Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/108/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116221220
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116221220.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Kotrčovej a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Barbora
Korenecová, advokát so sídlom P. XXX/X, L., proti žalovanému: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
R. A. XXX, o zaplatenie 1.968,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Žilina č. k. 17C/197/2016-42 zo dňa 09.01.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol, žalovanému priznal právo na náhradu
trov konania v celom rozsahu, t. j. 100 %. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalovaný bol odsúdený

rozsudkom Okresného súdu Žilina 3T 129/2010-54, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.09.2010, za
spáchanie trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
15.06.2009 uzatvoril so žalobcom zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške
1.000,- eur, ktorý sa zaviazal uhradiť zvýšený o poplatok vo výške 968,- eur v 12-mesačných splátkach,
to neurobil, neuhradil ani jednu mesačnú splátku i napriek výzvam a upozorneniam poskytovateľa
úveru, čím spoločnosti POHOTOVOSŤ spôsobil škodu vo výške 1.968,- eur s poukazom na rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Cdo 2620/2010 zo dňa 08.12.2010 ustálil, že podvodné konanie jedného
z účastníkov zmluvy pri jej uzatvorení je dôvodom neplatnosti zmluvy podľa ust. § 49a OZ, ktorého sa
môže úspešne dovolať len druhý účastník zmluvy (§ 40a Občianskeho zákonníka). Odvolávajúc
sa i na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, Ústavného súdu ČR, ktorý v uznesení sp. zn. I. ÚS
384/2005 zo dňa 13.11.2007 skonštatoval, že na naplnenie trestnoprávnej skutkovej podstaty má v
súkromnoprávnej rovine podvodné konania vplyv práve len na možnú existenciu omylu v zmysle § 49a

OZ. V predmetnej veci nevyšlo z vykonaného dokazovania najavo, že by sa voči žalovanému v zmysle
citovaného ustanovenia § 40a ods. 1 v spojení s citovaným ust. § 49a OZ žalobca dovolal relatívnej
neplatnosti dotknutej úverovej zmluvy, čo znamená, že táto naďalej existuje a záväzok žalovaného na
plnenie úveru aj s jeho príslušenstvom si môže žalobca uplatniť zo zmluvného vzťahu. S poukazom
na uvedené skutočnosti a ust. § 420 OZ ustálil, že medzi žalobcom tvrdenou škodou spočívajúcou
v úbytku v jeho majetkovej sfére zodpovedajúcej výške poskytnutej peňažnej istiny a protiprávnym

konaním žalovaného, t. j. v uvedení žalobcu do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie
úveru alebo na splácanie úveru nie je možné vidieť príčinnú súvislosť. Zastal názor, že k žalobcom
tvrdenej ujme v majetkovej sfére (skutočnej škode) nedošlo v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného
spočívajúcom v uvedení žalobcu do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na
splácanie úveru (t. j. v porušení povinnosti pred vznikom zmluvy), ale v príčinnej súvislosti s plnením si
povinnosti žalobcu podľa uzavretej zmluvy o úvere zo dňa 15.06.2009 a súčasným riadnym a včasným

neplnením si zmluvnej povinnosti žalovaného vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s úrokom zo
záväzkovo-právneho vzťahu medzi stranami sporu. Ak potom si žalobca v konaní skutkovo neuplatnilnárokzodpovedajúcizáväzkovo-právnemuvzťahumedzižalobcomažalovaným,nemoholsúdžalované
plnenie priznať a žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom
na plný úspech žalovaného vo veci (§ 255 ods. 1 CSP). Dodal, že o samotnej výške náhrady trov

konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2.Protirozsudkuprvoinštančnéhosúduvzákonnejlehotedoručilodvolaniežalobca.Poukázalnaznenie
ust. § 420 ods. 1 OZ. Zastal názor, že všetky 4 vyššie uvedené predpoklady zodpovednosti za škodu

boli v danom prípade naplnené. Nestotožnil sa s odôvodnením odseku 21 napadnutého rozsudku,
s tým, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne vec posúdil, nakoľko je potrebné skúmať všetky
znaky skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu v zmysle ust. § 222 ods. 1 Trestného
zákona. Právna teória ohľadne predpokladu zodpovednosti za škodu - príčinná súvislosť (kauzálny
nexus) vychádza z trestnoprávnej úpravy. Okresný súd tým, že rozhodol o vine žalovaného, potvrdil,
že jeho konaním boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty, t. j. aj vzniku malej škody a existenciu

