Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/69/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315201496
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8315201496.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Bytové družstvo Humenné,

Laborecká 1896/58, Humenné, IČO: 00223051, zast. JUDr. Tatianou Andrejcovou, Laborecká 1896/58,
Humenné proti žalovanému H.. X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, Z., zast. JUDr. Bernardom
Medárom, Dubová 4, Humenné, v konaní o zaplatenie 5 006,79 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5006,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75%
ročnezosumy247,05eurod01.02.2013do28.02.2013,5,75%ročnezosumy494,10eurod01.03.2013
do 31.03.2013, 5,75% ročne zo sumy 741,15 eur od 01.04.2013 do 30.04.2013, 5,50% ročne zo
sumy 378,93 eur od 01.05.2013 do 31.05.2013, 5,50% ročne zo sumy 625,38 eur od 01.06.2013 do

30.06.2013, 5,50% ročne zo sumy 872,43 od 01.07.2013 do 31.07.2013, 5,50% ročne zo sumy 1080,71
eur od 01.08.2013 do 31.08.2013, 5,50% ročne zo sumy 1288,99 eur od 01.09.2013 do 30.09.2013,
5,50% ročne zo sumy 1497,27 eur od 01.10.2013 do 31.10.2013, 5,25% ročne zo sumy 1705,55 eur
od 01.11.2013 do 30.11.2013, 5,25% ročne zo sumy 1913,83 eur od 01.12.2013 do 31.12.2013, 5,25%
ročne zo sumy 2122,11 eur od 01.01.2014 do 31.01.2014, 5,25% ročne zo sumy 2350,34 eur od
01.02.2014 do 28.02.2014, 5,25% ročne zo sumy 2578,57 eur od 01.03.2014 do 31.03.2014, 5,25%
ročne zo sumy 2806,80 eur od 01.04.2014 do 30.04.2014, 5,25% ročne zo sumy 2940,16 eur od

01.05.2014 do 31.05.2014, 5,15% ročne zo sumy 3168,39 eur od 01.06.2014 do 31.06.2014, 5,15%
ročne zo sumy 3398,19 eur od 01.07.2014 do 31.07.2014, 5,15% ročne zo sumy 3627,99 eur od
01.08.2014 do 31.08.2014, 5,05% ročne zo sumy 3857,79 eur od 01.09.2014 do 30.09.2014, 5,05%
ročne zo sumy 4087,59 eur od 01.10.2014 do 31.10.2014, 5,05% ročne zo sumy 4317,39 eur od
01.11.2014 do 30.11.2014, 5,05% ročne zo sumy 4547,19 eur od 01.12.2014 do 31.12.2014, v lehote
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva súd vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Konanie o vzájomnej žalobe zastavuje.

Žalovanému v konaní o vzájomnej žalobe priznáva vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v celom
rozsahu.

Návrh na prerušenie konania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou dňa 13.02.2015 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 5006,79 eur s
prísl. z titulu bezdôvodného obohatenia a zároveň žiadal priznať náhradu trov tohto konania.2. Poukázal na to, že žalobca vypovedal žalovanému nájom družstevného bytu č. XX, nachádzajúceho
sa v Z. na ul. R. X, ktorého je žalobca vlastníkom. Výpovedná lehota uplynula žalovanému dňa
30.09.2008 a od 01.10.2008 žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu, pričom neplatí žiadnu úhradu

za užívanie tohto bytu.

