Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 30, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716205119
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716205119.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v právnej veci navrhovateľky
L. P., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XXXX/X, XXX XX C., právne zastúpenej JUDr. Ľubicou
Flíderovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti manželovi
navrhovateľky E. P., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX H. I. XX, právne zastúpenému JUDr.

Martinou Mészáros Bariakovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Bystrický rad 453/77, 960
01 Zvolen, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletej C. P., nar. XX. XX. XXXX,
bytom ako matka, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., na
čas po rozvode, o odvolaní manžela navrhovateľky (otca) proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
6P/10/2016-84 z 9. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen vo výrokoch, ktorými zveril maloletú C. P., nar. XX. XX. XXXX na

čas po rozvode do výchovy a osobnej starostlivosti matke, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jej
majetok (II. výrok); otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej C. P., nar. XX. XX. XXXX sumou
vo výške 80,- Eur mesačne splatnou vždy od 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku (III. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (IV. výrok) z r u š u j e a
vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd", alebo „súd prvej inštancie", resp. „prvoinštančný súd")
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 09. 11. 2017 manželstvo navrhovateľky L. (správne meno
navrhovateľky má byť L., viď sobášny list - prílohová obálka č.l. 8 spisu - poznámka odvolacieho súdu)
P., rod. M., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,navrhovateľka", resp. ,,matka") a manžela E. P., nar. XX. XX.
XXXX (ďalej aj ,,manžel", resp. ,,otec"), uzavreté dňa XX. XX. XXXX, zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu C. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom X, rozviedol (I.

výrok). Súd prvej inštancie zveril maloletú C. P., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,maloletá", resp. ,,maloleté
dieťa") na čas po rozvode do výchovy a osobnej starostlivosti matke, ktorá bude dieťa zastupovať a
spravovať jej majetok (II. výrok). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej C. P., nar. XX.
XX. XXXX sumou vo výške 80,- Eur mesačne splatnou vždy od 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk
matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (III. výrok). O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (IV. výrok).

Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom domáhala
rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k maloletej C. P. na čas po rozvode.
Podľa názoru okresného súdu návrh na rozvod manželstva bol dôvodný vzhľadom na dlhodobú
odcudzenosť oboch manželov, absenciu citovej náklonnosti navrhovateľky ku manželovi.
Ohľadne úpravy pomerov manželov k maloletej na čas po rozvode súd prvej inštancie uviedol, že nie sú
splnené predpoklady zvereniu maloletej do striedavej osobnej starostlivosti z dôvodu nezodpovedného

správania sa otca pri zabezpečovaní starostlivosti o dieťa ako aj jeho „neschopnosť" zamestnať sa (či
už v zahraničí alebo na Slovensku).Z rozsudku okresného súdu vyplýva: ,, V priebehu dokazovania bola spočiatku matka ochotná pristúpiť
naosobnústriedavústarostlivosť;atovobdobíkeďotecdieťaťasudcovizaprítomnostistránakolízneho
opatrovníka sľúbil, že do konca februára 2017 bude mať vyriešenú otázku budúceho zamestnania v

zahraničí (S.), alebo na území Slovenskej republiky. Požiadal súd (vo februári 2017), aby mu bola
poskytnutá lehota, v rámci ktorej by si zadovážil výsledky pohovorov. Zároveň súdu prisľúbil, že
zabezpečí všetky potrebné potvrdenia od príslušných úradov spolu s úradným prekladom do jazyka
slovenského, ktorými súdu deklaruje, že ak dôjde k osobnej striedavej starostlivosti o maloletú dcéru,
bude schopný pre ňu zabezpečiť v S. nielen bývanie, ale predloží aj dôkaz o tom, že má pravidelný

mesačný príjem, ktorý by mu slúžil na pokrytie nákladov spojených so starostlivosťou a výživou
maloletého dieťaťa. Súdu mal doručiť úradný preklad zástupcu predškolského zariadenia v S., ktorý mu
mal dať údajne ústny prísľub, že v prípade ak bude dieťa s ním bývať, bude mu umožnené umiestniť
dieťa do predškolského zariadenia. Aj napriek poskytnutiu lehoty (od 02. marca 2017 do 28. septembra
2017), otec maloletého dieťaťa nedoručil súdu sľubované správy a listiny, pričom nepovažoval ani za
potrebné oznámiť, že sa mu nepodarilo zamestnať nielen v S., ale ani na území Slovenskej republiky.

