zaregistroval dňa 12.12.2006 pod užívateľským

menom X.-XX, prostredníctvom spoločnosti E. F., a.s. L. ul. XX, R., pri komunikácii s inými nickami
používal nacistické heslá, pozdravy, symboly a fotografie, alebo tieto prijaté od iných nickov nechával
prístupné vo svojich súboroch,

2/ vo svojom bydlisku v L. č. XX, od presne nezistenej doby do 5.1.2012 na portáli K. pod užívateľským
menom X.-XX sprístupňoval vo svojich súboroch fotoalbumy a videoklipy hudobných skupín Projekt

Vandal, Conflikt 88, Arkona, Hromovlad a iných patriacich do žánru White Power, ktorý je pravicovo-
rasistickou odrodou v rockovom smere a ktoré propagujú rasistickú ideológiu,

pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný,

podľa § 285 písm. b) Tr. por. bol obžalovaný D. C. oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora

Košice I pre prečin prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c Tr. zák. a zločin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v štádiu
prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

3/ vo svojom bydlisku v L. č. XX od presne nezistenej doby do 5.11.2012 si zadovážil a prechovával
kovovúprackunaopasoksoznakomorliceahákovéhokríža,dveplastovéfóliesvyobrazenímhákového

kríža a lomeného blesku, rôzne knihy s rasistickou tematikou, dve tričká s vyobrazením názvu pravicovo-
extrémistickej skupiny Projekt Vandal,5/ od presne nezistenej doby na neznámom mieste si bez povolenia zadovážil a až do 5.1.2012 vo
svojom bydlisku v L. č. XX prechovával komponenty na výrobu pyrotechnických zloží, ktoré tvoria

základnú súčasť výbušnín a tiež komponenty na výrobu výbušných systémov, ako aj písomné návody
na výrobné postupy jednotlivých výbušnín a traskavín, s úmyslom vyrobiť výbušniny,

lebo skutok nie je trestným činom,

podľa § 285 písm. c) Tr. por. bol obžalovaný D. C. oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora
Košice I pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák.
na skutkovom základe, že

4/ na presne nezistenom mieste a v presne nezistenej dobe si bez povolenia zadovážil a až do 5.1.2012
vo svojom bydlisku v L. prechovával hlaveň z krátkej strelnej palnej zbrane, samonabíjacej pištole kalibru

9 mm Browvning K, ktorá je hlavnou časťou zbrane a v zmysle § 2 ods. 1 písm. a), b), c) zákona č.
190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov sa považuje za zbraň,

lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry, a to ústne do zápisnice o
hlavnom pojednávaní, ktoré aj písomne odôvodnil.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že prvostupňový súd dôvodnosť vydania rozsudku oprel
najmä o skutočnosť, že príkaz sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Košice I sp. zn.

5Ntt/329/2011 zo dňa 15.7.2011, vydaný podľa § 116 ods. 2 Tr. por. je nedostatočne odôvodnený
skutkovými okolnosťami, neobsahuje relevantnú informáciu, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť zo
strany, či zásah do súkromia bol nevyhnutný aj z hľadiska možnosti dosiahnuť účel trestného konania
inak (skutok 1/ - 2/).

Z pohľadu prvostupňového súdu malo ísť o nedovolený zásah do súkromia osoby a dôkazné prostriedky
súborovposkytnutýchspoločnosťouK.K..E..kosobeobžalovanéhosúnepoužiteľné.Podľanázorusúdu
ku skutkom 1/, 2/ obžaloby neexistuje žiadny priamy ani nepriamy súbor dôkazov, ktoré by odôvodňovali
záver, že sa skutky stali.

S takýmto názorom však nie je možné súhlasiť. Ohľadom právnych úvah o nepoužiteľnosti následne
získaných dôkazov je potrebné uviesť, že súd v trestnom konaní nie je oprávnený hodnotiť zákonnosť
príkazu vydaného iným súdom o to naviac, ak je to súd rovnakého stupňa. Touto právomocou disponuje
iba Ústavný súd SR. Uvedený príkaz nebol vyhlásený za nezákonný Ústavným súdom SR na základe
ústavnej sťažnosti, pričom doposiaľ takáto sťažnosť vo vzťahu k predmetnému príkazu na Ústavnom

súde SR v súvislosti s touto trestnou vecou prejednávaná vôbec nebola.

V opačnom prípade by potom súd nebol viazaný právoplatným rozhodnutím iného súdu a mohol by
vyhodnocovať zákonnosť rozhodnutia iných súdov podľa ich kvality a prípadne na takéto rozhodnutia po
vyhodnotení kvalitatívnej nedostatočnosti obsahu ich odôvodnenia neprihliadať, čo je zásadne v rozpore

s ustanovením § 7 ods. 1 Tr. por.

Je tiež otázne, či možno konštatovať, že sa skutky, pre ktoré bol obžalovaný stíhaný, nestali. Podľa
názoru prokurátora je minimálne preukázané, že na internetovom portály K. bolo zaregistrované
užívateľské meno X.-XX - čo je bežne a voľne prístupná informácia a rovnako, že v rámci komunikácie

boli prenášané závadné nacistické a extrémistické materiály. To tvorí základ konania a následku, ktorý
mal byť posúdený v rámci trestnoprávnej zodpovednosti konkrétnej osoby.

Zvýraznil, že dôkazy získané na základe príkazu Okresného súdu Košice I sp. zn. 5Ntt/329/2011 zo
dňa 15.7.2011 neboli nosnými, pričom nemali priamy súvis s dôkazmi pre skutky 1/ - 2/. Dôkazom

potvrdzujúcim, že obvinený páchal trestnú činnosť, bola hlavne domová prehliadka, na základe ktorej
bolo možné jednoznačne identifikovať predmety, ale aj potvrdiť internetovú komunikáciu a ich obsah
z dátových súborov. Dôkazy získané na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie podľa § 116 Tr.
por. mali len podporný charakter preto, aby tieto boli následne preverené a potvrdené iným procesnýmspôsobom. V tomto prípade sa príkazy súdu vydali zo zákonného dôvodu a neboli porušené základné
alebo iné práva a slobody dotknutých osôb. V danom štádiu konania bol príkaz riadne odôvodnený
na základe v tom čase získaných informácií, s ktorými orgány činné v trestnom konaní disponovali a

bol to jediný spôsob, ako bolo možné postupovať. Nie je dôvod preto spochybňovať odôvodnenosť a
zákonnosť vydania príkazu sudcu pre prípravné konanie nielen z materiálneho hľadiska (pretože zo
spisového materiálu možno jednoznačne vyvodiť potrebu zabezpečenia získaných dôkazov), ale ani
formálneho. Podotýka, že identifikačné údaje užívateľského účtu X.-XX spolu s IP adresou boli nielen
známe ešte pred začatím trestného stíhania, ale aj verejne a bežne prístupné a ich skonkretizovanie

na základe príkazu tvorilo iba formálne hľadisko. Má za to, že zákonný sudca pre prípravné konanie
sa v odôvodnení príkazu dostatočným spôsobom venoval potrebe jeho vydania a získania údajov pre
prioritný cieľ v podobe objasnenia skutku.

