Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 6, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117010607
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štift

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1117010607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Štifta a sudcov JUDr. Danice

Veselovskej a JUDr. Michala Valenta, v trestnej veci obžalovaného G. X., pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 3T/36/2017 zo dňa 28. 03. 2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.
septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému:

G. X., nar. XX. XX. XXXX vo T., N. federácia, trvale bytom R., Q. XXXX/XX, R., štátny občan N. federácie,

u k l a d á

podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák., § 56 ods. 1,

ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 20.000,- (dvadsaťtisíc) €.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkého druhu na dobu 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/36/2017 zo dňa 28. 03. 2018

bol obžalovaný G. X. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

„dňa 11.08.2017 o 01.25 hodine, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol v U. po S. ulici
pri budove R. O. osobné motorové vozidlo značky S. G. bez evidenčného čísla a pri kontrole policajnou
hliadkou v dôsledku spáchania dopravného priestupku bolo orientačnou dychovou skúškou, vykonanou
u neho prístrojom G. 6020 plus, evidenčného čísla A XXXXXX, po zastavení a následne s odstupom 15

minút, číslo merania 2307 a 2308, v jeho dychu zistené 0,94, resp. 0,92 mg/l alkoholu.“

Za uvedený prečin mu bol uložený podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/,
písm. l/ Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výške 55.000,- Eur s tým, že pre prípad,že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd v zmysle § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovil
obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Súd, podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr.
zák., obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 2 roky.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný, po porade so svojim obhajcom, proti
nemu zahlásil odvolanie čo do výroku o treste ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice súdu o
hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný svoje odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním zo
dňa 28. 05. 2018 a okresnému súdu doručeným dňa 05. 06. 2018.

Úvodom písomne zdôvodneného odvolania v podstate uviedol, že postup okresného súdu, vedenie
hlavného pojednávania, ako aj rozhodnutie o treste, odôvodnenie na hlavnom pojednávaní, ako aj
odôvodnenie písomné, nepovažuje za zákonné. Argumentoval, že okresný prokurátor na hlavnom

pojednávaní nežiadal prečítať výpoveď obžalovaného z prípravného konania a neodstránil teda rozpory
prvej výpovede a nasledujúcich, pričom uvedené sa pokúšal zmeniť svojím postupom sudca samotný z
vlastnej iniciatívy. Takýmto konaním ho vystavil do situácie nerovnosti procesných strán. Postup sudcu,
ktorý si z vlastnej iniciatívy zabezpečuje dôkazy s ktorými konfrontuje obžalovaného v snahe dokázať,
že sankcia uvedená v Trestnom rozkaze je zákonná, je nad rámec činnosti sudcu a je porušením zásady

kontradiktórnosti konania. Zdôraznil, že je na pováženie, prečo súd, spolu s iniciatívnym vyhľadávaním
a vykonávaním dôkazov o jeho majetkových pomeroch, sa v zmysle ustálenej judikatúry nijakým
spôsobom nevenoval aj jeho záväzkom, ktoré je nutné v prípade posudzovania výšky peňažného trestu
brať do úvahy. Tu poukázal napríklad na vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, ale aj záväzky
spoločností, v ktorých má obchodný podiel.

Zdôraznil, že počas hlavného pojednávania úplne zaniklo, že svoje konanie úprimne oľutoval a je možné
dôvodne predpokladať, že nikdy chybu ktorú spravil nezopakuje.

Namietal, že sudca okresného súdu si sám pripravil výpisy z OR SR, zabezpečil sám hodnotu

motorového vozidla S. G., sám iniciatívne viedol výsluch obžalovaného a to všetko po jedinej otázke
prokurátora. Nikde v odôvodnení rozsudku sa neuvádza, ako sa vyporiadal okresný súd s tým, že už
samotný pobyt v CPZ, vážne zdravotné komplikácie ktoré následne prekonal, ako aj fakt, že prišiel
o spoločnosť, ktorá bola hlavným zdrojom jeho príjmov, sú jednoznačne dostatočným trestom pre
obžalovaného, nakoľko tieto následky pravdepodobne súvisia s jeho pobytom v CPZ.