3. Predmetom konania je zaplatenie sumy 5006,79 eur za obdobie od 01.01.2013 do 31.01.2015,
pričom nárok právne odôvodnil žalobca s poukazom na ustanovenie § 853 ods. 1 O. z., podľa ktorého
občianskoprávne vzťahy, ktoré nie sú upravené týmto, ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami

tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom k týmto vzťahom najbližšie. Ale tiež aj s
poukazom na ustanovenie §685 ods. 2 O. z. a stanovy Bytového družstva platné pre obdobie vzniku
bezdôvodného obohatenia.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Nepopieral, že mu bola zo strany žalobcu daná výpoveď k
predmetnému bytu, ktorého vlastníkom je žalobca. Nepopieral ani to, že byt užíva dlhodobo a za

užívanie neplatí žiadne úhrady, avšak odôvodňoval to tým, že mu nikdy nevznikla nájomná zmluva k
predmetnému bytu v roku 1984, ani jeho manželke, pretože rozhodnutie o pridelení družstevného bytu
a dohoda o užívaní tohto bytu neznamenajú uzavretie nájomnej zmluvy, keďže súčasťou tejto dohody
nikdy nebola dohoda o výške nájomného, či úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu. Z tohto dôvodu
neuznáva ani konania, ktoré boli vedené o neplatnosť výpovede. Žalovaný nepovažuje mesačný predpis

úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu za takúto dohodu, a už vôbec nie jednostranné zvyšovanie
zálohového predpisu bez súhlasu žalovaného. Vzniesol tiež námietku premlčania uplatneného nároku
a uviedol, že keďže neuznáva základ tohto konania a tohto nároku zo strany žalobcu, k výške tohto
nároku sa nevyjadruje.

5. Dňa 07.09.2017 doručil žalovaný súdu vzájomnú žalobu podľa § 147 CSP a to o určenie, že medzi
žalobcom a žalovaným doposiaľ platne nevznikla nájomná zmluva na byt č. XX, nachádzajúci sa na X.
poschodí v bytovom dome na ul. R. č. XXXX/X v Z. a to z dôvodu, že zápis o dohode o odovzdaní a
prevzatí bytu zo dňa XX.XX.XXXX neobsahuje mesačnú výšku nájomného a výšku úhrad za plnenia
spojené s užívaním bytu, alebo spôsob ich výpočtu, čo tvorí podstatnú náležitosť takejto zmluvy. Zároveň

žiadal priznať nárok na náhradu trov tohto konania.

6. Žalovaný žiadal písomnými podaniami a na pojednávaní aj o prerušenie tohto konania do
právoplatného skončenia konania, prebiehajúceho pred Okresným súdom Z., vedeného pod sp. zn.
18C/124/2012a18C/235/2013,pretoževtýchtokonaniachsariešiotázka,ktorámávýznamprekonanie

v tejto veci.

7. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení č.l. 121 sa vyjadril vo veci samej, ale aj k vzájomnej žalobe,
ktorú žiadal v celom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú. Poukázal na to, že pred Okresným
súdom Humenné prebiehalo konanie o určenie neplatnosti z nájmu bytu pod sp. zn. 12C/134/2009,

kde sa táto otázka vzniku nájmu bytu preukazovala, preto pripojením rozsudkov Okresného súdu
Humenné a Krajského súdu v Prešove v danej veci preukazoval žalobca, že vzájomná žaloba je zjavne
neopodstatnená, a žiadal ju z týchto dôvodov v celom rozsahu zamietnuť.

8. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX žalovaný zobral vzájomnú žalobu späť a žiadal konanie

o nej zastaviť, s čím žalobca súhlasil.

9. Vykonaným dokazovaním, výsluchom strán sporu, z listinných dôkazov zistil súd tento skutkový
stav: z listu vlastníctva č. XXXX kat. územia Z. vyplýva, že žalobca je vlastníkom a prenajímateľom
družstevného bytu č. XX, nachádzajúceho sa na ul. R. X v Z.. Zo zápisnice o dohode o odovzdaní a

prevzatí tohto bytu súd mal za to, že žalovaný na základe rozhodnutia o pridelení bytu a zápisnice o
dohode o odovzdaní a prevzatí bytu sa stal užívateľom družstevného bytu v Z. na ul. R. X, v bloku
B., na X. poschodí, pričom tento vzťah sa v zmysle neskorších predpisov v súlade s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka považuje za nájomný vzťah. Nájomný vzťah vznikol žalovanému spolu s
manželkou H., čo v konaní bolo zo strany žalovaného spochybňované v tom, že takáto dohoda o

odovzdaní a prevzatí bytu nemá náležitosti nájomnej zmluvy.