Poukazujúc na vyššie uvádzané skutočnosti je prokurátor toho názoru, že v danom prípade neboli
naplnené dôvody a podmienky na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby, pretože právne závery

prvostupňového súdu ohľadom nepoužiteľnosti dôkazov získaných na základe príkazu Okresného súdu
Košice I neboli správne aplikované a vyložené.

Za okolností, ktoré existovali v čase vydania príkazu, považuje dôkazy získané z prostriedkov na základe
príkazu za zákonné a v plnom rozsahu spôsobilé plniť funkciu dôkazu v konaní pred súdom.

Odvolateľ podotkol, že príkaz súdu na telekomunikačnú činnosť nemá žiaden priamy vplyv na
ostatné vykonané dôkazy, ktorými bol identifikovaný obžalovaný ako osoba používajúca účet X.-
XX. V nadväznosti na to možno jednoznačne konštatovať, že dôkazy získané na základe domovej
prehliadky a vytlačený obsah účtu s fotkami samotného obžalovaného (ktoré podľa jeho názoru tiež

preukazujú priamu manipuláciu obžalovaného s účtom), neboli spôsobilé niesť nezákonnosť predtým
zabezpečeného sporného dôkazu.

V súvislosti s celkovou identifikáciou osoby mimo údajov získaných priamo od prevádzkovateľa K. a v
súvislosti s práve spomenutou domovou prehliadkou, nemožno prehliadnuť dôkaz č. 37, zaistený pri

prehliadke rodinného domu z 5.1.2012, na fotodokumentácii pod č. 58-59, a to 15 ks papiera formátu
A4 s výpisom emailovej komunikácie účtu X.-XX (nájdené v detskej izbe, v skrinke pri posteli). Tento
dôkaz bez akýchkoľvek pochýb zužuje identifikáciu osoby, ktorá mala priamy súvis s týmto účtom.
Je evidentné, že obžalovaný teda mal prístup k tomuto účtu, pretože výpis z neho by si nemohol
zabezpečiť bez toho, aby k nemu nemal prístupové heslo. Taktiež je potrebné sa zaoberať úvahou, aká

existuje pravdepodobnosť, aby obžalovaný disponoval takýmto výpisom presne z účtu, ktorý obsahoval
extrémistický materiál a to naviac u seba doma a práve v kritickom čase. Aký je teda predpoklad, že ak
by obžalovaný nemal žiaden vzťah k účtu X.-XX, mal jeho výpis v skrinke pri posteli, keď mal možnosť
založiť si hocijaký iný účet nielen u prevádzkovateľa stránky D.. Taktiež niektoré obrázky a súbory na
zaistených dátových nosičoch počítača sa zhodujú s obrázkami a súbormi, ktoré sa nachádzali na

webovom účte (napr. snímka 020920102096 a 020920102098).

Vo vzťahu ku skutku 3/ obžaloby podľa prvostupňového súdu nebolo možné stotožniť vlastníka
extrémistických materiálov, ktoré boli nájdené v detskej izbe, nakoľko okrem obžalovaného obýval
miestnosť aj jeho brat a časť slúžila ako pracovňa. Naviac sa súd priklonil k verzii matky obžalovaného,

ktorá mala zakúpiť tričká a knihy v bežných obchodoch.

V súvislosti s výpoveďami rodičov je však potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že sa jedná vo vzťahu k
obžalovanému o blízke osoby. Čo sa týka výpovede matky, táto nevedela hodnoverne opísať, v ktorých
obchodoch a kedy nakupovala tričká. Aj keď by sme zobrali do úvahy, že existuje možnosť zakúpiť tieto

materiály (či už na trhovisku, alebo prostredníctvom internetu), neznamená to, že nie sú spôsobilé na
vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti. Je evidentné, že rodinní príslušníci chcú takýmto spôsobom
zakryť nelegálnosť zabezpečenia týchto vecí, ktoré nie je možné získať bežne dostupným nákupom.

Je tiež nelogické, aby súd nevedel stotožniť vlastníka extrémistických materiálov. Opačným výkladom

tvrdenia súdu je možné dospieť jedine k záveru, že veci nájdené pri domovej prehliadke nepatria
absolútne nikomu z rodiny. Práve naopak, s prihliadnutím na ďalšie viaceré dôkazy možno vylučovacou
metódou stanoviť konkrétnu osobu, ktorá mala okrem priameho prístupu k veciam aj bližší vzťah,
používala ich a mala motív na ich uskladnenie. Vzhľadom k tomu, že rodičia obžalovaného spoločnetvrdia, že nemali vedomosť o väčšine týchto vecí, ostáva podozrenie len na obžalovanom, keďže brat
N. C. nájdené veci videl až po vykonaní domovej prehliadky. Okrem toho je zrejmé, že tričká svojou
veľkosťou boli určené mužskej vyššej postave. Iné osoby spoločnú domácnosť neobývali. Taktiež je

potrebné prihliadnuť aj na výpoveď otca obžalovaného, ktorý potvrdil, že obal so znázorneným hákovým
krížom doniesol zo školy práve obžalovaný. V tomto je potrebné vylúčiť otca, ktorý si výslovne neprial
mať takéto závadné veci v domácnosti.

Poukázal tiež na skutočnosť, že aj na dátových nosičoch zaistených pri domovej prehliadke z počítača

nachádzajúceho sa v izbe obžalovaného, sa nachádza extrémistický materiál pod adresárom „D." - teda
s menom obžalovaného, čo preukazuje, že tieto závadné súbory boli štruktúrované a zoradené podľa ich
užívateľa. Z uvedených dôvodov preto neprichádza možnosť použiť zásadu in dubio pro reo na osobu
obžalovaného.