Obžalovaný dal odvolaciemu súdu ďalej do pozornosti, že majetková účasť v spoločnostiach ešte
neznamená, že má aj k dispozícii financie zodpovedajúce výške majetkovej účasti spoločníka. Podľa
sudcu okresného súdu je spôsob luxusného života dôvodom na ukladanie peňažného trestu v sume
55.000,- €. Okresný súd nebral do úvahy ani skutočnosť, že má manželku deti a stále je majetok,

ktorého je vlastníkom, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Súd teda nevenoval pozornosť
zásade personalistiky (správne malo byť personality...) vyjadrenej v § 34 ods. 3 Tr. zák. Ako vyplynulo z
rozsudku súdu, výška peňažného trestu presahuje výšku polovice životných úspor, avšak tie však patria
rovnako jemu, ako aj jeho manželke, pričom aj na ich tvorbe sa podieľali obaja a ak súd poukazuje
na mesačný príjem, tak výška trestu takmer dosahuje výšku polovice jeho ročného príjmu. Navyše,

pri hodnotení majetkových pomerov súd vôbec nezohľadňoval deľbu medzi jeho majetkom a majetkom
zahrnutým v obchodnom majetku spoločností, ktorých obchodný podiel vlastní. Napríklad spomínané
motorovévozidloS.G.niejevjehovlastníctve,alevovlastníctveobchodnejspoločnosti.Jeneprípustné,
aby súd takto absurdne vykladal vlastnícke právo a od toho odvodzoval majetkové pomery. Rovnako
tak súd prehnane nadhodnotil jeho vlastnícke pomery na základe vlastníctva obchodného podielu v

spoločnostiach, keď vychádzal z výšky vkladu. Hodnota obchodného podielu a výška vkladu sú však dve
rozličné veličiny, a takéto zjednodušovanie nemôže dôveryhodne odôvodniť udelenie trestu vo výške
55.000,-€.Súdsanezaoberalskutočnosťou,žejediné,akovienakladaťsosvojímobchodnýmpodielom,
je výkon práv spoločníka na zasadnutí valného zhromaždenia, ktorý má však minimálny dosah na jeho
majetkové pomery. Jediný vplyv na majetkové pomery by mal odpredaj obchodných podielov, pričom

zdôraznil, že ich hodnota môže byť oveľa nižšia ako hodnota vkladu. Teda súd podľa jeho názoru
nesprávne posudzoval majetkové pomery a vlastnícke pomery obchodnej spoločnosti k jej obchodnému
majetku vyhodnotil ako jeho majetkové pomery a navyše duplicitne posudzoval jeden majetok (mesačný
príjem z dividendy a obchodný podiel). Preto v zmysle uvedeného skonštatoval, že si neviee reálnepredstaviť, ako by úhrada uloženého peňažného trestu mohla nemať dopad na nie len jeho život, ale
najmä na život jeho manželky a jeho detí. Naopak, ak použije polovicu ich celoživotných úspor, alebo
majetkovú účasť v niektorej zo spoločností na úhradu peňažného trestu, bude to znamenať zásadný

ekonomický zásah do života celej rodiny. Prevod obchodného podielu nie je jednoduchá záležitosť,
najmäakjevspoločnostispoločníkomsobchodnýmpartneromvjehoprípades otcom,ktorýspoločnosť
riadi.

Akcentoval ďalej, že v odôvodnení rozhodnutia je možné bádať logické rozpory, ktoré spochybňujú

samotný výrok o treste.

Ak súd uvádza, „aj na základe pomeru výšky ukladaných peňažných trestov k majetkovým pomerom
obvinených/obžalovaných osôb bolo plne opodstatnené ukladať obžalovanému G. X. peňažný trest v
sume 55.000,-Eur. Ak sa totiž obvineným /obžalovaným osobám, ktorých príjem sa pohybuje napríklad
od 500,-Eur do 1.000,-Eur, spravidla ukladá peňažný trest v sume od 300,-Eur do 800,-Eur, pričom

ich celkové pomery sa s majetkovými pomermi obžalovaného G. X. nedajú absolútne porovnávať,
možnodokoncakonštatovať,žeuloženiepeňažnéhotrestumenovanémuobžalovanémubolozhľadiska
takéhoto pomeru ešte pre obžalovaného priaznivejšie.“