Už tento jeho „prístup" do určitej miery charakterizuje jeho osobnostné vlastnosti.
Na pojednávaní dňa 28. 09. 2017 súd získal informáciu, že voči otcovi maloletého dieťaťa bolo vznesené
obvinenie OO PZ SR pre podozrenie zo spáchania trestného činu odloženia dieťaťa v zmysle § 205
Trestného zákona, ktorá správa sa súdu (na základe jeho výzvy) potvrdila a to úradným listom OR
PZ Zvolen OO PZ C. zo dňa 23. 10. 2017, kde súdu bolo oznámené, že poverený príslušník OO PZ v

C. dňa 21. 09. 2017 pod číslom spisu ČVS:ORP-XXX/DT-ZV-XXXX, uznesením začal trestné stíhanie
voči manželovi navrhovateľky za prečin odloženia dieťaťa podľa § 205 ods. 1 Trestného zákona, pričom
podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku bolo vznesené obvinenie E. P., nar. XX. XX. XXXX v C. a to na
tom skutkovom základe, že ako rodič maloletého dieťaťa C. P., dňa XX. XX. XXXX v čase od 19.36 hod.
do 20.13 hod. v hotelovej izbe penziónu J. v C. porušil rodičovské povinnosti vyplývajúce zo starostlivosti

o svoje dieťa a to najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj
maloletého dieťaťa tým, že maloleté dieťa ponechal samotné bez dozoru v hotelovej izbe a on odišiel
na doposiaľ presne nezistené miesto požívať alkoholické nápoje. Neskôr mu bola hliadkou OO PZ C.
nameraná koncentrácia alkoholu v dychu 0,75 mg/l.
Na základe zhora uvedeného súd zveril maloletú C. na čas po rozvode do osobnej výchovy a

starostlivosti matke, pretože táto v konaní preukázala, že má pravidelný príjem z trvalého pracovného
pomeru a v prípade nečakanej situácie je jej schopný pri výchove pomôcť aj otec, s ktorým býva v
spoločnej domácnosti spolu s maloletou dcérou. Za danej situácie súd ani len neuvažoval o osobnej
striedavej starostlivosti a to pre nezodpovedné správanie sa otca, ako aj z dôvodu, že otec dieťaťa
nepreukázal, že má trvalé bydlisko (po tom, ako mu zomrela stará matka, v byte ktorej býval a došlo

k predaju predmetného bytu), ako aj z dôvodu, že otec dieťaťa nepreukázal, že má stály a pravidelný
zdroj príjmu, z ktorého by mohol uhrádzať náklady spojené so starostlivosťou o maloleté dieťa v čase
kedy by toto bolo u neho.
Pokiaľ ide o výšku výživného, súd považoval sumu 80 Eur za sumu zodpovedajúcu súčasným
odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam otca maloletého dieťaťa zamestnať

sa a zabezpečiť si stály mesačný príjem. Opodstatnenosť súdom určenej výšky výživného potvrdzuje aj
prednes otca dieťaťa, ktorý do súdnej zápisnice prehlásil, že doteraz platí škôlku dcére, kupuje jej lieky
a platí aj nejaké dlhy. Prehlásil aj to, že už v súčasnosti sú jeho náklady z uvedených dôvodov vyššie
ako 80 Eur mesačne. Súd mal potom za to, že je v možnostiach, no predovšetkým v schopnostiach otca
maloletého dieťaťa, prispievať na výživu dcéry mesačne sumou 80 Eur".