Odvolateľ ďalej uviedol, že v písomnom vyhotovení rozsudku badať tiež zjavný rozpor medzi výrokovou

časťou a odôvodnením. Pokiaľ súd vo výrokovej časti oslobodil skutok 3/ z dôvodu, že tento nie
je trestným činom, v odôvodňujúcej časti nerozobral, prečo konanie obžalovaného nenapĺňa znaky
konkrétneho trestného činu. To isté sa týka aj skutku 5/. V tomto rozsahu považuje rozsudok za
zmätočný a nepreskúmateľný, v rozpore s ustanovením § 189 ods. 1 písm. b) Tr. por., pretože súd
odôvodnil oslobodenie v danej časti argumentačne inými skutočnosťami (nebolo možné preukázať,

kto je páchateľom). Či sa však jedná o akýkoľvek oslobodzujúci výrok, tento vôbec nekorešponduje s
vykonaným dokazovaním.

Pokiaľ ide o skutok 4/ obžaloby, hlaveň krátkej strelnej palnej zbrane, opätovne prokurátor poukazuje na
to,kdebolavecnájdenápridomovejprehliadke,ktorýmbolomiestopriosobnýchveciachobžalovaného.

Vo výpovedi otca sú tiež rozpory s výpoveďou syna N. ohľadom prinesenia tlmiča, jeho ukázania a
následnej manipulácie.

Rovnako sa to týka aj dizertačnej práce matky obžalovaného, ktorú nikdy nezačala písať. Je pochybné,
že by predmetom dizertačnej práce boli presné postupy a návody na výrobu výbušnín. Je zrejmé, že

obaja rodičia vypovedajú účelovo s cieľom brániť obžalovaného a zľahčiť závažnosť jeho konania.

V súhrne je možné jednoznačne konštatovať, že obžalovaný prišiel v inkriminovanom časovom období
do kontaktu s extrémistickými materiálmi, vedel, že propagovanie a ich zbieranie je zákonom zakázané.
Jeho pozitívny postoj je zrejmý aj z názvu jeho užívateľského konta, ktorý tvorí počiatočný názov

pravicovo - extrémistickej hudobnej skupiny a číslica 18 ako iniciály Adolfa Hitlera. Je tiež zrejmé, že bol
vzhľadom na svoj spoločenský postoj militantne založený, čo preukazujú výbušniny, resp. chemikálie a
návody na výrobu výbušnín nájdené pri domovej prehliadke a časti zbraní. Skutočnosť, že takýto postoj
neprezentoval voči niektorým kamarátom, ktorí boli vypočutí na hlavnom pojednávaní (naviac účelovo
najehopodnet),neznamená,žetaknemoholučiniťvočiinýmosobám.Vkaždomprípadejepreukázané,

že elektronicky vložené materiály boli verejne dostupné.

Uvedené dôkazy teda jednotlivo, no najmä v súhrne dotvárajú obraz o trestnoprávnej zodpovednosti
obžalovaného v zmysle obžaloby.

Vo vzťahu k ostatným skutočnostiam, v plnom rozsahu poukázal na predchádzajúce odvolanie
prokurátora v tejto veci zo dňa 14.7.2016.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu
a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie okresnému súdu.

Krajský súd na základe takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne súd len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy pri rešpektovaní relevantných
zásad trestného konania uvedených v § 2 Tr. por. potrebné pre poznanie skutkových okolnostínevyhnutných pre objasnenie veci a spravodlivé rozhodnutie. Na tomto základe potom prvostupňový
súd vyvodil z dôkazov zákonné, stavu veci zodpovedajúce právne závery.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok, a preto odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane ale komplexne, nie je účelom v tomto rozhodnutí znovu podrobne rozoberať
dôkazy, na ktoré vo svojom rozhodnutí už poukázal okresný súd.

Na druhej strane ale vzhľadom na uplatnené námietky prokurátorom v podanom odvolaní je potrebné
odpovedať na tie argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce.

So zreteľom na odvolacie námietky prokurátora odvolací súd, pokiaľ ide o skutky pod bodom 1/ a 2/
napadnutého rozsudku, poukazuje najmä na tieto skutočnosti:

uznesením vyšetrovateľa PZ Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Odboru kriminálnej polície sp. zn.
KRP-52/OVK-KE-2011 zo dňa 13. 7. 2011 bolo začaté trestné stíhanie za zločin podpory a propagácie
skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák..
NáslednebolsudcompreprípravnékonanieOkresnéhosúduKošiceIsp.zn.5Ntt/329/2011zodňa15.7.
2011vydanýnanávrhOkresnéhoprokurátoraKošiceIpodsp.zn.2Pv474/11-3zodňa14.7.2011podľa

§ 116 ods. 2 Tr. por. príkaz právnickej osobe K..E., a.s. so sídlom v Ž., ktorá bola správcom internetového
portálu X..K..E., aby oznámila vyšetrovateľovi KR PZ OKP v Košiciach údaje prenášané prostredníctvom
počítačového systému, ako aj údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva, alebo na ktoré
sa vzťahuje ochrana osobných údajov v rozsahu, ako sú tieto konkretizované na strane 7 napadnutého
rozhodnutia.

Stavu veci zodpovedá konštatovanie prvostupňového súdu uvedené v jeho rozsudku, že spoločnosť
K..E., a.s., G.. A.. Š. č. XX, Ž. dňa 2. 8. 2011 zaslala vyšetrovateľovi KR PZ v Košiciach požadované
údaje na priloženom CD nosiči a prílohách č. 1 a č. 2 obsahom ktorých bola mailová komunikácia,
rýchla pošta, pošta a chat, súbory, ktoré boli podrobené analýze na Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach,

Odbore kriminálnej polície, Oddelení extrémizmu a diváckeho násilia so záverom, že vykazujú znaky
závadnosti a to materiálu extrémistického (č.l. 755 - 759).

Zároveň spoločnosť K..E., a.s. G.. A.. Š. č. XX, Ž. uviedla, že registrácia nicku X.-XX prebehla dňa
12.12.2006 o 13-tej hodine z IP adresy XX.XXX.XX.XXX, v prílohe zaslala všetky prístupy do konta X.-

XX, ktoré boli zaznamenané. Taktiež oznámila aj registračné údaje, ktoré užívateľ X.-XX pri registrácii
vyplnilaktorésúzaloženénačl.737-738trestnéhospisu.Ztýchtoinformáciíbolozistené,žeužívateľom
nicku X.-XX, ktorý verejne propaguje na internetovom portály vyššie uvedenej spoločnosti extrémistické
materiály je osoba, ktorá vystupuje pod menom D. C., nar. XX. X. XXXX, košický kraj, Košice - okolie.