Podľa názoru obžalovaného, súd vo vyššie citovanom, pracuje s hypotézou, podľa ktorej bežne sa

udeľujú tresty vo výške od 300,- do 800,- Eur, pričom takto potrestané osoby zarábajú podľa súdu cca
500,- až 1.000,-Eur. Súd navyše konštatuje že ich majetkové pomery sa nepribližujú jeho pomerom,
avšak už cudne zamlčal, aké sú takéto bežné majetkové pomery. Pozornosť krajského súdu upriamil
na to, že súd pracuje s domnienkou, ak nie priamo s fikciou, a tento výpočet neracionalizuje žiadnou
štatistikou, zdrojom svojich tvrdení, či odôvodnením samotného „výpočtu“. Ak ale podľa názoru súdu, je

primeraný pre osoby zarábajúce 1.000,-Eur mesačne peňažný trest vo výške 80% mesačného príjmu
(800,-Eur) tak v jeho prípade by tento trest nemal prevyšovať sumu 8000,-Eur, pričom však skutok
oľutoval a urobil pred súdom vyhlásenie podľa §257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Pokiaľ ide v predmetnom
porovnaní o majetkové pomery, tie sú podľa názoru obžalovaného primerané mesačným zárobkom.
Teda je normálne, že osoba, ktorá zarába 10.000,- Eur mesačne bude bývať v inej nehnuteľnosti, ako

osoba, ktorá zarába 10% tohto príjmu. Preto aj výška udeleného peňažného trestu by mala zodpovedať
tomuto porovnaniu (a teda mala by byť 10-násobne vyššia, nie takmer 70-násobne). Je nepochopiteľné,
ako súd, aplikujúc toto porovnanie, dospel k sume 55.000,- €.

Obžalovaný vyjadril presvedčenie, že aj napriek tomu, že súd v odôvodnení rozsudku relativizuje

skutočnosť, že súdy v iných prípadoch, známych a nespochybniteľne dobre majetkovo zabezpečených
ľudí, udelili oveľa nižšiu výšku peňažného trestu, je potrebné zopakovať, že rozsudok vybočuje z bežne
stanovených mantinelov. V záujme posilnenia prvkov právnej istoty je požiadavka, aby rozhodnutia
súdov boli právne predvídateľné, aby páchatelia neboli za spáchanie obdobných skutkov neprimerane a
celkom zjavne odlišne sankcionovaní, a teda nie je žiadny dôvod na uloženie tak vysokého peňažného

trestu.

V tomto kontexte obžalovaný odvolaciemu súdu príkladmo uviedol nasledovné:

1. Herec J. K. bol uznaný za vinného z prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky. Bol mu uložený

peňažný trest vo výške 1.000,- Eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na 1 rok.
2. H. Y. bol uznaný za vinného z prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky. Bol mu uložený
peňažný trest vo výške 6.000,- Eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na 6 rokov. Išlo o
opakované porušenia zákona.
3. Hokejový útočník N. X. bol uznaný za vinného z prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky.

Bol mu uložený peňažný trest vo výške 1.000,- Eur a trest zákazu viesť motorové vozidlo na 1 rok.
4.HerecN.S.boluznanýzavinnéhozprečinuohrozovaniapodvplyvomnávykovejlátky.Bolmuuložený
peňažný trest vo výške 500,- Eur a trest zákazu viesť motorové vozidlo na 14 mesiacov.
5. Spevák S. G. bol uznaný za vinného z prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky. Bol mu
uložený peňažný trest vo výške 1.500,- Eur a trest zákazu viesť motorové vozidlo na 20 mesiacov.

6. U. J. bol uznaný za vinného z prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky. Bol mu uložený
peňažný trest vo výške 1.000,- Eur a trest zákazu viesť motorové vozidlo na 3 roky.Zopakoval, že majetkové pomery nie sú jediné kritérium a účelom trestu je prevýchova páchateľa a
ochrana spoločnosti. Z jeho prejavu musel mať okresný súd za preukázané, že celého konania úprimne
ľutuje a nie je už toho času predpoklad, že by mal v budúcnosti rovnaké pochybenie opakovať.