10. Z predloženého rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 12C/134/2009 zo dňa 15.02.2010
bolo zistené, že žalovaný podal žalobu o určenie, že došlo k zániku dôvodu výpovede z nájmu bytu,ktorý dal žalovaný žalobcovi podaním zo dňa 05.08.2008. Alternatívne sa domáhal určenia, že výpoveď
z nájmu bytu zo dňa 05.06.2008 je neplatná. O tomto žalobnom nároku rozhodol súd citovaným
rozsudkom tak, že žalobu zamietol. Proti rozsudku bolo podané zo strany žalobcu odvolanie, o ktorom

rozhodovalKrajskýsúdvPrešovevkonanípodsp.zn.3Co/54/2010,kedyrozsudkomzodňa24.11.2010
potvrdil rozsudok Okresného súdu Humenné. Z oboch týchto rozhodnutí bolo nesporne preukázané,
že žalovaný získal od žalobcu do nájmu za trvania manželstva s H.. H. S. na základe rozhodnutia o
pridelení družstevného bytu a zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa XX.XX.XXXX
predmetný byt. Žalovaný po rozvode manželstva nezrušil spoločný nájom družstevného bytu dohodou,

ani sa nedomáhal zrušenia spoločného nájmu družstevného bytu návrhom, a preto súd zamietol
žalobu o neplatnosť výpovede na súde z dôvodu, že len žalovaný sám podal žalobu, pričom aktívne
legitimovanými osobami na podanie žaloby o neplatnosť výpovede boli obaja nájomcovia. Nepochybne
z týchto rozhodnutí vyplýva, že tak, ako v tomto konaní, aj v konaniach o neplatnosť výpovede boli
predkladané súdu listinné dôkazy, a to rozhodnutie o pridelení bytu a dohoda o odovzdaní a prevzatí
bytu, ktoré boli vyhodnotené ako základ vzniku nájomného vzťahu, a teda aj spoločného nájmu k tomuto

bytu zo strany žalovaného aj jeho vtedy manželky H.. H. S.. Medzi stranami nebolo v konaní sporné
to, že žalovaný byt od tej doby užíva a neplatí žiadne úhrady za užívanie tohto bytu žalobcovi, ktorý
je jeho vlastníkom. Predmetom tohto konania preto bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 5006,79
eur s prísl., čo predstavuje dlh na platbách za obdobie od 01.01.2013 do 31.01.2015, pričom pri
výške tohto bezdôvodného obohatenia vychádzal žalobca z platobných výmerov, ktoré predstavovali

plnenia poskytované s užívaním bytu a služieb s tým spojených mesačne v období od 01.01.2013
do 30.06.2013 vo výške 247,05 eur, od 01.07.2013 do 31.12.2013 vo výške 208,28 eur, v období
od 01.01.2014 do 31.05.2014 vo výške 220,23 eur, v období od 01.06.2014 do 31.01.2015 vo výške
229,80 eur. Vyúčtovaním zálohových platieb za rok 2012 bol zistený preplatok vo výške 609,87 eur.
Vyúčtovaním zálohových platieb za rok 2013 bol zistený preplatok vo výške 94,879 eur. V konaní nebolo

sporné ani zistenie, že žalovaný od 01.09.2008 užíva tento byt bez právneho dôvodu. Žalovaný sa
v konaní bránil tým, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k zmene nájomnej zmluvy, a teda ak
vypočítava žalobca výšku bezdôvodného obohatenia podľa mesačného predpisu, ktoré jednostranne
vydáva predstavenstvo Bytového družstva, tak ide o jednostranné zvýšenie nájomného, s ktorým
žalovaný nesúhlasí. Na túto výhradu žalobcu uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným neexistuje

žiadna nájomná zmluva. V období od roku 2013 do roku 2015 je žalovaný iba užívateľom bytu, pričom
mesačné predpisy jednotlivých zálohových platieb neboli v tomto období oproti predchádzajúcemu
obdobiu zvýšené, ale naopak znížené. Žalobca sa domáhal plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia
vo výške nájomného, pretože najbližšie k tomuto právnemu vzťahu založenému na užívaní bytu sú
ustanovenia upravujúce zmluvu o nájme bytu, a to §685 a násl. O. z.