Prokurátor namieta v podanom odvolaní, že súd v trestnom konaní nie je oprávnený hodnotiť zákonnosť
príkazu vydaného iným súdom o to naviac, ak je to súd rovnakého stupňa. Touto právomocou disponuje
iba Ústavný súd SR. Uvedený príkaz nebol vyhlásený za nezákonný Ústavným súdom SR na základe
ústavnej sťažnosti, pričom doposiaľ takáto sťažnosť vo vzťahu k predmetnému príkazu na Ústavnom
súde SR v súvislosti s touto trestnou vecou prejednávaná vôbec nebola. V opačnom prípade by

potom súd nebol viazaný právoplatným rozhodnutím iného súdu a mohol by vyhodnocovať zákonnosť
rozhodnutia iných súdov podľa ich kvality a prípadne na takéto rozhodnutia po vyhodnotení kvalitatívnej
nedostatočnosti obsahu ich odôvodnenia neprihliadať, čo je zásadne v rozpore s ustanovením § 7 ods.
1 Tr. por.

Ďalej prokurátor tvrdí, že právne závery prvostupňového súdu ohľadom nepoužiteľnosti dôkazov
získaných na základe uvedeného príkazu neboli správne aplikované a vyložené. Dôkazy získané na
základe príkazu vydaného podľa § 116 ods. 2 Tr. por. považuje za zákonné a spôsobilé plniť funkciu
dôkazu v trestnom konaní pred súdom.

Krajský súd sa s uvedenou argumentáciou prokurátora nestotožňuje a zdôrazňuje, že v situácii, keď
na základe príkazu sa získané a oznámené údaje prenášané prostredníctvom počítačového systému,
ako aj údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva, alebo na ktoré sa vzťahuje ochrana
osobných údajov stali dôkazným prostriedkom v trestnom konaní, dotknutá osoba - obžalovaný môžev trestnom konaní pred súdom namietať nezákonnosť zisťovania a oznámenia uvedených údajov a z
toho vyplývajúcu ich nepoužiteľnosť ako dôkazu (I. US 274/05), ktoré právo v posudzovanej trestnej veci
prostredníctvom svojej obhajkyne v konaní pred súdom uplatnil aj obžalovaný D. C..

Ďalej je potrebné uviesť, že prieskumná povinnosť súdu sa musí vždy vzťahovať i na zákonnosť
prípravnéhokonania,vrátanerozhodovaniasudcupreprípravnékonanie,aknajehozákladebolizistené
skutočnosti významné a dôležité pre trestné konanie, z ktorých prokurátor vychádza pri podaní obžaloby
na obvineného, pretože bez toho nie je možné hovoriť o spravodlivom procese (č.l. 6 ods. 1 Dohovoru).

Súd je preto povinný preskúmať a posúdiť aj zákonnosť príkazu na oznámenie údajov prenášaných
prostredníctvom počítačového systému, ktorý vydal sudca pre prípravné konanie Okresného súdu
Košice I podľa § 116 ods. 2 Tr. por. dňa 15. 7. 2011 (č.l. 475 - 476), na základe ktorého bola na
podklade údajov (súborov získaných od spoločnosti K..E., a.s. Ž., stotožnená podozrivá osoba, ktorá
prostredníctvom tejto sociálnej siete pod registrovaným nickom X.-XX elektronicky komunikovala.

Prístup orgánov činných v trestnom konaní k údajom týkajúcim sa súkromného života osôb predstavuje
zásah do základného práva na rešpektovanie súkromného života. V prípade sprístupnenia údajov
prenášaných prostredníctvom počítačového systému orgánom činným v trestnom konaní by súd - sudca
pre prípravné konanie okresného súdu mal posúdiť najmä skutkové okolnosti konkrétneho prípadu, ale

aj možnosť dosiahnuť účel trestného konania inak.

Preskúmateľnosť dôvodnosti vydania príkazu si vyžaduje relevantnú, konkrétnu vysvetľujúcu
argumentáciu, akými skutočnosťami boli naplnené zákonom stanovené podmienky pre tento zásah do
práva na súkromie. Bez takéhoto odôvodnenia opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti je vydaný príkaz

nepreskúmateľný.

V nadväznosti na uvedené krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že odôvodnenie obsiahnuté v
príkaze sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Košice I z 15. 7. 2011, sp. zn. 5Ntt/32/2011
však možno považovať len za formálne, pretože v odôvodnení nie sú totiž uvedené žiadne konkrétne

skutočnosti, ktoré viedli k jeho vydaniu a text odôvodnenia iba cituje zákonom stanovené podmienky vo
všeobecnejrovine.Takýspôsobodôvodnenia,akýpoužilvposudzovanejtrestnejveciprvostupňovýsúd,
nemožno akceptovať a príkaz treba považovať za zjavne neodôvodnený. Zásah do práva obžalovaného
zaručeného článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na podklade uvedeného
príkazu neposkytol náležitú indikáciu podľa okolností a podmienok, za akých je orgán činný v trestnom

konaní oprávnený zasiahnuť do práva obžalovaného na súkromie.

Požiadavka dôslednosti sudcu pre prípravné konanie pri písomnom vyhotovení príkazu podľa § 116 ods.
2 Tr. por. je odôvodnená povahou daného konania, ktoré nepredpokladá účasť protistrany pri rozhodnutí
súdu.

Na záver je potrebné uviesť, že oprávnenie orgánov činných v trestnom konaní požadovať zistenie
a oznámenie údajov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva, nemôže byť vzhľadom na
intenzitu, ktorou sa ich oznámením zasahuje do základného práva na súkromie dotknutej osoby
považované za obvyklý alebo rutinný prostriedok prevencie a odhaľovania trestnej činnosti. K použitiu

tohto prostriedku boja proti trestnej činnosti môže dôjsť jedine vtedy, ak na dosiahnutie tohto cieľa
neexistuje iný a vo vzťahu k základnému právu šetrnejší prostriedok. To ale musí byť vyargumentované
v príkaze vydanom sudcom pre prípravné konanie okresného súdu. Ak tomu tak nie je, potom dôkazy
získané od poskytovateľa elektronických komunikácií majú charakter a povahu nezákonných dôkazov
a sú v trestnom konaní procesne nepoužiteľné.