Priestupok z marca 2017, teda štyri mesiace pred spáchaním prečinu, nie je dôvodom na úvahu, že
pokutavsume300,-€nemalažiadnyúčinoknajehoosobu.Jerozdiel,koľkokmročnevodičmotorového
vozidla najazdí a teda pokuta za prekročenie rýchlosti ešte neznamená, že je potreba hľadieť na jeho
osobu ako na šoféra nezodpovedného.

Odvolaciemu súdu dal ďalej do pozornosti, že v prípade ponechania peňažného trestu vo výške 55.000,-
€ by bol nútený riešiť predaj bytu, ktorý ako už uviedol, nie je iba jeho a tvorí masu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, pričom za funkciu konateľa nedostáva žiadny príjem a spoločnosť U. predať
nevie, nakoľko nemá hodnotu ani výšky vkladu.

V písomne zdôvodnenom odvolaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

R16/1977, ako aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.US 106/2011 zo dňa
28.11.2012 a rozhodnutie ESĽP vo veci Q. a T. proti U. z 20. 12. 2007 a G. and G. D. proti W. z 08.
04. 2008.

Trval na tom, že výška udeleného trestu je absolútne neprimeraná, a preto nespravodlivá. Súd bez

toho, aby posudzoval následky spôsobené trestným činom, pohnútku či spôsob spáchania trestného
činu, angažovane sa zameral na abstraktné potenciálne majetkové pomery obžalovaného, a uložil trest
absolútne neodpovedajúci skutku, za ktorý bol uložený. Výška tohto trestu pritom zďaleka neodpovedá
výške trestov ukladaných za obdobné skutky.

Obžalovaný požiadal Krajský súd v Bratislave, aby po zvážení všetkých faktov a argumentácie rozhodol
vo veci rozsudkom sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por., a to tak, že mu uloží peňažný trest vo výške 3.000,-
€ a pre prípad, že by došlo k úmyselnému zmareniu, náhradný trest vo výmere 6 mesiacov, a zároveň
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov.

Takto uložený trest by bol podľa jeho presvedčenia súladný so zásadami ukladania trestov, primeraný
a spravodlivý.

Ostatné výroky vo vzťahu k výroku o treste sú podľa jeho názoru v súlade so zákonom, a preto požiadal,
aby odvolací súd tieto prevzal z napadnutého rozsudku nezmenené.

Okresná prokuratúra Bratislava I sa v lehote danej jej okresným súdom k písomne zdôvodnenému
odvolaniu nevyjadrila.

Na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave sa obhajca obžalovaného v plnom rozsahu pridržal

písomne podaného odvolania a dodal, že klienta a jeho otca pozná osobne, sú to ľudia, ktorí sa
dlhodobo venujú rôznych charitatívnym oblastiach a ide o slušných ľudí, ktorí sa riadne starajú o svojich
zamestnancov a preto si nemyslí, že takto uložený trest je dôvodný.

NaverejnomzasadnutíKrajskéhosúduvBratislaveprokurátorkaKrajskejprokuratúryBratislavauviedla,

že prvostupňový rozsudok je vecne správny vo všetkých výrokoch a navrhla odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave obžalovaný uviedol, že od začiatku priznal svoju
vinu, ospravedlňuje sa za to, čo urobil a určite sa to už nezopakuje.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania
( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa

pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného G. X. je
dôvodné.Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený trest
neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 veta prvá Tr. por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací
súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku.
Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Tr. por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Úvodom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že obžalovaný G. X. urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., teda že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe a toto jeho vyhlásenie bolo okresným súdom i prijaté.

Pokiaľ sa týka druhu trestu, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s uloženým peňažným

trestom. Tak, ako správne uvádza okresný súd, k naplneniu účelu trestu povedie aj trest, ktorý nie je
primárnespojenýsodňatímslobody,t.j.peňažnýtrest(sosekundárneustanovenýmnáhradnýmtrestom
odňatia slobody) a súčasne aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu. V osobe
obžalovaného totiž nejde o „kriminálne závadovú“ osobu, ktorá by si za spáchaný trestný čin vyžadovala
ukladanie trestu odňatia slobody, a to ani s prípadným podmienečným odkladom jeho výkonu. Práve v

tomto smere súd prvého stupňa korektne zohľadnil tie aspekty, na ktoré sa snažila poukázať obhajoba,
a to predovšetkým z hľadiska výchovnej funkcie trestu.

