Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 7, 2015

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 2T/93/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113010723
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2113010723.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Beátou Javorkovou, v trestnej veci obžalovaného Y. T.,

O.. XX.XX.XXXX X. Z., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek
3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom, na § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 07.01.2015 rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Y. T., O.. XX.XX.XXXX X. Z., trvale bytom Z. Č.. XX, živnostník,

j e v i n n ý, ž e:

v období od mesiaca jún 2011 až do 07.01.2015 v mieste svojho bydliska v obci Z. a ani na inom mieste,
si ako otec maloletých detí P. T., O.. XX.XX. XXXX a G. T., O.. XX. X. XXXX, riadne neplnil vyživovaciu
povinnosť aj napriek tomu, že mu vyplýva zo Zákona o rodine a ktorej rozsah mu bol určený rozsudkom
Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8P/35/2010 zo dňa 10. 6. 2010, právoplatným dňa 27. 4. 2011, tak že

je povinný prispievať na výživu maloletej P. sumu 100,- Eur mesačne a na maloletú G. sumu 100,- Eur
mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí
R. T., hoci vedel o existencii vyživovacej povinnosti a túto povinnosť si radne neplnil, pričom v období
od mesiaca august 2011 do mesiaca október 2011 pracoval ako živnostník pre spoločnosť F. U. F..E..D..
Š.R., a za vykonané práce prevzal finančnú hotovosť vo výške cca 2.050,- Eur, z ktorej mohol výživné na
svoje deti riadne uhradiť, avšak z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny boli s ním práce ukončené,
následne neprejavoval snahu riadne sa zamestnať na to, aby si zabezpečil finančné prostriedky na
úhradu výživného na svoje deti, čím za uvedené obdobie dlhuje na výživnom R. T. sumu spolu vo výške

6.390,- Eur,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a
taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

tým spáchal:

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona,za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v
trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladná.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje sa mu skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona mu súd ukladá

povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 6.390,- Eur
k rukám R. T..

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Piešťany dňa 13.12.2012 na Okresný súd
Piešťany vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného Y. T., svedkyne

R. T., oboznámením listinných dôkazov, prečítaných svedeckých výpovedí svedkov, ako aj ďalšieho
obsahu spisu.

Z vykonaného dokazovania bol zistený a preukázaný skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Obžalovaný Y. T. na výsluchu pri zadržaní pred súdom uviedol, že sa zdržuje u rodičov na adrese Z. Č..
XX. Neoznámil toto Okresnému súdu v Piešťanoch, pretože o tomto nevedel. Nevedel ani to, že proti
nemu prebieha trestné konanie. Netrpí žiadnym ochorením, omamné látky neužíva, alkohol nepožíva,
zo závislosti sa nikdy neliečil. Užíva lieky na kĺb a koleno. R. T. dal určite možno aj dokopy 3.000,- Eur,

a to za výživné do decembra 2012. Z výživného od januára 2013 doposiaľ má uhradených asi 1.200,-
Eur. Podľa neho to má celé zaplatené a má o tom aj doklady. Predložil doklady z Western Union zo
zahraničia, cez ktorú poslal ďalšie peniaze na výživné. Súd po nahliadnutí do dokladov zistil, že išlo o
peňažné prostriedky zasielané na meno matky obžalovaného. Obžalovaný deklaroval súdu, že tento
rok zaplatil na výživnom 15.01.2014 3 x po 200,- Eur, a dňa 06.02.2014 vo výške 200,- eur. Spolu

už uhradil 800,- Eur. Snaží sa výživné uhrádzať ako sa dá. Teraz keď pracuje v spoločnosti E. v obci
Rovinka pri Dunaji, nie je problém to celé uhradiť. Čo sa týka termínu hlavného pojednávania, na hlavné
pojednávanie sa dostaví, nemá teraz prečo odchádzať zo SR, má tu prácu aj bydlisko. V prípravnom
konaní skutok priznal a oľutoval.

Napriek vykázanému doručeniu predvolania na hlavné pojednávanie sa obžalovaný naň nedostavil,
súd preto využil ustanovenia Trestného poriadku a vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti,
pretože mal za to, že na taký postup boli splnené zákonné podmienky.

Súdtotiždlhšiudobunemoholdoručiťpredvolaniaobžalovanému,ktorýsavmiestebydliskanezdržiaval,

a podarilo sa ho zadržať až na realizovaný príkaz na zatknutie vydaný súdom dňa 28.11.2013. Ani tento
však obžalovaného neodradil , a napriek deklarovanej snahe, že sa dostaví na hlavné pojednávanie,
resp., že uhradí dlžné výživné, tak neurobil.

SvedkyňaR.T. nahlavnompojednávaní uviedla,žeobžalovanýzarok2012zaplatilzamesiacefebruár,

máj, jún a august po 200,- Eur, čiže uhradil 800,- Eur, dlží 1.200,- Eur. Za rok 2013 zaplatil 800,- Eur
( mesiace: marec, máj, júl, september), dlží 1.200. Eur.Za rok 2014 dlží 2.000,- Eur (zaplatil za február
200,- Eur a za jún 200,- Eur). Do dnešného dňa obžalovaný T. dlží na výživnom celkovú sumu 6.390,-
Eur. Od kamarátov vie, že obžalovaný niekde brigádnicky pracuje, možno sú to nejaké príležitostne
práce, asi v Rakúsku. Otec obžalovaného, s ktorým by mal bývať, ho pravdepodobne pred políciou

zatajuje. Deťom neprispieva darmi, nekupuje im oblečenie, nič im nedáva.Trestnú činnosť obžalovaného preukazujú najmä v spise sa nachádzajúce listinné dôkazy a to rozsudok
Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8P/35/2010 zo dňa 10. 6. 2010, právoplatný dňa 27. 4. 2011, z ktorého

vyplýva, že obžalovaný je povinný prispievať na výživu maloletej Petry sumou 100,- Eur mesačne a na
maloletú Luciu sumou 100,- Eur mesačne. Z rodných listov P. a G. T. vyplynulo, že ich otcom je Y. T.. Z
potvrdení o návšteve školy vyplynulo, že obe deti navštevujú školu.