V posudzovanej trestnej veci sa uvedené zistenie vzťahuje na súbory a informácie poskytnuté
spoločnosťou K..E., a.s. G.. A.. Š. č. XX, Ž., vrátane fotoalbumu a videoalbumu používateľa X.-XX
na obrazovom a zvukovom nosiči DVD-R predloženom orgánom činným v trestnom konaní touto
spoločnosťou.

Pokiaľ prokurátor v podanom odvolaní tvrdí, že dôkazom potvrdzujúcim, že obžalovaný D. C. spáchal
trestnú činnosť bola hlavne domová prehliadka, na základe ktorej bolo možné potvrdiť internetovú
komunikáciu a obsah dátových súborov a v tejto súvislosti poukazuje na dôkaz č. 37 zaistený priprehliadke rodinného domu, vykonanej dňa 5. 1. 2012 a na fotodokumentáciu pod č. 58 až 59 - 15 kusov
papiera formátu A4 s výpisom mailovej komunikácie účtu X.-XX a ďalej tvrdí, že súbory na zaistených
dátových nosičoch počítača sa zhodujú so súbormi, ktoré sa nachádzali na webovom účte, je potrebné

uviesť, že sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Košice I dňa 4. 1. 2012 vydal pod sp. zn.
OS KE I-V-2-1/12-3Tp príkaz na vykonanie domovej prehliadky v rodinnom dome a v priestoroch k
nemu priľahlých v obci L. č. XX v súvislosti so zločinom podpory a propagácie skupín smerujúcich k
potlačeniu základných ľudských práv a slobôd podľa § 421 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a trestným
činom nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 Tr. zák., ktorý vychádza, pokiaľ ide o vyššie uvedený

zločin, z príkazu vydaného sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Košice I zo dňa 15. 7. 2011
sp. zn. 5Ntt/32/2011 podľa § 116 Tr. por.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vzhľadom už na konštatovanú nepreskúmateľnosť ostatne
uvedeného príkazu, ktorá je dôvodom nezákonnosti zisťovania a oznámenia údajov prenášaných
prostredníctvom počítačového systému, ako aj údajov, ktoré sú predmetom telekomunikačného

tajomstva, alebo na ktoré sa vzťahuje ochrana osobných údajov, vzhľadom na kauzálnu súvislosť
medzi týmito príkazmi súvisiacu s vyššie uvedeným zločinom podľa § 421 ods. 1, 2 písm. a) Tr.
zák., sú nepoužiteľné aj dôkazy zaistené pri domovej prehliadke súvisiace s identifikáciou osoby, ktorá
mala vzťah k účtu X.-XX, používala tento účet, na ktoré poukazuje v písomných dôvodoch odvolania
prokurátor a na ne nadväzujúce dôkazy, a to konkrétne znalecký posudok PhDr. N. E., ktorému

predchádzali vykonané analýzy externého Hard disku HDD Verbatin, na ktorom sa nachádzajú stiahnuté
súbory P1, P2, P3, P7, P8 zo zaisteného počítača pri vykonanej domovej prehliadke.

Z uvedených dôvodov je potom legitímny postup a rozhodnutie prvostupňového súdu vo vzťahu k
vyššie uvedeným skutkom obžaloby právne kvalifikovaným ako prečin podpory a propagácie skupín

smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Tr. zák. a zločin rozširovania
extrémistických materiálov podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. podľa § 285 písm. a) Tr. por.

Pokiaľ ide o skutky pod bodom 1/ a 2/ napadnutého rozsudku, krajský súd v záujme komplexného
posúdenia prejednávanej trestnej veci má za to, že je potrebné uviesť aj tieto skutočnosti.

Od súdov sa vyžaduje, aby dodržiavali kontinuitu rozhodnutia. V praxi to znamená, že súd je povinný pri
rozhodovaní o skutkovo zhodných prípadoch rozhodovať podľa ustálenej judikatúry, resp. aj v intenciách
predtým prijatých rozhodnutí. Krajský súd preto dospel k právnemu záveru, ktorý konkretizoval v tomto
rozhodnutí a ktorý je totožný so záverom už vysloveným v uznesení Krajského súdu v Košiciach zo

dňa 1. 6. 2017, sp. zn. 6To/78/2017 v otázke nevyhnutnosti odôvodnenia príkazu vydaného sudcom
pre prípravné konanie podľa § 116 ods. 2 Tr. por. a následného posúdenia zákonnosti a procesnej
použiteľnosti dôkazov v trestnom konaní získaných na jeho podklade.

Vyslovený právny názor zároveň znamená, že nebolo potrebné vo vzťahu ku skutkom pod bodom 1/ a

2/ napadnutého rozsudku, aby sa odvolací súd zaoberal ďalšími dôkazmi a námietkami odvolateľa.

K skutku pod bodom 3/ napadnutého rozsudku

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania niet žiadnych pochybností, že pri vykonaní domovej

prehliadky dňa 5. 1. 2012 v bydlisku obžalovaného D. C. v L. č. XX bola zaistená kovová pracka na
opasok so znakom orlice a hákového kríža, dve plastové fólie s vyobrazením hákového kríža a lomeného
blesku, rôzne knihy s rasistickou tematikou, dve tričká s vyobrazením názvu pravicovo-extrémistickej
skupiny Projekt Vandal (zápisnica o vykonaní domovej prehliadky č.l. 415 - 429 - uvedené veci boli
zaistené pod č. 9, 24, 32, 33 a 36, fotodokumentácia z uvedeného procesného úkonu č.l. 435 - 470).

Existenciu uvedených vecných dôkazov zaistených pri domovej prehliadke nespochybnil ani svedok Ing.
D. C., otec obžalovaného.

Svedok vysvetlil, že keď obžalovaný D. C. mal 10 - 12 rokov, doniesol zo školy na priesvitom obale

znázornený hákový kríž perom alebo ceruzkou, vytkol mu, že takéto niečo nechce viac vidieť. Obal
svedok odložil do šuflíka svojho pracovného stola, chcel ho zničiť, ale zabudol na to. Pracovňu (detskú
izbu) užíva celá rodina. Pokiaľ ide o tričká, tieto boli kúpené manželkou v obchode v L. a rovnako aj knihy.
Nákup kníh a tričiek uvedených v posudzovanom skutku potvrdila aj svedkyňa Ing. G. C.. SvedkoviaIng. D. C. a Ing. G. C. o podstatných a rozhodujúcich skutočnostiach týkajúcich sa nákupu kníh a tričiek
uvedených v skutku vypovedali zhodne a bez rozporov v priebehu celého trestného konania.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na tú skutočnosť, že z č.l. 78 predloženého trestného spisu
vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa PZ Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Odboru kriminálnej
polície, Oddelenia všeobecnej kriminality zo dňa 4. 10. 2012, sp. zn. KRP-52/OVK-KE-2011 bolo
vrátených 9 zaistených kníh napriek ich obsahu Ing. D. C. s tým, že už nie sú potrebné pre ďalšie konanie
a neprichádza do úvahy ich prepadnutie alebo zhabanie a nie sú pochybnosti o práve menovaného na

tieto veci.