11. Podľa § 685 ods. 2 O. z. nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok
upravených v stanovách bytového družstva.

Podľa ustanovenia § 696 ods. 1 O. z. spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s

užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne
zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej
zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. V zmysle komentára k tomuto ustanoveniu v prípade nájmu
družstevných bytov platí naďalej princíp nákladového typu nájomného. Jeho výška sa určuje tak, aby
nájomné krylo všetky náklady spojené s prevádzkou a správou družstevného bytového fondu. Pravidlá

a spôsob stanovenia výšky nájomného sú upravené v stanovách.

12. Podľa predložených stanov zo strany žalobcu podľa článku 10 ods. 2 písm. c) Stanov je člen družstva
povinný platiť nájomné za užívanie družstevného bytu a úhrady za plnenia poskytovaného s užívaním
bytu, alebo zálohy dané v termíne do 25.-tého dňa predchádzajúceho mesiaca. Pre družstevné byty

platí zásada nákladového typu nájomného, aby vo všetkých družstevných bytoch nájomné pokrývalo
výdavky, spojené s prevádzkou a správou bytového fondu a umorenie poskytnutého úveru. Výšku
nájomného ustanovuje predstavenstvo.

Podľa článku 45 ods. 7 písm. d) Stanov žalobcu predstavenstvo určuje výšku úhrad za užívanie bytu

a za poskytované služby.

Podľa článku 60 ods. 1 Stanov žalobcu rezerva na údržbu a opravy bytového fondu sa tvorí pravidelnými
príspevkami nájomcov a vlastníkov bytov vo výške určenej predstavenstvom družstva.Podľa článku 60 ods. 3 Stanov žalobcu prostriedky rezervy na údržbu a opravy bytového fondu
sa používajú na financovanie opráv, údržby a modernizácie, rekonštrukcie, prípadne aj financovanie

investícií v bytových domoch. Žalobca uplatnil voči žalovanému bezdôvodné obohatenie vo výške
určenej podľa mesačných predpisov úhrad v súlade s citovanými ustanoveniami.

13. Žalobca ako listinný dôkaz predložil súdu mesačné predpisy, ale aj vyúčtovania za rok 2012 a
doklad o tom, že žalovaný zásielku neprevzal, vyúčtovanie za rok 2013, doklad o neprevzatí zásielky

a vyúčtovanie za rok 2014 dokladom o neprevzatí zásielky. Za obdobie od 01.02.2013 do 28.02.2015
neuhradil žalovaný žalobcovi žiadnu platbu, čo tak isto nebolo v konaní sporné. Žalobca vyúčtoval
žalovanému a doručil mu ročné vyúčtovanie tepla, teplej a studenej vody, a to vyúčtovanie spotrieb
oproti stanoveným zálohám za rok 2012 vo výške 609,87 eur, za rok 2013 vo výške 94,87 eur a za rok
2014 vo výške plus 255,37 eur a 14,37 eur. Ani v jednom z týchto prípadov neprevzal žalovaný zásielky.
K námietke premlčania vznesenej zo strany žalovaného žalobca poukázal na to, že právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote. Pritom nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia sa týka obdobia od 01.01.2013 do 31.01.2015, pričom bol prvý krát
splatný od 25.02.2013 na základe vyúčtovania, preto nárok žalobcu bol uplatnený v tomto konaní v
dvojročnej subjektívnej lehote a včas.