Ďalej súd prvej inštancie uviedol: ,,V závere je potrebné uviesť, že súd v tomto konaní ani neupravoval
styk otca s dcérou, pretože matka na pojednávaní prehlásila, že nemá problém poskytnúť otcovi dieťaťa
časový priestor k tomu, aby sa mohol s ním stretávať, avšak len za jej prítomnosti. Viacdňový styk otca
s maloletým dieťaťom (bez prítomnosti matky) súd v súčasnosti vylúčil a to práve s poukazom na to, že
otec dieťaťa nemá v súčasnosti vyriešenú bytovú otázku a nemá ani stály mesačný príjem."

O trovách konania rozhodol prvoinštančný podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku
(ďalej aj ,,CMP").

2. Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne do výrokov ohľadne úpravy pomerov manželov k maloletej
C. P., nar. XX. XX. XXXX, na čas po rozvode (II., III. výrok), podal otec včas odvolanie. Navrhol, aby

odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu odvolaním napadnutých výrokoch (II., III. výrok) zrušil a
vec vrátil okresnému súdu ,,na nové konanie a rozhodnutie".
Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) Civilného
sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP").Podľa jeho názoru boli splnené všetky predpoklady na to, aby maloletá C. bola zverená do ním
navrhovanej striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, s čím matka aj kolízny opatrovník
súhlasili, a to prihliadnuc na dlhodobú realizáciu striedavej osobnej starostlivosti. O maloletú sa obaja

rodičia starali v režime striedavej osobnej starostlivosti viac ako rok v období od mája 2016 do júla
2016 tak, že jeden týždeň bola u neho 3 dni a ďalší týždeň 4 dni, od augusta do konca decembra
2016 v dvojtýždňovom intervale a na základe žiadosti matky od januára 2017 do septembra 2017 v
jednotýždňovom intervale. Počas tejto doby matka nemala žiadne výhrady voči jeho starostlivosti o
maloletú. Aj šetrenia jeho bytových pomerov v domácnostiach, v ktorých sa s maloletou zdržiaval (t.

j. u svojej t. č. už nebohej starej matky a rodičov), boli pozitívne, t.j. že má pre maloletú vytvorené
vhodné bytové podmienky a sa o maloletú príkladne stará. Komunikácia s matkou sa v priebehu konania
zlepšila,vedelisadohodnúťovšetkýchzáležitostiachtýkajúcichsamaloletej.Tietoskutočnostivyplývajú
z prednesov účastníkov a z poradensko-psychologického procesu, ktorého sa zúčastnil s matkou.
Situácia sa však zmenila po incidente, za ktorý mu bolo vznesené obvinenie za prečin odloženia dieťaťa.
Uviedol, že dňa 20. 09. 2017 kontaktoval matku, či by mohla maloletú, vyzdvihnúť zo škôlky, pretože

mal rodinné problémy v domácnosti svojej matky a otčima. Keďže sa matka v tom čase zdržiavala mimo
C., vyzdvihol maloletú zo škôlky. Kvôli nevyhovujúcej atmosfére v domácnosti sa s maloletou ubytoval
v H. J., kam objednal pizzu a nápoj. Pretože nebolo možné v penzióne sa ubytovať so psom, ktorého
mal v aute, chcel psa odviesť psa k známym. Maloletej v izbe pustil rozprávky a poprosil čašníčku
v penzióne, aby pizzu odniesla maloletej do izby, kam sa mienil hneď vrátiť. Počas jazdy motorovým

vozidlom ho zastavila hliadka polície, ktorá mu namerala v dychu alkohol, ktorý požil po tom ako sa v
domácnosti pohádal a to v čase, keď bol ešte presvedčený, že sa s matkou dohodnú ohľadne zmeny v
starostlivosti o maloletú. Síce sa dopustil priestupku v cestnej doprave, avšak má za to, že sa nedopustil
prečinu odloženia dieťaťa. Pri odchode z penziónu maloletej povedal, že odvezie psa a hneď sa vráti za
ňou. Svoje správanie veľmi ľutuje, avšak maloletú nechal v penzióne preto, že chcel rýchlo zabezpečiť