Odvolací súd má za to, že nie je možné prijať len všeobecný záver bez zistenia konkrétnych okolností
spochybňujúcich pravdivosť a vierohodnosť svedeckých výpovedí, že keďže sa jedná v prípade svedkov
Ing. D. C. a Ing. G. C. o blízke osoby (rodičov), tieto chcú zakryť nelegálnosť zabezpečenia uvedených
vecí, ktoré nie je možné získať bežne dostupným nákupom.

Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd pri hodnotení vykonaných dôkazov - namietaných
svedeckých výpovedí Ing. D. C. a Ing. G. C. prokurátorom postupoval dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr.
por., pričom uviedol všetky rozhodujúce a podstatné skutočnosti a logicky vyhodnotil uvedené svedecké
výpovede.

Pokiaľ prokurátor poukazuje v podanom odvolaní aj na súvislosť uvedených vecí s obsahom dátových
nosičov zaistených pri domovej prehliadke z počítača nachádzajúceho sa v izbe, ktorú obýval aj
obžalovaný D. C., je potrebné uviesť, že k nepoužiteľnosti analýzy dátových nosičov z počítača
zaisteného pri domovej prehliadke ako dôkazu, odvolací súd uviedol svoje argumenty a vyslovil právny

záver už v časti rozhodnutia, keď posudzoval skutky pod bodom 1/ a 2/ napadnutého rozsudku, a preto
nie je potrebné ich znovu na tomto mieste opakovať.

Prokurátorďalejnamieta,žesúdodôvodniloslobodenieobžalovanéhovdanejčastiargumentačneinými
skutočnosťami -tvrdením, že nebolo možné preukázať, kto je páchateľom skutku, avšak obžalovaného

D. C. oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok pod bodom 3/ z dôvodu, že tento nie
je trestným činom.

Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, nebolo
bez akýchkoľvek pochybností, a teda jednoznačne dokázané, že skutok uvedený pod bodom 3/

napadnutého rozsudku spáchal obžalovaný D. C.. Odhliadnuc od uvedeného je ale potrebné zdôrazniť a
poukázať na tieto podstatné a rozhodujúce skutočnosti, t.j. že pri prečine prechovávania extrémistických
materiálov podľa § 422c Tr. zák. do 1. 1. 2017, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 316/2016 Z.z. (teda
aj v čase, keď mal byť spáchaný uvedený skutok) platilo, že za extrémistický materiál sa považuje
materiál podľa § 130 ods. 8 Tr. zák., ak sa prechováva v úmysle podnecovať nenávisť alebo násilie

alebo neodôvodnené odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k
niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine pôvodu rodu alebo pre ich náboženské
vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody.

To znamená, že musí ísť aspoň o nepriamy úmysel k tomuto podnecovaniu, teda s takýmto

podnecovaním aspoň jednej inej osoby musí byť osoba nakladajúca s extrémistickým materiálom
(páchateľ) aspoň uzrozumená, t.j. minimálne ho prechovávať s vedomým, že ním bude pôsobiť na inú
osobu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania, výpovedí svedkov D. T., K. C., ale ani z hodnotení obžalovaného

D. C. zo školy v rozhodnom čase č.l. 736 nevyplýva, aby obžalovaný veci uvedené v skutku pod bodom
3/ napadnutého rozsudku ukazoval spolužiakom, resp. iným osobám.

Pre úplnosť treba preto uviesť, že ak má osoba takýto materiál čisto pre seba, schováva ho u seba a
nikdy z neho nič nikomu neukázala, nepôjde o extrémistický materiál v zmysle § 130 ods. 8, 9 Tr. zák.

Týmto sa chránilo právo osoby na slobodu myslenia, hoci aj je toto myslenie v uvedenom zmysle zvrhlé.

Z uvedeného potom vyplýva, že okresný súd postupoval v súlade so stavom veci a zákonom, keď
podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného oslobodil spod obžaloby pre uvedený skutok právnekvalifikovaný ako prečin prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c Tr. zák., pretože skutok
nie je trestným činom. Treba súhlasiť s názorom prokurátora, že prvostupňový súd v tejto časti svoje
rozhodnutie náležite neodôvodnil. Uvedený nedostatok však odstránil odvolací súd tým, že uviedol

konkrétne skutočnosti pre daný procesný postup a rozhodnutie.

Ku skutku pod bodom 4/

Svedok Ing. D. C., otec obžalovaného uviedol, že kovovú rúrku (zaistená vec pri domovej prehliadke

vykonanej dňa 5. 1. 2012, uvedená v zápisnici o vykonaní tohto procesného úkonu pod č. 40), ktorá
bola znalcom identifikovaná ako hlaveň z krátkej strelnej, palnej zbrane našiel mladší syn N. na strelnici
medzi obcami H. a L.. Hlaveň mala zárez. Tým bola znehodnotená, pri výstrele by sa roztrhla. On sám
ju nepovažoval za súčasť zbrane napriek tomu, že je držiteľom zbrojných licencií, pretože nemala jasné
znaky hlavne.

Výpoveď vyššie uvedeného svedka v otázke zadováženia „kovovej rúrky“ korešponduje s prečítanou
výpoveďou svedka N. C. z prípravného konania, ktorý priznal, že keď bol malý chlapec, mal 11 až 12
rokov, našiel na strelnici medzi obcami H. a L. kovovú rúrku so zárezom. Otec mu prikázal, aby ju vyhodil,
čo on však neurobil.

