Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, September 6, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010579
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316010579.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.

Martiny Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.09.2018, v
trestnej veci proti obž. I. U. pre zločin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a iné, o
odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/105/2016 zo dňa
29.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/,e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
Obžalovanému

I. U., nar. XX.X.XXXX v R., trvale bytom R.,
C. XXXX/XX

u k l a d á

Podľa § 345 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, k/, § 37 písm. m/, h/, § 38 ods. 2, § 39 ods. 2 písm.

d/ Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 32 /tridsaťdva/ mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia
slobody podmienečne o d k l a d á s probačným dohľadom a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. u r č u j e
skúšobnú dobu na 5 /päť/ rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. f/ Tr. zák. u k l a d á obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu
s poškodeným I. D. a poškodeným U. D. v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom

elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné uznal obž. I. U., vinným zo zločinu krivého obvinenia
podľa § 345 ods. 1, 3 Tr. zák. a zo zločinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, 4 Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že

-dňaXX.XX.XXXXpodalnaOkresnomriaditeľstvoPZvR.trestnéoznámenienaI.D.aU.D.,nazáklade
ktoréhobolovyšetrovateľomOKPORPZHumennédňa18.12.2012podsp.zn.ORP-850/OVK-HE-2012

začaté trestné stíhanie za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a/, b/, d/
Tr. zákona, zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 os. 1 písm. d/ Tr. zákona a prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona, spáchané formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zákona, dňa 18.12.2015 obv. I. U. v tejto veci vypovedal v procesnom postavení svedka -poškodeného, jeho výpoveď mala podstatný význam pre rozhodnutie v tom, že I. D. a U. D. bolo dňa
19.12.2012 obv. I. U. na svojej pôvodnej výpovedi zotrval a zo spáchania uvedených trestných činov v
tom čase obvinených I. D. a U. D. usvedčoval, následne dňa 17.01.2013 obv. I. U. v prípravnom konaní

ako svedok poškodený, ako aj v konaní pred súdom vedenom pod sp. zn. 4T/8/2014 v dňoch 29.04.2014
a 01.08.2014 svoju výpoveď zmenil a uviedol, že ním doteraz uvádzané skutočnosti nie sú pravdivé, v
dôsledku čoho Okresný súd Humenné rozsudkom sp. zn. 4T/8/2014 zo dňa 12.08.2014 obžalovaných
I. D. a U. D. oslobodil spod obžaloby.

Za to mu bol uložený podľa § 345 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. m/, h/, § 38 ods.
2, § 41 ods. 1, 2, § 39 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov
s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť osobne alebo verejne sa ospravedlniť
poškodeným.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie, ktoré sa

bude vykonávať ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku v neprospech obžalovaného podal v zákonnej lehote písomne okresný prokurátor
odvolanie, ktoré v dodatočne písomnom odôvodnení vymedzil tak, že výrok o uloženom treste považoval
za nezákonný a nepostačujúci na nápravu obžalovaného ako aj na ochranu spoločnosti. Podľa

odvolateľamalbyťobžalovanémuuloženýúhrnnýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodypridolnejhranici
trestnej sadzby, nakoľko u tohto obžalovaného absentovalo splnenie podmienok uvedených v § 39
ods. 1 Tr. zák., pretože pre použitie tohto ustanovenia nepostačovalo, že sa obžalovaný priznal, že
oľutoval svoje konanie, že sa ospravedlnil poškodeným, lebo protiprávnym konaním obžalovaného bol
spôsobený obzvlášť závažný následok v podobe väzby poškodených. Podľa odvolateľa neboli zistené

ani také pomery obžalovaného, ktoré by použitie uvedeného ustanovenia odôvodnili, lebo obžalovaný
bol doposiaľ jedenásťkrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Humenné
sp. zn. 0T77/2015 zo dňa 24.09.2015 za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák., za
ktorý mu bol uložený trest povinnej práce, pričom takto bol odsúdený až po spáchaní predmetných
zločinov a aj podľa výpisu z evidencie priestupkov sa obžalovaný dopúšťal priestupkov proti majetku,

proti verejnému poriadku a proti poriadku a správe, pričom po spáchaní predmetnej trestnej činnosti sa
dopustil celkovo siedmych takých priestupkov. Preto okresný prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil v
napadnutom rozsudku výrok o treste ako nezákonný a obžalovanému uložil úhrnný nepodmienečný trest
odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia spolu s ochranným protialkoholickým liečením a povinnosťou