starostlivosť o psa, pričom maloletú nechcel viezť v aute pod vplyvom alkoholu. Podľa jeho názoru
maloletúsvojímsprávanímneohrozila nehrozilojejžiadnenebezpečenstvo.Malzato,žetentoojedinelý
incident nemal mať taký ,,krutý dopad" na rozhodnutie súdu prvej inštancie, pre ktorý maloletá nebola
zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Poukázal na to, že maloletá bola nielen
dlhodobo zvyknutá na starostlivosť obidvoch rodičov, ale rozhodnutím okresného súdu nie je s maloletou

v žiadnom kontakte a nemôže s ňou realizovať primeraný styk.
Je toho názoru, že okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci, pretože je v rozpore s najlepším záujmom maloletej C., a teda aj v rozpore s ustanovením § 24
ods. 2 Zákona o rodine.
Zdôraznil, že matka mu bráni v styku s maloletou, umožňuje mu stýkať sa s maloletou na niekoľko hodín

len za jej prítomnosti, keďže súd prvej inštancie neupravil styk s maloletou.
Na pojednávaní dňa 09. 11. 2017 poukázal na vyjadrenie maloletej uskutočnené pred ním, ktorá nevie
pochopiť, prečo je s ním tak málo a chce naďalej bývať s oboma rodičmi.
Súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 28. 09. 2017 uviedol, že už má kúpený dom, v ktorom
býva, kde má aj trvalý pobyt a mieni v ňom bývať s maloletou. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne

šetrenie jeho bytových pomerov v dome a nepreveril existenciu jeho trvalého pobytu na novej adrese.
Aktuálne je dom po rekonštrukcii, a teda má zabezpečené vhodné bytové podmienky pre maloletú, čo
vyplynulo zo správ kolízneho opatrovníka. Ďalej upresnil, že rodinný dom je vo vlastníctve jeho matky a
otčima. Mal za to, že súd prvej inštancie na základe konaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, resp. v čase rozhodnutia sa opomenul vysporiadať so skutočnosťou, že má zabezpečené

nové bývanie už v takmer plne zrekonštruovanej novej domácnosti a tým, či má alebo nemá dostatok
finančných prostriedkov na zabezpečenie starostlivosti o maloletú.
Poukázal na to, že v období realizácie striedavej osobnej starostlivosti pracoval ako vodič u
zamestnávateľa J. J. L. s.r.o., so sídlom C. B. XXXX/XX, XXX XX W., čo vyplynulo i zo správy
kolízneho opatrovníka, a teda nie je pravdou, že by nebol schopný zabezpečiť po materiálnej stránke

starostlivosť o maloletú. Súd prvej inštancie nevykonal v tomto smere žiadne dokazovanie. Hoci je
aktuálne nezamestnaný, má prísľub na zamestnanie v jednej z obchodných spoločností otčima (H. spol.
s r.o., so sídlom D. XX, XXX XX C.), a to od februára 2017. Skutočnosť, že nemá zamestnanie ešte
neznamená, že nie je schopný sa zamestnať a rovnako nemôže byť jedným z dôvodov na to, aby bol
diskvalifikovaný zo striedavej osobnej starostlivosti alebo z primeraného styku s dieťaťom.

Okresný súd síce v odôvodnení rozsudku uviedol, že jeho styk s maloletou neupravil, avšak absentuje
samotný výrok o styku vo výrokovej časti rozsudku, čo považuje za vadu ,,rozhodovacej činnosti súdu"
ako aj za vážny nedostatok rozsudku. Z ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že ak sarodičia nedohodnú o úprave styku, upraví ho súd. Medzi ním a matkou nedošlo k dohode, preto súčasťou
rozsudku mal byť i výrok o úprave styku s maloletou.
Na pojednávaniach navrhoval doplniť dokazovanie o znalecké dokazovanie za účelom overenia

vhodnostinímnavrhovanejúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletejC.,avšaksúdprvej
inštancie sa s týmto návrhom žiadnym spôsobom nevysporiadal. Podľa jeho názoru ním navrhovaný
dôkaz bol dôvodný (posúdenie vhodnosti realizácie striedavej osobnej starostlivosti, schopnosti rodičov
vo vzťahu k starostlivosti o maloleté dieťa, posúdenie ojedinelosti jeho skratového správania do
budúcna) a mohol zásadným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu prvej inštancie.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich
vyjadrení (písomných, resp. ústnych).