príčinnej súvislosti medzi konaním páchateľa a vznikom škody. Pokiaľ sa prvoinštančný súd odvolával
na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1019/2002 zo dňa 06.11.2013, zastal názor, že
práve predmetným rozsudkom došlo k porušeniu princípu právnej istoty. Pretože prvoinštančný súd
nezohľadnil osobitosti prípadu a odkaz na uvedené judikáty, nie je vhodný, nakoľko nejde o tzv. obdobný
prípad, resp. skutkový stav, žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie, vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom
odvolanípodľa§379CSPasúcviazanýodvolacímidôvodmi podľa§380CSPpostupombeznariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario rozsudok prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP v súvislosti s ust. § 391 ods.
1 CSP.

4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd z výsledkov vykonaného
dokazovania dospel síce k správnym skutkovým zisteniam, avšak tieto nesprávne právne posúdil, v

dôsledku čoho nevykonal ani žiadne dokazovanie k výške uplatneného nároku.

5. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,
priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal,
ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

6. Vyslovenie povinnosti obžalovaného (škodcu) na náhradu škody spôsobenej trestným činom priamo
v odsudzujúcom trestnom rozsudku je pomerne výnimočné. Trestné súdy v adhéznom konaní o nároku
poškodeného totiž spravidla rozhodujú tak, že poškodeného s jeho nárokom v zmysle ust. § 288 ods.
1 Trestného poriadku odkazujú na civilné konanie.

7. V civilnom konaní o náhradu škody je právoplatný odsudzujúci rozsudok často kľúčovým dôkazom,
ktorý sa vzťahuje tak k základu uplatneného nároku, ako aj k výške žalovanej sumy.

8. Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky (tzv. znaky skutkovej podstaty) sú uvedené v Trestnom

zákone, a to jednak v osobitnej časti, ako aj vo všeobecnej časti, pričom tvoria nerozlučnú jednotu.
Skutková podstata trestného činu obsahuje 4 základné kvalifikačné znaky, a to: a) subjekt - páchateľa,
b) subjektívnu stránku - zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti, c) objekt - záujem chránený
Trestným zákonom, d) objektívnu stránku - konanie páchateľa, resp. opomenutie konania páchateľom
v prípade, keď bol povinný konať. V prípade niektorých trestných činov (napr. podvod, sprenevera a

ďalšie) k týmto 4 základným kvalifikačným znakom povinne pristupujú aj ďalšie kvalifikačné znaky, napr.
vznik škodového následku (spôsobenie škody inému) či kvalifikovaná škoda (t. j. minimálna výška škody
potrebná na spáchanie trestného činu). Aby bolo možné vo výroku trestného rozsudku ustáliť, že určitá
osoba spáchala určitý trestný čin, musia byť preukázateľne splnené všetky znaky skutkovej podstaty
daného trestného činu.

9. Civilný súd je v konaní o náhradu škody viazaný výrokom právoplatného odsudzujúceho rozsudku.
Výrok odsudzujúceho rozsudku obsahuje právnu časť a skutkovú časť. Z výroku o vine treba vždy
vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu aj jeho skutkovú časť. Práve skutková časť výrokurieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Skutková časť
výroku odsudzujúceho rozsudku deklaruje v prípade spáchania trestného činu, ktorého kvalifikačným
znakom je vznik škodlivého následku či kvalifikovaná škoda, nielen zavinené protiprávne konanie

páchateľa - škodcu, ale aj vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a
vzniknutou škodu, prípadne aj (minimálnu) výšku spôsobenej škody. Viazanosť civilného súdu výrokom
odsudzujúceho rozsudku znamená, že sa prejavujú vo vzťahu ku všetkým znakom skutkovej podstaty
konkrétneho trestného činu. To znamená, že v civilnom konaní si konajúci súd nemôže urobiť sám
úsudok o tom, či boli naplnené znaky skutkovej podstaty určitého trestného činu. Pokiaľ je súčasťou

skutkovej podstaty aj vznik škody a jej následok, je civilný súd viazaný nielen záverom trestného súdu o
zavinenom protiprávnom konaní páchateľa, ale aj o vzniku škody a existencii príčinnej súvislosti medzi
zavineným protiprávnym konaním páchateľa a spôsobenou škodou.