Pokiaľ sa týka výmery peňažného trestu, odvolací súd sa s touto nestotožňuje a to zo všetkých
obhajobou v odvolaní uvádzaných dôvodov.

Primárne je nevyhnutné uviesť, že vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti
represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Teoretické východiská
penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny, ale ani
príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco a zároveň varujú pred tzv.

exemplárnym trestaním, spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom
individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde
je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. Moderné humanistické teórie zaoberajúce sa
účelom trestu a trestného práva vôbec sú založené na myšlienke, že trestné konanie má sledovať
rovnako preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom

trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu
sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy.

Prvostupňový súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatuje, okrem iného, že
majetkové, ale aj osobné pomery obžalovaného G. X. umožňujú uloženie peňažného trestu vo výške

55.000,- Eur, teda vo výške, ktorá (predovšetkým vzhľadom na majetkové pomery menovaného
obžalovaného) povedie k dosiahnutiu účelu trestu a súčasne nebude mať žiaden významnejší dopad
na spôsob jeho života, ako ani na spôsob života jemu blízkych osôb. Podľa názoru súdu prvého stupňa
totiž aj v prípade, že mesačný príjem obžalovaného nie je 47.000,-Eur (z ktorého súd vychádzal pri
ukladaní peňažného trestu a určení jeho výšky v trestnom rozkaze, nakoľko v tom čase neboli v spise

- predloženom súdu spolu s obžalobou - zaznamenané iné údaje vzťahujúce sa k jeho majetkovým
pomerom), ale iba približne 10.000,-Eur, možno konštatovať, že čistý ročný zárobok obžalovaného po
dobu 7 - 8 rokov v sume cca 120.000,- Eur (t. j. celkom za uvedené obdobie 840.000 - 960.000,- Eur),
úspory vo výške asi 100.000,- Eur, príjem z predaja dvoch motorových vozidiel v sume 150.000,-Eur
(ktorý obžalovaný vzhľadom na jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní musel nadobudnúť v období

medzi spáchaním trestného činu a vyhlásením rozsudku), spoluvlastníctvo dvoch nehnuteľností v
hodnote 400.000,- Eur a vlastníctvo motorového vozidla S. G. v hodnote, ktorá sa môže stále pohybovať
okolo 200.000 - 250.000,-Eur (vzhľadom na obsah listinných dôkazov vzťahujúcich sa k cene uvedeného
motorového vozidla), majetková účasť obžalovaného v inej obchodnej spoločnosti vo výške 50.000,-Eur,
uloženie peňažného trestu v uvedenej sume rozhodne odôvodňujú.

Okresný súd vo vyššie naznačenom kontexte dôvodil, že uvedené konštatovanie (vplyv na majetkové
pomery obžalovaného) platí aj pokiaľ ide o ukončenie funkcie obchodného riaditeľa v spoločnosti I. J. O. /
Y./ s. r. o. s ohľadom na predložené rozhodcovské rozhodnutie. Na tomto mieste okresný súd poukázalna to, že obžalovaný je konateľom v niekoľkých ďalších obchodných spoločnostiach (napr. H. s. r. o., Y.
E. Y., s. r. o., Y. R. Y. R., s. r. o., R. R. J. s. r. o., Y. I. J. s. r. o. a U., s. r. o., v ktorej má aj majetkovú účasť v
sume 50.000,- Eur,), pričom do momentu vyhlásenia rozsudku bol aj naďalej konateľom v spoločnosti I.