Znalec Ing. C. C. z odvetvia kriminalistickej balistiky, ktorý sa podieľal na vypracovaní znaleckého
posudku podaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru, odboru prírodovedného
skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice skúmal uvedený zaistený predmet pri domovej
prehliadke, ktorý sa nachádzal v skrinke detskej izby - pracovne, ktorú obýva obžalovaný s bratom N. a
dospel k záveru, že ide o hlaveň krátkej strelnej palnej zbrane samonabíjacej pištole kalibru 9 mm bez

identifikačných údajov (značka, výrobca, model, kaliber, výrobné číslo), pričom zistil, že 75 mm od ústia
je cez stenu urobený zárez dlhý 11 mm o šírka 1,3 mm. Tým došlo k miernemu znefunkčneniu hlavne,
ale nie znehodnoteniu. Znalec uviedol, že drážkovaný vývrt je charakteristický znak pre hlaveň. Ďalej
znalec potvrdil, že hlaveň je súčasťou zbrane kategórie B (§ 2 ods. 1 písm. a), b), c) zákona č. 190/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov) a podlieha povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti.

Orgány činné v trestnom konaní ďalšie dôkazy k uvedenému skutku neobstarali, a preto sa odvolací súd
stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, pretože na základe dôkazov uvedených v tomto rozhodnutí
nemožno jednoznačne a celkom bezpečne bez akýchkoľvek pochybností prijať záver, že obžalovaný D.
C. spáchal skutok uvedený pod bodom 4/ napadnutého rozsudku. Pochybnosti o tejto skutočnosti trvajú

aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému
zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na stavu a veci zákonu zodpovedajúce
spravodlivé rozhodnutie, a preto je odôvodnený postup prvostupňového súdu podľa § 285 písm. c) Tr.
por.

Ku skutku pod bodom 5/ napadnutého rozsudku

V priebehu vykonanej domovej prehliadky dňa 5. 1. 2012 v rodinnom dome v L. č. XX, ktorý obýval
aj obžalovaný D. C. bola v priestoroch garáže zaistená kartónová krabica s obsahom predmetov
označených pod č. 46 zápisnice o uvedenom procesnom úkone - 1 kus krabička PVC s práškom tehlovej

farby, 1 kus sáčok s hliníkovým práškom, 1 kus sáčok s práškom sivej farby, 1 kus sáčok s práškom
červenohnedej farby, 1 kus sáčok s nápisom horčík práškový, 1 kus sáčok s nápisom HEXA a s bielym
práškom, 1 kus plechová konzerva s nápisom SURIK s neznámou látkou.

K uvedeným predmetom svedok Ing. D. C. uviedol, že tieto predmety - práškové farby sú jeho

vlastníctvom. On ich kúpil. Farby boli originál zabalené, len jedna bola otvorená, pričom ju otvoril on.
Svoje tvrdenie svedok podložil aj internetovou objednávkou zo dňa 6. 1. 2010 na č.l. 1131.

Súd ďalej zistil, že plechové krabičky obsahujúce zmes práškov - hliník, draslík a nadrobené kúsky
tuhého podpaľovača (Pepo - chemická látka dexín) označené v zápisnici o vykonanej domovej

prehliadkeakopredmetypodč.2,3bolizaistenévuzatvárateľnejskrinkenachádzajúcejsavpriestoroch
detskej izby, ktorú obýva obžalovaný D. C. s bratom a je aj zároveň pracovňou, takže je voľne prístupná
pre všetkých členov domácnosti.Znalec pplk. Ing. C. D., ktorý sa podieľal na vypracovaní znaleckého posudku podaného Kriminalistickým
a expertíznym ústavom Policajného zboru, odborom prírodovedného skúmania a kriminalistickej
identifikácie Košice (č.l. 358 - 365, pričom je potrebné zároveň uviesť, že použité číselné označenie

zaistených predmetov je podľa označenia znalcom v znaleckom posudku) k zaistenému predmetu pod
č. 19 znalec uviedol, že sa jedná o farbu v práškovom stave, ktorá sa pred použitím rozriedi s tekutinou,
tak sa tento prášok dá použiť aj na výrobu pyrotechnických zloží. To isté platí aj pre hliníkový prášok -
zaistený predmet pod č. 14. Dá sa kúpiť ako produkt na prípravu farieb, avšak pri zmiešaní hliníkového
prášku so surikom vzniká pyrotechnická zlož schopná výbuchu. Takáto zmes bola nájdená ako zaistený

predmet č. 13.

Ďalej pri domovej prehliadke bol zaistený predmet č. 7, 8 - čierny prach, ku ktorému svedok Ing. D.
C. uviedol, že ten patril taktiež jemu, keďže je poľovník a sám si doma prebíja náboje do poľovných
zbraní, lebo je to lacnejšie. Na uvedené tvrdenie reagoval znalec tak, že čierny prach sa dá získať
delaborovaním - otvorením nevystrelených nábojov a zosypaním prachu. Na získanie 200 g čierneho

prachu, ktorý bol zaistený, by bolo potrebné 100 ks nábojov.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru
prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice ďalej vyplýva, že predmetný strelný
prach bol zložený z niekoľkých druhov streliva (č.l. 361), čo nasvedčuje tomu, že pochádza z delaborácie

rôznych druhov streliva.

Z výsluchu znalca súd zistil, že pyrotechnická zlož je jednou zo skupín výbušnín, ktorej podstata je
zmiešanie mechanických komponentov, väčšinou práškov na to, aby sa vytvoril požadovaný efekt -
svetlo, záblesk, dym.

Komponent pyrotechnickej zlože je látka, ktorá sa dá použiť priamo na výrobu pyrotechnickej zlože,
napríklad prášok, ktorý sa používa pri výrobe pyrotechnickej zlože.

Komponent na výrobu výbušného systému - časť výbušného systému, ktorá tvorí jeho súčasť. Výbušný

systém sa skladá z iniciátora, iniciačného zariadenia, výbušniny a iných komponentov, napríklad obalu.

V danom prípade zaistený predmet pod č. 1 pri domovej prehliadke - kovová rúrka sa môže použiť na
výrobu výbušného systému. Znalec v tejto súvislosti uviedol, že v rúrke bola zistená prítomnosť hliníka a
draslíka, pričom aj pri odpaľovaní zápalnej pyrotechniky môže dôjsť k takému charakteru, záleží od typu

použitia pyrotechnického efektu. To podľa názoru odvolacieho súdu súvisí aj so zaistenými predmetmi
uvedenými pod bodom 2 a 3 zápisnice o vykonanej domovej prehliadke.

K zistenému predmetu pod č. 9 znalec uviedol, že sa jedná o rôzne úlomky, na ktorých vidieť, že testy boli
vykonané za použitia výbušnín, pretože na týchto predmetoch sú charakteristické poškodenia účinkami

výbušnín, vykazujú znaky mechanickej deštrukcie. Pri výbušninách platí, že čím menší fragment -
úlomok predmetu, tým bola použitá silnejšia výbušnina. Veľké úlomky by mali patriť pyrotechnickým
zložiam, ale na potvrdenie týchto tvrdení by bolo nutné vykonať pokusy.