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla odvolaním napadnuté výroky rozsudku prvoinštančného
súdu ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z

aktuálneho stavu ohľadne zárobkových možností, z postoja otca k preukázaniu tvrdených skutočností.
V čase podania návrhu otec mal trvalý pobyt - Mesto C.. Skutočnosť, že vlastníkmi rodinného domu sú
matka a otčim otca, ešte nepreukazuje otcovu oprávnenosť užívania domovej nehnuteľnosti na náklady
vlastníkov nehnuteľnosti.
Poukázala na to, že nezhody medzi otcom a jeho matkou a jej manželom nie sú ojedinelé a trvali

počas celého manželstva účastníkov. Nemá taktiež istotu, že sa incident ,,s odložením dieťaťa" nebude
opakovať.
V čase podania návrhu otec pracoval v zahraničí, do rozhodnutia súdu prvej inštancie nepredložil a
nepreukázal otec zdroj svojich príjmov. Podľa jej názoru ide o „nepreukázanie schopnosti finančne
zabezpečiť maloletú a nejedná sa o krátkodobú situáciu, ale trvalý jav."

5. Otec v podaní označenom ako ,,Vyjadrenie otca v právnej veci vedenej na Krajskom súde v Banskej
Bystrici pod sp. n. 12CoP/14/2018 a na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 6P/10/2016 o rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode
manželstva" zo dňa 21. 03. 2018, doručeného Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 22. 03. 2018,

uviedol, že od podania odvolania proti rozsudku okresného súdu došlo k zmene ohľadne výkonu jeho
rodičovských práv, keďže matka mu začala umožňovať stýkať sa s maloletou bez jej prítomnosti, a to
aj na viac dní a nocí nasledujúcich po sebe, ktoré v podaní špecifikoval. Došlo k obnoveniu realizácie
striedavej osobnej starostlivosti v jednotýždňovom intervale, ktorá je v záujme maloletej.
Poukázal na to, že má zabezpečené bývanie pre seba a maloletú. Maloletá sa zdržiava s ním v dome,

ktorý zrekonštruoval, kde má maloletá detskú izbu, svoje veci, hračky a pod.
Na základe dohody vykonaní práce zo dňa 15. 03. 2018 pracuje u zamestnávateľa L. T. s.r.o.,
pričom svoju prácu vykonáva z domu a od apríla má prisľúbené uzatvorenie pracovnej zmluvy so
zamestnávateľom M. s.r.o., so sídlom E. XXX/XX, XXX XX K., O.: XX XXX XXX. Z uvedených dôvodov
navrhol rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutých výroch zrušiť, resp. zmeniť a zveriť

maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom odvolaním § 65, § 66
CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie
v odvolaním napadnutých výrokoch o úprave pomerov rodičov k maloletej C. P., nar. XX. XX. XXXX,

na čas po rozvode (II., III. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (IV. výrok) podľa § 389 ods.
1 písm. b/ CSP zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho
zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd zdôrazňuje, že primárnou povinnosťou súdu v civilnom konaní je postupovať tak, aby
bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Podľa ustálenej judikatúry
Ústavného súdu SR je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov
spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a
kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom

zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie,
napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorýchje založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia
a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.

8. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým
deťom na čas po rozvode (§ 100 CMP).

9.Obsahprávanaspravodlivýsúdnyprocesnespočívalenvtom,žeosobámnemožnobrániťvuplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov

a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04).

10. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi

názormi (I. ÚS 50/04).

11. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať

ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03).

12. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c.

Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

13. Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie (viď napr. nález III. ÚS 119/03-30). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

14. Jednou z esenciálnych náležitostí rozsudku je jeho odôvodnenie v písomnom vyhotovení. Civilný
sporový poriadok stanovuje minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku v ustanovení § 220 ods. 2

a s prihliadnutím na ustanovenie § 2 ods. 1, § 34 prvá veta CMP súd v odôvodnení rozsudku uvedie,
čoho sa navrhovateľ domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, ako sa vo veci vyjadril druhý
účastník. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
účastníkov, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

15. Písomné vyhotovenie rozsudku musí okrem iných náležitostí obsahovať i súdom ustálený záver o
skutkovom stave veci. Takýto záver musí vychádzať z čiastkových, ale pre rozhodnutie vo veci samej

významných skutkových zistení. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné
premietnuť do záveru o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje
skutkový stav veci (§ 215 ods. 1 CSP) a ktorý je východiskom pre právne posúdenie veci. Pre
záver o skutkovom stave veci je rozhodujúce vyhodnotenie dôkazov z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, vierohodnosti a pravdivosti.

16. Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať i vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a na druhej strane právnymi závermi na strane
druhej. Požiadavka preskúmateľnosti právneho posúdenia veci pritom nie je splnená za situácie,keď odôvodnenie rozsudku obsahuje iba odkaz, príp. výpočet právnych predpisov, ktoré súd na
zistený skutkový stav použil. V dôvodoch rozhodnutia je totiž nevyhnutné uviesť právne aplikačné
úvahy, ktoré viedli súd k podriadeniu skutkových okolností pod príslušnú právnu normu. V záujme

preskúmateľnosti odôvodnenia právneho posúdenia veci je rovnako potrebné, aby súd v odôvodnení
rozsudku presvedčivými argumentmi vyvrátil právne nesprávne námietky účastníkov.

17. Primárnou povinnosťou súdu v civilnom konaní je postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá
ochranaprávaoprávnenýchzáujmovúčastníkov.Súdrozhodne nazákladeskutkovéhostavuzisteného

z vykonaných dôkazov a na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, pokiaľ nemá
o ich pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Bez zistenia právne rozhodných skutočností nie je
možné pristúpiť k procesu vyhľadávania právnej normy, resp. k jej interpretácii a následnej aplikácii na
zistený skutkový stav.

18. Dokazovanie musí byť v súlade nielen s procesnými normami upravujúcimi mechanizmus zisťovania

právne rozhodných skutočností, ale aj s právom účastníka na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

19. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav, a po výklade a použití
relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces.

20. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že okresný súd rozviedol manželstvo navrhovateľky a jej manžela
a zároveň rozhodol o úprave pomerov manželov k maloletej C. P. na čas po rozvode (§ 100 CMP) tak,

že maloletú zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky (matky).

21. V priebehu prvoinštančného konania otec žiadal zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov a navrhovateľka do jej osobnej starostlivosti (viď návrh na začatie konania, č.l.
1-3 spisu). Následne matka i kolízny opatrovník súhlasili so zverením maloletej do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, pričom uvedený názor zmenili na pojednávaní dňa 28. 09. 2017 po tom,
že voči otcovi bolo začaté trestné stíhanie pre prečin Odloženie dieťaťa podľa § 205 ods. 1/ Trestného
zákona.Otecnapojednávaníkonanomdňa28.09.2017navrholnariadiťznaleckédokazovanieohľadne
vhodnosti zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov (viď Zápisnica o
pojednávaní zo dňa 28. 09. 2017, č.l. 61- 63 spisu).

22. Z ustanovenia § 24 ods. 2 zák. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej aj „Zákon o rodine") vyplýva, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

23. Odvolací súd uvádza, že zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti znamená zveriť dieťa
do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie. Striedavá

osobná starostlivosť umožňuje maloletému dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi a prispieva k
jeho zdravému citovému a psychickému vývoju.

24. Je nesporné, že dieťa má právo na oboch rodičov. Zavedenie striedavej starostlivosti do nášho
právneho poriadku vychádza zo znenia čl. 18 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, z ktorého vyplýva

„Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby
bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa.
Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa."

25. Ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine neumožňuje bezdôvodne odmietnuť zverenie maloletého

dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti obidvoch
rodičov za splnenia podmienok, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a ak o osobnú
starostlivosť majú obidvaja rodičia záujem. Pokiaľ záujem o striedavú starostlivosť prejaví len jeden z
rodičov, eventuálne ak jeden z rodičov bude zabraňovať snahe druhého rodiča o uzatvorenie dohodyohľadne striedavej osobnej starostlivosti, nie je daný dôvod na vydanie zamietavého rozhodnutia súdu.
Aj v týchto prípadoch súd musí skúmať, či bude striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa.