ospravedlniť sa poškodeným.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok
podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por. a keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o
treste, a zistil, že napadnutým výrokom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona a obžalovanému

bol uložený neprimeraný trest.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia plynie, že súd prvého stupňa vychádzal zo základných zásad
preukladanietrestovupravenýchvustanovení§34anasl.Tr.zák.,pričompodľajehonázorubolizistené
poľahčujúceokolnosti§36písm.l/,n/Tr.zák.,tedažekspáchaniuskutkusadobrovoľnepriznal,oľutoval

ho a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a priťažujúce okolnosti uvedené
v § 37 písm. m/, h/ Tr. zák., teda že bol už za trestný čin odsúdený a spáchal viac trestných činov, pričom
odkázal na použitie ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 1Tr. zák. Okresný súd bol toho názoru,
že v danom prípade bolo odôvodnené použitie § 39 ods. 1 Tr. zák. vzhľadom na postoj obžalovanéhok svojmu konaniu, zohľadniac úplné priznanie viny obžalovaným, úprimné oľutovanie trestného činu,
ospravedlnenie sa poškodeným, a taktiež aj to, že aj momentálnym spôsobom života sa snaží preukázať
svoju nápravu, lebo inak by uloženie trestu odňatia slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzbe

bolo obžalovaného nespravodlivé, neprimerane prísne, skôr kontraproduktívne ako účelné. Okresný súd
považovalzapriliehavéaajspravodlivénielenpreobžalovaného,aleiprespoločnosť,akobžalovanému
bude daná šanca na prevýchovu a šanca dokázať, že sa polepšil.

So všetkými závermi okresného súdu týkajúcimi sa výroku o treste sa odvolací súd nemohol stotožniť.

Obžalovaný bol uznaný vinným zo zločinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, 3 Tr. zák. a zo zločinu
krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, 4 Tr. zák., u ktorých Trestný zákon ustanovuje trestnú
sadzbu trestu odňatia slobody od štyroch rokov do desať rokov.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať
iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Z predloženého spisu vyplynulo, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.06.2017 bolo prijaté
vyhlásenie obžalovaného, že je vinný z predmetného skutku.

Krajský súd sa nestotožnil s názorom okresného súdu, ktorý v konaní obžalovaného zistil aj poľahčujúcu
okolnosť uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. zák. V prípravnom konaní obžalovaný pri svojom výsluchu dňa
15.04.2016 uvádzal, že jeho usvedčujúca výpoveď bola pravdivá. V prípravnom konaní uvádzal aj to,
že sa zlakomil na S. D. a U. D. ponúkané peniaze, spolu zobral tak 100 eur a pred pojednávaniami pil
pálenku, a potom na súde splietal nezmysly. Až na hlavnom pojednávaní jednoznačne priznal spáchanie

trestného činu a uznal svoju vinu.

Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. spočíva v priznaní sa páchateľa k trestnej činnosti a
zároveň jej úprimnom oľutovaní. Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., ktorá je zohľadnená
po postupe v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. vedúcemu k nevykonaniu dokazovania v určitom rozsahu

na hlavnom pojednávaní, a umožnenie takéhoto zjednodušeného postupu v konaní súdu je síce vo
všeobecnosti potrebné považovať za napomáhanie súdu pri objasňovaní trestnej činnosti, no vzhľadom
na nejednoznačnosť priznania obžalovaného v prípravnom konaní v prejednávanej veci muselo dôjsť
k objasňovaniu okolností dôležitých pre trestné konanie zo strany orgánov činných v trestnom konaní
bez významnej uľahčujúcej aktivity obžalovaného a aj pre malý rozsah dôkazov, ktoré nebolo potrebné

v súvislosti s výrokom o vine vykonávať neznamenalo prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine výrazné
urýchlenie konania /obaja poškodení, ktorých výsluch bol navrhovaný prítomní na hlavnom pojednávaní
boli, nebol navrhnutý osobný výsluch ďalších svedkov a na vykonanie ostatných dôkazov nebola
potrebná aktivita obžalovaného, ktorý žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov nemal/. Nenastala
tak situácia, že by poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ a § 36 písm. n/ Tr. zák. bolo v prejednávanom

prípade potrebné u obžalovaného zohľadniť kumulatívne.

