Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, March 20, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202400
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716202400.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: O. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. Š.
XXX/XX, A., právne zastúpený JUDr. Matúšom Fabianom, advokátom, Námestie sv. Egídia 93, Poprad,
proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752,
zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o určenie,

že úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad,
č.k. 17C/67/2016-49 z 12.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 17C/67/2016-54 z 12.12.2016 a vec vracia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

U r č u j e , že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovaným dňa 23.01.2013 je bezúročný a bez poplatkov.

P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c/ OSP, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm.
b/ zák. č. 129/2010Z.z., § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 Obč. zákonníka. Výrok o trovách
konania ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Naliehavý právny záujem na podanej
určovacej žalobe mal preukázaný tým, že bez kladného rozhodnutia je právne postavenie žalobcu

neisté. Žalovaný hrozí, že bude od žalobcu vymáhať sumu nad rámec poskytnutého úveru 6 816,--
eur. Bolo preukázané, že strany sporu dňa 23.01.2013 uzatvorili úverovú zmluvu, na základe ktorej
žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 6 816,-- eur, ktorý sa žalovanému zaviazal splácať v 48-mich
mesačných splátkach vo výške 142,-- eur. V konaní sa žalobca domáhal určenia, že predmetnú úverovú
zmluvu je potrebné považovať podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch za bezúročnú a bez poplatkov. Zmluva z 23.01.2013 neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 zákona 129/2010 Z.z. a to údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru, úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, výšku, počet a termíny splátok
istiny, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 9 ods. 2 písm. f), g), i), j), k),
y) zákona 129/2010 Z.z. Spornou v konaní bola otázka, či uzatvorená zmluva medzi stranami sporu je
zmluvou spotrebiteľskou. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania zmluvou o revolvingovom úvere,

výsluchom svedkov G. Š.j a I. T. dospel k názoru, že predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere. Je zrejmé, že žalovaný je v zmluve označený ako O. Š. G., L.: XX XXX XXX, so sídlom Š.XXX/XX, A.. Číslo účtu dlžníka na zmluve predstavuje osobný účet manželky žalovaného. Súd prvej
inštancie bol názoru, že zmluvu je potrebné napriek označeniu dlžníka v zmluve považovať za zmluvou
o spotrebiteľskom úvere. Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že zmluva bola uzavretá nie

na účely podnikania. Účel uzavretia zmluvy potvrdila svedkyňa G. Š.. Uvedené vyplýva aj z označenia
čísla účtu na zmluve o úvere. Svedkyňa I. T. potvrdila, že pokiaľ žalovaný uzatváral úverovú zmluvu s
fyzickou osobou, ktorá bola podnikateľom, bez ohľadu na účel úveru, v záhlaví zmluvy bola uvádzaná
fyzická osoba - podnikateľ. V rozhodnutí súd prvej inštancie ďalej poukázal na rozsudok Súdneho dvora
z 20.01.2005 C-464/01 v právnej veci Johan Gruber proti Bay Wa AG, podľa ktorého: je na konajúcom

súde, aby rozhodol, či bola predmetná zmluva uzavretá s cieľom uspokojiť v nie nezanedbateľnom
rozsahu potreby týkajúce sa obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti dotknutej osoby, alebo naopak,
či bol podnikateľský účel len nevýznamný, na tento účel musí tento súd zohľadniť všetky rozhodujúce
skutkové okolnosti, ktoré objektívne vyplývajú zo spisu; naopak nie je potrebné zohľadniť okolnosti alebo
skutočnosti, o ktorých mohol druhý účastník zmluvy vedieť pri uzatváraní zmluvy, s výnimkou prípadu, ak
sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla

oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely. Súčasne poukázal na nález Ústavného súdu
Českej republiky vo veci I. ÚS 1930/11 z 10.01.2012, podľa ktorého všeobecné súdy odmietli aplikáciu
spotrebiteľského práva, keď s akcentom na neskôr uzatvorenú mandátnu zmluvu, v ktorej sťažovateľka
bola označená ako podnikateľka, či s odkazom na obsah komanditnej zmluvy, prijali závery, že sú v
extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, čo viedlo k zamietnutiu žaloby a tým - z ústavnoprávneho

hľadiska - zásahu do základného práva sťažovateľky na spravodlivý proces.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Odvolacie námietky žalovaného možno zhrnúť
do nasledovných rovín: (i) nezaoberanie sa námietkou žalovaného, že medzi stranami sporu existuje
právoplatné rozhodnutie o nárokoch zo zmluvy z predmetu tohto sporu, (ii) nevykonanie žalovaným

navrhnutého dôkazu preukazujúceho nespotrebiteľský charakter vzťahu založeného zmluvou z
predmetu tohto sporu /k i. a ii. vyžiadanie spisu OS BA V sp. zn. 3Zm 237/2014/ (iii) dezinterpretácia
výpovede svedkyne I. T., (iv) nedostatočné sa vyporiadanie s argumentmi strán sporu a (v)
neposudzovanie skutkového stavu platného v čase uzavretia zmluvy z predmetu sporu. Navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť poukazujúc na to, že dôkazné bremeno o
nespotrebiteľskom charaktere vzťahu zo zmluvy z predmetu sporu zaťažuje žalovaného, nemožno ho
preniesť na žalobcu. Mal za to, že samotná zmluva z predmetu sporu je neplatná i pre to, že jej
ustanovenia o výške poskytnutých prostriedkov veriteľom dlžníkovi sú neurčité. K zmenkovému konaniu

vedenom na OS BA V. pod sp. zn. 3Zm 237/2014 uviedol, že zmenka je samostatný abstraktný záväzok
neakcesorickej povahy.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote ( § 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