26. V posudzovanej veci odvolací súd zistil, že okresný súd bez náležitého zistenia skutočného stavu
veci v zmysle ustanovenia § 35 CMP (bez nariadenia znaleckého dokazovania, bez šetrenia ohľadne
zabezpečenia výchovného prostredia na strane otca po zmene jeho bydliska, bývajúceho na adrese H.
O.XX)ustálil,že,,anilenneuvažovaloosobnejstriedavejstarostlivostiatoprenezodpovednésprávanie
sa otca, ako aj z dôvodu, že otec dieťaťa nepreukázal, že má trvalé bydlisko (po tom, ako mu zomrela

stará matka, v byte ktorej býval a došlo k predaju predmetného bytu), ako aj z dôvodu, že otec dieťaťa
nepreukázal, že má stály a pravidelný zdroj príjmu, z ktorého by mohol uhrádzať náklady spojené so
starostlivosťou o maloleté dieťa v čase; kedy by toto bolo u neho."
27. Odvolací súd podotýka, že posudzovanej veci okresný súd neskúmal, či striedavá
osobná starostlivosť by bola v záujme maloletého dieťaťa, pričom nekonkretizoval, čo pod
pojmom ,,nezodpovedné správanie sa otca" považoval. V prípade, ak otec nepreukázal, že má trvalé

bydlisko, resp. že má stály a pravidelný zdroj príjmu, súd prvej inštancie bol povinný zistiť skutočný
stav veci (§ 35 CMP) a vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak to bolo potrebné na zistenie
skutočného stavu veci (§ 36 CMP).

28. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd sa náležitým spôsobom nevyporiadal s kardinálnou

otázkou, a to či zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky budú lepšie zaistené
potreby maloletého dieťaťa ako v prípade, ak by zostalo v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, a teda či zverenie do osobnej starostlivosti matky bude v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, pričom
z odôvodnenia rozsudku nie je možné vyvodiť, z akého dôvodu súd prvej inštancie nevykonal ďalšie

dôkazy navrhnuté otcom (nariadenie znaleckého dokazovania).

29. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že do začatia trestného stíhania (vedeného na Okresnom
riaditeľstve Policajného zboru vo Zvolene, Obvodnom oddelení Policajného zboru C. pod ČVS: ORP-
XXX/DT-ZV-XXXX voči otcovi pre prečin Odloženie dieťaťa podľa § 205 ods. 1/ Trestného zákona)

neboli zistené žiadne nedostatky v spôsobe starostlivosti o maloletú zo strany otca, pričom i Okresné
riaditeľstvo Policajného zboru vo Zvolene, Obvodné oddelenie Policajného zboru C. v správe zo dňa 23.
10. 2017 konštatovalo, že konaním otca maloletej C. P. nehrozilo nebezpečenstvo ohrozenia jej života
a zdravia (viď č.l. 67 spisu).

30. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na zásadu prezumpcie neviny, zakotvenú v ustanovení
§ 2 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorej, každý, proti komu sa vedie trestné konanie (trestné stíhanie),
sa považuje za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Táto
zásada vychádza z úpravy ustanovenej v čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 40 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd. Uvedená zásada prezumpcie neviny je upravená aj v čl. 6 ods. 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

31. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že z rozhodnutia okresného súdu absentuje označenie
konkrétnych dôkazov, z ktorých vychádzal pri zistení skutočného stavu veci. Z rozsudku okresného súdu
(anizobsahuspisu)niejemožnézistiť,uakých zamestnávateľovboliotecamatka vobdobírozhodnom

pre určenie výživného zamestnaní, aký druh práce vykonávali. Okresný súd sa ďalej nevysporiadal s
podstatnými okolnosťami pri určení výživného, t.j. nezistil adekvátnym spôsobom priemerný čistý príjem
otca, matky, dôvody skončenia pracovných pomerov u otca (žiadosťou o súčinnosť adresovanej jeho
zamestnávateľom); nešpecifikoval obdobia, počas ktorých boli otec a matka zamestnaní, resp. vedení
v evidencii uchádzačov o zamestnanie; resp. či si aktívne hľadali zamestnanie.