J. O. /Slovakia/ s. r. o. Podľa názoru samosudcu prvostupňového súdu všetky tieto spoločnosti vytvárajú
obžalovanému priestor na dostatočný príjem vyplývajúci z výkonu funkcie konateľa bez ohľadu na to, že
podľa vyjadrenia obžalovaného momentálne vykonáva funkciu konateľa zadarmo. V tomto smere súd
prvého stupňa poukázal na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých sú konatelia
povinní zvolať valné zhromaždenie spoločníkov najmenej raz za rok, ak zákon, spoločenská zmluva

alebo stanovy neurčujú kratšiu lehotu (§ 128 ods. 1 Obch. zák.), pričom požiadať o zvolanie valného
zhromaždenia môže každý spoločník, ktorého vklad dosahuje 10% základného imania (§ 129 ods. 2 veta
prvá Obch. zák). Uvedené ustanovenia majú podľa okresného súdu význam v tom smere, že je to práve
valné zhromaždenie, do ktorého pôsobnosti patrí aj rozhodovanie o odmeňovaní konateľov (§ 125 ods.
1 písm. f/ Och. zák.). V spoločnosti Barkad s. r. o. je pritom jediným konateľom a jediným spoločníkom
práve obžalovaný s už uvedenou majetkovou účasťou v sume 50.000,- Eur. Samosudca okresného

súdu v tomto smere dôvodil, že výkon funkcie konateľa vo viacerých obchodných spoločnostiach bez
nároku na odmenu bolo slobodným rozhodnutím obžalovaného, ktoré nemožno považovať za nemenné,
na základe čoho možno opätovne konštatovať, že obžalovaný má možnosti na zabezpečenie si zdroja
dostatočných príjmov. Prvostupňový súd akcentoval, že ak by však obžalovanému aj dočasne neplynuli
nejaké príjmy, či už z výkonu funkcie konateľa alebo na základe inej činnosti, už zmienené majetkové

pomery mu umožňujú pohodlný a dokonca luxusný spôsob života aj v tomto dočasnom období, a to aj
po zaplatení peňažného trestu v sume 55.000,-Eur.

Z vyššie uvedenou argumentáciou prvostupňového súdu sa senát súdu odvolacieho nestotožňuje a to
z dôvodov uvedených v písomne zdôvodnenom odvolaní obžalovaného.

Možno len súhlasiť s obhajobnou argumentáciou, že majetková účasť v spoločnostiach obžalovaného
ešte neznamená, že tento aj má k dispozícii financie zodpovedajúce výške majetkovej účasti spoločníka.
Okresný súd nebral do úvahy ani skutočnosť, že obžalovaný má manželku, deti a majetok, ktorého
je vlastníkom, je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Súd prvého stupňa teda nevenoval

náležitú pozornosť zásade personality trestu vyjadrenej v § 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorej trest má
postihovaťibapáchateľa,takabybolzabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.
Navyše, pri hodnotení majetkových pomerov obžalovaného, prvostupňový súd vôbec nezohľadňoval
deľbu medzi majetkom obžalovaným a majetkom zahrnutým v obchodnom majetku spoločností, ktorých
obchodný podiel vlastní tak, ako na to priliehavo poukazuje obhajoba. V tomto kontexte nemožno

prehliadnuťskutočnosť,žemotorovévozidloS.G.niejevvovlastníctveobžalovaného,alevovlastníctve
obchodnej spoločnosti. Ako správne poukazuje obhajoba, okresný súd nadhodnotil vlastnícke pomery
obžalovaného na základe vlastníctva obchodného podielu v spoločnostiach, keď vychádzal z výšky
vkladu. Hodnota obchodného podielu a výška vkladu sú dve rozličné veličiny a takéto zjednodušovanie
nemôže dôveryhodne odôvodniť výmeru peňažného trestu vo výške 55.000,- Eur.

Odvolací súd v názorovej zhode s obhajobnou argumentáciou konštatuje, že prvostupňový súd
nesprávne posudzoval majetkové pomery obžalovaného, pričom jeho vlastnícke pomery k obchodnej
spoločnosti a k jej obchodnému majetku vyhodnotil ako majetkové pomery samotného obžalovaného a
navyše duplicitne posudzoval jeden majetok (mesačný príjem z dividendy a obchodný podiel).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje odvolací súd výmeru peňažného trestu
vo výške 55.000,- Eur za neprimerane prísnu a nezodpovedajúcu požiadavke primeranosti
trestu a nezohľadňujúcu požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými
záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. nezohľadňujúcu požiadavku

proporcionálnosti medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom a preto pristúpil k zrušeniu odvolaním
napadnutého výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Krajský súd, zohľadňujúc vykonané dokazovanie pred súdom prvého stupňa, osvojujúc si odvolaciu
argumentáciu, vychádzajúc zo základných zásad trestania, dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti
a nápravu obžalovaného bude postačovať uloženie peňažného trestu vo výmere 20.000,- Eur.