10.VtejtosúvislostijepotrebnépoukázaťnanálezÚstavnéhosúduSRzodňa29.05.2014,sp.zn.III.ÚS
507/2013,vktoromÚstavnýsúdSRvyslovil,že„Vcivilnomkonanísikonajúcisúdnemôžeurobiťúsudok

o tom, či boli naplnené skutkovej podstaty určitého trestného činu, pričom objektívna stránka skutkovej
podstaty trestného činu, v danom prípade sprenevery, bola daná okrem iného prisvojením si cudzej veci.
Následkom protiprávneho konania bol vznik škody, a teda ak okresný súd v trestnej veci právoplatne
rozhodol o tom, že sťažovateľka spáchala trestný čin sprenevery, potom záväznosť jeho rozsudku pre
súdy v civilnom konaní znamená aj záväznosť v otázke existencie zavineného protiprávneho konania

sťažovateľky vzniku škody a jej následku a príčinnej súvislosti medzi nimi.“

11. Na druhej strane z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 562/99 a 25Cdo 818/2004
možno vyvodiť, že pokiaľ je súd viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný priestupok, pokiaľ
bol právoplatne páchateľ trestného činu uznaný vinným, neznamená to, že škoda bola spôsobená

výlučne jeho zavinením, pokiaľ sa na vzniku škody podieľala svojím spoluzavinením i iná osoba, príp.
sám poškodený. Bolo by preto v rozpore s princípom právnej istoty nastoliť stav, aby civilný súd pri
rozhodovaní o nároku poškodeného na náhradu škody tak významnú okolnosť, akou je spoluzavinenie
inej osoby na vzniku škody, nezohľadnil.

12. Pokiaľ ide o rozsah viazanosti civilného súdu trestným rozsudkom v časti týkajúcej sa výšky škody, je
potrebné zohľadniť predovšetkým rozhodnutia R 27/1977, R 22/1979, ako i nález Ústavného súdu SR zo
dňa23.11.2011,sp.zn.I.ÚS269/2011,pričomtentonálezjepostavenýnarešpektovaníprincípuprávnej
istoty, ktorému zodpovedá v rámci viazanosti civilného súdu znakmi skutkovej podstaty trestného činu
nielen otázka, kto je škodcom, ale aj výška škody. Opačný názor by bol v rozpore s princípom právnej

istoty, že poškodenému bola spôsobená minimálne takáto škoda.

13. Ústavný súd SR v tomto svojom náleze všeobecne deklaroval, že ústavne konformný výklad ust.
§ 193 Civilného sporového poriadku vyžaduje, aby civilné súdy boli v konaní o náhradu škody viazané
právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou

odsúdenia páchateľa a boli trestným súdom v trestnom konaní riadne zistené.

14. Ak je potom predpokladom naplnenia skutkovej podstaty trestného činu spôsobenie škody v určitej
minimálnej výške a trestný súd vo výroku odsudzujúceho rozsudku ustálil, že protiprávnym konaním
páchateľa bola poškodenému spôsobená aspoň táto minimálna výška škody, v určitých prípadoch

môže byť nerešpektovanie takto zistených záverov o výške škody civilným súdom skutočne v rozpore
s princípom právnej istoty. Na druhej strane však nemožno opomínať skutočnosť, že pokiaľ síce
v odsudzujúcom rozsudku je ustálená minimálna výška škody spôsobená trestným činom, avšak
celkové okolnosti prípadu (vyplývajúce spravidla už z odôvodnenia trestného rozsudku alebo z obsahu
pripojeného trestného spisu) nasvedčujú tomu, že na vzniku škody sa v takto ustálenej výške určitou

mierou zavinenia podieľala aj iná osoba, resp. aj sám poškodený, je potrebné pri rozhodovaní o nároku
na náhradu škody na tieto skutočnosti prihliadnuť. Je potrebné, aby civilný súd vždy zohľadňoval
konkrétne okolnosti prípadu.

15. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na

ďalšie konanie, nakoľko prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní nerešpektoval vyššie uvedené
princípy, vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho nevykonal dokazovanie zamerané na zistenie
či prípadne sa na vzniku škody nepodieľala svojím spoluzavinením i iná osoba, t. j. sám poškodený pri
uzatváraní úverovej zmluvy. Bez povšimnutia ponechal, že medzi stranami sporu uzatvorená úverovázmluva vo svojej podstate založila spotrebiteľský vzťah a nezaoberal sa ani možnou aplikáciou ust. § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisoch.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)