14. Podľa § 853 ods. 1 O. z. občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

15. Bezdôvodné obohatenie podľa žalobcu spočívalo vo výkone práva v užívaní bytu, za ktoré žalovaný

neposkytol žalobcovi žiadnu peňažnú náhradu. Z tohto dôvodu sa žalobca domáhal plnenia z titulu
bezdôvodného obohatenia vo výške nájomného preukazujúc a poukazujúc na to, že najbližšie k tomuto
právnemu vzťahu žalovanému na užívaní bytu sú ustanovenia upravujúce zmluvu o nájme bytu, a to
§685 a násl. a 685 ods. 2 O. z.

16. Podľa § 451 ods. 1, 2 O. z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 O. z. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

17. V danom prípade bolo nepochybne zistené, že žalovaný v období od 01.01.2013 do 31.01.2015

užíval predmetný byt v plnom rozsahu bez právneho dôvodu, keďže došlo ku skončeniu nájomného
vzťahu výpoveďou, preto súd považuje nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za
opodstatnený, a to aj pokiaľ ide o spôsob výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia s poukazom na
citované právne ustanovenia.

18. Žalovaný namietal premlčanie predmetného nároku.

19. Podľa § 107 ods. 1 O. z. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil.

20. V otázke premlčania sa súd stotožňuje s názorom žalobcu, že nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia zodpovedajúci nákladom za služby poskytnuté žalovanému s užívaním bytu mohol žalobca
uplatniť na súde až po zistení výšky skutočných nákladov, pripadajúcich na jednotlivých užívateľov bytov,
teda po uplynutí zúčtovacieho obdobia a vykonaním vyúčtovania. Žalobca ako správca bytového domu

bol analogicky podľa ustanovení § 8 a) Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov povinný predložiť žalovanému vyúčtovanie do 31. mája. Ako vyplýva z predložených listinných
dôkazov, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v tomto konaní bol prvý krát splatný od25.02.2013. Žaloba bola podaná dňa 13.02.2015, teda v 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehote. Súd
preto vyhodnotil vznesenú námietku premlčania ako neopodstatnenú.

21. Po začatí konania podal žalovaný proti žalobcovi vzájomnú žalobu o určenie, že medzi stranami
sporu doposiaľ platne nevznikla nájomná zmluva k predmetnému bytu. Následne žalovaný zobral túto
žalobu späť na pojednávaní konanom dňa 28.11.2017 po začatí konania, a preto súd so súhlasom
žalobcu konanie o vzájomnej žalobe zastavil podľa § 144 CSP, § 145 ods. 1, 2, 3 CSP a § 146 ods.
1, 2 CSP.

22. Žalovaný žiadal aj o prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 18C/235/2013 a 18C/124/2012. Súd z pripojeného a
predloženéhorozsudkuOkresnéhosúduHumenné,vydanéhovovecivedenejpodsp.zn.18C/235/2013
zistil, že pod touto sp. značkou sa vedie konanie vo veci žalobcu Bytové družstvo Humenné proti
žalovanému H.. X. S., o zaplatenie 6148,57 eur na tom istom základe, že žalovaný užíva byt bez

právneho dôvodu a neplatí žiadne úhrady za užívanie tohto bytu vlastníkovi, t.j. žalobcovi. Súd zistil, že
rozsudok bol vydaný dňa 02.06.2017. Bolo voči nemu podané odvolanie a v súčasnej dobe sa nachádza
vec na Krajskom súde v Prešove za účelom rozhodnutia o tomto odvolaní. Z tohto rozhodnutia ďalej
bolo zistené aj to, že už v tomto konaní podal žalovaný vzájomnú žalobu rovnakého obsahu, akú podal
aj v konaní 11C/69/2015, o ktorej súd rozhodol tak, že konanie o tejto vzájomnej žalobe zastavil. Posúdil

toto konanie o vzájomnej žalobe ako konanie, ktoré je treba zastaviť pre nedostatok podmienky konania
podľa § 161 ods. 1, 2 CSP. Po oboznámení sa s rozsudkom vydaným Okresným súdom Humenné vo
veci 18C/235/2013 bolo teda zistené, že predmetom tohto konania je nárok žalobcu proti žalovanému
na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.10.2010 do 31.12.2012, a teda iné obdobie,
ako je v tejto veci, avšak na tom istom právnom základe. Súd teda ustálil, že v danom konaní sa nerieši