7. Nezávislosť rozhodovania súdov sa musí uskutočňovať v ústavnom a v zákonnom procesnoprávnom

a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a násl. Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Jednýmztýchtoprincípov,predstavujúcimsúčasťprávanaspravodlivýprocesavylučujúcimľubovôľupri
rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v 220 ods.
2 CSP. Preto z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami

súdu pri hodnotení dôkazov na starne jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Povinnosťou
súdu je vždy taktiež dostatočným a rozumným spôsobom vyrovnať sa s argumentmi sporových strán,
ktoré môžu mať vplyv na jeho rozhodnutie. Neznamená to však, že súd musí rozhodnúť v súlade so
skutkovým a právnym názorom tej ktorej strany, postačuje, že sa s jej argumentmi vo svojom rozhodnutí
ústavne akceptovateľným spôsobom vyrovná.

8. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel. Svoje závery však oprel v rozhodnej miere
o argumenty žalujúcej strany (tie sú v otázke účelu poskytnutia úveru rozporuplné- podľa prvého
tvrdenia právneho zástupcu žalobcu boli použité na financovanie kúpy OMV pre zW. syna čl. 32, podľajeho druhého tvrdenia boli použité na chod domácnosti čl. 46, podľa tvrdenia manželky žalobcu boli
použité na zaplatenie hypotézy a iných výdavkov v domácnosti - čl. 46), pričom s touto rozporuplnosťou
sa vo svojom rozhodnutí v potrebnom rozsahu nevypriadal, iba nekriticky bez náležitého vysvetlenia

uzavrel, že prostriedky boli použité na nepodnikateľský účel, hoc spomínaná rozporuplnosť indikuje v
tejtofázesporuurčitépochybnostioskutočnomúčeleposkytnutiaprostriedkov.Pretosatýmtopostupom
súd prvej inštancie dopustil eklektického a neopodstatneného výberu dôkazov, ktoré smerovali k
jednostranným záverom. Hodnotenie výpovede svedkyne T. v odôvodnení rozsudku odporuje zásade
voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je limitovaná predovšetkým požiadavkou nadväznosti medzi

skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia
dôkazov a jeho právnymi závermi. Z obsahu výpovede tejto svedkyne totižto nemožno urobiť žiadny
záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy z premetu sporu, ako to urobil súd prvej inštancie. Takéto
rozhodnutie potom nerešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej
a právnej argumentácie.

9. Naproti tomu v odôvodnení rozsudku absentuje zmienka súdu prvej inštancie o tom, akým spôsobom
sa vyrovnal s podstatnými argumentmi žalovanej strany k otázke nespotrebiteľského vzťahu zo zmluvy
z predmetu tohto sporu, teda chýba zmienka o tom, či súd prvej inštancie rozumným a primeraným
spôsobomreagovalna podstatnéargumentyžalovaného.Tujepotrebnénavyšepodotknúť,žežalovaný
navrhol pripojenie spisu z OS BA V. čl. 25, pričom súd prvej inštancie tento spis nevyžiadal a vo

svojom rozhodnutí nedal odpoveď, prečo tak neurobil. Súdy nemajú všeobecnú povinnosť vykonať
všetky dôkazy, ktoré strany navrhli, no z hľadiska ústavnoprávnych garancií spravodlivého procesu však
vyplývajú v prvom rade požiadavky na odôvodnenie, ktoré viedlo súd ku nevykonaniu dôkazov. Nie je
tu rozhodujúce to, či navrhnutý dôkaz mal, resp. nemal súvis s prejednávaným sporom, rozhodujúce v
tomto smere je to, že v odôvodnení rozsudku absentuje zmienka o dôvodoch, ktoré súd prvej inštancie

viedli k jeho nevykonaniu. V dôsledku toho došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

10. K výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že výrok o nároku na náhradu trov konania
musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má zaplatiť náhradu trov
konania ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom

prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude
splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s
rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre
prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti ( pozri, NS SR, sp. zn. 6Cdo/222/2016). V súdenom spore
vo výroku rozsudku o trovách konania súd prvej inštancie opomenul uviesť, vo vzťahu ku komu priznáva

žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (správne nárok na náhradu), ako aj to, kto o výške tejto
náhrady rozhodne. Toto robí uvedený rozsudok v tejto časti nevykonateľným.

11. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil
napadnutý rozsudok a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

12. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vyporiadať sa s v tomto rozhodnutí
vytýkanými nedostatkami, a následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v
zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.

13. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.