Odvolací súd pri určovaní výmery trestu (keďže s druhom trestu, tak ako je uvedené vyššie sa v plnom
rozsahu stotožnil) vychádzal zo zákonnej premisy § 31 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorej trest je ujma na
osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného.

Ako vyplynulo z dokazovania pred okresným súdom čistý mesačný príjem obžalovaného je cca 10.000,-
Eur, ktorý príjem odvolací súd pre určenie výmery peňažného trestu zdvojnásobil a to s poukazom
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V tomto smere je nevyhnutné
poukázať najmä na skutočnosť, že obžalovanému bolo prístrojom G. XXXX plus, evidenčného čísla A

XXXXXX, po zastavení a následne s odstupom 15 minút, číslo merania 2307 a 2308, v jeho dychu
zistené 0,94, resp. 0,92 mg/l alkoholu., čo predstavuje 1,88 promile, čo sa v medicínskej praxi hodnotí
ako stredný stupeň opitosti, avšak blízko ťažkého stupňa opitosti, ktorý je určený hranicou 0,96mg/l
resp. 2 promile. Takto vymeraný trest podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa všetky kritériá definované
základnými zásadami pre ukladanie trestov a zároveň za súčasného naplnenia tak individuálnej ako i

generálnej prevencie. Odvolací súd nemohol akceptovať návrh obžalovaného čo do výmery peňažného
trestu vo výške 3.000,- Eur. Taká výmera peňažného trestu by v žiadnom ohľadne nenaplnila účel trestu
v citeľnosti ujmy pre obžalovaného, ako páchateľa.

Pokiaľ sa týka jednotlivých odvolacích námietok, krajský súd uvádza, že okresný súd nepochybil a

nijakým spôsobom nenarušil kontradiktórnosť konania, keď proaktívne vykonával dokazovanie čo do
druhu a výmery trestu. Dokazovanie v otázkach relevantných pre rozhodovanie o druhu trestu a
jeho výmery je doménou súdu, ktorý je nielen oprávnený ale i povinný sám riešiť všetky skutočnosti
rozhodné pre spravodlivé uloženie trestu. Pokiaľ sa týka námietok o nevysporiadaní sa so zdravotnými
komplikáciami obžalovaného v cele policajného zaistenie, prvostupňový súd sa s touto otázkou riadne

vysporiadal a odvolací súd len zopakuje, že tento argument je bez podstatného právneho významu.
Ani odvolací súd nemieni znižovať vážnosť takéhoto ochorenia, avšak z dlhodobejšieho hľadiska nejde
o také ochorenie, ktoré by výrazne mohlo ovplyvniť pracovnú činnosť a príjem obžalovaného, resp.
takýto dlhodobejší vplyv nebol zo strany obžalovaného v nijakom smere preukázaný. Taktiež nebola
preukázaná ani spojitosť tohto ochorenia s umiestnením obžalovaného v CPZ. V tejto súvislosti aj

krajský súd poukazuje na správny argument prvostupňového súdu, že aj v prepúšťacej lekárskej
správe sa uvádza, že obžalovaný počas roka často cestuje, pričom mesiac pred hospitalizáciou bol v
Ázii (Čine). Okrem toho, vzhľadom na zistené skutočnosti toto ochorenie nebolo spôsobilé ovplyvniť
celkové majetkové pomery obžalovaného. Vo vzťahu k obhajobnej argumentácii obžalovaného a jeho
obhajcu, že peňažný trest je potrebné ukladať v sume, ktorá je v rozhodovacej činnosti súdov bežná

a obvyklá, odvolací súd si v plnej miere osvojuje názor prvostupňového súdu, že táto argumentácia
nezohľadňuje otázku konkrétneho posudzovania majetkových pomerov v spojitosti s požiadavkou
vzťahujúcou sa na dosiahnutie účelu trestu a na rešpektovanie aj ostatných zásad pre ukladanie
trestu. Nie je zrejmé, čo presne považuje obhajoba za bežné a obvyklé okrem poukazu na prípady
známych osôb a ich medializovaných prípadov, ktorým boli ukladané peňažné tresty od 1.000,- Eur