žiadna významná otázka, ktorá by mala mať význam pre rozhodnutie vo veci 11C/69/2015 zvlášť po tom,
čo žalovaný zobral vzájomnú žalobu v tomto konaní späť. Na pojednávaní konanom dňa 28.11.2017
sa súd pripojením spisu 18C/124/2012 oboznámil aj s predmetom tohto konania a zistil, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 18C/124/2012 je žalobcom H.. X. S., žalovaným
Bytové družstvo Humenné, žaloba bola podaná pôvodne o určenie, že nájomná zmluva je platná k

predmetnému bytu č. XX na X. poschodí v bytovom dome na ul. R. X v Z.. Vec nie je doposiaľ právoplatne
skončená, pričom zástupca žalovaného podal v konaní vysvetlenie, že v tomto konaní vedenom pod
sp. zn. 18C/124/2012 sa domáha určenia platnosti nájomnej zmluvy medzi stranami sporu ku dátumu,
keď žalovaný odsúhlasil úpravu mesačného predpisu nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním
bytu. A aj v tomto konaní zastáva stále názor, že ku dňu podpisu dohody o odovzdaní a prevzatí bytu k

XX.XX.XXXX tým, že neodsúhlasil výšku nájomného, nestal sa platným nájomcom bytu. Po oboznámení
sa s obsahom tohto spisu mal súd za to, že ani toto konanie nebráni skončeniu konania vedeného pod
sp. zn. 11C/69/2015, a tak návrh žalovaného na prerušenie tohto konania do skončenia obidvoch konaní
zamietol ako neopodstatnený.

23. Vykonaným dokazovaním súd ustál, že žalobca preukázal nárok, oprávnenosť a opodstatnenosť
nároku uplatneného v tomto konaní. Žalovaný napriek poskytnutej lehote na vyjadrenie k žalobnému
návrhu nerozporoval jednotlivé predpisy o výške úhrad, ale tvrdil, že ich neuznáva čo do základu. Tak
isto sa bránil tým, že by nemal prispievať do fondu úprav a opráv, s čím však súd nesúhlasí, pretože v
konaní bolo nesporne preukázané užívanie bytu v plnom rozsahu zo strany žalovaného bez právneho

dôvodu a aj v súlade s princípmi spravodlivého rozhodnutia má súd za to, že nárok tak, ako bol uplatnený
zo strany žalobcu voči žalovanému je uplatnený v súlade so zákonom.

24. Žalobca požadoval voči žalovanému priznať aj úrok z omeškania z dlžnej sumy.

25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá ods. 2 O. z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Žalobca si za obdobie po zániku nájomného vzťahu uplatnil bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné
obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla tomu, na koho úkor sa
iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak ide o dlh peňažný, s jeho riadnym a
včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 O. z. nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na stranedlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi
aj úrok z omeškania vždy k prvému dňu nasledujúceho mesiaca po splatnosti nájomného.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi vo vzťahu
k žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože v konaní o zaplatenie
bezdôvodného obohatenia bol žalobca plne úspešný.

28. Keďže žalovaný podal po začatí konania voči žalovanému vzájomnú žalobu, ktorú následne zobral

späť a v súvislosti s vyjadrením k tejto vzájomnej žalobe vznikli žalobcovi trovy konania, súd v konaní
o vzájomnej žalobe priznal v konaní o vzájomnej žalobe žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.