Pokiaľ ide o zaistený predmet pod č. 10, písomné materiály obsahujúce návody a výrobné postupy

výbušnín a traskavín k uvedenému písomnému materiálu vypovedala svedkyňa Ing. G. C., svedok Ing.
D. C. a tiež svedok JUDr. Š. E.. Z uvedených dôkazov vyplýva, že tento materiál si vyhľadala a vytlačila
z internetu svedkyňa Ing. G. C. na študijné účely, keďže dostala ponuku zo Žilinskej univerzity, kde
vyštudovala odbor bezpečnostný manažment pokračovať v doktorandskom štúdiu, pričom už predtým v
rámci bakalárskej práce v roku 2006 sa zaoberala témou prevencia proti terorizmu s tým, že v uvedenej

téme - problematike mienila pokračovať. Napokon v doktorandskom štúdiu nepokračovala z dôvodu
časovej náročnosti.

Svedok JUDr. Š. E. potvrdil, že materiály uvedené na č.l. 156 - 163, 812 - 815 trestného spisu mu boli
ukázané Ing. G. C. vo vyššie uvedených súvislostiach. Tieto materiály „zbežne prečítal“, obsahovali

popis na zhotovenie výbušniny.Vzhľadom na tú skutočnosť, že prvostupňový súd na uvedené dôkazy v napadnutom rozsudku podrobne
poukázal a vyhodnotil ich v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., krajský súd odkazuje na príslušnú
časť jeho dôvodov, ktoré si osvojuje ako vecne správne.

S prihliadnutím na uplatnené námietky prokurátorom, pokiaľ ide o postup prvostupňového súdu podľa
§ 285 písm. b) Tr. por. ohľadne skutku pod bodom 5/ napadnutého rozsudku, tzn. oslobodenie
obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora pre zločin nedovoleného ozbrojovania a
obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1

Tr. zák. je potrebné uviesť, že obžalovaný D. C. by naplnil znaky zločinu nedovoleného ozbrojovania a
obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v prípade, že bez povolenia by vyrobil,
doviezol, vyviezol, previezol, prepravil, zadovážil alebo prechovával sebe alebo inému hromadne účinnú
zbraň alebo jej súčasť, alebo komponent.

Za hromadne účinnú zbraň je potrebné považovať takú zbraň, ktorá je pri obvyklom použití spôsobilá

súčasne usmrtiť viac ľudí alebo im spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, napr. ručný granát, guľomet, samopal
a podobne.

Niet žiadnych pochybností, že hromadne účinnú zbraň nie je možné bez ďalšieho stotožňovať s
výbušninou, to je napokon zrejmé aj zo znenia § 295 ods. 1 písm. b) Tr. zák., ktoré sa vzťahuje

na hromadenie jednak hromadne účinných zbraní, ale aj výbušnín, tzn. že uvedené kategórie nie sú
identické a tiež aj vzhľadom na definíciu výbušniny podľa § 21 zákona č. 51/1988 Z.z. v znení neskorších
predpisov, z ktorej vyplýva, že výbušniny sú látky a predmety, ktoré sa považujú za výbušné podľa
osobitného predpisu (zákon č. 163/2001 Z.z. o chemických látkach a chemických prípravkoch).

Podľa názoru krajského súdu, pokiaľ ide o komponenty alebo súčasti, ktoré sú k použitiu hromadne
účinnej zbrane nevyhnutné, musia byť v takom množstve a kvalite, aby z nich bolo možné zostaviť
najmenej jednu hromadne účinnú zbraň do takej podoby, aby ju bolo možné použiť s predpokladanými
účinkami pri uvedenom druhu zbrane, tzn. aby zadovážené a prechovávané komponenty vytvárali
rovnaké ohrozenie ako zadováženie a prechovávanie jednej hromadne účinnej zbrane.

Na to, aby výbušnina mohla byť považovaná za hromadne účinnú zbraň, by muselo v skutku
obžalobného návrhu byť aj kvantitatívne vymedzené a popísané množstvo komponentov potrebných na
výrobu konkrétne identifikovanej (označenej) výbušniny, prípadne druhovo určených výbušnín. Zároveň
by muselo byť uvedené aj množstvo výbušniny, ktoré by bolo možné z uvedených komponentov vyrobiť,

pričom účinky takto zhotovenej výbušniny by mali byť porovnateľné s účinkami jednej hromadne účinnej
zbrane. Pritom je nutné zohľadniť aj to, že predpokladaný účinok výbušniny môže u rôznych druhov
výbušnín spôsobovať odlišné množstvo jej účinnej látky.

V každej konkrétnej veci je preto potrebné posúdiť a uviesť, za akých množstevných predpokladov môže

ukonkrétnehodruhuvýbušninydôjsťkusmrteniualeboujmenazdravíviacerýchosôbatietoskutočnosti
musia byť zrejmé zo žalovaného skutku.

Uvedené skutočnosti však zo skutku pod bodom 5/ napadnutého rozsudku nevyplývajú, nie sú v
ňom vôbec uvedené a nevyplývajú ani zo zadovážených dôkazov v trestnom konaní v posudzovanej

trestnej veci. Keďže konaním obžalovaného D. C. nebola naplnená citovaná objektívna stránka zločinu
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 13 Tr. zák., § 295 ods. 1 písm. a) Tr.
zák., postupoval okresný súd v súlade s ustanovením § 285 písm. b) Tr. por. a obžalovaného D. C. spod
uvedeného zločinu oslobodil, lebo skutok nie je trestným činom.

Krajský súd v tejto časti doplnil odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu, pretože nedávalo
odpoveď na podstatné a rozhodujúce skutočnosti významné pre postup a rozhodnutie súdu podľa § 285
písm. b) Tr. por., tak ako na to poukázal v písomných dôvodoch svojho odvolania prokurátor.

Na záver odvolací súd už len dodáva, že výsledky vykonaného dokazovania pred súdom, vzhľadom

na skutočnosti uvedené v tomto rozhodnutí, vyzneli tak, že odôvodňovali oslobodzujúce rozhodnutie
obžalovaného D. C. prvostupňovým súdom uvedené vo výrokoch pod bodom 1/ až 5/ napadnutého
rozsudku, a preto krajský súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.