Zo správ na obžalovaného vyplynulo, že nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi, a tak isto nie je

v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zo správ od zamestnávateľov vyplynulo, že dosahoval príjem
dostatočný na zaplatenie výživného. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol naposledy 16.03.2004,
kedy bol vyradený pre nespoluprácu.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný od
mesiaca jún 2011 si ako otec maloletých detí P. R. G., až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci úmyselne

neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
b) Trestného zákona, a to tak po stránke subjektívnej, ako aj objektívnej, pretože vyvolal stav, kedy
oprávnené osoby nedostali všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Ako rodič, ktorému rozsah
vyživovacej povinnosti bol určený súdom, bol povinný nielen poskytovať peňažné plnenie v rozsahu

určenom súdnym rozhodnutím, ale aj vyživovať oprávnené osoby v naturálnej forme, teda fakticky sa
starať o deti, ich stravu, oblečenie, zdravie a pohodu. Na toto bol povinný vyvinúť maximálne úsilie a
pokiaľ mu jeho zárobok toto neumožňoval, mal riešiť svoju situáciu hľadaním si iného lepšie plateného
zamestnania, resp. brigády. Bola to jeho prvoradá povinnosť, vyplývajúca mu aj zo zákona o rodine.

Z takéhoto konania je obžalovaný usvedčovaný jednoznačne výpoveďou R. T., ktorá potvrdila, že od
júna 2011 až do 07.01.2015 nemá výživné vo výške 6.390,- Eur od obžalovaného uhradené. Ani iným
spôsobom sa nepodieľal na výchove maloletých detí. Svedok F. U. potvrdil, že obžalovanému vyplatil
za prácu 2.825,- Eur a 2.628,- Eur. Svedok I. P. potvrdil, že u T. mesačne zarobil 300,- Eur. Svedok P.
M. potvrdil, že mu T. dával za prácu menšie sumy buď 100,- Eur alebo 150,- Eur. Z toho vyplynulo, že

mu stále zostalo na uhradenie výživného dostatok peňazí.

Obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že výživné má zaplatené, posielal peniaze na účet matky,
mal súd za účelovú. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred všetkými záväzkami obžalovaného, a je
presne určené rozsudkom civilného súdu, ku koho rukám je povinný ju hradiť.

Obžalovaný mal ako otec robiť všetko preto, aby zaplatil svoju prvoradú povinnosť, a tou je povinnosť
vyživovať iného. Táto však nespočíva iba v plnení súdom určenej vyživovacej povinnosti, ale aj
prispievaním na výživu vyživovaných osôb iným spôsobom.

Obžalovaný je zdravý, nemal žiadne zdravotné problémy po celý čase, čo neplnil výživné, teda nič mu
nebránilo v tom, aby pracoval a svoje povinnosti si riadne plnil. Nijako však neobmedzil sám seba a
svoje potreby.

Celkový obraz o jeho osobe dáva aj jeho následný postoj k trestnej činnosti, kedy sa miesto uvedomenia

si svojich povinností, len vyhýbal trestnému konaniu, v dôsledku čoho musel súd na neho vydať príkaz
na zatknutie.

Pri výmere trestu postupoval súd podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom zobral do
úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pre trestný čin podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody v trvaní
jeden rok až päť rokov.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Súd nezistil u obžalovaného ani poľahčujúcu, a ani priťažujúcu okolnosť.Trest je právnym následkom trestných činov, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
( zásada proporcionality trestu ). Je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona.

Tým je určená aj jeho funkcia v tom, ako má pôsobiť zákon jednak na ochranu spoločnosti, jednak
pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v páchaní
trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu )ako aj voči ďalším
občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest ale
musí obsahovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

S poukazom na citované ustanovenia súd pri výmere trestu vychádzal zo základnej trestnej sadzby
uvedenej v § 207 odsek 3 Trestného zákona, a v tejto vymeral obžalovanému prevýchovný trest odňatia
slobody v trvaní 1 rok, teda na dolnej hranici trestnej sadzby, s tým, že mu tento za splnenia podmienok
uvedených v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v
trvaní 3 roky, nakoľko túto súd považoval za dostatočnú na to, aby obžalovaný preukázal schopnosť

viesť riadny život, a samozrejme plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zároveň mu súd ako súčasť trestu
uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

Takýtotrestpodľanázorusúduzodpovedáúplnezásadámtakgenerálnej,ako ajindividuálnejprevencie,
navyše zohľadňuje aj charakter trestnej činnosti, osobu obžalovaného a jeho postoj k nej.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, do 15

( pätnásť ) dní odo dňa oznámenia rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým
výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť
odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku
alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.