Na rozdiel od okresného súdu však krajský súd dospel k záveru, že keď sa na hlavnom pojednávaní
dňa 29.06.2017 obžalovaný poškodeným I. D. a U. D. ospravedlnil za okolnosti, že poškodení podľa
vlastného vyjadrenia si voči obžalovanému škodu neuplatňujú v spojení s tým, že obžalovaný porušil

popri záujme na ochrane riadnej činnosti orgánov verejnej moci najmä záujem na ochrane občanov pred
lživými útokmi na ich práva, slobodu a česť, pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného
činu. Preto krajský súd prihliadal v tomto prípade aj na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. k/
Tr. zák. Výsledne bol pomer zistených priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v rovnováhe, a tak nemal
vplyv na trestnú sadzbu.

Trestnú sadzbu však bolo potrebné upraviť postupom podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., teda s použitím tzv.
asperačnej zásady zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby o tretinu, lebo obžalovaný viacerými skutkami
spáchal dva zločiny. Výsledne tak v prípade obžalovaného bola použiteľná trestná sadzba trestu odňatiaslobody ustanovená Trestným zákonom od štyroch rokov do trinásť rokov a štyri mesiace. Použitie
ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zák. vo výroku o treste nebolo namieste, pretože sa nevzťahuje na situáciu
viacčinného súbehu ale na súbeh jednočinný, keď jedným konaním páchateľ spácha viac trestných

činov, hoci aj viac zločinov.

Aj krajský súd však dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre mimoriadne
zníženie trestu, aj keď nie postupom použitým okresným súdom. Nemožno sa totiž stotožniť s názorom
okresnéhosúdu,ktorýpostupovalpripoužitímimoriadnehozníženiatrestupodľaustanovení§39ods.1,

2 písm. c/ Tr. zák., pretože z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by vzhľadom na okolnosti prípadu
apomerypáchateľa,ažebyvzhľadomnazdravotnýstavobžalovaného,ktorýmalpodľaokresnéhosúdu
spáchať trestnú činnosť v stave zmenšenej príčetnosti, bolo možné za súčasného uloženia ochranného
liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, a že by práve z týchto dôvodov
bolo použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom pre páchateľa neprimerane prísne, a že
potom práve z dôvodov uznaných okresným súdom v napadnutom rozsudku na zabezpečenie ochrany

spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania.

Obžalovanýjeslobodnýabezdetný,nemátedažiadnerodinnézáväzky,ktorébyvyžadovalijehoosobnú
prítomnosť tak, aby uloženým trestom neboli sekundárne postihnuté iné osoby. Jeho pomery možno
hodnotiť skôr za bežné v populácii, ako za výnimočné. Ani okolnosti prípadu nie sú ničím výnimočné.

Prítomnosť okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby pri oboch spáchaných zločinoch v
podobe závažného následku je skôr skutočnosťou vylučujúcou tento dôvod postupu podľa § 39 ods. 1
Tr. zák. Rovnako krajský súd nezistil, že by obžalovaný preukázateľne spáchal niektorý z predmetných
zločinov v stave zmenšenej príčetnosti. Záver o tom, že obžalovaný sa mal trestných činov dopustiť v
stave zmenšenej príčetnosti sa opierala len o teoretickú úvahu znalca I.. Z. Porvažnika, ktorý vyšetril

duševný stav obžalovaného, úvahu, ktorá nebola potvrdená žiadnym objektívnym dôkazom /na čo
znalec vo svojej výpovedi aj poukázal/. Naopak, z predloženého spisu vyplynulo, že obžalovaný ani pri
podávaní trestného oznámenia, ani pri predmetných výsluchoch v prípravnom konaní a v konaní pred
súdom vypovedal bez toho, že by bol pod vplyvom alkoholu, čo aj sám pri týchto výsluchoch potvrdil.
Nakoniec ani okresný súd neukladal ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ale

na základe toho, že páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej
užívaním /§ 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák./.

Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť
trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4, Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu,

možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu
a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1
písm. b/, c/Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako
obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo
akýmkoľvekspôsobompredznamenanérozhodnutiesúduodruhuavýškeuloženéhotrestu./Stanovisko

trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016,
publikované pod R 44/2017/

Krajskýsúdpozohľadneníprijatéhovyhláseniaobžalovanéhoovinedospelkzáveru,ževprejednávanej
veci je namieste postupovať podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s použitím analógie s konaním

o dohode o vine a treste a znížiť spodnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Obžalovaný
vyhlásil svoju vinu so znalosťou trestných sadzieb ustanovených Trestným zákonom v prípade oboch
spáchaných zločinov a s plným vedomím hrozby uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Svojim priznaním a prejavenou ľútosťou spojenou s ospravedlnením poškodeným obžalovaný pritom
prejavil sebakritický náhľad na svoju trestnú činnosť, čím zvýšil pravdepodobnosť možnosti svojej

nápravy a pravdepodobnosť toho, že účel trestu je možné dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania
ukladaným v rámci zákonného obmedzenia uvedenom v § 39 ods. 4 Tr. zák.

Zo znaleckého posudku MUDr. Z. C., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
vyplynulo, že obžalovaný je ľahko duševne zaostalý, jeho stav je trvalý neovplyvniteľný.

Obžalovaný spáchal dva zločiny za okolnosti, že podľa údajov odpisu registra trestov od roku 1983 do
2005 bol odsúdený spolu osemkrát, z toho sedemkrát vykonal uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody, ktoré boli ukladané najmä za majetkovú trestnú činnosť, pričom naposledy vykonal trestnýmrozkazom Okresného súdu Humenné sp.zn. 1T/70/2005 zo dňa 21.06.2005 za trestný čin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. f/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov v II. NVS dňa 25.11.2006. Do spáchania predmetnej trestnej činnosti, viac ako šesť

rokov nepáchaním trestnej činnosti preukázal, že sa vie správať tak, ako to zodpovedá účelu trestu
uvedenému v § 34 ods. 1 Tr. zák.

Na druhej strane obžalovaný však po spáchaní predmetných zločinov spáchal prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. /odsúdenie vzťahujúce sa na tento prípad bolo síce zahladené, no táto

skutočnosť nebráni hodnotiť osobu obžalovaného aj vzhľadom na toto jeho konanie/ a opakovane
sa dopustil siedmych priestupkov, čo viedlo krajský súd k záveru, že bude nevyhnutné zmeniť výrok
o treste v sprísnení skúšobnej doby, po ktorú bude musieť preukázať schopnosť viesť riadny život.
Prejavený sebakritický postoj obžalovaného, špecifiká jeho osobnosti potvrdené znaleckým skúmaním
v spojení s priaznivým hodnotením jeho osoby z miesta bydliska, jeho pomermi a skutočnosťou, že od
18.01.2016, kedy spáchal priestupok proti verejnému poriadku, nebol postihnutý za protispoločenské

správanie nasvedčujú tomu, že možnosť nápravy obžalovaného trestom nespojeným s výkonom trestu
je opodstatnená.

Ani krajský súd na dosiahnutie účelu trestu nepovažoval za potrebné ukladať trest odňatia slobody a
zároveň rozhodnúť o spôsobe výkonu tohto trestu, pričom dospel k záveru, že primeraným trestom v

tomtoprípadebudeúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmeretridsaťdvamesiacovstým,žepočasplynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v trvaní piatich rokov, teda v zákonom najvyššej prípustnej
dobe, sa obžalovaný podrobí probačnému dohľadu. Závažná povaha prípadu totiž vyžaduje, aby
obžalovaný až po takú dobu spôsobom svojho života preukázal trvalosť svojho polepšenia. Obžalovaný
sa bude musieť podrobiť podmienkam vykonávaného probačného dohľadu a dodržať uložený zákaz

kontaktu s poškodenými. Po zistení splnenia podmienok § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. preto dospel
krajský súd k záveru, že trest, ktorý uložil je trestom zákonným a primeraným. Obžalovaný si ale musí
jednoznačne uvedomiť, že spôsobom svojho života, dodržiavaním podmienok probačného dohľadu
a nielen nepáchaním trestných činov a priestupkov ale celkovým plnením si svojich občianskych
povinností, bude počas plynutia skúšobnej doby preukazovať, že účel trestu v jeho prípade nemusí byť

dosiahnuteľný až výkonom trestu odňatia slobody.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil
a o treste sám rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
Prípustný.