32. V odôvodnení rozsudku ďalej absentuje zistenie komplexných majetkových podmienok u matky a
otca (napr. vlastníctvo nehnuteľností, hnuteľných vecí, výpisy z účtov), počet vyživovacích povinností,
hoci tieto okolnosti sú právne relevantné pre určenie výšky výživného a je potrebné ich preukázať
náležitým, objektívnym spôsobom.

33. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku
s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú oúprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v
rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého

dieťaťasrodičom,akniejemožnézabezpečiťzáujemmaloletéhodieťaťaobmedzenímstykumaloletého
dieťaťa s rodičom.

34. Z ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že súd musí styk rodičov s maloletým
dieťaťom upraviť vo výroku rozsudku o rozvode manželstva, ak sa rodičia o úprave styku nedohodli pred

vyhlásením rozsudku súdu o rozvode manželstva. Jedine v prípade, ak rodičia požiadajú súd výslovne
(písomne alebo ústne do zápisnice) o neupravenie styku s maloletým dieťaťom, súd na základe tejto
žiadosti styk neupraví, čo je ale povinný uviesť vo výroku rozsudku.

35. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že rodičia sa na úprave styku s maloletým dieťaťom nedohodli,
pričom absentuje podstatná náležitosť rozsudku, t.j. výrok o úprave styku s maloletou. Odvolací súd

považuje odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie týkajúce sa úpravy styku bez absencie výroku o
úprave styku v rozpore s ustanovením § 25 ods. 2 Zákona o rodine, pričom súd prvej inštancie ustálil
bez opory v náležitom dokazovaní a bez zistenia skutočného stavu veci, že otec môže realizovať styk
s maloletou jedine za prítomnosti matky.

36. Pretože okresný súd týmto spôsobom nepostupoval, je možné konštatovať, že nedostatočne zistil
skutočný stav veci potrebný pre objektívne a správne rozhodnutie vo veci, pričom z obsahu odôvodnenia
rozsudku absentujú základné náležitosti týkajúce sa dokazovania, t. j. špecifikácia dôkazov, z ktorých
okresný súd vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy
navrhnuté otcom.

37. Odvolací súd zdôrazňuje, že jedine primerane odôvodnené súdne rozhodnutie umožní účastníkom
konania oboznámiť sa so samotným výsledkom rozhodnutia, ale tiež pochopiť dôvody, na ktorých bolo
založené, a zároveň len rozhodnutie spĺňajúce uvedené podmienky je preskúmateľné v inštančnom
postupe.Rozsudok,ktorýneobsahujezákladnéatribúty,tedaináležitéodôvodnenie,spôsobujezávažný

zásah do práva účastníka na spravodlivé súdne konanie a na súdnu ochranu. Tento zásah v tejto
fáze konania (odvolacieho konania) je možné odstrániť len zrušením napadnutého rozsudku pre jeho
nepreskúmateľnosť.

38. S prihliadnutím na predpokladaný rozsah ďalšieho dokazovania (prešetrenie aktuálnych pomerov u

matky a otca, objektívne zistenie komplexných majetkových pomerov rodičov vrátane aktuálneho príjmu
matky a otca, nariadenie znaleckého dokazovania za účelom zistenia adekvátnosti zverenia maloletého
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, resp. do starostlivosti toho - ktorého
rodiča vrátane zistenia podmienok pre realizáciu styku s maloletou) je potrebné, aby dokazovanie v
naznačenom smere vykonal prvoinštančný súd.

39. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu v
odvolaním napadnutých výrokoch (II., III. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (IV. výrok) podľa
§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
( § 391 ods. 1 CSP).

40. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 CSP).

41. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§

396 ods. 3 CSP).

42. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu (I. výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods.
2 CSP).

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o

zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).