do 6.000,- Eur. V tejto súvislosti aj krajský súd uvádza, že nepozná obsahy spisov a výsledky
vyplývajúce z procesu dokazovania v daných trestných veciach, na ktoré sa obhajoba odvoláva (vrátane
dokazovania vzťahujúceho sa k majetkovým pomerom ich páchateľov) a tieto pravdepodobne nepozná
ani obžalovaný s obhajcom (pokiaľ obhajca nevykonával práva a povinnosti obhajoby aj v danej trestnejveci). Z tohto hľadiska považuje aj krajský súd argumentáciu v odvolaní spomínaných prípadoch za
právne irelevantnú.

Odvolací súd záverom pripomína a stotožňuje sa s tou časťou obhajoby, že Európsky súd pre
ľudské práva, Ústavný súd Slovenskej republiky ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo
svojich rozhodnutiach pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu uplatňuje princíp proporcionality,
vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti
a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionálnosti medzi zásahom

do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu zdôrazňuje aj
pri zásahoch do práv chránených dohovorom majúcich podobu trestných sankcií. Z požiadavky
primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu
je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného
inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na
spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom

napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým
je vždy len primeraný trest. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto
tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za
nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť
zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných

účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu
ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k
takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno
považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.
V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,

ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Vzhľadom na práve uvedené úvahy, považuje krajský súd peňažný trest uložený vo výmere 20.000,-

Eur za adekvátny a všetkým zásadám relevantným pre ukladanie trestov zodpovedajúci, rovnako ako i
náhradný trest odňatia slobody uložený vo výmere 3 mesiacov.

Výrok okresného súdu o treste zákazu činnosti uložený vo výmere 2 roky považuje krajský súd za vecne
správny a primeraný, zohľadňujúc stupeň opitosti obžalovaného popísaný vyššie, pričom obžalovaným

navrhovaná výmere 18 mesiacov by nebola adekvátna povahe spáchaného prečinu, pričom nemožno
prehliadnuť predchádzajúce opakované priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
ako na tieto správne poukazuje aj prvostupňový súd.

Odvolací súd však zistil, že prvostupňovým súdom bola nesprávne určená u obžalovaného poľahčujúca

okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., teda že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu
riadny život, keďže obžalovaný bol pred spáchaním skutku už opakovane priestupkovo postihnutý
za porušenie pravidiel cestnej premávky. Vedením riadneho života podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. sa
nerozumie len zisťovanie tej skutočnosti, či daná osoba bola alebo nebola súdne trestaná (išlo by
o zužujúci pohľad, ktorému by musela zodpovedať iná zákonná formulácia), ale rozumie sa ním

dodržiavanieprávnehoporiadkuakocelkuaďalšíchzákladnýchnoriemspoločnosti,apretokeďjeniekto
postihnutý za spáchanie zavinenej protiprávnej činnosti v priestupkovom konaní pred spáchaním skutku
(v prerokúvanom prípade 11 krát), nie je možné hovoriť ohľadom takej osoby o vedení riadneho života
pred spáchaním trestného činu. Toto pochybenie prvostupňového súdu však muselo zostať iba ako
konštatovanie v akademickej rovine, keďže odvolanie podal iba obžalovaný a v takom prípade podľa §

322ods.3Tr.por.niejemožnézmeniťrozsudokvneprospechobžalovaného(zákazreformatioinpeius),
a teda táto nesprávne určená poľahčujúca okolnosť musela byť prevzatá aj do rozsudku odvolacieho
súdu

Napokon neuniklo pozornosti krajského súdu nesprávne uvedenie dátumu v záhlaví napadnutého

rozsudku. Zo zápisnice súdu o hlavnom pojednávaní je zrejmé, že k vyhláseniu rozsudku došlo dňa 28.
03. 2018 a nie dňa 28. 03. 2017. Odvolací súd teda v zmysle § 174 ods. 1 veta druhá Tr. por. nariaďuje
okresnému súdu osobitným uznesením vykonať opravu tejto zrejmej nesprávnosti, ku ktorej došlo pri
vyhotovení rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.